Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/27/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216200088 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216200088.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky I. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K. G. XX, t. č. ÚVTOS Vašinova 59, PS 18/C, 950 61 Nitra, právne zastúpená Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš, proti žalovaným 1/ G. G., nar. XX. XX. XXXX a 2/ D. G., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom XXX XX K. G. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/5/2016 - 16 zo dňa 14. 03. 2016, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá sa domáhala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom E. T., katastrálny odbor, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území K. G., obec K. G., okres E. T., zapísanými na LV č. XXX ako pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 610 m2, pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX záhrada o výmere 108 m2, pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX záhrada o výmere XXXX m2, stavba - rodinný dom súp. č. XX, postavený na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX (ďalej v texte „nehnuteľnosti“), ako aj zakázať im vstup do predmetných nehnuteľností. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd konštatoval, že sledovaný účel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nemá so žalovanými 1/ a 2/ a s konaním vo veci samej, v ktorom by sa mienila navrhovateľka domáhať určenia neplatnosti dražby, právny súvis. Potom podľa neho nie je ani možné konštatovať existenciu reálnej hrozby, respektíve ohrozenia práv navrhovateľky žalovanými. Súd poukázal na to, že navrhovateľka ničím nepreukázala, že by podala na súd návrh, aby súd určil neplatnosť dražby, a ani lustráciou v registri podaných návrhov nezistil podanie takejto žaloby v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej v texte „Zákon o dobrovoľných dražbách“). Súd mal za nesporné, že pri dobrovoľnej dražbe išlo o dražbu domu, v ktorom mala navrhovateľka ako predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt, navrhovateľka však neosvedčila, že by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu. Aj keď navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že hodlá takýto návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podať na súd, je nepravdepodobné, aby súd jej návrhu voči žalovaným 1/ a 2/ vyhovel so zreteľom na ustanovenie § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré určuje okruh účastníkov súdneho konania o neplatnosť dražby, do ktorého žalovaní 1/ a 2/ nepatria. Žalovaní 1/ a 2/ nadobudli svoje vlastnícke právo kúpnou zmluvou, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený na to príslušným orgánom. V prípade uloženia zákazu užívania predmetných nehnuteľností, by ich neužívaním mohla vzniknúť žalovaným, ako vlastníkom daných nehnuteľností, neprimeraná ujma, resp. nehnuteľnosti by mohli stratiť na ekonomickej hodnote. Takýmto predbežným opatrením by došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalovaných, chráneného aj Ústavou Slovenskej republiky (čl. 20 Ústavy SR). Prípadne striktným dodržaním predbežného opatrenia, by mohlo dôjsť k poškodeniu tohto rodinného domu. Takýto stav v dôsledku súdneho rozhodnutia je neprípustný, nakoľko súd je povinný brať do úvahy tiež rovnováhu individuálnych záujmov, ktoré by mohli byť nariadením predbežného opatrenia dotknuté. Keďže žalovaní nadobudli vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam riadne, mimo konania dobrovoľnej dražby a okolnosti, na ktoré poukazuje navrhovateľka, týkajúce sa dražby, s ich vlastníckym právom ani s jeho nadobudnutím, nijako nesúvisia. Okresný súd sa nemohol stotožniť so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľka neosvedčila svoj nárok ani nepreukázala existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, a nepredložila o tom súdu relevantné dôkazy, v dôsledku čoho jej návrh zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Namietala, že návrh podala z dôvodu, že mala obavu, že dôjde k vniknutiu do nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa cíti byť naďalej vlastníčkou, bez jej prítomnosti, a že nebude vyhotovený kamerový záznam a zoznam jej hnuteľných vecí a dokumentov, ako i fakt, že jej hnuteľný majetok nebude zložený v skladovacích priestoroch na to určených. Zdôraznila, že k prevodu vlastníckych práv došlo bez toho, aby ju informovala dražobná spoločnosť alebo správa katastra. Až teraz má totiž kompletné informácie o priebehu dražby. Súd sa teda podrobne nezaoberal danou problematikou, keďže spoločnosť CEE COLLECT Slovakia, s. r. o., nadobudla jej rodinný dom len za 19.700 €, teda má za to, že došlo k trestnému činu podvodu. Ak by okresný súd postupoval zákonným spôsobom, nemohlo by dôjsť k opätovnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Keďže okresný súd jej nevydal jej osobné veci a veci, ktoré nie sú súčasťou nehnuteľností, tieto si privlastnila cudzia osoba a spoločnosť CEE COLLECT Slovakia, s. r. o. ju doposiaľ neinformovala o uskladnení jej vecí. V súčasnosti je teda bezdomovcom. Opätovne požiadala o vydanie predbežného opatrenia tak, aby v zákonnej lehote mohla napadnúť priebeh dobrovoľnej dražby a jej vyhlásenie za neplatnú. Celým týmto procesom jej už bola spôsobená škoda, keďže nedobrovoľne prišla o všetok svoj majetok. 4. Žalovaní 1/ a 2/ zaslali k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu podanému navrhovateľkou vyjadrenie, v ktorom zdôraznili, že nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14. 10. 2015, kde predávajúcim bola spoločnosť CEE COLLECT, s. r. o.. Uviedli, že sú si nie vedomí žiadnych porušení zákona a k vyjadreniu pripojili i kópiu kúpnej zmluvy. 5. Okresný súd vydal napadnuté uznesenie dňa 14. 03. 2016, odvolanie voči napadnutému uzneseniu podala navrhovateľka dňa 04. 10. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolanie navrhovateľky v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na neodkladné opatrenie nie je dôvodný vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán sporu nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o hrozenie. 11. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v jeho napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého navrhovateľka podaným návrhom neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ak sama nie len v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale i v odvolaní zotrváva na svojich vyjadreniach, podľa ktorých sa mieni domáhať v konaní vo veci samej vyhlásenia dražby za neplatnú. V podaní predmetnej žaloby jej nebráni ani to, ak bol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia okresným súdom zamietnutý. K záveru, či pri dobrovoľnej dražbe došlo k trestnému činu podvodu, ako to tvrdí navrhovateľka, môžu dospieť len orgány činné v trestnom konaní, prípadne uvedené posúdi súd v rámci skúmania včasnosti podania žaloby o určenie neplatnosti tejto dražby. Ani tvrdenie navrhovateľky, že v mesiaci marec 2016 došlo k ďalšiemu prevodu vlastníckych práv ohľadne nehnuteľností, nepovažuje súd za osvedčené, ak zo zmluvy predloženej žalovanými vyplýva, že títo nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe zmluvy uzavretej dňa 14. 10. 2015. 12. K námietke navrhovateľky uvedenej v odvolaní, že jej osobné veci a veci, ktoré nie sú súčasťou nehnuteľnosti si privlastnila cudzia osoba, odvolací súd poznamenáva, že jej návrh na neodkladné opatrenie nesmeroval k ochrane týchto hnuteľných vecí, ktorých poškodenie, či odcudzenie navrhovateľka tvrdí. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval len vo vzťahu k povinnosti žalovaných 1/ a 2/ nenakladať s nehnuteľnosťami a k zákazu vstupovať do nich. Z obsahu odvolania opakovane vyplýva, že navrhovateľka namieta najmä postup dražobnej spoločnosti pri realizácii dražby nehnuteľnosti, za vlastníčku ktorých sa naďalej považuje. Má za to, že jej bola spôsobená škoda, keďže nedobrovoľne prišla o svoj hnuteľný majetok a dokumenty, ktorých strata je pre ňu nevyčísliteľná, napriek tomu sa neodkladným opatrením nedomáhala ochrany pred poškodením, či škodou, ktorá jej mala byť spôsobená. Okresný súd preto dôvodne poukázal najmä na to, že navrhovateľka označila ako účastníkov - žalovaných 1/ a 2/, ktorí nemajú s priebehom dražby, resp. s tým, že sa navrhovateľka mieni domáhať určenia neplatnosti dražby, žiadny právny súvis, najmä ak v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách ich ani zákon, ako účastníkov tohto konania neponíma. 13. Žalovaní v odvolacom konaní doložili kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Okresný súd dôvodne poukazoval na nevyhnutnosť zachovania rovnováhy individuálnych záujmov, ktoré by mohli byť nariadením predbežného opatrenia dotknuté. Dôvodne preto rozhodoval „na základe zhodnotenia a porovnania medzi záujmom účastníka, v prospech ktorého sa malo predbežné opatrenie nariadiť, a záujmom účastníka, ktorého by prípadné nariadenie predbežného opatrenia naopak poškodilo“, so zreteľom najmä na to, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, mimo konania dobrovoľnej dražby a okolnosti, na ktoré poukazuje navrhovateľka, týkajúce sa dražby, a na ktoré poukazuje opätovne aj v odvolaní, s ich vlastníckym právom ani s jeho nadobudnutím, nesúvisia. 14. Z pozitívno právnej úpravy neodkladného opatrenia vyplývajú základné predpoklady pre jeho vydanie, medzi ktoré patrí dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a zároveň odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je teda i existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi, ako aj existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ak teda navrhovateľka namieta neplatnosť dobrovoľnej dražby, mieni podať žalobu o určenie jej neplatnosti, je vylúčené aby boli účastníkmi konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, žalovaní 1/ a 2/. Navrhovateľka neosvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovanými 1/ a 2/ a ani existenciu nároku, ak žalovaní 1/ a 2/ neboli účastníkmi tejto dobrovoľnej dražby ako vydražitelia, ale predmetné nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou dňa 14. 10. 2015. Odvolací súd uznáva, že nehnuteľnosti nadobudli žalovaní od spoločnosti CEE COLLECT, s. r. o., Bratislava, ktorý bol vydražiteľom č. 2, ktorá skutočnosť však vecnú správnosť napadnutého uznesenia nespochybňuje. 15. V zmysle § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách však právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatnilo do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V takomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Ak by aj navrhovateľka osvedčila, že dôvody neplatnosti tejto dražby súvisia so spáchaním trestného činu a súčasne je z obsahu spisu zrejmé, že navrhovateľka mala v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu v dome, ktorý bol predmetom tejto dražby, uvedené nič nemení na okruhu účastníkov konania o neplatnosť dražby, ktorými sú v zmysle § 21 ods. 4 tohto zákona navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2 §-u 21 tohto zákona. Žalovaní 1/ a 2/ však uvedenú definíciu okruhu účastníkov konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bez ohľadu na to, či by bola žaloba podaná včas alebo nie, nespĺňajú, preto vo vzťahu k nim nemožno hovoriť o existencii právneho vzťahu medzi účastníkmi, či o existencii nároku navrhovateľky vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, ktorému by sa mala poskytnúť predbežná ochrana. Okresný, ale ani odvolací súd nemôže domýšľať a dopĺňať dôvody návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného navrhovateľkou. Napriek tomu odvolací súd poznamenáva, že Civilný sporový poriadok nariadenie neodkladného opatrenia tretej osobe, teda i osobe, ktorá by nebola účastníkom konania o určenie neplatnosti dražby neumožňuje, nakoľko v zmysle § 325 ods. 2 CSP možno neodkladné opatrenie uložiť iba strane sporu. 16. Rozhodnutie okresného súdu, ktorým návrh navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia bol zamietnutý vrátane rozhodnutia súdu odvolacieho, ktorý považuje toto rozhodnutie za vecne správne, nie je odňatá navrhovateľke možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ak má za to, že dôvody neplatnosti tejto dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu, v ktorom mala ako predchádzajúci vlastník v čase príklepu hlásený trvalý pobyt. Na základe týchto skutočností, ak budú v konaní vo veci samej preukázané, sa možno domáhať neplatnosti aj po uplynutí lehoty v zmysle § 21 ods. 2, veta prvá a druhá tohto zákona. Ak by totiž súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú v zmysle § 21 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách, ku dňu príklepu. Okresný súd preto taktiež správne konštatoval, že napriek tomu, že pri dražbe išlo o dražbu domu, v ktorom mala navrhovateľka ako predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt, dosiaľ nebolo ani osvedčené, že by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu. Uvedené bude možné posúdiť až v konaní vo veci samej, a to v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, keď súd po podaní takejto žaloby prejudiciálne posúdi či bola podaná včas alebo nie. Ani z odvolania navrhovateľky však dosiaľ nevyplýva, že by takáto žaloba bola podaná. Navrhovateľke nič nebránilo aby predmetnú žalobu podala v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne v priebehu konania o jej návrhu na jeho vydanie. Ak má navrhovateľka za to, že realizáciou dobrovoľnej dražby jej bolo nezákonne odňaté vlastnícke právo, uvedené tvrdenie samo o sebe nezakladá dôvodnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu ku subjektom, ktorí neboli na tejto dobrovoľnej dražbe účastní. Skutočnosti tvrdené navrhovateľkou, že nemala žiadnu vedomosť o tom, na základe čoho bola dobrovoľná dražba vykonaná, a teda, že jej bolo nezákonne odňaté vlastnícke právo, môžu byť predmetom posúdenia v konaní vo veci samej, avšak samé o sebe neodôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, na základe takých dôvodov, ktoré boli či už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo v odvolaní proti uzneseniu, ktorým bol tento návrh okresným súdom zamietnutý, uvedené. 17. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery účastníkov konania, pritom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenie s ohľadom na jeho charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako napadnuté uznesenie pre jeho vecnú správnosť potvrdiť s tým, že v aktuálnom štádiu odvolaciemu súdu neprináleží posudzovať do akej miery a či môže byť navrhovateľka v konaní vo veci samej úspešná alebo nie, avšak za stavu ku dňu vydania tohto rozhodnutia navrhovateľka neosvedčila také skutočnosti, na základe ktorých by bolo nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, ktorí nadobudli nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy v roku 2015. Naopak, odvolací súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia v takom rozsahu akého sa navrhovateľka domáhala a z dôvodov, na základe ktorých sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhala, by došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalovaných tak, ako na to dôvodne poukázal i okresný súd v napadnutom rozhodnutí. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu vo veci. Navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené, a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovaných (§ 251 CSP), nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).