Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/79/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116200419 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116200419.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v exekučnej veci oprávneného CD Consulting, s. r. o., IČO: 26 429 705, so sídlom Praha, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému H. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. N., L. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 46548/15, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 754,53 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8Er/13/2016-18 zo dňa 25. 02. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“). 2. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbZm/4/2014 zo dňa 28. 05. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 07. 2015. Obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s. r. o. a povinný uzavreli dňa 30. 11. 2009 zmluvu o úvere a tento svoj záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 30. 11. 2009, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný. POHOTOVOSŤ, s. r. o., následne vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky (nachádzajúcu sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru) na sumu 754,53 EUR s dátumom úročenia dňa 12. 06. 2010 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie. Následne bola zmenka indosovaná na oprávneného. Okresný súd v základom konaní vyhovel žalobe oprávneného a priznal plnenie na základe predloženej zmenky. Exekučný súd vyhodnotil zmluvu o úvere uzavretú medzi POHOTOVOSŤ, s. r. o. a povinným ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Konštatoval, že zmenka bola vyplnená spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., na základe dohody o vyplnení zmenky nachádzajúcej sa v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú (a teda neplatnú) zmluvnú podmienku, keď umožňuje od spotrebiteľa vyžadovať neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku; navyše dojednanie o tom, že „zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“, je v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZSÚ“), ktoré síce veriteľovi umožňuje prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ak ide o zabezpečovaciu zmenku, avšak len za predpokladu, že zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Konštatujúc, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 3. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol v ňom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Tvrdil, že zmenka je cenným papierom a jej úprava je regulovaná výlučne zákonom č. 191/1950 Zb. (ďalej aj „ZZŠ“). Uvedené platí aj pre dohodu o vyplnení zmenky v tom zmysle, že ako náhle je zmenka vyplnená v súlade s touto dohodou, zmenka je úplná. Zmenkový záväzok má abstraktnú povahu, tak ako aj samotná dohoda o vyplnení zmenky. Zmenková pohľadávka je samostatná (nie je akcesorická od existencie dlhu, ktorý zabezpečuje) a abstraktná (nie je závislá od kauzy vzniku zmenkového záväzku). Zmenka sa prevádza rubopisom na indosatára, ale ten do práv zo zmenky nevstupuje, pretože zo zmenkového prevodu preňho povstáva nové právo zo zmenky. Indosatár má teda nové právo zo zmenky, čo znamená, že jeho nárok nijako nesúvisí s kauzálnym vzťahom medzi zmenečníkom a predchádzajúcim majiteľom - veriteľom. Preto právo indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim majiteľom - veriteľom a dlžníkom sú námietky pôsobiace medzi zaviazanými zo záväzkového vzťahu a je ich možné použiť len voči predchádzajúcim majiteľom. Výnimkou je len aktívna vedomosť nového majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto osobnej námietke. Túto aktívnu vedomosť však musí zmenkový dlžník uplatniť prostredníctvom špeciálnej námietky zlého úmyslu voči novému majiteľovi. Ustanovenie § 4 ods. 6 ZSÚ a jeho prípadné porušenie nie je dôvodom neplatnosti zmenky, keď podstatné náležitosti zmenky sú upravené v § 75 ZZŠ. Zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, tieto náležitosti spĺňa, preto nemôže byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Navyše skúmať splnenie požiadaviek stanovených § 4 ods. 6 ZSÚ je možné len na námietku dlžníka. Súd prvej inštancie uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že od spotrebiteľa požaduje, aby v prípade nesplnenia záväzku zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku, a to zmenkový úrok. Údaj o zmenkovom úroku sa však nenachádza v dohode o vyplnení zmenky, ale je súčasťou cenného popiera. Nejde, teda, o údaj v zmluve, ktorý by mohol byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zdôraznil, že všetky skutočnosti, ktoré okresný súd uvádza ako dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sú osobného (vrátane kauzálneho) pôvodu. Tieto ale v zmysle zmenkového práva je možné skúmať len na námietku, ktorá je navyše neuplatniteľná voči indosatárovi. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu pilierov, na ktorých zmenkové právo stojí. Záverom dodal, že nerozhodnutím o návrhu na zmenu účastníka na strane oprávneného pred vydaním napadnutého rozhodnutia súd zaťažil konanie vadou, ktorú je možné odstrániť len tým, že napadnuté uznesenie okresného súdu bude zrušené. 4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 5. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 20. 11. 2015 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 25. 02. 2016 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa 28. 04. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti (výroky, ktorými okresný súd námietkam povinnej proti exekúcii a proti trovám exekúcie nevyhovel) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP). 7. Súdna prax je jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné, sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t. j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať, sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t. j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (viď napr. § 50 alebo § 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vyslovený právny názor navyše zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, kde Súdny dvor (ES) v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13/EHS a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. 8. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie vec právne posúdil tak, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý bol zabezpečený zmenkou, je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah, zároveň za vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZSÚ a následne aj obšírne svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a s v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa, pričom osobitne uvádza, že odvolateľ právne posúdenie vzťahu medzi povinným a veriteľom, ktorý povinnému úver poskytol a jeho splnenie zmenkou zabezpečil, ak vzťahu spotrebiteľského, nespochybnil. 9. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23. 12. 2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1, § 44 ods. 2, § 39 ods. 4, či § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku sú exekučné súdy ex offo povinné v exekučných konaniach vedených na podklade titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky, v každom štádiu konania skúmať, či bola spotrebiteľovi v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi, poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí, teda, či v základnom konaní bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor plnenia s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Tieto skutočnosti je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (§ 39 ods. 4 veta druhá Exekučného poriadku), teda i oprávnený v prejednávanej veci. Po dátume 23. 12. 2015 je tak povinný oprávnený urobiť (a návrh na vykonanie exekúcie doplniť) aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23. 12. 2015 a exekučný súd je povinný preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ak by oprávnený v zákonom stanovenej lehote návrh na vykonanie exekúcie vyššie popísaným spôsobom nedoplnil, exekučný súd je povinný exekúciu zastaviť (§ 243f ods. 1, 5 a 6 Exekučného poriadku). Obdobné závery pritom vyplývajú aj z novelizovaného ust. § 17 ZZŠ, ktoré bolo s účinnosťou od 23. 12. 2015 doplnené o druhú vetu a o odsek 2, v zmysle ktorých „ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy; v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce vyššie uvedené námietky, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.“ Citovaná právna úprava pritom vychádza zo záveru, že právny inštitút zmenky je síce založený na pomerne prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, táto formálnosť samotná by však nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu plynúce v prospech jednej zo zúčastnených strán. Túto skutočnosť je treba akcentovať najmä za situácie, kedy zmenková prax inklinuje k využívaniu zaisťovacej funkcie zmeniek vo vzťahu k spotrebiteľom ako subjektom, od ktorých reálne nemožno očakávať hlbšie poznatky z oblasti zmenkového práva (k uvedenému pozri napr. Nález ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013 a pod.). Z vyššie citovanej právnej úpravy teda vyplýva, že minimálne od 23. 12. 2015 (ak nie aj skôr, vychádzajúc napr. zo záverov spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 10. 2015 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 8/2015 pod číslom 93, v ktorom sa konštatuje, že v prípade, ak súd zistí na základe relevantných skutočností, že zmenkou je zabezpečený spotrebiteľský vzťah, poskytne súd ochranu spotrebiteľovi podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) existuje v prípade, ak zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, povinnosť súdu ex offo prihliadať na všetky námietky, ktoré by mohol spotrebiteľ voči vystaviteľovi zmenky, jej majiteľovi, či predošlému majiteľovi uplatniť, v exekučnom konaní prihliadne osobitne na to, či v základnom konaní bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor plnenia s dobrými mravmi. 10. V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa okrem prípadov, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V danom prípade sa dohoda o vyplnení zmenky netýkala hlavného predmetu plnenia úverovej zmluvy a ani ceny, keďže ide o ustanovenie upravujúce zabezpečovací inštitút. Preto je možné pristúpiť k posúdeniu, či dohoda o vyplnení zmenky bola alebo nebola individuálne dojednaná a či nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu je možné dohodu o vyplnení zmenky, obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, vyhodnotiť ako neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka. Zaradenie dohody o vyplnení zmenky do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane zmluvy už samo o sebe pojmovo vylučuje možnosť, že uvedená podmienka bola so spotrebiteľom dohodnutá individuálne. Jej obsah spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť a nemohol ju ani odmietnuť bez toho, aby tým nezmaril uzatvorenie úverovej zmluvy ako celku. Pre takúto dohodu sa spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana dostal do značne nevýhodného postavenia oproti veriteľovi - oprávnenému, nakoľko dohoda o vyplnení zmenky zakladá pre veriteľa - oprávneného jeho oprávnenie určiť výšku dlžnej sumy, ktorá sa stane zmenkovou sumou a rovnako aj dátum, od ktorého sa bude táto suma úročiť. Uvedené dojednanie navyše neprimerane sťažuje (a to až na hranici úplného znemožnenia) spotrebiteľovi výkon jeho práv na ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, keď spotrebiteľovi ani len neumožňuje zistiť, z čoho pozostáva veriteľom určená zmenková suma. Tým sa spotrebiteľ dostáva do postavenia, v ktorom si nedokáže „overiť“ oprávnenosť veriteľom požadovaného plnenia zlúčeného do jedného číselného údaju zmenkovej sumy, a naopak oprávnený dostáva do rúk efektívny nástroj rozhodnúť, že ním požadované plnenie, ktorého výšku sám určil, je v súlade so zmluvou o úvere, ale aj v súlade so všeobecnými právnymi predpismi (osobitne v súlade s § 4 ods. 6 ZSÚ, ako už na to správne poukázal okresný súd), dobrými mravmi, a podobne. Práve v uvedenom je možné badať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo plne odôvodňuje záver o neplatnosti takéhoto dojednania v zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 písm. o/ a ods. 5 OZ). 11. Ako už bolo uvedené vyššie, záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o úvere a správne okresným súdom posúdený ako spotrebiteľský, bol zabezpečený neúplnou zmenkou, nároky z ktorej zmenky boli následne oprávnenému priznané v základnom konaní. Za takto správne zisteného skutkového stavu bol potom absolútne legitímny postup okresného súdu, pokiaľ skúmal, či boli splnené podmienky na to, aby veriteľ splnenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy formou blankozmenky vôbec zabezpečil. Ak by totiž dohoda o vyplnení zmenky nebola platne uzatvorená, oprávnený nemohol svoje nároky zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou zabezpečiť, a pokiaľ tak urobil, tieto následne nemohli byť platne (už ako nároky zo zmenky) priznané v základnom konaní. Nakoľko z dôvodov už uvedených vyššie dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd okresný (i keď čiastočne z iných dôvodov), t. j. k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebolo už potrebné zaoberať sa ďalšími dôvodmi, na ktorých okresný súd svoje rozhodnutie založil. Naopak bolo potrebné odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Pokiaľ sa totiž jedná o argumentáciu oprávneného, že nerozhodnutím o návrhu na zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného pred tým, ako súd rozhodol napadnutým uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bola založená vada konania, ktorá musí viesť k zrušeniu napadnutého uznesenia, táto nie je dôvodná. Preskúmaním súdneho spisu totiž bolo zistené, že súdnemu exekútorovi síce bolo doručené písomné podanie zo dňa 20. 01. 2016, ktorého obsahom sú skutočnosti, ktoré by mohli preukazovať, že po vydaní exekučného titulu došlo k prevodu práva z tohto exekučného titulu, predmetné písomné podanie však nie je písomným podaním účastníka exekučného konania (ako to ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, či uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 5/2007 a sp. zn. 4 M Cdo 6/2007 i rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 943/2012 pre oznámenie súdnemu exekútorovi vyžadujú), ale ide o písomné podanie postupníka, ktorý účastníkom exekučného konania nie je. Z takéhoto písomného podania potom súdnemu exekútorovi neplynie povinnosť podať návrh na zmenu účastníka konania a ani následná povinnosť exekučného súdu o takomto návrhu rozhodnúť. 12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).