Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoE/58/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116200420 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116200420.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v exekučnej veci oprávneného CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňú 1272/21, 110 00 Praha 1, Česká republika, 26429705, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej L.. L. A., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom W. X, XXX XX W., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 46549/2015, o vymoženie 1217,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 9Er/14/2016-19 zo dňa 25. 02. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“, event. „exekučný súd“) uznesením zo dňa 25. 02. 2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). 1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že súdny exekútor predložil na exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16CbZm/99/2013-148 zo dňa 28. 05. 2015, právoplatný dňa 28. 08. 2015 a vykonateľný dňa 01. 08. 2015. Prvoinštančný súd po oboznámení so spisom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbZm/99/2013 zistil, že žalobca sa podaním zo dňa 28. 03. 2013 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1217,07 Eur s príslušenstvom (spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% a 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy spolu so zmenkovou odmenou vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t. j. 4,56 Eur) a náhradou trov konania. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Er/2228/2012 súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru, pričom pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ktorá ju následne indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou má teda podľa názoru prvoinštančného súdu spotrebiteľský charakter. Prvoinštančný súd k spotrebiteľskému úveru ďalej uviedol, že žalobca poskytol žalovanej dňa 24. 02. 2009 úver vo výške 1400 Eur. V čl. 17 Všeobecných obchodných podmienok žalobca uviedol, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Podľa predmetného článku bol remitent oprávnený vyplniť zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa stane splatným celý dlh, t. j. ak dlžník neuhradí 4 po sebe nasledujúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dátum úročenia zmenkovej sumy mal remitent vyplniť tak, že ním mal byť deň kedy sa stal splatným celý dlh. Prvoinštančný súd taktiež zistil, že zmenka bola vystavená dňa 24. 02. 2009 v Q. Q. na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 59, s doložkou "bez protestu" s lehotou splatnosti "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Do zmenky bola vpísaná suma 1367,07 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 06. 08. 2009 do zaplatenia. 1. 3. Prvoinštančný súd vzhľadom na uvedené konštatoval, že dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné dojednanie v článku 17 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého "zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky", bola v priamom rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky prvoinštančný súd považoval za podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 1367,07 Eur od 06. 08. 2010 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd v kontexte posudzovaného právneho vzťahu považoval toto zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za také, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) OZ požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a podľa názoru súdu prvej inštancie uvedené zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 54 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne. Plnenie v tejto výške prvoinštančný súd taktiež považoval za rozporné s dobrými mravmi, nakoľko v zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinnou bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom, ale veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku. Na základe uvedeného má súd za to, že je v rozpore s obsahom a účelom uvedeného ustanovenia, v zmysle ktorého mala zabezpečovacia zmenka slúžiť len na zabezpečenie nárokov vyplývajúcich z poskytnutého úveru, aby bol v zabezpečovacej zmenke obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25 % ročne. Prvoinštančný súd mal za to, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, a na základe tejto dohody v zmenke vpísaný úrok vo výške 91,25 % ročne spôsobuje neplatnosť zmenky v danej časti. Na základe uvedeného prvointančný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, a to podľa v tom čase platných ustanovení § 205 ods. 2 písm. a), b), f), v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). V odvolaní uviedol, že zmenka je cenným papierom a jej úprava je regulovaná výlučne zákonom č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZzaŠ“). Uvedené platí aj pre dohodu o vyplnení zmenky v tom zmysle, že akonáhle je zmenka vyplnená v súlade s touto dohodou je úplná, pričom zmenkový záväzok má abstraktnú povahu, tak ako aj samotná dohoda o vyplnení zmeniek. Zmenková pohľadávka je samostatná (nie je akcesorická od existencie dlhu, ktorý zabezpečuje a abstraktná (nie je závislá od kauzy vzniku zmenkového záväzku). Ďalej oprávnený konštatoval, že námietky založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim majiteľom -veriteľom a dlžníkom sú námietkami in personam, teda pôsobiace iba medzi zaviazanými zo záväzkového vzťahu a na základe zásady vytvorenia námietok z osobných vzťahov k predchádzajúcim majiteľom. Jedinou výnimkou je len aktívna vedomosť nového majiteľa zmenky pri nadobúdaní zmenky o takejto osobnej námietke a o tom, že ju chce dlžník uplatniť voči predchádzajúcemu majiteľovi, pričom túto aktívnu vedomosť nového majiteľa musí zmenkový dlžník uplatniť prostredníctvom špeciálnej námietky zlého úmyslu (exceptio doli) voči novému majiteľovi. Zmenka, ktorá je predmetom tohto konania spĺňa všetky vyššie uvedené náležitosti, a preto nemôže byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom odporovala zákonu. K tvrdeniu prvoinštančného súdu, že dohoda o vyplnení zmenky je neplatná z dôvodu rozporu s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože od spotrebiteľa sa v prípade nesplnenia záväzku požaduje, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku, oprávnený podotkol, že súd prvej inštancie neuviedol, že by samostatné dojednanie v čl. 17 Všeobecných obchodných podmienok obsahovalo zmienku o neprimeranej vysokej sume predstavujúcej sankciu spojenú s nesplnením dlhu. Udaj o zmenkovom úroku je už údajom na cennom papieri a jeho zaviazanosť má už abstraktné účinky. Zmenkový úrok je teda osobitne vyjednanou položkou a preto sa naň prieskum neprijateľných zmluvných podmienok nevzťahuje. Oprávnený ďalej konštatoval, že súd prvej inštancie síce uviedol, že považuje sadzbu zmenkového úroku (vo výške 0,25 % denne) za plnenie v rozpore s dobrými mravmi, avšak nevyvodil z neho žiadne konzekvencie, pričom súčasne tvrdil, že dohoda o vyplnení zmenky je právny úkon obchádzajúci zákon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplňovacom práve však podľa zistení prvoinštančného súdu obsahuje iba výraz „zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“, údaj 0,25 % sa vyskytuje len na zmenke. Oprávnený uviedol, že všetky skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie konštatoval vo svojom odôvodnení ako dôvod pre ktorý nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie sú osobného vrátane kauzálneho pôvodu a tie je možné v zmysle zmenkového práva skúmať len na námietku, ktorá je neuplatniteľná voči indosatárovi. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu pilierov na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve (z 07. 06. 1930), čím by dochádzalo k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. Na záver oprávnený poukázal i na skutočnosť, že prvoinštančný súd tým, že nerozhodol o návrhu na zmenu účastníka na strane oprávneného predtým ako vydal napadnuté uznesenie založil vadu daného konania. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 3. Povinná podala k odvolaniu oprávneného vyjadrenie. 4. Rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca uviedol, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. 5. Odvolanie oprávneného bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p), ktorý bol ku dňu 01.07.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenis vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP v zmysle ktorého „ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.“ 6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario, a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. 1. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 12. 11. 2015 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, spísaný do zápisnice návrh oprávneného CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňú 1272/21, 110 00 Praha 1, Česká republika, 26429705, na vykonanie exekúcie proti povinnej L.. L. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. X, a to na podklade rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbZm/99/2013- 148 zo dňa 28. 05. 2015, právoplatného dňa 28. 08. 2015 a vykonateľného dňa 01. 08. 2015. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola prvoinštančnému súdu doručená dňa 12. 01. 2016. Súdu prvej inštancie bolo dňa 02. 02. 2016 doručené podanie súdneho exekútora, ktorého súčasťou bolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku i návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, z dôvodu, že dňa 23. 12. 2015 došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi terajším oprávneným spoločnosťou CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňú 1272/21, 110 00 Praha 1, Česká republika, 26429705 a spoločnosťou Private Capital Investments Limited, so sídlom 18-22 Stoney Yardley, Birgmingham, B25 8YP, Veľká Británia, IČO: 09252000. Súdny exekútor k návrhu na zmenu oprávneného pripojil oznámenie o zmene účastníka konania na strane oprávneného spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok. Následne prvoinštančný súd bez rozhodnutia o návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného odvolaním napadnutým uznesením č. k. 9Er/14/2016-19 zo dňa 25. 02. 2016 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prvoinštančný súd v uznesení konštatoval, že dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné dojednanie v článku 17 VOP, podľa ktorého "zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi , ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky", bola v priamom rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky prvoinštančný súd považoval za podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 1367,07 Eur od 06. 08. 2010 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd v kontexte posudzovaného právneho vzťahu považoval toto zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za také, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) OZ požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a podľa názoru súdu prvej inštancie uvedené zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 54 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne. Plnenie v tejto výške prvoinštančný súd taktiež považoval za rozporné s dobrými mravmi, nakoľko v zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinnou bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom, ale veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku. Na základe uvedeného mal súd za to, že je v rozpore s obsahom a účelom uvedeného ustanovenia, v zmysle ktorého mala zabezpečovacia zmenka slúžiť len na zabezpečenie nárokov vyplývajúcich z poskytnutého úveru, aby bol v zabezpečovacej zmenke obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25 % ročne. Prvoinštančný súd mal za to, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, a na základe tejto dohody v zmenke vpísaný úrok vo výške 91,25 % ročne spôsobuje neplatnosť zmenky v danej časti. 7. 2. Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbZm/99/2013 je zrejmé, že žalobca sa podaním zo dňa 28. 03. 2013 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1217,07 Eur s príslušenstvom (spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% a 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy spolu so zmenkovou odmenou vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t. j. 4,56 Eur) a náhradou trov konania. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Er/2228/2012 vyplýva, že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu bola vystavená spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ktorá ju následne indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. V uvedenom prípade žalobca poskytol žalovanej dňa 24. 02. 2009 úver vo výške 1400 Eur. V čl. 17 Všeobecných obchodných podmienok žalobca uviedol, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Podľa predmetného článku bol remitent oprávnený vyplniť zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa stane splatným celý dlh, t. j. ak dlžník neuhradí 4 po sebe nasledujúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dátum úročenia zmenkovej sumy mal remitent vyplniť tak, že ním mal byť deň kedy sa stal splatným celý dlh, pričom zmenka bola vystavená dňa 24. 02. 2009 v Banskej Bystrici na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 59 s doložkou "bez protestu" s lehotou splatnosti "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Do zmenky bola vpísaná suma 1367,07 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 06. 08. 2009 do zaplatenia. 8. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. 9. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. 10. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia. 11. Podľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi. 12. Ako už bolo uvedené vyššie, dňa 02. 02. 2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie súdneho exekútora, ktorého súčasťou bolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku i návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko došlo dňa 23. 12. 2015 k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi terajším oprávneným spoločnosťou CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Česká republika, 26429705 a spoločnosťou Private Capital Investments Limited, so sídlom 18-22 Stoney Yardley, Birgmingham, B25 8YP, Veľká Británia, IČO: 09252000. Súdny exekútor k návrhu na zmenu oprávneného pripojil oznámenie o zmene účastníka konania na strane oprávneného spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok. Následne prvoinštančný súd bez rozhodnutia o návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného odvolaním napadnutým uznesením č. k. 9Er/14/2016-19 zo dňa 25. 02. 2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 13. Ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku upravuje procesný postup v prípade, že dôjde k prechodu alebo prevodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. V prípade, že dôjde k prevodu práv z exekučného titulu po začatí exekučného konania procesný postup je upravený v druhej, tretej a štvrtej vete citovaného ustanovenia. Ak súdny exekútor súdu doručí návrh na zmenu účastníka konania je súd povinný v lehote 60 dní rozhodnúť o tomto návrhu. V danej veci k prevodu práva z exekučného titulu došlo po podaním návrhu na vykonanie exekúcie, pričom návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného bol súdu doručený spolu s oznámením spoločnosti o zmene účastníka pred vydaním napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd bez zohľadnenia prípadného procesného nástupníctva oprávneného v tomto exekučnom konaní zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prvoinštančný súd tak o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol bez toho, aby najskôr rozhodol o návrhu na zmenu oprávneného podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku a ustálil tak okruh účastníkov exekučného konania. 14. So zreteľom na nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa súd prvého stupňa najskôr vysporiada s návrhom na zmenu účastníka konania na strane oprávneného. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).