Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/127/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010730 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116010730.1 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, v trestnej veci proti obžalovanému W. Q., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1,2 písm. b), c), e) Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. februára 2017, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, odvolanie obžalovaného W. Q., proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.10.2016, sp.zn. 1Tk/3/2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného W. Q. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Označeným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.10.2016 sp.zn. 1Tk/3/2016 bol obžalovaný W. Q. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1,2 písm. b), c), e) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. c) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase po 19:00 h, nie však neskôr ako po 20:57 h dňa 05.02.2016 v X., v stave ovplyvnenia po požití alkoholu a minimálne jednej ďalšej návykovej látky, obsiahnutej v liečivé Tramal, pred hotelom DETVA oslovil B. N. (ďalej aj ako „poškodený"), nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvalo bytom K., N. XXX, požadujúc po ňom, aby mu poskytol cigaretu, na čo poškodený reagoval negatívne, následne ho začal sprevádzať, vytýkajúc mu, že klame a navrhol mu, aby si s ním išiel „vypiť", čo poškodený odmietol, na čo ho v blízkosti autobusovej stanice, pri objekte pohostinstva NONSTOP na Záhradnej ulici fyzicky napadol tým spôsobom, že poškodeného najprv uchopil za pravú stranu ramena a pritiahol ho k sebe a následne ho udrel rukou do oblasti hlavy za ucho, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, po čom ho chytil za ramená a odtiahol ho za objekt pohostinstva NONSTOP, kde pritom, ako sa chcel poškodený postaviť, ho kopol nohou obutou v pevnej obuvi do oblasti tváre, následne poškodeného prehľadal, pričom u neho objavil koženú peňaženku čiernej farby, pritom ako mu ju z vrecka na pravej strane vyberal ho poškodený uchopil za ruky, z ktorého zovretia sa vytrhol a následne začal na poškodeného opäť útočiť s tým, že ho veľkou intenzitou opakovane kopal a šliapal mu do tvárovej a vlasatej časti hlavy; v prehľadávaní poškodeného, ktorý po už popísanom ataku prestal klásť odpor, potom pokračoval, s tým, že mu vyzliekol bundu a vyzul topánky, pričom v zadnom vrecku jeho nohavíc našiel drobnú peňažnú hotovosť v sume 2,- €f ktorú si vzal, po čom poškodeného, ktorý javil príznaky vážnej poruchy zdravia, bez toho, aby mu poskytol alebo privolal pomoc, na mieste zanechal; následne vedený zámerom získať ďalšiu peňažnú hotovosť patriacu poškodenému sa v čase od 20:57 h do 21:13 h dňa 05.02.2016 s použitím platobnej karty č. P. XXXX XXXX XXXX vystavenej k účtu poškodeného vedeného vo VÚB, a. s. a platobnej karty č. XXXX XXXX XXXX XXXX vystavenej k účtu poškodeného vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. (ďalej len SLSP, a, s.), ktoré našiel v odcudzenej peňaženke, pokúsil opakovane uskutočniť hotovostné výbery v bankomate č. M prevádzkovanom VÚB, a. s. umiestnenom v Detve na ul. M. R. Štefánika 860 a v bankomate č. XXXX prevádzkovanom SLSP. a. s. umiestnenom na rovnakej ulici v objekte predajne BILLA, pričom v bankomate prevádzkovanom VÚB, a. s. sa mu v čase o 20:59:23 h s použitím platobnej karty č. XXXX XXXX XXXX XXXX podarilo na ťarchu účtu poškodeného vybrať peňažnú hotovosť v sume 50,- €; následkom už popísaného masívneho a intenzívneho fyzického ataku na poškodeného, tento popri iných zraneniach utrpel aj mnohopočetné zlomeniny tvárovej časti a spodiny lebečnej s pomliaždením mozgu a s podpavúčnicovým krvácaním, ktorých rozvoj u neho vyvolal masívne krvácanie zo stropu nosovej dutiny s vdychovaním krvi do dýchacích ciest s následným dusením sa, vznik krvných výronov pod tvrdou plenou a mäkkou plenou mozgu spojených so zväčšovaním opuchu mozgového tkaniva a zatláčaním mozgového kmeňa do veľkého tylového otvoru, ktoré v súhrne viedli k zlyhávaniu dýchania a krvného obehu poškodeného a následne aj k jeho celkovému kolapsu, pričom smrť poškodeného potom nastala v neskorých večerných až nočných hodinách dňa 05.02.2016. Za to obžalovanému uložil podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 5 Tr. zák., § 36 písm. 1/ Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 77 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému aj ochranné opatrenie, a to ochranný dohľad na tri roky. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. obžalovanému uložil tiež ochranné protitoxikomanické liečenie vo forme ústavnej. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. o uplatnených nárokoch na náhradu škody rozhodol tak, že obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom, a to poškodeným: 1/ F. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., ul. N. XXX, okr. X., 2/K. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, Z. Z., 3/ N. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. - W., Q.. F. XXXX/XX a 4/ O. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., M. XXXX, okr. X. spoločne a nerozdielne škodu v sume 11 550,31 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodených: 1/ F. M., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom K., ul. N. XXX, okr. X., 2/ K. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, Z. Z., 3/ N. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. - W., Q.. F. XXXX/XX a 4/ O. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., M. XXXX, okr. X. odkázal so zvyškom ich nárokov na náhradu škody na občianske súdne konanie. Krajský súd primárne upozorňuje, že písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku a tiež rozsudku tak, ako bol vyhlásený, obsahuje zrejmú nesprávnosť a to vo výroku o uloženom treste odňatia slobody, keď obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov a 6 mesiacov, avšak v slovnom vyjadrení v zátvorke pri číselnom vyjadrení 22, sa nachádza nesprávny údaj dvadsať rokov. Túto nesprávnosť bude povinný okresný súd odstrániť vyhotovením opravného uznesenia (§ 174 Tr. por.). Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný W. Q. prostredníctvom svojho obhajcu, a to najskôr stručným písomným podaním zo dňa 20.10.2016, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené v nasledujúci deň s tým, že také odvolanie smeruje proti výroku o treste, pričom podrobnejšie takto podané odvolanie zdôvodnil ďalším písomným podaním zo dňa 14.11.12016. V jeho dôvodoch argumentoval tým, že nechce žiadnym spôsobom spochybňovať už s poukazom na svoje vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. fakt, že sa mal dopustiť konania, ktoré sa mu kladie za vinu, avšak je presvedčený, na čo de facto reagoval aj podaným odvolaním, že trest uložený mu rozsudkom prvostupňového súdu, aj keď sa jedná o tak závažné konanie, je voči jeho osobe až neprimerane prísny. Trest vo výmere 22 rokov a 6 mesiacov uložený okresným súdom je podľa jeho názoru neprimeraný a v rozpore so zásadou proporcionality trestu. Je pravdou, ako to uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku, že mu bol uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, avšak nebol zohľadnený celý priebeh skutkového deja, jeho miera zavinenia na trestnom čine a existencia všetkých poľahčujúcich okolností, nielen jednej. V rámci právnej kvalifikácie jeho konania resp. predmetného skutkového deja, ktorého sa dopustil, je potrebné si uvedomiť, aj keď sa ku spáchaniu skutku po úvodnom prednese obžaloby zo strany prokurátora priznal, od začiatku prípravného konania nesporne dokazoval, že jeho úmysel nikdy nesmeroval k usmrteniu poškodeného. Aj keď prokurátor v podanej obžalobe jasne poukazoval, že pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu v zmysle § 145 Tr. zák. postačuje aj naplnenie nepriameho úmyslu, aj keď sa skutočne dopustil konania kladúceho sa mu za vinu, nikdy nekonal s priamym úmyslom naplnenia znakov objektívnej stránky tejto skutkovej podstaty. V tejto súvislosti poukázal na závery znaleckého posudku vypracovaného W.. E. N. a W.. O. J. v tom smere, že jeho rozumové a pamäťové schopnosti sú v pomere k populačnej norme podpriemerné, jeho osobnosť je nepsychotická, duševný vývoj je od detstva nevyvážený, vyvíja sa disharmonicky, so smerovaním k psychopatickej štrukturácii nevyvážený, ktorý stav, aj keď v danom momente neovplyvnil jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, avšak stupeň rozumového vývoja v konečnom dôsledku mohol mať súvis s konaním, ktoré sa mu kladie za vinu, resp. naplnenia nepriameho úmyslu subjektívnej stránky a netreba na uvedené neprihliadať. Poukázal predovšetkým na fakt, že v prípade neunesenia dôkazného bremena zo strany prokurátora v súvislosti s preukázaním subjektívnej stránky § 145 Tr. zák., t j. nepriameho úmyslu, bolo by nutné nepochybne jeho konanie posudzovať z pohľadu § 147 Tr. zák. ako trestný čin zabitia a v dôsledku od toho určiť príslušnú trestnú sadzbu, ktorá za analogického použitia kvalifikovanej skutkovej podstaty v zmysle § 145 Tr. zák. by v prípade trestného činu zabitia predstavovala trestnú sadzbu v maximálnej výmere 15 rokov odňatia slobody, čo je v zásadnom kontraste s trestnou sadzbou, ktorá sa mu mohla za toto konanie uložiť, resp. ktorá sa mu uložila. Od začiatku prípravného konania s poukazom na všetky dostupné skutkové zistenia uvádzal, že mal naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 188 ods. 3 písm. a) Tr. zák. a nielen on, ale i ďalšie osoby, ktoré boli v danú noc v kontakte s ním jasne uviedli, že v čase predchádzajúcom predmetnému konania „zháňal" finančné prostriedky, čo bolo de facto hlavnou príčinou počiatku incidentu medzi ním a poškodeným. Navyše to potvrdzuje aj fakt, že potom, čo prišiel do kontaktu s poškodeným, si od neho privlastnil menšiu finančnú hotovosť, ale hlavne dve platobné karty, ktoré chcel použiť za účelom získania finančných prostriedkov z účtov, ktoré patrili k týmto kartám. Preto, ak má niesť zodpovednosť za konanie, ktorého sa dopustil, nech je to konanie, ktoré sa dopustil so skutočným úmyslom jeho vykonania. Vyslovil presvedčenie, že v rámci správnej právnej kvalifikácie jeho konania bolo počas vykonaného dokazovania nesporne objektívnejším a hodnovernejším spôsobom preukázané naplnenie subjektívnej stránky spočívajúcej v priamom úmysle trestného činu v zmysle § 188 ods. 3 písm. a) Tr. zák. pred preukázaním subjektívnej stránky údajného nepriameho úmyslu trestného činu podľa § 145 ods. 2 písm. b), písm. c) a písm. e) Tr. zák. Sám dokazoval, že skutočným motívom fyzického napadnutia poškodeného bolo získanie majetkového prospechu, aj keď sa jednalo o neoprávnený prospech, ktorý neskôr aj získal, na túto skutočnosť počas svojej rozhodovacej činnosti okresný súd neprihliadal. Prokurátor a rovnako tak aj prvostupňový súd pri svojej rozhodovacej činnosti účelovo neprihliadal na tieto skutočnosti, nakoľko jeho účelom bolo mu uložiť trest odňatia slobody v maximálnej možnej výmere, keďže sa dopustil protiprávneho konania s tak závažným koncom, akým smrť osoby nepochybne je. Odvolateľ zdôraznil, že nechce žiadnym spôsobom obhajovať svoje protiprávne konanie. V tejto súvislosti aj keď z jeho strany bolo podané odvolanie len voči výroku o treste, mal za to, že s poukazom na ustanovenie 317 ods. 1 Tr. por. v súvislosti s ust. § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. sa bude musieť krajský súd zaoberať aj tým, či prvostupňový súd správne právne kvalifikoval jeho konanie, keďže zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu zisteného skutku, resp. nesprávnemu použitiu hmotnoprávneho ustanovenia Trestného zákona. Vyslovil názor, že po dôkladnom oboznámení sa so skutkovým stavom v jeho trestnej veci zo strany krajského súdu a hlavne hodnotiac jeho výpovede, bude odvolací súd mať za nesporne preukázané, že v posudzovanom prípade došlo hodnovernejším spôsobom k preukázaniu či už subjektívnej stránky spočívajúcej v priamom úmysle trestného činu podľa § 188 ods. 3a Tr. zák., resp. subjektívnej stránky trestného činu zabitia podľa § 147 Tr. zák. pred naplnením nepriameho úmyslu trestného činu vraždy. Ďalej odvolateľ dôvodil tým že skutkové okolnosti, za ktorých bol predmetný skutok spáchaný, vyžadujú použitie ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., keďže u neho prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi. Vyslovil nesúhlas s tvrdením prvostupňového súdu o nemožnosti mu priznať ako poľahčujúcu okolnosť to, že daný skutok bol síce spáchaný vo veku osoby blízkej veku mladistvému, avšak táto skutočnosť, resp. vek obžalovaného v čase spáchania skutku podstatnejším spôsobom nevyplýval na jeho rozumovú a vôľovú vyspelosť. S týmto názorom nesúhlasil. Opätovne poukázal na závery znaleckého posudku vypracovaného W.. E. N. a W.. O. J. a jeho rozumovú a pamäťovú podpriemernosť, nedostatočný vývoj osobnosti, resp. jeho disharmonický vývoj. Z tvrdení týchto znalcov možno vyvodiť, že vzhľadom na svoj vek nedosiahol potrebný vývoj osobnosti, ktorý by adekvátne zodpovedal jeho veku, resp. vývoju osôb s podobným vekom. A práve tento fakt jasne preukazuje oprávnenosť použitia ustanovia § 36 písm. d) Tr. zák., nakoľko stupeň jeho vývoja s poukazom na jeho vek nesporne neodzrkadľoval stupeň vývoja, ktorý by zodpovedal jeho veku a keďže jeho rozumová a vôľová (ne)vyspelosť v určitej miere vplývala na spáchanie stíhaného skutku, avšak nie až v takej miere, že by sa mohlo hovoriť o jeho beztrestnosti, ale v miere, o ktorej možno mať dôvodné pochybnosti vyplývajúcej na konanie. Následne na to by potom trestná sadzba, z ktorej okresný súd mohol a mal vychádzať pri svojej rozhodovacej činnosti, bola v rozmedzí od 22 rokov a 6 mesiacov až po 23 rokov až 5 mesiacov. Takto upravená trestná sadzba, resp. zníženie maximálnej možnej uloženej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, by mohlo znamenať v konečnom dôsledku aj možnosť súdu automaticky páchateľovi neukladať prísnejší trest, resp. neukladať trest odňatia slobody vyšší ako určuje minimálna dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody, nakoľko rozdiel medzi minimálnou a maximálnou možnou trestnou výmerou nie je až taký značný, čo vo vzťahu k jeho osobe môže viesť až k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Súd môže mimoriadne znížiť trest odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak okolnosti, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a rovnako aj pomery páchateľa umožňujú uplatnenie tohto inštitútu. Nechce sa v žiadnom prípade vyhýbať trestu, uznáva zodpovednosť za svoje protiprávne konanie a rovnako si uvedomuje jeho závažnosť. Obžalovaný pritom zvýraznil skutočnosť, na čo prvostupňový súd vôbec v rámci svojho rozhodovania neprihliadal, že za predpokladu, keby sa uvedený skutok stal približne o 3 mesiace skôr, maximálna hranica trestu odňatia slobody by v jeho prípade predstavoval 15 rokov. Aj v tomto smere tak ide o prakticky pomery páchateľa, t.j. jeho odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. V dôvodoch odvolania tiež obžalovaný zvýraznil obsah ust. § 34 Tr. zák. V jeho závere krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby krajský súd vo veci rozhodol sám a v intenciách jeho odvolania mu uložil trest odňatia slobody zodpovedajúci všetkým skutkovým okolnostiam. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovaným v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Mal na zreteli i svoju povinnosť v tom smere, že na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním obžalovaného vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne. Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody. Na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2016 vykonal výsluch obžalovaného, ktorý urobil vyhlásenie, že je vinný, na všetky otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal samostatne kladne. Na to okresný súd také jeho vyhlásenie prijal s tým, že vykoná dokazovanie iba v súvislosti s úvahami ohľadom druhu a výmery trestu, náhrady škody a v súvislosti s uložením ochranného opatrenia (§ 257 ods. 6,7 Tr. por.). V nadväznosti na to vykonal výsluch poškodených F. M., N. Y., K. W., za splnenia procesných podmienok ust. § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal obsah znaleckých posudkov a rešpektujúc obsah ust. § 269 Tr. por. prečítal z obsahu zadokumentovaného spisového materiálu správy a posudky na obžalovaného, obsah rozsudku Okresného súdu Zvolen (č.l. 594 až 599, vyčíslenie škody, odpis z registra trestov týkajúci sa osoby obžalovaného a oboznámil tiež obsah pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/3/2014, týkajúci sa predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného. K odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd primárne konštatuje, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s otázkou viny obžalovaného a taktiež nielen druhu, ale i výmery trestu, ktorý obžalovanému uložil, s touto argumentáciou sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil (najmä strany 5 až 8 napadnutého rozsudku), tieto dôvody si osvojil a bolo by nadbytočné ich na tomto mieste opakovať. Pokiaľ sa obžalovaný domáhal miernejšej kvalifikácie jeho konania v zmysle § 147 Tr. zák., resp. § 188 ods. 3 písm. a) Tr. zák., žiada sa tu zdôrazniť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo spáchania skutku v zmysle obžaloby prokurátora, pričom na všetky položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) odpovedal kladne. Keďže krajský súd vo veci nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.), túto argumentáciu odvolateľa ohľadom iného právneho posúdenia jeho konania považoval za irelevantnú. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu stručne pripomenúť, že Trestný zákon v sankcii ust. § 145 ods. 2 Tr. zák. (zo zbiehajúcich sa trestných činov je prísnejšie trestný) hrozí jeho páchateľovi uložením trestu odňatia slobody na 20 až 25 rokov. Prvostupňový súd správne ukladal obžalovanému trest za použitia § 38 ods. 2,5 Tr. zák., keďže obžalovaným došlo k opätovnému spáchaniu zločinu. Pokiaľ ide o úvahy prvostupňového súdu ohľadom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, dôležitých z hľadiska úvah o výmere trestu, aj s týmito sa krajský súd stotožnil. Obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby (§ 38 ods. 5 Tr. zák.) vo výmere 22 rokov a 6 mesiacov, ktorý aj krajský súd považuje za primeraný všetkým okolnostiam prípadu, na ktoré je súd zo zákona povinný pri úvahách o výmere trestu povinný prihliadnuť. Pokiaľ sa odvolateľ domáhal z hľadiska výmery trestu použitia zmierňovacieho ustanovenia Trestného zákona, a to § 39 ods. 1 Tr. zák., jeho prípadné použitie pri ukladaní trestu zo strany krajského súdu však bolo vylúčené, ani jeho pomery a ani okolnosti súdeného prípadu, takú možnosť neumožňovali. V podstate z úplne malicherných a ziskuchtivých pohnútok nesporne hrubým spôsobom, kopajúc ho na zemi do oblasti hlavy značnou intenzitou, zaútočil na životne dôležité orgány nebohého poškodeného, prakticky ho trýznivým spôsobom usmrtil, pričom ani jeho mladý vek nie je dôvodom na ním požadovaný postup, obžalovaný už ako osoba maloletá páchal pomerne závažné trestné činy (vydieranie, lúpež, sexuálne násilie). Pokiaľ zaradil na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, v tejto súvislosti rešpektoval obsah ust. § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. Obžalovanému pritom uložil aj ochranný dohľad na dobu troch rokov a v tejto súvislosti taktiež rozhodol v súlade so zákonom, rešpektujúc obsah ust. § 76 ods. 1 Tr. zák., § 77 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. Rešpektujúc závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva - psychiatrie, mu uložil aj ochranné opatrenie, a to protitoxikomanické liečenie vo forme ústavnej. Pokiaľ ide o výroky týkajúce sa uplatnených nárokov na náhradu škody, aj v tomto smere rozhodol prvostupňový súd v súlade so stavom veci, pokiaľ obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom jednotlivým poškodeným v sume 11.550,31 Eur. I tieto výroky okresný súd náležite odôvodnil (strany 11 a 12 rozsudku) a aj túto argumentáciu si okresný súd osvojil. Pokiaľ jednotlivých poškodených so zvyškom ich nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, aj v tejto súvislosti postupoval správne. Z uvedených dôvodov rozhodol krajský súd o odvolaní obžalovaného spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.