KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica30. 10. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/60/2017 z 30. 10. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2017, sp. zn. 13CoP/60/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6116202306.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/60/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202306
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116202306.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej ako členov, v právnej veci
starostlivosti o maloletú T. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, štátna občianka SR, zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky F. G., rod.
G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. ul. č. XX/XXX, O., štátna občianka SR a otca J. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom D. č. XXXX/XX, B. B., t.č. J. C. XX - ubytovňa J., B. B., štátny občan SR, o zvýšenie
výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca J. B., nar. XX. XX. XXXX proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 36P/31/2016-73 zo dňa 08. 03. 2017 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10.
03. 2017, č.k. 36P/31/2016-78 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 36P/31/2016-73 zo dňa 08. 03. 2017 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 10. 03. 2017, č. k. 36P/31/2016-78 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie otca zaviazal prispievať na výživu maloletej
T. G., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 16,50 Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 01. 02. 2016 (prvý výrok). Zročné výživné
za obdobie od 01. 02. 2016 do 08. 03. 2017 na maloletú T. G., nar. XX. XX. XXXX vo výške 1 120,- Eur
súd prvej inštancie otcovi povolil splácať v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až
do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti odvolaním napadnutého
rozsudku (druhý výrok). Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.
P/84/00-27 zo dňa 04. 05. 2000 vo výroku o výživnom na maloletú T. G., nar. XX. XX. XXXX (tretí výrok).
Súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona
o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že z potvrdenia o príjme z Gymnázia
F. A. so sídlom F. XX, B. B. zo dňa 21. 04. 2016 súd prvej inštancie zistil, že čistý mesačný príjem matky
maloletej bol v období od apríla 2015 do marca 2016 vo výške 386,95 Eur z toho daňový bonus 256,92
Eur. Z potvrdenia spoločnosti T. B. s.r.o. A. XX, B. B. zo dňa 14. 12. 2016 na otca maloletej súd prvej
inštancie zistil, že pracovný pomer otca trval od 01. 11. 2015 a bol uzatvorený na dobu určitú do 30.
04. 2016 a uplynutím tejto doby sa skončil z dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov. Odstupné
poskytnuté nebolo. Za obdobie od 01. 03. 2016 do 30. 04. 2016 bol príjem otca maloletej vo výške
434,85 Eur. Z odpovede Sociálnej poisťovne pobočka Banská Bystrica zo dňa 17. 06. 2016 vyplýva,
že za obdobie posledných dvanástich mesiacov do dňa 17. 06. 2016 nebol otec maloletej poberateľom
dávky v nezamestnanosti. Z vyjadrenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa
21. 06. 2016 súd prvej inštancie zistil, že otec maloletej ku dňu 21. 06. 2016 nie je evidovaný na Úrade
práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica ako uchádzač o zamestnanie. Taktiež nepoberá žiadne



štátne sociálne dávky. Naposledy poberal dávky v hmotnej núdzi od decembra 2013 do septembra 2015
v sume 61,60 Eur.

3. Súd prvej inštancie mal v danom prípade na základe vykonaného dokazovania preukázané, že
posledná úprava vo veci výživného bola v roku 2000, pričom od tejto doby došlo k zmene pomerov
na strane maloletého dieťaťa. V čase poslednej úpravy maloletá mala polroka, bola v celodennej
starostlivosti matky. V súčasnej dobe má maloleté 17 rokov, navštevuje 2. ročník strednej odbornej školy.
Matka maloletej je súčasnej dobe zamestnaná, má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 540,00
Eur. Iný príjem nemá, taktiež nemá inú vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom k tomu, že otec maloletého
dieťaťa sa na pojednávaní nezúčastnil, ani sa k návrhu nevyjadril, nebolo možné zo strany súdu prvej
inštancie objektívne posúdiť zárobkové možnosti a schopnosti otca maloletého dieťaťa. V konaní mal súd
prvej inštancie nesporne preukázané, že od poslednej úpravy vo veci výživného sa zmenili pomery na
strane maloletého dieťaťa a to najmä tým, že zmenou ekonomickej situácie došlo k zvýšeniu cien obuvi,
šatstva, potravín a nákladov na bývanie. Súd prvej inštancie návrhu matky maloletého dieťaťa čiastočne
vyhovel a upravil rozsah vyživovacej povinnosti na sumu 90,00 Eur mesačne. Takto stanovená výška
výživného zodpovedá veku a potrebám maloletého dieťaťa, ale aj schopnostiam otca, ktorý sa môže
podieľať na výžive maloletého dieťaťa. Takto stanoveným výživným s prihliadnutím aj na tú skutočnosť,
že otec maloletej si plní vyživovaciu povinnosť len čiastočne, o dieťa neprejavuje žiadny záujem a na
zabezpečenie potrieb maloletej sa nepodieľa ani zakupovaním darčekov. Súd prvej inštancie dal do
pozornosti, aj tú skutočnosť, že od matky maloletej nemožno spravodlivo požadovať, aby všetky náklady
so zabezpečením potrieb maloletej znášala sama. Súd prvej inštancie potom zvýšil výživné odo dňa 01.
02. 2016, t.j. od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol podaný návrh matky na zvýšenie výživného.

4. Otcovi vzniklo zročné výživné za obdobie od 01. 02. 2016 do 08. 03. 2017 (t.j. do rozhodnutia vo
veci samej) na maloletú vo výške 905,50 Eur (13 mesiacov x 73,50 Eur, ktoré predstavuje rozdiel
medzi doposiaľ určeným výživným vo výške 16,50 Eur a zvýšením výživným na sumu 90,00 Eur),
od ktorých súd prvej inštancie odpočítal dobrovoľné plnenie otca vo výške 50,00 Eur, ktoré súd prvej
inštancie povolil splácať v primeraných 20,00 Eur mesačných splátkach. Pri určovaní výšky splátok
súd prvej inštancie zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného. Týmto zároveň došlo k zmene
predchádzajúceho rozhodnutia ohľadne výšky výživného na maloletú a to rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. P 84/00-27 zo dňa 04. 05. 2000. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v
zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len ,,CMP") tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10. 03. 2017 opravné uznesenie pod sp. zn. 36P/31/2016-78,
ktorým bola vykonaná oprava druhého výroku rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
36P/31/2016- 75 zo dňa 08.03.2017 a to tak, že správne má znieť: ,,Zročné výživné za obdobie od 01.
02. 2016 do 08. 03. 2017 na maloletú T. G., nar. XX. XX. XXXX vo výške 905,50 Eur súd otcovi povoľuje
splácať v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty
výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia." Keďže vo výroku o zročnom výživnom
bola nesprávne vypočítaná suma zročného výživného, súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, aby
ním vykonal opravu v počítaní.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Odvolanie odôvodnil tým, že
vzhľadom k tomu, že je evidovaný na úrade práce od 01.11.2016, nie je schopný platiť sumu 90 Eur,
pretože jeho dávka v hmotnej núdzi, činí 52 Eur. Na záver odvolania uviedol, že sumu 16,50 Eur je
ochotný platiť a papiere doloží na odvolacom súde.

7. K odvolaniu otca maloletej sa vyjadril kolízny opatrovník. Vzhľadom k tomu, že výživné nebolo zvýšené
od roku 2000 a doposiaľ stanovená výška výživného nespĺňa ani zákonom stanovenú minimálnu výšku
výživného, kolízny opatrovník odporučil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

8. K odvolaniu otca maloletej sa vyjadrila matka maloletej. Matka s odvolaním otca nesúhlasí. Matka
uviedla, že otec nemal záujem platiť ani 16,50 € mesačne, pričom vzhľadom k štúdiu, veku a záujmom
maloletej sa zvýšili výdavky a suma 16,50 € je neadekvátna. Poukázala na skutočnosť, že otec pracoval
a stále pracuje, ale nikdy nie na zmluvu aby mohol poberať sociálne dávky. Otec maloletej sa na súdne
pojednávanie opakovane nedostavil, kde ukázal svoj nezáujem o maloletú. Na záver uviedla, že súd
prvej inštancie dbal na mesačný príjem otca tak, aby vyhovel obom stranám a suma bola adekvátna.



9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte
len ,,CSP") vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385
ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 36P/31/2016-73 zo dňa 08.
03. 2017 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. 03. 2017, č. k. 36P/31/2016-78 podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov.
V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú
zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné
preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného
treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového
rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

15. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne
dokazovanie a prihliadol na všetky relevantné okolnosti prípadu.

16. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene výživného starostlivo porovnal okolnosti dôležité pre
určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. P
84/00 - 27 zo dňa 04. 05. 2000) a svoje zistenia citlivo zvážil. Od vyhlásenia posledného rozhodnutia
o výživnom dňa 04. 05. 2000 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. 06. 2000) do vyhlásenia rozsudku
súdu prvej inštancie 08. 03. 2017 uplynula doba takmer 17 rokov, počas ktorej došlo k podstatnej
zmene pomerov u maloletej T.. V čase poslednej úpravy maloletá T. mala pol roka a bola v celodennej
starostlivosti matky. V súčasnej dobe má 17 rokov a navštevuje strednú odbornú školu. Náklady s
tým spojené sa starostlivo odrazili v rozhodnutí súdu prvej inštancie, nakoľko zo skutkových tvrdení
prednesených matkou vyplýva podstatný vzrast nákladov maloletej T. na bývanie, stravu, cestovanie
do školy a nákladov na oblečenie, obuv a hygienické potreby. Súd prihliadol na zmenu pomerov tak
na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane jeho rodičov. Súd prvej inštancie preto návrhu matky
maloletého dieťaťa čiastočne vyhovel a upravil rozsah vyživovacej povinnosti na sumu 90,00 Eur
mesačne. Takto stanovená výška výživného zodpovedá veku a potrebám maloletého dieťaťa, ale aj
schopnostiam otca, ktorý sa môže podieľať na výžive maloletého dieťaťa. Okresný súd teda správne
poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že pri určení výživného prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného (maloletého dieťaťa) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca
dieťaťa). Okresný súd správne skúmal na strane oprávneného jeho skutočne odôvodnené potreby
(vzhľadom na spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti podľa druhu
vyživovacej povinnosti, na jej primeranosť, životnú úroveň dieťaťa, nevyhnutnosť nákladov. Výživné
na maloleté dieťa musí byť primerané veku maloletého dieťaťa, ako aj jeho odôvodneným potrebám.
Vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu majú obidvaja rodičia, preto výška výživného nemôže
byť určená v takom rozsahu, aby pokryla všetky výdavky dieťaťa. Okresný súd správne poukázal na
schopnosť otca podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa. Z tohto hľadiska preto rozhodnutie okresného



súdu je potrebné považovať za vecne správne, nakoľko zvýšenie výšky výživného zo sumy 16,50 Eur
mesačne, na sumu 90 Eur mesačne zodpovedá veku ako aj potrebám maloletej.

17. K odvolacej námietke otca maloletej, že je evidovaný na úrade práce od 1.11.2016 a nakoľko
poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 52 Eur nie schopný platiť sumu 90 Eur ako výživné odvolací
súd dodáva, že z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že otec maloletej je od 07.06.2017 doteraz
zamestnaný v spoločnosti XX.XX.XXXX s.r.o., pričom v období od 19.01.2017 - 28.02.2017 bol
zamestnaný v spoločnostiXXs.r.o. a v období od 31.10.2016 - 31.12.2016 bol zamestnaný v spoločnosti
XX.XX.XXXX,S, s.r.o.

18. Zo spisu odvolací súd ďalej zistil, že otec maloletej bol zamestnaný aj v spoločnosti XX. Na s.r.o.
a to od 01.11.2015 - 30.04.2016, kde s ním ale bol skončený pracovný pomer z dôvodu neprimeranej
pracovnej morálky, jeho nadriadení neboli spokojní s jeho dochádzkou do zamestnania a plnením si
pracovných povinností (č. l. 21 spisu).

19. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že je nepochybne v možnostiach a schopnostiach otca
maloletej, aby si našiel prácu, ktorá mu zabezpečí dostatočný príjem na to, aby mohol platiť výživné pre
maloletú v súdom určenej výške 90 Eur mesačne. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je možné pripustiť,
aby ľahkomyseľný prístup otca k plneniu si svojich pracovných povinností bol na ťarchu výživného pre
maloleté dieťa.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v spojení s opravným uznesením je vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil
majúc za to, že dôvody uvedené v odvolaní otca neovplyvnili správnosť záverov súdu prvej inštancie
založených na náležitom zistení skutkového stavu a správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania.

21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 36P/31/2016

    potvrdené

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6116202306

  1. 8. 3. 2017Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36P/31/2016 z 8. 3. 2017
  2. 10. 3. 2017Opravné uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36P/31/2016 z 10. 3. 2017
  3. 30. 10. 2017Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/60/2017 z 30. 10. 2017 (toto rozhodnutie)