Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/37/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213209486 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6213209486.3 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: X. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX X. M., zastúpeného JUDr. Michalom Matalom, advokátom, so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 01 Košice, IČO: 31690904, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. SR 3C/2773/2012 z 19. 01. 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/242/2013-211 zo dňa 30. 09. 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „súd prvej inštancie“) zrušil rozsudok rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19. 01. 2012 vydaného pod sp. zn. SR 3C/2773/2012. Žalobcovi priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie jeho práv vo výške 100 % v zmysle § 142 ods. 1 OSP. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 psím. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2014, § 45 ods. 1 písm. e), i), § 47 ods. 1, 2, § 73 ods. 1, 2, 3 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinnom od 01. 01. 2015, § 4 ods. 1, 2 veta prvá, § 40 ods. 1 písm. c), g), j), § 43 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodne podaná. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou včasnosti žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom konštatoval, že žalobca podal žalobný návrh na súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z. z. Zákona o rozhodcovskom konaní. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy dňa 29. 09. 2008. Dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že pri dojednávaní rozhodcovskej doložky v poistenej zmluve nedošlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky a rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda je neplatná so zreteľom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie zistil, že všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednané Prvou československou poisťovňou Rapid majú povahu univerzálnych poistných podmienok, ktoré sú pripravené ako tlačivo a žalovaný ich opakovane používa pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu. Žalobca ich nemal možnosť ovplyvniť žiadnym spôsobom a preto nemal možnosť sa osobitne dohodnúť ani na XV. časti - rozhodcovské konanie. Konštatoval, že ustanovenie o rozhodcovskom konaní je zahrnuté do pomerne rozsiahleho textu všeobecných poistných podmienok, kde si žalobca nemusel ako poistený uvedomiť dôsledky, že okrem preberania a podpisovania všeobecných poistných podmienok, uzatvára so žalovaným aj rozhodcovskú doložku ako osobitnú dohodu o tom, že spory medzi ním a žalovaným budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Mal tiež za preukázané, že osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve sú vopred predtlačené, do ktorých sa následne vpisuje číslo konkrétnej poistnej zmluvy, a hoci nasledujú ako samostatne podpísaná časť za všeobecnými poistnými podmienkami, predstavujú súčasť formulárovej predtlače poistnej zmluvy, i keď oddelene od ostatných štandardných všeobecných poistných podmienok, ktoré si žalobca ako spotrebiteľ osobne nevyjednáva a nemôže ich ovplyvniť. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k názoru, že rozsah všeobecných poistných podmienok a „strata“ rozhodcovskej doložky v pomerne rozsiahlom texte všeobecných poistných podmienok, vytvára predpoklad, že žalobcovi ako poistenému nemusel byť celkom jasný obsah dojednávania rozhodcovskej doložky, a to ani v osobitných zmluvných podmienkach ani v XV. časti všeobecných poistných podmienok v tom zmysle, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Dojednávanie rozhodcovskej doložky vo všeobecných poistných podmienkach možno charakterizovať ako nekalú obchodnú praktiku žalovaného s tým, že sa chce vyhnúť riešeniu sporu pred všeobecnými súdmi, pričom je zjavné, že rozhodcovské konanie je smerované skôr k tomu, aby o nároku žalovaného bolo rozhodované pred vopred určeným rozhodcom, ktorého si vyberá sám, pretože ani vo všeobecných poistných podmienkach ani v osobitných zmluvných dojednaniach nie je určené, ktorý rozhodcovský súd vec rozhodne. Formulárová rozhodcovská doložka v XV. časti všeobecných poistných podmienok, ktorá znemožňuje žalobcovi ako spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadných sporov v inom ako rozhodcovskom konaní, je neprijateľná zmluvná podmienka. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná kde ide o nekalú obchodnú praktiku žalovaného, preto je vylúčené, aby súd akceptoval takúto rozhodcovskú doložku. Rozhodcovské konanie má neprimerane krátke lehoty (5 dňová lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu), pričom prejednanie veci rozhodcom je podmienené zaplatením pomerne vysokého poplatku. Taktiež trovy rozhodcu prevyšujú takmer dvojnásobne vymáhanú istinu pohľadávky vo výške 149,20 €, pričom trovy rozhodcovského konania predstavujú 276 €, čo predstavuje neprimeranosť arbitrážneho procesu. K námietke žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie, so zreteľom na novelu zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, uskutočnenú zákonom č. 335/2014 Z. z. a zavedením § 243d do Exekučného poriadku konštatoval, že novela nemá vplyv na pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, keď skutočnosť, že došlo k novele Exekučného poriadku, znamená to, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spotrebiteľský spor, nemožno v exekučnom konaní vykonať a preto súd na túto námietku žalovaného neprihliadal. Zároveň súd prvej inštancie zistil, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, preto považoval nárok žalobcu za dôvodný a zrušil rozhodcovský rozsudok podľa ust. § 45 ods. 1 písm. e), i) zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. 3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný v zákonnej lehote. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobu zamietne, resp. rozhodnutie okresného súdu zruší a vráti mu vec na ďalšie konanie. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, zároveň namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Obsažne vo viacerých smeroch a teoretických súvislostiach s odkazom na judikatúru ESD, Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR prezentoval svojej výhrady voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Namietal, že rozsudok je nezákonný z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) OSP. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka považoval v celom rozsahu za nesprávne. Prvostupňový súd mal žalobu zamietnuť, rozhodoval totiž o neexistujúcom predmete konania rozhodcovskom rozsudku, čiže rozhodoval i napriek nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie účastníkov konania. Tým, že § 243d ods. 1 Exekučného poriadku prelomil materiálnu právoplatnosť rozhodcovský rozsudok neexistuje, a teda navrhovateľ ani odporca ním nie je viazaný. Zo strany súdu sa jednalo iba o akési akademické rozhodovanie o merite veci bez objektívneho právneho záujmu účastníkov konania na jeho výsledku. Konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko na skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý bol účinný od 01. 01. 2015. Interpretáciu ust. § 73 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní považoval v celom rozsahu za nesprávnu, nakoľko uvedený zákon možno aplikovať len na rozhodcovské konanie, ktoré začalo do 31. 12. 2014 a pokračovalo aj po účinnosti nového zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda po 01. 01. 2015. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie neurčil, ktoré konkrétne práva a ktoré konkrétne povinnosti v dojednanej rozhodcovskej doložke spôsobujú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka aplikované na uvedené skutkový stav neobstojí, nakoľko žalovaný vyvrátil, že by rozhodcovská doložka dojednaná so žalobcom ho nútila podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Žalovaný namietal, že osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve žalobca nemusel podpísať. Ich nepodpísaním by bol poistný vzťah rovnako vznikol a bol by rovnako trval bez akejkoľvek poruchy na ujmu spotrebiteľa. Žalovaný zároveň namietal aj procesnoprávne pochybenie konajúceho súdu, ktorý podľa názoru žalovaného porušil ust. § 129 ods. 1 OSP, keď súd prvej inštancie dokazovanie vôbec nevykonal. Z konania nemohlo byť účastníkom známe, ktoré dôkazy súd vykonal, pretože ich považuje za právne významné a ktoré naopak za právne významné pre správne posúdenie sporu nepovažuje, čím súd znemožnil účastníkom konania ďalej konať pred súdom a predkladať ďalšie návrhy dôkazov. 4. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu nepodal. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. účinného od 01. 07. 2016 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) použitého s odkazom na § 470 CSP a zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len „OSP“/, aktuálne § 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, aktuálne § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale odvolací súd nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 01. 07. 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal dňa 30. 09. 2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku postupoval v súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov v zmysle § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok umožňuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý vzhľadom na charakter vybavenia sporovej veci medzi účastníkmi súdny prieskum pripúšťa. Nejde však o preskúmanie veci z pohľadu správnosti aplikácie noriem, ktoré na daný prípad dopadajú, ale ide o dôvody, ktoré sa týkajú podstaty prípustnosti zákonného priebehu rozhodcovského konania. 8. V prípade, ak niektorý z účastníkov oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, táto skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma najmä pri sporoch, v ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľa v prípade žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, ktorý je uvedený v § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní. V takomto prípade sa súd pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä posúdenie, či pri rozhodovaní rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka v súvislosti s dojednaním neprijateľných zmluvných podmienok. Otázku, či pri dojednaní rozhodcovskej doložky ide o neprijateľnú podmienku, treba posudzovať na jednej strane podľa vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a na druhej strane z pohľadu judikatúry Súdneho dvora Európskej únie najmä v súvislosti s ochranou spotrebiteľov ako slabšej strany. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe poistnej zmluvy č. 4483900001 zo dňa 29. 09. 2008 medzi žalobcom v právnom postavení poistníka a žalovaným v právnom postavení poisťovateľa. Žalovaný v postavení žalobcu v rámci rozhodcovského konania sa svojim návrhom zo dňa 02. 01. 2012 doručeným Arbitrážnemu súdu Košice dňa 04. 01. 2012 domáhal proti žalobcovi v postavení žalovaného zaplatenia peňažnej sumy 149,20 €. Rozhodcovský súd jeho návrhu vyhovel a dňa 19. 01. 2012 vydal rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 3C/2773/2012, ktorým uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 149,20 € spolu s trovami rozhodcovského konania vo výške 276 €. Žalobca, ktorému bola povinnosť uložená, sa následne domáhal návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 23. 10. 2013 písomne doplneným dňa 24. 10. 2013 zrušenia rozhodcovského rozsudku z neplatnosti rozhodcovskej doložky, ako aj rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozsudku sp. zn. 3C/2773/2012 z 19. 01. 2012 vydaného Arbitrážnym súdom Košice podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 3C/242/2013-163 zo dňa 29. 01. 2015 tak, že vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sa odkladá do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn. 3C/2773/2012 vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 29. 05. 2015. 9. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej. Je nepochybné, že medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský vzťah kedy žalobca vystupuje v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa, a teda súd je oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako aj preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva je v právnom poriadku definovaná v ust. § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. 10. Odvolací súd konštatuje, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4483900001v bode 2. kde je uvedené, že „poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“ vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže žalobca toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. O platnú doložku by išlo v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. V danom prípade predmetná rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi - žalobcovi právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný takto vopred formulovanú rozhodcovskú doložku, ktorou dodávateľ nadiktoval spotrebiteľovi svoju vôľu, nie je možné považovať za individuálne zmluvné dojednanie, pretože sa jedná o typickú formulárovú zmluvu, ktorá aj v tejto časti podlieha prísnejším pravidlám. Súd mal právo posúdiť rozhodcovskú doložku z hľadiska jej prijateľnosti a z vyššie uvedených dôvodov ju správne považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie správne právne posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. 11. Ako je zrejmé zo smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v predmetnej právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú formulárovú typovú zmluvu medzi podnikateľom a spotrebiteľom (čl. 1 ods. 1, čl. 2 písm. b), c) smernice Rady 93/13/EHS. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Možnosť zmeny obsahu štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom súdnou kontrolou (rozsudok Mostaza Claro C-168/05, Oceano Grupo Editorial SA, C-240/98 - C-244/98). 12. S ohľadom na odvolacie dôvody uvedené odvolateľom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP). Žalovaný v podanom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie porušenie ust. § 129 ods. 1 OSP teraz § 204 CSP. Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd prvého stupňa vykonával dôkaz listinami, spôsob vykonania dôkazu konkrétnou listinou je z obsahu zápisnice zrejmé. Išlo o listiny, obsah ktorých je nepochybne žalovanému dobre známy, pretože sa týkajú uzavretia predmetného zmluvného poistného vzťahu účastníkov a niektoré listiny ich obsah pripravoval sám žalovaný. Súd prvej inštancie riadne vypočul prítomné strany konania, riadne vykonal dokazovanie a závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmý zákonný dôvod, pre ktorý súd zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, ide o dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky, zároveň zistil porušenú zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Námietky žalovaného proti procesnému postupu súdu považuje odvolací súd za neopodstatnené. 13. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalším dôvodom odvolania, a to tvrdením žalovaného, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie nad všetky pochybnosti vyplýva, že súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 45 ods. 1 písm. e), i) zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rovnako z neho vyplýva, že uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa a to ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne, presvedčivo a logicky odôvodnil a jeho odôvodnenie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 14. Odvolací súd konštatuje, že ani námietky odvolateľa o nedostatku podmienok na rozhodnutie o veci nie sú dané. V predmetnom konaní sa vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku a to podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok ust. § 243d Exekučného poriadku ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov. Legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania, súd preskúmaval existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Dotknutou právnou úpravou § 243d Exekučného poriadku nedošlo uplynutím trojmesačnej doby k zániku vecnej legitimácie, ktorá tu v čase začatia konania bola. Bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Dokončenie konania začatého na základe procesne korektne začatého návrhu vrátane meritórneho rozhodnutia, je v súlade s princípom právnej istoty. 15. Odvolací súd zo zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. 05. 1997, sťažnosť č. 21522/93 Zb. rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Hygginsová a ďalší proti Francúzku z 19. 02. 1998, sťažnosť č. 20124/92 Zb. rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, uznesenie ústavného súdu SR z 03. 07. 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03), avšak vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na relevantný argument (Luis Toria c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A č. 303-A S.12 § 29, Hiro Balany c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A č. 303-b, Georgiadis c. Grécko z 29. 05. 1997) čo súd prvej inštancie ako aj odvolací súd rešpektoval. Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami. 16. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvého stupňa (rozsudok Helle proti Fínsku z 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92 Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII). 17. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s citovaným ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny vrátane výroku o trovách konania osobitne odvolacími argumentmi nenapadnutými, potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu, avšak náhradu trov konania nepožadoval, odvolací súd preto žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).