Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/121/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212201149 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6212201149.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jany Krnáčovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo C. J., C. č. XX, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47249587, so sídlom v Žiline, Dolné Rudiny č. 3, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Alžbeta Boriková, advokátka a konateľka, proti žalovanému D. I. - O., so sídlom v I. republike R., Bad H. v. d. H. XXX XX, D. I. XG, konajúcemu prostredníctvom organizačnej zložky D. I. - O., pobočka poisťovne z iného členského štátu, X.: XXXXXXXX, so sídlom v D., R. I. č. XX, zastúpenému JUDr. Evou Borovskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 7, o zaplatenie 9.467,42 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3C/91/2012-282 zo dňa 05.11.2015, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“). 1.1 Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie vyslovil, že základ nároku žalobcu na poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného je daný. 1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 9.467,42 € s príslušenstvom z titulu poistného plnenia. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobca a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu č. I. X.XXX.XXX zo dňa XX.XX.XXXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX; predmetom poistnej zmluvy bolo okrem iného aj pripoistenie kritických chorôb a dennej dávky pri dočasnej práceneschopnosti; v apríli 2009 bola žalobcovi diagnostikovaná kritická choroba (rakovina), v dôsledku čoho bol žalobca od 14.05.2009 uznaný za dočasne práceneschopného; po dlhodobej onkologickej liečbe vrátane operácie bol žalobca rozhodnutím Sociálnej poisťovne od 22.02.2010 uznaný za invalidného; na základe uzavretej poistnej zmluvy si žalobca u žalovaného uplatnil právo na vyplatenie poistného plnenia za kritické choroby a dennej dávky pri dočasnej práceneschopnosti za obdobie od 14.05.2009 do 21.02.2010; žalovaný listom zo dňa 10.09.2010 označeným ako „odstúpenie od poistenia denného odškodnenia pri dočasnej pracovnej neschopnosti a od poistenia kritických chorôb“, odstúpil od poistenia denného odškodnenia pri dočasnej pracovnej neschopnosti a od poistenia kritických chorôb žalobcu z dôvodu, že žalobca v prehlásení o zdravotnom stave v návrhu poistnej zmluvy pri jej podpise dňa 26.05.2008 uviedol, že v období pred vstupom do poistenia netrpel zdravotnými ťažkosťami ani mu neboli zistené poruchy zdravia, avšak z doloženej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že pred vstupom do poistenia trpel na ochorenia neurocirkulačná asténia (od 11/2001), steatóza pečene s hepatomegáliou (od 01/2002), hepatopatia (od 12/2002), hernia disku krčnej chrbtice s diskopatiou (od 01/1998), vertebrogénny algický syndróm (od 08/2000), deformačná spondylóza a osteochondróza krčnej chrbtice (od 04/2005), hiátová hernia (09/2006), opakované urologické zápaly (od 07/2000) a absolvoval USG vyšetrenia obličiek na podozrenie pyelonefritídy (12/2002), ktoré ochorenie bolo potvrdené lekárskou správou z 06/2009; z odstúpenia od zmluvy tiež vyplýva, že pri úplnom a pravdivom zodpovedaní všetkých otázok by s ním žalovaný poistenie denného odškodnenia pri dočasnej pracovnej neschopnosti a poistenie kritických chorôb neuzavrel; zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. A. X. č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že hoci v zdravotnej dokumentácii žalobcu boli v období od 26.05.1998 do 26.05.2008 zaznamenané choroby uvedené žalovaným v odstúpení od poistnej zmluvy zo dňa 10.09.2010, nie je možné ich stotožniť čo do podstaty i závažnosti s niektorou chorobou uvedenou v katalógu chorôb žalovaného "Zdravotný stav, Stav 01.01.2008". 1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie je účelné, aby bol vydaný medzitýmny rozsudok, pretože predmetom sporu medzi stranami sú nároky žalobcu na poistné plnenia z poistnej udalosti a to kritickej choroby (rakoviny), ktorá bola žalobcovi diagnostikovaná ako aj denného odškodnenia dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu; okrem toho súd považoval za potrebné vydanie medzitýmneho rozsudku o základe nároku žalobcu aj z dôvodu, že pri určení výšky poistného plnenia bude nevyhnutné vykonanie ďalšieho dokazovania na určenie jednotlivých súm poistných plnení; žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca bol pri uzatvorení poistnej zmluvy povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky ním položené písomné otázky ako poistiteľa týkajúce sa zdravotného stavu žalobcu s tým, že pri vedomom porušení týchto povinností môže od poistnej zmluvy odstúpiť; preto zastával žalovaný názor, že platne odstúpil od poistenia denného odškodnenia pri dočasnej pracovnej neschopnosti a od poistenia kritických chorôb; súd prvej inštancie poukázal na to, že poistná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa uzatvára medzi poistiteľom, ktorý sa zaväzuje poskytnúť poistné plnenie v dohodnutom rozsahu v prípade poistnej udalosti a poistníkom, ktorému sa poskytuje poistné plnenie a ktorý je povinný platiť poistné; obsah poistnej zmluvy je určený právami a povinnosťami zmluvných strán; poistiteľ je povinný poskytnúť plnenie vtedy, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená (tzv. poistná udalosť); súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené; každý poistiteľ vydáva svoje vlastné poistné podmienky, ktoré sú záväzné, pretože sú súčasťou poistnej zmluvy; význam poistných podmienok pre obsah poistného pomeru spočíva v tom, že obsahujú najmä vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť) a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť poistného plnenia, určenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné obdobie, čas platnosti poistnej zmluvy a podobne; z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca si v dôsledku poistnej udalosti uplatnil u žalovaného poistné plnenie; táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná; sporná bola tá skutočnosť, či žalovaný platne odstúpil od poistnej zmluvy so žalobcom podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. či žalobca vedome porušil svoju povinnosť odpovedať pravdivo na otázky položené žalovaným ohľadom svojho zdravotného stavu a či v prípade, ak by pravdivo a úplne zodpovedal otázky žalovaného ako poistiteľa, by s ním žalovaný poistnú zmluvu neuzavrel; z ustanovenia § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že možnosť poistiteľa odstúpiť od poistnej zmluvy je viazaná na dve podmienky a to (1) musí ísť o vedomé porušenie povinností uvedených v ustanovení § 793 Občianskeho zákonníka a (2) či by pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok poistiteľ zmluvu neuzavrel; v danej veci žalovaný tvrdil, že v prípade, ak by žalobca odpovedal pravdivo a úplne na položené otázky, nikdy by s ním poistnú zmluvu neuzavrel so zreteľom na to, že choroby žalobcu, ktoré vyplývajú z jeho zdravotnej dokumentácie za posledných 10 rokov pred vznikom poistenia, sú chorobami uvedenými v jeho katalógu chorôb označenom ako „Zdravotný stav, Stav 01.01.2008“, pre ktoré by bolo poistenie žalobcu vylúčené; zo znaleckého posudku znalkyne K.. A. X. však nesporne vyplýva, že hoci v zdravotnej dokumentácii žalobcu boli uvedené choroby, ktoré žalovaný označil v odstúpení od poistnej zmluvy, tieto nie je možné identifikovať čo do podstaty i závažnosti s niektorou chorobou uvedenou v katalógu chorôb žalovaného „Zdravotný stav, Stav 01.01.2008"; preto súd prvej inštancie dospel k názoru, že aj v prípade, keby žalobca vedome porušil svoju povinnosť odpovedať pravdivo na otázky položené žalovaným pri uzavieraní predmetnej poistnej zmluvy, žalovaný by s ním poistnú zmluvu uzavrel, pretože sa nejednalo o choroby, ktoré boli uvedené v platnom katalógu chorôb žalovaného, pre ktoré by bol žalobca vylúčený z poistenia; z uvedeného vyplýva, že žalovaný neodstúpil platne od poistenia denného odškodnenia pri dočasnej pracovnej neschopnosti a od poistenia kritických chorôb u žalobcu; preto sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že je daný právny základ jeho nároku na poskytnutie poistného plnenia a rozhodol tak, že základ nároku žalobcu na poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného je daný. 1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 802 ods. 1 a § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 29.12.2015 (č.l. 288-291 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu. Namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je založený na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016); ďalej namietal, že v konaní došlo k viacerým vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 písm. b), c), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a súčasne, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016). 2.1.1 Žalovaný v prvom rade namietal procesné pochybenia v konaní pred súdom prvej inštancie; uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, ktorú doručil súdu dňa 13.02.2012 voči jednému žalovanému, ktorým bola pobočka poisťovne z iného členského štátu zapísaná v obchodnom registri, domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu poistného plnenia; súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.08.2012 konanie voči takto označenému žalovanému zastavil, čím ukončil celé konanie, nakoľko proti uzneseniu o zastavení konania nebolo podané odvolanie; v dôsledku zastavenia konania nebolo možné v konaní pokračovať a ani pripustiť do konania vstup ďalšej strany ako to urobil súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.09.2012, t.j. mesiac po zastavení konania, kedy pripustil vstup do konania ďalšieho žalovaného; ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví; medzi procesné podmienky konania, ktoré musia byť splnené počas celej doby konania na to, aby súd mohol rozhodnúť vo veci, patrí aj spôsobilosť byť stranou sporu (do 30.06.2016 spôsobilosť byť účastníkom konania); táto podmienka musí byť splnená v čase podania žaloby ako aj počas celého konania; spôsobilosť byť stranou sporu je podmienka konania, ktorej absencia sa nedá žiadnym spôsobom zhojiť, ide o podmienku konania, ktorej nedostatok je neodstrániteľný; v žalobe označený žalovaný nemal spôsobilosť byť stranou sporu, mal len oprávnenie konať sa zahraničnú osobu, čo vyplývalo zo skutočnosti, že ako organizačná zložka zahraničnej osoby bol zapísaný v obchodnom registri; spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti má však len zahraničná osoba; na základe uvedeného súd prvej inštancie konanie uznesením zo dňa 15.08.2012 zastavil; vydaním tohto uznesenia bolo celé konanie zastavené, pretože na strane žalovaného nebol v čase vydania uznesenia žiaden ďalší žalovaný pripustený do konania, keď navyše žiadna zo strán nepodala voči tomuto uzneseniu odvolanie, preto všetky ďalšie úkony a rozhodnutia súdu prvej inštancie v predmetnom spore sú nulitné, pretože ich súd vydal nad rámec svojich oprávnení; pokiaľ súd prvej inštancie pripustil do konania vstup ďalšej strany po zastavení konania, došlo z jeho strany k pochybeniu, nakoľko týmto spôsobom možno postupovať len vtedy, ak v žalobe označená strana má spôsobilosť na právne úkony, ale nie je vecne legitimovaná v spore, t.j. nie je nositeľom povinnosti alebo práva, čo by viedlo k zamietnutiu žaloby; tieto zmeny je však možné robiť len v prípade, ak sú splnené podmienky konania; nakoľko v prejednávanom spore od počiatku neboli splnené podmienky konania, nemohol súd prvej inštancie rozhodnúť o pripustení vstupu ďalšieho žalovaného do konania, pretože žalovaný označený v žalobe, nemal spôsobilosť byť stranou sporu a navyše súd prvej inštancie pripustil vstup ďalšej strany do konania až potom, ako bolo konanie ako celok zastavené; súd prvej inštancie pochybil, keď po vydaní uznesenia zo dňa 15.08.2012 o zastavení konania konal vo veci ďalej napriek tomu, že neboli splnené podmienky konania a konanie bolo ako celok zastavené; všetky rozhodnutia vydané súdom prvej inštancie v predmetnom spore po vydaní uznesenia zo dňa 15.08.2012 (okrem opravných uznesení) sú nulitné; navyše uznesenie zo dňa 15.08.2012 prevzala právna zástupkyňa žalobcu dňa 21.08.2012, voči tomuto uzneseniu nepodala žiadna zo strán odvolanie a preto bola vec právoplatne skončená ešte pred vydaním uznesenia o pripustení vstupu ďalšieho žalovaného do konania; súd prvej inštancie ešte aj po polroku po vydaní uznesenie o zastavení konania voči žalovanému označenému v žalobe, s týmto naďalej konal, doručoval mu písomnosti a ukladal ďalšie povinnosti, čím vnášal do konania zmätok, neistotu a nedôveru v rozhodovaciu činnosť; podľa žalovaného sú preto v prejednávanom spore splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku a zastavenie konania. 2.1.2 Žalovaný ďalej uviedol, že sú tu aj ďalšie dôvody, pre ktoré považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny; vyjadril názor, že súd svojím rozhodnutím poprel zmluvnú voľnosť, ktoré je subjektom daná pri uzatváraní poistnej zmluvy; žalobca ako aj vypočutá svedkyňa (sestra žalobcu), ktorá v mene poisťovne (žalovaného) uzatvárala poistnú zmluvu, svojimi výpoveďami potvrdili, že žalobca si bol vedomý svojej povinnosti pravdivo odpovedať na otázky, že poučeniu porozumel; v predloženej poistnej zmluve je výrazne uvedené „odpovedajte prosím otázky v návrhu úplne a pravdivo, aby nebola ohrozená Vaša poistná ochrana, v prípade zistenia porušenia Vašej oznamovacej povinnosti môžeme od zmluvy odstúpiť, prípadne zamietnuť plnenie, prečítajte si prosím v tejto súvislosti aj pokyny na zodpovedanie otázok o riziku na zadnej strane“; žalobca si preto musel byť vedomý porušenia tejto povinnosti pri uvedení nepravdivých údajov; žalobca vedome nepravdivo odpovedal na všetky otázky v dotazníku „nie“, t.j. okrem iného prehlásil, že počas posledných 10 rokov neabsolvoval žiaden pobyt v nemocnici, hoci v nemocnici hospitalizovaný bol a tak isto prehlásil, že žiadne poruchy zdravia alebo ťažkosti sa u neho za posledných 10 rokov nevyskytli, neabsolvoval žiadnu liečbu, operáciu, poradenstvo alebo kontroly u lekárov, liečiteľov a pod., pričom dodatočne zo zdravotnej dokumentácie vyplynul opak; žalovaný nie je zdravotnícke zariadenie, záujemcov o poistenie nelieči, nestanovuje diagnózy, ale stanovuje kritéria pre prijatie do poistenia; ak osoba spĺňa podmienky a kritéria stanovené poisťovňou, uzavrie so záujemcom poistnú zmluvu; ak sú v zdravotnej dokumentácii záujemcu uvedené choroby, ktoré sa nachádzajú v katalógu chorôb vypracovanom žalovaným označenom ako „Zdravotný stav, stav k 01.01.2008“, žalovaný buď poistenie neuzavrie vôbec alebo stanoví ďalší postup; ak by žalobca pravdivo odpovedal na otázky, že absolvoval u lekára za posledných 10 rokov návštevy a v zdravotnej dokumentácii má o tom záznamy, žalovaný by žiadal predloženie zdravotnej dokumentácie a poistnú zmluvu by v daný deň neuzavrel; po preskúmaní zdravotnej dokumentácie by z nej zistil, že sú tam konštatované ochorenia (pre ktoré odstúpil od zmluvy) a bez ohľadu na to, či reálne existujú alebo ide o nepotvrdenú diagnózu, by bezpečne žalovaný so žalobcom poistnú zmluvu neuzatvoril; v konečnom dôsledku súd ako aj znalkyňa potvrdili, že v zdravotnej dokumentácie žalobcu sa nachádzali údaje (ochorenia), ktoré je žalovaný uviedol v oznámení o odstúpení od poistnej zmluvy; žalovaný však neodstúpil od poistnej zmluvy pre uvedené choroby, ale z dôvodu, že žalobca pri dojednaní poistnej zmluvy nepravdivo odpovedal na otázky poisťovateľa (žalovaného), pričom nepravdivé odpovede boli tak závažné a podstatné pre uzavretie poistnej zmluvy, že pri pravdivej odpovedi by poistnú zmluvu žalovaný bezpochyby neuzavrel; žalovaný žalobcu nelieči, ani neskúma choroby uvedené v zdravotnej dokumentácii, ale dojednáva poistenie za určitých podmienok, t.j. že ten, kto je prijímaný do poistenia nesmie mať v zdravotnej dokumentácii konštatované ochorenia, pre ktoré žalovaný osobu do poistenia buď neprijme vôbec alebo len za určitých podmienok (napr. s obmedzeným poistným krytím, zvýšeným poistným a pod.); žalobca však nepravdivými údajmi, o ktorých vedel a musel vedieť, spôsobil uzavretie zmluvy, pretože pri uvedení pravdivých odpovedí by k uzavretiu zmluvy nedošlo; pochybenie súdu prvej inštancie a jeho nesprávne rozhodnutie spočíva v tom, že súd v rozhodnutí nekonštatoval, že by odstúpenie od poistnej zmluvy zo strany žalovaného bolo neplatné, lebo tak súd ako aj znalkyňa potvrdili, že choroby a diagnózy uvedené žalovaným v odstúpení od zmluvy sa za posledných 10 rokov nachádzajú v zdravotnej dokumentácii žalobcu; preto došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, zmluva zanikla od počiatku a súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdenie veci, keď bez dostatočne jasného a logického odôvodnenia rozhodol, že základ nároku žalobcu je daný napriek tomu, že poistná zmluva zanikla od počiatku; ďalším pochybením súdu bolo to, že dal vypracovať znalecký posudok, ktorý je nadbytočný a účelový, pretože pre pribratie osoby do poistenia nie je rozhodujúce to, či záujemca a poistenie trpí v čase dojednania niektorou z chorôb uvedenom v katalógu chorôb, ale rozhodujúca je zdravotná dokumentácia a v nej uvedené údaje; pokiaľ by záujemca v čase dojednania poistenia trpel nejakou chorobou uvedenou v katalógu chorôb, avšak nemal o nej vedomosť a neuvádzala sa ani v jeho zdravotnej dokumentácii, nie je možné odstúpiť od poistnej zmluvy; preto bolo zadanie súdu pre znalkyňu pribratú do konania nesprávne, nelogické a účelové, pretože choroby uvedené v otázke pre znalca boli uvedené v zdravotnej dokumentácii a ex post skúmať, či v čase spísania zdravotného záznamu žalobca trpel alebo netrpel konštatovaným ochorením, resp. či sa diagnóza uvedená v zdravotnej dokumentácii dodatočne nepotvrdila, je pre dojednanie poistenia, resp. odmietnutie jeho dojednania, nepodstatné; pokiaľ tieto záznamy žalobca v zdravotnej dokumentácii mal, žalovaný by poistnú zmluvu neuzavrel; záver znalkyne, ktorý prevzal aj súd a bol dôvodom na vydanie napadnutého rozsudku, t.j. že choroby uvedené v zdravotnej dokumentácii čo do podstaty a závažnosti nie je možné identifikovať s niektorou chorobou uvedenou v katalógu chorôb žalovaného, je konštatovaním nad rámec zadanej úlohy a súčasne neodborným stanoviskom, pretože znalec mal len konštatovať, či choroby uvedené v zdravotnej dokumentácii žalobcu sú uvedené v katalógu chorôb, ktorý vydal žalovaný k 01.01.2008; ak choroby uvedené zdravotnej dokumentácii sú totožné s katalógom chorôb a žalovaného a žalovaný vymenoval zo zdravotnej dokumentácie tie údaje (choroby), pre ktoré by žalobcu do poistenia nepribral, nie je vôbec rozhodujúca podstata a závažnosť ochorenia; v konečnom dôsledku znalkyňa potvrdila, že ochorenia, ktoré uviedol žalovaný v odstúpení od poistnej zmluvy, sa v zdravotnej dokumentácii žalobcu nachádzali a nesporne sa nachádzajú aj v katalógu chorôb, pričom znalkyňa žiadnym spôsobom neuviedla, čo myslelo podstatou a závažnosťou ochorenia a toto konštatovanie neodôvodnil ani súd; podľa komentára k Občianskemu zákonníku, ak poistiteľ po poistnej udalosti, ktorej príčinou nebola skutočnosť, ktorá by bola pre uzavretie zmluvy podstatná, dozvedel, že poistený nepravdivými alebo neúplnými odpoveďami spôsobil uzavretie poistnej zmluvy, ktorú by poistiteľ pri pravdivom zodpovedaní otázok neuzatvoril, nemôže poistiteľ spôsobiť zánik poistenia odmietnutím plnenia, ale môže iba odstúpiť od poistnej zmluvy; súd akceptoval znalecký posudok napriek množstvu pochybení a to (1) znalkyňa konštatuje, že preštudovala kompletnú zdravotnú dokumentáciu aj súdny spis a v zdravotnej dokumentácii žalobcu od 26.05.1998 do 26.05.2008 boli zaznamenané choroby uvedené v odstúpení od poistnej zmluvy zo dňa 10.09.2010; medzi iným je tam uvedená aj hiátová hernia, pričom podľa znalkyne sa táto choroba zdravotnej dokumentácii žalobcu nenachádza, žalobca sa ani neliečil na ochorenie žalúdka a dokumentácii nie je ani žiadny záznam od gastroenterológa; tento záver znalkyne nepravdivý, pretože v zdravotnej dokumentácii žalobcu, ktorú predložil žalovanému je záznam zo dňa 28.09.2006, kde je toto ochorenie uvedené a súčasne ide o jedno z ochorení, pre ktoré by žalovaný poistenie neuzatvoril, (2) znalkyňa evidentne nemala k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu, pretože v znaleckom posudku uvádza, že zdravotná dokumentácia začína dátumom 02.01.1998, čo je málo pravdepodobné, aby žalobca mal prvý záznam zdravotnej dokumentácie v 37. roku svojho života, (3) pochybenie spočíva aj v tom, že podľa znalkyne bolo v priebehu desiatich rokov pred dojednaním poistenia v zdravotnej dokumentácii sedem záznamov, pričom súd mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu, v ktorej je záznamov a vyšetrení u lekárov nespočetne viac aj v roku 2006 a 2007, ktoré sa v posudku neuvádzajú; súd pochybil, keď napadnutým rozsudkom určil, že základ nároku žalobcu je daný, pretože žalobca nepochybne vedome nepravdivo odpovedal na otázky pred dojednaním poistnej zmluvy, spôsobil tým dojednanie poistnej zmluvy a súčasne súd, ako aj znalkyňa zhodne konštatovali, že žalobca mal v rozhodujúcom období posledných desiatich rokov záznamy v zdravotnej dokumentácii; podľa žalovaného sú preto v prejednávanom spore splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.1.3 Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil, resp. ak dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na zastavenie konania, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.01.2016 (č.l. 297 spisu) k odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a odvolanie považuje za nedôvodné, resp. založené na nesprávnej argumentácii; k odvolacím námietkam žalovaného ohľadne procesných pochybení v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že žaloba bola súdu doručená dňa 13.02.2012 a smerovala len proti pôvodnému žalovanému; podaním zo dňa 06.06.2012 rozšíril svoju žalobu aj o ďalšieho žalovaného, pričom až dňa 15.08.2012 vydal súd uznesenie o zastavení konania voči pôvodnému žalovanému; účinky procesného rozhodnutia súdu o pripustenie vstupu ďalšieho žalovaného do konania majú deklaratórny charakter časovo sa viažu spätne ku dňu doručenia návrhu na pripustenie vstupu ďalšej strany do konania, t.j. ku dňu, kedy nastali hmotnoprávne účinky rozšírenia žaloby o ďalšie žalovaného; poukázal aj na skutočnosť, že v čase pripustenia vstupu ďalšieho žalovaného do konania ešte nenadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení konania; preto napriek zmätočnému konaniu súdu v súvislosti so vstupom ďalšej strany do konania nie je možné prisvedčiť argumentácii žalovaného v odvolaní; k odvolacím námietkam žalovaného uvedeným v ďalšej časti odvolania uviedol, že trvá na právnom názore prezentovanom v celom konaní, že po poistnej udalosti už poisťovateľ nemôže odstúpiť od poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka; súd prvej inštancie v žiadnom prípade nepoprel zmluvnú voľnosť strán pri uzatváraní poistnej zmluvy, súd len konštatoval, že jednostranné ukončenie poistnej zmluvy žalovaným vo forme odstúpenia od zmluvy podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespĺňalo zákonom stanovené podmienky, a preto je neplatné; je nemysliteľné, aby zmluvná voľnosť bola vykladaná ako svojvôľa poisťovateľa odstúpiť od poistnej zmluvy; Občiansky zákonník v záujme zachovania právnej istoty stanovuje presné podmienky pre odstúpenie od zmluvy a tie žalovaný v danom prípade nesplnil; súd správne uviedol, že odstúpenie od poistnej zmluvy je viazané na dve kumulatívne podmienky, ktorých splnenie je pritom povinný preukázať žalovaný ako poisťovateľ; žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobca vedome nepravdivo odpovedal na otázky žalovaného pri uzatváraní poistnej zmluvy a súčasne nepreukázal, že pri pravdivom zodpovedaní otázok by žalovaný poistnú zmluvu určite neuzavrel (pritom podľa § 798 Občianskeho zákonníka musí ísť o skutočnosti, pri vedomosti ktorých by žalovaný poistenie vôbec neuzavrel a to ani za vyššie poistné); táto druhá podmienka bola dokonca vlastnými internými predpismi žalovaného a znaleckým dokazovaním vyvrátená; znalkyňa jednoznačne potvrdila, že ani jedna „choroba“ uvedená žalovaným v jeho odstúpení od poistnej zmluvy zo dňa 10.09.2010 nie je, čo do podstaty a závažnosti totožná s interným katalógom chorôb žalovaného, ktorý má žalovanému slúžiť na posúdenie zdravotného stavu klienta pred vstupom do poistenia, keď znalkyňa dokonca uviedla, že niektoré ochorenia si žalovaný vymyslel; formulácia ustanovenia § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, konkrétne časť „ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel“ je pomerne nešťastná, najmä pokiaľ ide o spätné dokazovanie skutočnosti, či by poisťovateľ poistenie uzavrel; dôležitým (ak nie jediným) vodítkom na správne vyhodnotenie, či by poisťovateľ poistnú zmluvu v minulosti uzavrel, sú interné smernice poisťovateľa, ktoré poskytujú aspoň čiastočne objektivizovaný postoj poisťovne k okolnostiam, ktoré považuje za podstatné na uzatvorenie alebo neuzatvorenie poistnej zmluvy (najmä v životnom poistení); z tohto dôvodu bolo v konaní nevyhnutné konfrontovať internú normu žalovaného nazvanú „Zdravotný stav, Stav 01.01.2008“ so zdravotnou dokumentáciou žalobcu, čo bolo možné vzhľadom na odborný medicínsky charakter problematiky jedine prostredníctvom súdneho znalca z príslušného odboru; z vykonaného znaleckého dokazovania potom vyplynulo, že ani jeden zo záznamov v zdravotnej dokumentácii žalobcu nekorešponduje, čo do podstaty a závažnosti s uvedeným interným predpisom žalovaného, teda žalovaný aj podľa vlastnej internej normy by poistenie so žalobcom uzavrel aj pri správnom zodpovedaní otázok uvedených v poistnej zmluve; napadnutý rozsudok je preskúmateľný, súd svoj výrok jasne, zrozumiteľne a výstižne odôvodnil a tento je riadne podložený vykonaným znaleckým dokazovaním; na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.). 3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.). 4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalovaného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 4.4 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 4.6 Žalovaný v podanom odvolaní v prvom rade namietal procesné pochybenia v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 205 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 v spojení s § 221 ods. 1 písm. b/, c/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; § 205 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016), v dôsledku ktorých navrhoval zrušenie napadnutého rozsudku a v konečnom dôsledku zastavenie konania. Odvolací súd dospel k záveru, že táto odvolacia argumentácia žalovaného nie je v tejto časti dôvodná. 4.6.1 Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 13.02.2012 doručil žalobca súdu žalobu zo dňa 08.02.2012, ktorou sa proti označenému žalovanému A. W. I. - AG, pobočka poisťovne z iného členského štátu, X.: XXXXXXXX, so sídlom v D., R. I. č. XX, domáhal zaplatenia sumy 9.467,42 € s príslušenstvom z titulu poistného plnenia na základe poistnej zmluvy zo dňa 26.05.2008; dňa 07.06.2012 doručil žalobca súdu písomné podanie zo dňa 06.06.2012, v ktorom uviedol, že rozširuje žalobu o ďalšieho žalovaného A. RING I. - O., so sídlom v I. republike R., H., Q.-E.-I. XX, konajúceho prostredníctvom vyššie uvedenej pobočky poisťovne z iného členského štátu; uznesením č.k. 3C/91/2012-52 zo dňa 15.08.2012 v znení opravných uznesení zo dňa 12.09.2012 a zo dňa 25.06.2013 súd konanie proti pôvodne označenému žalovanému (organizačnej zložke) zastavil; uznesením č.k. 3C/91/2012-55 zo dňa 14.09.2012 v znení opravného uznesenia zo dňa 25.06.2013 súd pripustil, aby do konania vstúpil žalovaný; v priebehu konania došlo k zmene obchodného mena žalovaného na súčasné znenie. 4.6.2 Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné prisvedčiť žalovanému, že postup súdu prvej inštancie v prejednávanom spore nebol správny; je zrejmé, že žalobou označil žalobca na strane žalovaného pôvodne organizačnú zložku poisťovne zapísanú v obchodnom registri, ktorá však podľa ustálenej súdnej praxe zápisom do obchodného registra nenadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti a teda ani procesnú spôsobilosť, ale zápis do obchodného registra spôsobuje výlučne vznik oprávnenia zahraničnej právnickej osoby podnikať na území Slovenskej republiky (§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka); pôvodne označený žalovaný teda nemal spôsobilosť byť stranou v spore (procesnú subjektivitu) a nakoľko ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.08.2012 správne konanie voči tomuto pôvodne označenému žalovanému zastavil; písomné podanie žalobcu zo dňa 06.06.2012 však súd prvej inštancie nevyhodnotil správne; nakoľko pôvodne označený žalovaný nemal procesnú subjektivitu, nebolo možné uvažovať o pripustení vstupu ďalšieho žalovaného do konania na jeho strane (pluralita strán sporu neprichádzala do úvahy) a uvedené podanie bolo preto potrebné podľa obsahu (prípadne po výzve na žalobcu) vyhodnotiť ako podanie žaloby proti novému žalovanému, t.j. súčasnému žalovanému (pred zmenou obchodného mena) s príslušným procesným postupom ako pri podaní žaloby na súd; aj keď tak súd prvej inštancie nepostupoval, tento jeho nesprávny procesný postup nespôsobil v odvolaní uvedené vady konania; podľa odvolacieho súdu bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že aj keď sa v rámci konania v postupe súdu vyskytnú nedostatky, nie všetky nadobudnú intenzitu predpokladanú zákonom, v dôsledku ktorých by mohol odvolací súd pristúpiť ku zrušeniu rozhodnutia; z hľadiska konkrétnych okolností prejednávaného sporu a odvolacej argumentácie žalovaného uvedený nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie nemal za následok záver, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 221 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016), pretože napadnutým rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o spore medzi žalobcom (fyzickou osobou) a žalovaným (právnickou osobou), ktorí majú procesnú subjektivitu, ďalej záver, že účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený (§ 221 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016), pretože žalobca aj žalovaný sú nositeľmi procesnej subjektivity, ďalej záver, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016), pretože jednak uznesenie o zastavení konania zo dňa 15.08.2012 ako procesné rozhodnutie nemôže založiť prekážku rozhodnutej veci a súčasne po porovnaní pôvodnej žaloby a písomného podania žalobcu zo dňa 06.06.2012 je zrejmé, že v obidvoch prípadoch nejde o totožný spor, t.j. spor, ktorý sa týka (1) totožných strán, (2) totožného predmetu konania a (3) totožných skutkových okolností, od ktorých sa odvodzuje uplatnený nárok nakoľko v obidvoch prípadoch bol označený rozdielny žalovaný a nakoniec ani záver, že žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016), pretože žalovaný nebol týmto (aj keď nesprávnym) postupom súdu vylúčený z uplatnenia žiadneho z procesných práv, ktoré mu procesný predpis priznával; navyše predmetné pochybenie súdu prvej inštancie nemalo ani za následok inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016), pretože táto vada sa žiadnym spôsobom neprejavila na napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie ako rozhodnutí vo veci samej; podľa názoru odvolacieho súdu bolo nevyhnutné zohľadniť aj právo žalobcu na prístup k súdu (článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a skutočnosť, že predmetné pochybenie súdu prvej inštancie nespôsobilo porušenie práva strán na spravodlivý proces; na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že namietaný procesný postup súdu prvej inštancie nezakladá dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a zastavenie konania. 4.7 Žalovaný v podanom odvolaní ďalej namietal nedostatky súdu prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu a hodnotení vykonaného dokazovania (§ 205 ods. 2 písm. c/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) ako aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016). Odvolací súd dospel k záveru, že táto odvolacia argumentácia žalovaného je v tejto časti dôvodná. 4.7.1 Súd prvej inštancie napadnutým medzitýmnym rozsudkom rozhodol o danosti základu uplatneného nároku žalobcu; preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že na rozhodnutie veci medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 neboli splnené procesné podmienky. Za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy vo všeobecnosti platilo, že v prípade, ak to súd považoval za účelné, mohol rozsudkom rozhodnúť najskôr len o základe veci (v takom prípade išlo o tzv. medzitýmny rozsudok alebo o tzv. medzirozsudok) a rozhodnutie o výške nároku ponechať na konečný rozsudok; v takom prípade medzitýmnym rozsudkom rozhodoval súd o právnom základe veci a vyjadroval sa ním v podstate k tomu, či žalobca vôbec má voči žalovanému právo na uplatnené plnenie a v akom rozsahu; medzitýmnym rozsudkom musel súd rozhodnúť o celom právnom základe prejednávanej veci nielen o určitej spornej právnej otázke týkajúcej sa predmetu uplatneného nároku; základom uplatneného nároku boli všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť; išlo o rozhodnutie o skutkovom základe sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci; išlo teda o všetky skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisela výška uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkali samotnej výšky nároku; otázky, ktoré sa týkali základu nároku, bolo možné riešiť len v samotnom medzitýmnom rozsudku; ak sa tak nestalo, bolo vylúčené, aby sa súd nimi zaoberal v ďalšom konaní pri rozhodovaní o výške nároku; skutočnosť, že súd rozhodoval len o základe nároku bolo potrebné výslovne vyjadriť nielen v záhlaví rozsudku, ale predovšetkým v jeho výroku a bolo preto potrebné výslovne uviesť tiež to, že o výške nároku a o náhrade nákladov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku; pokiaľ sa súd v medzitýmnom rozsudku vyjadril len k niektorým alebo len k jednej určitej otázke právneho posúdenia veci týkajúcej sa základu nároku, v konečnom dôsledku tak o základe nároku nerozhodol a jeho postup bol v rozpore s ustanovením § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; riešenie predbežných otázok formou medzitýmneho rozsudku neprichádzalo do úvahy (pozri uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/78/2013 zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 4Cdo/188/2013 zo dňa 28.01.2014 alebo sp. zn. 2MCdo/11/2014 zo dňa 30.06.2015; obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/3474/2012 zo dňa 14.04.2015); vyššie uvedené závery a procesné predpoklady vydania medzitýmneho rozsudku v podstate prevzala aj právna úprava účinná od 01.07.2016, ktorá v ustanovení § 214 ods. 1 C.s.p. zakotvuje, že „ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom“. 4.7.2 Súd prvej inštancie pri vydávaní napadnutého medzitýmneho rozsudku opomenul skutočnosť, že pri rozhodovaní medzitýmnym rozsudkom sa základom veci rozumie posúdenie všetkých otázok vyplývajúcich z uplatneného nároku s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú výlučne výšky nároku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že k záveru o danosti uplatneného nároku žalobcu dospel súd prvej inštancie len na základe vyhodnotenia, že na odstúpenie od spornej poistnej zmluvy zo strany žalovaného neboli splnené zákonné podmienky. Z obsahu spisu však vyplýva, že v rámci právnej argumentácie žalobca namietal, že po vzniku poistnej udalosti podľa spornej poistnej zmluvy už odstúpenie od zmluvy neprichádza do úvahy a súčasne žalovaný argumentoval, že okrem dôvodov na odstúpenie od poistnej zmluvy boli splnené podmienky aj na odmietnutie poistného plnenia, keď napadnutý rozsudok odpoveď na túto argumentáciu neobsahuje, pričom bez zodpovedania týchto otázok je právne posúdenie veci vo vzťahu k základu uplatneného nároku žalobcu neúplné; ak by však súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka žalovaného o splnení podmienok na odmietnutie poistného plnenia je dôvodná, nemohol by na tento dôsledok v ďalšom konaní po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku prihliadnuť, pretože by mu v tom bránila prekážka rozhodnutej veci (res iudicata); po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku sa môže súd zaoberať už len výškou uplatneného nároku a z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) je vylúčené posudzovanie akýchkoľvek otázok týkajúcich sa základu uplatneného nároku (kam vzhľadom na uvedené patrí okrem iného aj dôvodnosť argumentácie žalovaného o splnení podmienok na odmietnutie poistného plnenia); deklarácia danosti základu uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému tak musí nevyhnutne zahŕňať aj posúdenie tejto otázky. Súd prvej inštancie sa tak uvedeným postupom dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci (do ktorého spadá aj nesprávne právne posúdenie procesných noriem), v dôsledku ktorého nevykonal navrhnuté dôkazy na posúdenie dôvodnosti vznesenej procesnej obrany žalovaného, ktorých vykonanie nie je vzhľadom na charakter a predmet konania účelné doplniť odvolacím súdom. Odvolací súd preto dospel k záveru o splnení zákonných podmienok na zrušenie napadnutého medzitýmneho rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4.7.3 Okrem uvedeného neboli podľa odvolacieho súdu splnené podmienky na vydanie napadnutého medzitýmneho rozsudku aj z dôvodu, že podľa obsahu spisu samotná výška uplatneného nároku žalobcu (poistné plnenie a jeho výpočet) nebola medzi stranami sporná, preto nie je zrejmé, aké ďalšie dokazovanie ohľadne výšky nároku mal súd prvej inštancie na mysli v odôvodnení napadnutého rozsudku, pretože z obsahu spisu nevyplývajú návrhy strán na doplnenie dokazovania ohľadne výšky uplatneného nároku. 4.7.4 Súčasne podľa zistenia odvolacieho súdu súd prvej inštancie síce poučil strany podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 o možnosti predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, ale podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.11.2015 pred vyhlásením napadnutého medzitýmneho rozsudku osobitným uznesením nevyhlásil dokazovanie o základe uplatneného nároku žalobcu za skončené (dokazovanie pred súdom prvej inštancie preto nebolo formálne ukončené), preto strany boli oprávnené predkladať dôkazy aj v odvolacom konaní, v podanom odvolaní žalovaný namietal nedostatočne zistený skutkový stav, pretože súd a ustanovená súdna znalkyňa nevychádzali z kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu s dosahom na správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, o čom priložil k odvolaniu aj listinný dôkaz, keď uvedené tvrdenie nemožno preveriť v odvolacom konaní. 4.7.5 Nakoniec podľa zistenia odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dopustil procesného pochybenia v rámci dokazovania; podľa obsahu spisu súd vykonal riadne dokazovanie len výsluchom žalobcu a svedkyne; dokazovanie listinnými dôkazmi nevykonal v súlade so zákonom (§ 129 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase konania), hoci podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku aj z nich čerpal pri rozhodovaní skutkové zistenia a založil na nich svoje rozhodnutie (napr. poistná zmluva, odstúpenie od poistnej zmluvy, znalecký posudok); ak skutkové zistenia súdu prvej inštancie neboli podložené procesne správnym dokazovaním (dokazovaním vykonaným spôsobom, ktorý určuje zákon), nemal a ani nemohol mať pre svoje právne závery žiadne podklady; spôsob vykonania dôkazu musí jednoznačne vyplývať zo zápisnice o pojednávaní; skutkové zistenia súdu, ktoré majú základ v nesprávne vykonanom dôkaze, nepožívajú v odvolacom konaní ochranu. 4.8 Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; súd prvej inštancie neúplným právnym posúdením veci nevykonal navrhované dôkazy, resp. dôkazy nevykonal v súlade so zákonom a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.). 5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.). 5.1 Okrem vyššie uvedených podstatných vyjadrení strán (bod 4.7.2 odôvodnenia) v prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne ďalšie podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.). 6.1 Žalovaný podané odvolanie obsahovo odôvodnil v podstate poukazom na procesné nedostatky v konaní súdu prvej inštancie (bod 4.6 odôvodnenia), ktorý odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodný (body 4.6.1 a 4.6.2 odôvodnenia) a súčasne poukazom na nedostatky súdu prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu a hodnotení vykonaného dokazovania (bod 4.7 odôvodnenia), ktorý odvolací súd vyhodnotil ako dôvodný (body 4.7.1 až 4.7.5 odôvodnenia); v dôsledku pochybení pri zisťovaní skutkového stavu a jeho hodnotení nebolo možné hodnotiť právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie. 7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.). 7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 7.2 V ďalšom konaní súd prvej inštancie v prvom rade vykoná dokazovanie listinnými dôkazmi v súlade s procesným predpisom (§ 204 C.s.p.); po vykonaní dokazovania najskôr vyhodnotí argumentáciu žalobcu o nemožnosti odstúpenia od poistnej zmluvy po poistnej udalosti (v dôsledku poistnej udalosti odpadáva dôvod ďalšieho poistenia); bude musieť aj vyhodnotiť tvrdenie žalovaného, že žalobca pri uzatváraní spornej poistnej zmluvy neodpovedal pravdivo na písomné otázky žalovaného ohľadne zdravotného stavu žalobcu (nielen z pohľadu, či by žalovaný so žalobcom uzavrel alebo neuzavrel poistnú zmluvu, ale aj s ohľadom na prípadnú možnosť žalovaného na postup podľa § 798 Občianskeho zákonníka, pretože odmietnutie poistného plnenia v sebe zahŕňa aj primerané zníženie poistného plnenia, pretože obidve majú svoj základ v tvrdenom porušení povinnosti podľa § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka); bude potrebné zohľadniť, že prípadné porušenie povinnosti pravdivo odpovedať na otázky poistiteľa musí byť nielen podstatné pre uzavretie poistnej zmluvy, ale musí byť predovšetkým príčinou vzniku poistnej udalosti; poistnou udalosťou v prejednávanom spore malo byť ochorenie žalobcu (rakovina), ktoré sa však nenachádza medzi ochoreniami uvedenými žalovaným v odstúpení od spornej poistnej zmluvy; súd prvej inštancie preto bude musieť vyhodnotiť, či aj prípadné porušenie povinnosti žalobcu podľa § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo príčinou vzniku poistnej udalosti s dosahom na splnenie podmienok na odmietnutie poistného plnenia podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka; svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primerane odôvodní. 8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).