Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/523/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202172 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116202172.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: 1/ Zvolenská investičná s.r.o, so sídlom Námestie SNP č. 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 634 832, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou G. Lehnert, k.s., so sídlom Budova ORBIS, Rajská ulica č. 7, 811 08 Bratislava, IČO: 31 347 762, proti žalovaným 1/ Waldviertler Sparkasse Bank AG, so sídlom Sparkassenplatz 3, 3910 Zwettl, Rakúska republika so sídlom Klášterská č. 126/II, 377 01 Jindřichův Hradec, Česká republika, IČO: 49 060 724, právne zastúpený Sympatia Legal, s.r.o. so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 256 834, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o. so sídlom Masarykova ul. č. 21, 040 01 Košice, IČO: 36 583 936, právne zastúpený JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 36 583 936, 3/ SNOW SPORT SERVICES, a. s, so sídlom Donovaly č. 167, 976 39 Donovaly, IČO: 35 954 311, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15C/31/2016-135 zo dňa 29. 07. 2016, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu. II. Vo zvyšku zostáva uznesenie nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie o žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby s poukazom na účinné späťvzatie žaloby na začatie konania žalobcom v zmysle § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“). Konanie o tejto žalobe zastavil s odôvodnením, že k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej, kedy súhlas žalovaných zákon nevyžaduje. 2. Pri posudzovaní uplatneného nároku na trovy konania konštatoval, že „z obsahu veci a zo spisového materiálu nebolo sporné, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný 3/ zmaril dražbu, pretože neuhradil cenu vydraženého predmetu dražby v ustanovenej lehote, čo malo za následok, že účinky príklepu zanikli a vlastnícke právo ostalo zachované.“ Tým však podľa okresného súdu ešte nie je preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal preukázané, či žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola podaná dôvodne, napriek tomu sa jej účel naplnil tým, že vlastnícke právo k predmetu dražby ostalo zachované, súd aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania moderačné právo v zmysle ustanovenia § 257 CSP. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza podľa neho do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch, keď súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť daného prípadu spočíva práve v okolnostiach, ktoré sa však zmenili až po podaní návrhu. Za daných okolností nebolo preto možné ustáliť, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania, z ktorých každá z nich si uplatnila trovy konania. V tejto súvislosti súd odkázal na čl. 4 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 3. Na záver okresný súd dodal, že o vrátení súdneho poplatku za žalobu rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči výroku o náhrade trov konania. Nestotožnil sa s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého, napriek tomu, že žalobca vzal žalobu späť pre správanie žalovaného 3/, ktorý zmaril napadnutú dražbu, nie je tým ešte preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Ak teda súd nemal za preukázané, či žaloba bola alebo nebola podaná dôvodne, o trovách konania rozhodol v zmysle § 257 CSP a za dôvod hodný osobitného zreteľa označil skutočnosť, že nebolo možné ustáliť, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania. Má za to, že pri riešení otázky, či niektorá zo strán zavinila zastavenie konania je potrebné vychádzať z procesného hľadiska. Uvedené ustanovenie len potvrdilo doterajšiu ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa postupuje tak, že zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Uvedené kritérium procesného zavinenia je však potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska s tým, že pokiaľ dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu, výsledku správania sa žalovaného k nároku žalobcu. Ide teda podľa neho o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Okresný súd sa zároveň nevysporiadal s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 10. 2010 sp. zn. 3Sžo 225/2010, na ktoré poukazoval už v späťvzatí žaloby a nevysvetlil ako posúdil právnu argumentáciu žalobcu podstatnú pre vyriešenie otázky náhrady trov konania uvedenú v späťvzatí žaloby zo dňa 04. 07. 2016, kde s odkazom na vyššie uvedené uznesenie a odbornú literatúru vopred argumentoval, že otázku dôvodnosti podania žaloby a zavinenia strán na zastavení konania je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska. 5. Má za to, že v posudzovanom prípade je možné ustáliť, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania a súd nemohol túto skutočnosť ustáliť len z toho dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil, keď v rozpore s citovaným ustanovením § 256 ods. 1 CSP skúmal túto otázku z hmotnoprávneho, a nie z procesného hľadiska. Za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP nemožno považovať skutočnosť, že nie je zrejmé, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaným 1/ až 3/ uloží povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi v celom rozsahu trovy konania pred súdom prvej inštancie, ako aj trovy odvolacieho konania. 6. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania považuje za správne. Má za to, že žaloba nemala žiaden právny základ, bola nedôvodná, žalobca ju podal zbytočne, a tak svojím konaním zbytočne spôsobil všetkým účastníkom trovy. Žalobca podal žalobu ešte pred tým, než vydražiteľ zaplatil cenu dosiahnutú vydražením, podal ju výlučne nedobromyseľne, s úmyslom odradiť vydražiteľa od doplatenia ceny dosiahnutej vydražením a zastrašiť ho tým, že niekoľko najbližších rokov nebude môcť reálne s vydraženou nehnuteľnosťou nakladať a investovať do nej, keďže konanie o neplatnosť dražby spolu v prvej a druhej inštancii môže trvať žiaľ až 5 rokov a údaj o prebiehajúcom súdnom spore je možné vyznačiť v poznámke na liste vlastníctva, čo žalobca aj bezodkladne urobil. Bez ohľadu na uvedené má za to, že žalobca nie je oprávnený požadovať trovy konania v takej výške, v akej ich požaduje a pri ich výpočte mal vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte „vyhláška“). 7. Zdôraznil však, že tvrdenia žalobcu o tom, že v konaní bol úspešný sú fiktívne a v rovine úvah, nakoľko v predmetnom konaní išlo o konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom príslušný súd túto dobrovoľnú dražbu nikdy neurčil za neplatnú. Poukázal i na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo 225/2010 s tým, že uvedené rozhodnutie žalobca vykladá nesprávne, nakoľko v prejednávanej veci síce došlo k zastaveniu konania, žalobca sa však svojho uplatneného návrhu, teda určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nedomohol, nakoľko predmetná dobrovoľná dražba nebola neplatná a nikdy za neplatnú nemohla byť vyhlásená. K uspokojeniu žalobcu jeho konaním žalovaného 1/ nikdy nedošlo a ani konaním ostatných žalovaných. Naopak, v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 7MCdo 4/2010 je kritérium procesného zavinenia nutné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp., akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachovalo v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť , a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. 8. Zároveň považoval za nevyhnutné uviesť, že konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby je konaním osobitnej povahy, pričom samotný zákon o dobrovoľných dražbách stanovuje lehotu na podanie takejto žiadosti, okruh subjektov, ktoré môžu mať aktívnu vecnú legitimáciu, ako aj okruh subjektov s pasívnou vecnou legitimáciou, ako aj podmienky, ktoré musia byť súdom nevyhnutne zistené na to, aby bolo možné žalobe vyhovieť. Tieto podmienky na vyhovenie žaloby upravuje ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej v texte „Zákon o dobrovoľných dražbách“), v zmysle ktorého platí, že žalobca sa môže domáhať určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby na súde iba v prípade, že boli porušené ustanovenia tohto zákona. Zároveň platí, že táto osoba musela byť porušením zákona o dobrovoľných dražbách dotknutá na svojich právach. Dražba, neplatnosti ktorej sa žalobca domáha však bola zmarená, teda, ak bola dražba zmarená, žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna ujma na právach v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko vlastnícke právo k draženej nehnuteľnosti zostalo nedotknuté a zachované. Ak teda žalobca vôbec nebol procesne úspešný a on ako žalovaný 1/ procesne nezavinil zastavenie konania, keďže neuskutočnil úkony vyplývajúce so žalobcom uplatneného návrhu, nie sú splnené podmienky, aby bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. 9. V písomnom vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného 1/ žalobca uviedol, že žalobu nepodával s úmyslom odradiť žalovaného 3/ doplatiť cenu predmetu dražby dosiahnutú vydražením. Žaloba bola podaná preto, aby dosiahol určenie neplatnosti predmetnej dražby pre jej nezákonnosť, a aby tak zamedzil prechodu vlastníckeho práva k predmetu dražby vydražením na žalovaného 3/. Nemohol teda predvídať, že žalovaný 3/ v dôsledku podania tejto žaloby nezaplatí cenu dosiahnutú vydražením. Dôvodom, pre ktorý došlo k späťvzatiui žaloby bolo správanie žalovaného 3/, ktorý v priebehu tohto konania zmarením dražby uspokojil nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní. Zastavenie konania teda procesne zavinil žalovaný 3/ a žalovaní v 1/ a 2/ sú z titulu ich procesného postavenia ako nútených nerozlučných spoločníkov povinní spoločne a nerozdielne so žalovaným 3/ nahradiť žalobcovi trovy konania. Aj podľa súdnej praxe v konaní o neplatnosti dražby vyplýva nerozlučnosť procesného spoločenstva z povahy tohto konania, pretože účinok rozhodnutia o neplatnosti dražby sa musí týkať všetkých osôb, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. Žaloba bola z procesného hľadiska podaná dôvodne, preto ak súd prvej inštancie napriek vyššie uvedenému neskúmal otázku procesného zavinenia strán na zastavení konania výlučne z procesného hľadiska, vec nesprávne právne posúdil. 10. Vyjadrenie žalovaných 2/ a 3/ nebolo podané. 11. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal (výrok v poradí II.) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. 13. Výrok, ktorým okresný súd konanie zastavil (výrok I.) nebol odvolaním napadnutý, preto zostáva nedotknutý. 14. Okresný súd založil rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie na tom právnom závere, že nemal preukázané, či žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola podaná dôvodne, napriek tomu sa jej účel naplnil, a teda, vlastnícke právo k predmetu dražby zostalo zachované. Aplikoval preto pri rozhodovaní o trovách konania moderačné právo v zmysle ust. § 257 CSP. Výnimočnosť daného prípadu podľa okresného súdu spočívala práve v okolnostiach, ktoré sa po podaní návrhu zmenili v tom, že žalovaný 3/ neuhradil cenu vydraženého predmetu dražby v ustanovenej lehote, čo malo za následok, že účinky príklepu zanikli a vlastnícke právo ostalo zachované, teda, zmaril dražbu. Za daných okolností mal okresný súd za to, že nebolo možné ustáliť, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania. 15. Z vyššie uvedeným právnym záverom sa však odvolací súd nemohol stotožniť, nakoľko vyššie uvedené odôvodnenie napadnutého uznesenia si v jednotlivých právnych úvahách navzájom odporuje, v dôsledku čoho je rozhodnutie o náhrade trov konania zmätočné. Na jednej strane okresný súd konštatuje, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný 3/ zmaril dražbu, pretože neuhradil cenu vydraženého predmetu dražby v ustanovenej lehote, čo malo za následok, že účinky príklepu zanikli a vlastnícke právo ostalo zachované, a napriek tomu nemal za to, že by žalovaný 3/ zastavenie konania zavinil, pretože nemal za preukázané, či žaloba bola podaná dôvodne. Kritérium procesného zavinenia je však v tejto súvislosti nevyhnutné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak však nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného (1/, 2/, 3/), ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda, ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); a v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany, teda, jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. Okresný súd sa však nevysporiadal s otázkou zmarenia dražby žalovaným 3/, ktorý tým, že neuhradil cenu vydraženého predmetu dražby v ustanovenej lehote, mal vedomosť o tom, že k zmene vlastníckeho práva v súvislosti s dražbou nedôjde, a teda i to, že žaloba podaná aj voči nemu, sa stáva bezpredmetnou. Bude preto úlohou okresného súdu opätovne posúdiť, či neuhradenie ceny vydraženého predmetu dražby v ustanovenej lehote v dôsledku čoho bola dražba zmarená, možno celkom, resp. v relevantnom rozsahu považovať za správanie sa v zmysle žalobnej požiadavky. Odvolací súd uznáva, že žalovaný 3/ mohol, ale nemusel cenu vydraženého predmetu dražby v ustanovenej lehote zaplatiť, bez ohľadu na to, či dražbu, ktorá do tej doby prebehla, považoval za dražbu realizovanú v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ popreli dôvody samotnej žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 17. 01. 2017 (sp. zn. III. ÚS 2741/16), podľa ktorého, ak súd dôvodnosť žaloby vyvodí len zo skutočnosti, že strana sporu po podaní žaloby zaplatí žalovanú sumu, ide o formalistický postup, pričom princíp procesného výsledku nemožno chápať formálne, nakoľko nielen petit, ale aj žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca žalovaného plnenia domáha. Okresný súd sa však vyššie uvedenými okolnosťami pri rozhodovaní o zavinení zastavenia konania nezaoberal a zároveň odvolateľ dôvodne namietal, že sa nevysporiadal s judikatúrou rozhodovania všeobecných súdov, na ktorú vo svojich písomných podaniach poukazoval. Bez ohľadu na uvedený nedostatok dôvodov vo vzťahu k právnemu záveru okresného súdu o tom, že žalovaný 3/ zastavenie konania nezavinil, je nevyhnutné uviesť, že i v prípade, ak po opätovnom posúdení správania sa žalovaného 3/ vo vzťahu k žalobnému návrhu dospeje k tomu, že žalovaní 1/, 2/, 3/ zastavenie konania nezavinili, nemožno ani ďalej považovať postup okresného súdu za vecne správny, pretože ak súd zistí, že žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila, rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania ( § 256 CSP a contrario). Ak teda okresný súd dospel k tomu, a odvolací súd poznamenáva, že v dôsledku nedostatku dôvodov predčasne, že žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila, nie je možné následne aplikovať ust. § 257 CSP. K aplikácii tohto ustanovenia možno dospieť len v prípade, ak by dospel k právnemu záveru, že niektorá zo strán zastavenie konania zavinila a v dôsledku dôvodov hodných osobitného zreteľa výnimočne tomu, kto zastavenie konania nezavinil, náhradu trov konania neprizná. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, ak okresný súd nemal za to, že by niektorá zo strán zastavenie konania zavinila. Bez ohľadu na tento právny záver je však nutné konštatovať i to, že dôvod hodný osobitného zreteľa nemôže sám o sebe spočívať len v okolnostiach, ktoré sa po podaní návrhu zmenili. 16. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza teda pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou. V prípade zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je to teda tá strana sporu, ktorá zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pre účely náhrady trov konania pri zastavení konania je možno otázku zavinenia na tomto zastavení skúmať iba z procesného hľadiska. To má ten dôsledok, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila vždy tá strana sporu, ktorá vzala žalobu na začatie konania späť bez uvedenia dôvodu, alebo z dôvodu, ktorý nespočíva v správaní sa protistrany. Žalobca však dôvod, pre ktorý vzal žalobu späť uviedol a poukázal na správanie sa žalovaného 3/, ktorý dražbu zmaril, v dôsledku čoho žalobu vzal späť. Zavinenie ako príčina vzniku povinnosti strany uhradiť trovy konania musí byť preto aj náležite odôvodnené. 17. Odvolací súd preto považuje rozhodnutie okresného súdu za predčasné pre nedostatok dôvodov, na základe ktorých bolo založené, a vzhľadom na jeho vzájomnú rozporuplnosť aj rozhodnutie nepreskúmateľné, v dôsledku čoho okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolaciemu súdu neostávalo iné ako napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle vyššie uvedených právnych záverov. Naviac, okresný súd sa po zrušení veci vysporiada aj s námietkami oboch strán sporu, ktoré pri rozhodovaní nezohľadnil a pre prípad, že sa s nimi nestotožňuje musí uviesť, na základe akých úvah k tomu dospel. 18. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. Civilný sporový poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovuje v § 220 ods. 2.. Z dôvodu absencie komplexnejšej právnej úpravy, bolo pri posudzovaní obsahových náležitostí odôvodnenia uznesenia primerane potrebné postupovať podľa § 234 ods. 2 CSP a citované ustanovenie § 220 ods. 2 CSP (týkajúce sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) bolo nutné z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, ods. 26) vykladať a uplatňovať tak, že aj uznesenie musí vo svojom odôvodnení obsahovať dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo založené. Teda aj v rámci uznesenia je potrebné, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. 19. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty nespĺňa. 20. Z vyššie uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné len uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania (výrok II.) podľa § § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie za účelom opätovného posúdenia otázky zavinenia zastavenia konania ako aj rozhodnutia o náhrade trov konania v prípade, ak opätovne dospeje k právnemu záveru, že žiadna zo strán zastavenie konanie nezavinila. Zároveň rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s judikatúrou všeobecných súdov, vysporiadajúc sa i s námietkami žalobcu v odvolaní, na ktoré tento poukazoval už pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý však na ním vznesené námietky podstatného charakteru v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nereagoval. 21. Nemožno totiž opomenúť, že nie je úlohou strán „domýšľať“ si dôvody, na ktorých bolo súdne rozhodnutie založené, práve naopak, je povinnosťou konajúceho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby nevznikali žiadne pochybnosti o tom, na základe akých skutkových zistení, právneho posúdenia a z akých dôvodov bolo to - ktoré rozhodnutie súdu vydané. Uvedené nedostatky robia napadnuté rozhodnutie o náhrade trov konania nepreskúmateľným v inštančnom postupe a zároveň predstavujú zásah súdu do práva strán na spravodlivé súdne konanie. 22. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).