Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/523/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216200315 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216200315.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci navrhovateľky K. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/XX, R., zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti domnelému otcovi N. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, XXX XX Q., zastúpeného JUDr. Petrom Ďuricom, so sídlom AK SNP 711/25, 990 01 Veľký Krtíš o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca N. O., nar. XX. XX. XXXX proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/31/2016-94 zo dňa 09. 08. 2016 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/31/2016-94 zo dňa 09. 08. 2016 v časti určenia výživného (tretí výrok) a v časti náhrady trov konania (siedmy výrok) p o t v r d z u j e a v časti nedoplatku na výživnom (piaty výrok) m e n í tak, že nedoplatok na výživnom za čas od 09. 11. 2015 do 09. 08. 2016 vo výške 1 353,56 Eur povoľuje otcovi zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (prvý, druhý, štvrtý a šiesty výrok) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. III. Navrhovateľka má voči otcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 33,33 % účelne vynaložených trov. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že N. O., nar. XX. XX. XXXX je otcom maloletej Y. R., nar. XX. XX. XXXX z matky K. R., nar. XX. XX. XXXX (prvý výrok). G. Y. R., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorú bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (druhý výrok). Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej od 09. 11. 2015 výživným vo výške 150 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (tretí výrok). Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh zamietol (štvrtý výrok). Nedoplatok na výživnom za čas od 09. 11. 2015 do 09. 08. 2016 vo výške 1 353,56 Eur otcovi povolil zaplatiť navrhovateľke do 30-tich dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (piaty výrok). Otca zaviazal zaplatiť trovy konania štátu vo výške 185,10 Eur na č. účtu IBAN: E vedený v štátnej pokladnici Bratislava a to v lehote troch dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (šiesty výrok). Navrhovateľke priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (siedmy výrok). 2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 36 ods. 1, § 62 a nasl., § 65 ods. 1, 2, 4 a 5, § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd k odvolaním napadnutým výrokom uviedol, že mal preukázané, že navrhovateľka má zvýšené výdavky na maloletú, pokiaľ ide o zakupovanie umelého mlieka, zeleniny a výživových doplnkov, kozmetických prípravkov, oblečenia na maloletú ako aj špeciálnej ortopedickej obuvi. Súd prvej inštancie tiež zohľadnil aj skutočnosť, že matka musela zakúpiť pre maloletú kojenecké potreby, vaničku, chodítko, detskú stoličku, základnú detskú výbavu. Ide o výdavky primerané veku dieťaťa a ktoré sú súdu všeobecne známe a nie je možné ich položkovite všetky vyčísliť. Okrem toho otec tieto výdavky matky nijakým spôsobom nerozporoval, preto ich súd považoval za preukázané. Pri určení výživného súd prvej inštancie vychádzal z toho, že navrhovateľka si plní svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou. Otec sa o maloletú osobne nestaral až do podania znaleckého posudku sa o maloletú vôbec nezaujímal. Celá starostlivosť je výhradne na navrhovateľke. Súd prvej inštancie preto považoval za adekvátne aj vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti, aby sa podieľal na vyživovacej povinnosti na maloletú sumou 150 Eur mesačne a to od narodenia maloletej XX., to je od 09. 11. 2015. Navrhovateľka návrh podala na Okresnom súde Veľký Krtíš dňa 25. 01. 2016, čiže necelé tri mesiace od narodenia maloletej. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom právnej zástupkyne navrhovateľky, že tento návrh nemohla podať skôr z toho dôvodu, že sa zotavovala z pôrodu ako aj z toho dôvodu, že sa navrhovateľka musela oboznámiť so svojimi materskými povinnosťami a preto priznanie nároku na výživné odo dňa narodenia maloletej je opodstatnené. Súd neprihliadol na argument otca, pokiaľ ide o skutočnosť, že si musí plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 150 Eur mesačne aj vo vzťahu k navrhovateľke a to s poukazom na to, že vyživovaciu povinnosť na deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie preto nemohol prihliadnuť ani na skutočnosť, že otec si spláca mesačne úver vo výške 300 Eur na zakúpenie osobného motorového vozidla. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu upravil výšku vyživovacej povinnosti otca a uložil mu povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150 Eur mesačne a to od 09.11.2015. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 53 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len ,,CMP“) z toho dôvodu, že bola v konaní úspešná. Trovy konania však v čase vyhlásenia rozsudku nemala vyčíslené. Súd prvej inštancie o nich nemohol rozhodnúť priamo pri vyhlásení rozsudku, preto súd prvej inštancie analogicky použil ustanovenie § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“) a navrhovateľke priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že od otca možno spravodlivo požadovať náhradu trov konania navrhovateľky, nakoľko, keby si otec dal urobiť testy plodnosti ešte počas vzťahu s navrhovateľkou nemuselo dôjsť k počatiu maloletej a tým aj k začatiu súdneho konania. 3. Proti tretiemu, piatemu a siedmemu výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu otec. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, pretože súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci a nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi. 4. K odvolaním napadnutom tretom výroku otec uviedol, že v predmetnej veci súd nezohľadnil jeho výdavky, nezobral do úvahy, že je začínajúca SZČO, že nemožno brať do úvahy len jeho príjmy, ale je potrebné zohľadniť aj nevyhnutné výdavky na cestovné. Ďalej uviedol, že mu počnúc októbrom roku 2016 vznikne povinnosť platiť odvody do príslušnej sociálnej poisťovne. Ďalej je potrebné započítať aj náklady na prevádzku motorového vozidla používaného na pracovné účely, hlavne spotrebný benzín. Podľa odvolateľa konajúcu súd v rozhodnutí nerozlíšil v danej veci medzi čistým príjmom a príjmom pred zaplatením nákladov osoby poberajúcej príjmy inej než závislej činnosti. Na základe uvedeného nebol podľa odvolateľa v danej veci dôsledne aplikovaný princíp materiálnej pravdy, podľa jeho názoru nebol úplne zistený skutočný stav veci. Odvolateľ tvrdil, že sa súd spoliehal na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, dôkladne neaplikoval tzv. vyšetrovací (vyhľadávací) princíp civilného procesu. Odvolateľ uviedol, že sa nebráni plateniu výživného, no tvrdil, že jeho výška je vzhľadom na vek a jeho majetkové a príjmové zázemie podstatne nadhodnotená. Je toho názoru, že výška takejto pravidelnej sumy predstavuje mesačnú čiastku vo výške 100 Eur. Ďalej poukázal na skutočnosť, že je základe súdneho zmieru uzatvoreného s navrhovateľkou zo dňa 26.02.2016 č.k. 11C/486/2015-16 pred Okresným súdom Veľký Krtíš sa dobrovoľne zaviazal uhrádzať príspevok na úhradu nákladov nevydatej matke v sume 150 Eur mesačne spolu so zameškaným príspevkom v sume 1 784,42 Eur. Ďalej poukázal, že bol zaviazaný k úhrade nákladov v sume 300 Eur. 5. K odvolaním napadnutom piatom výroku otec uviedol, že nie je reálne v jeho majetkových schopnostiach uhradiť nedoplatok na výživnom naraz, tak ako je to uvedené vo výroku súdu prvej inštancie. Tu zopakoval skutkovú argumentáciu, nakoľko už zaplatil v predchádzajúcom konaní náklady nevydatej matke súvisiace s pôrodom a ďalej výživné nevydatej matke. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že mu finančné inštitúcie neposkytnú úver na preklenutie tejto finančnej situácie. Preto je reálne výrok o povinnosti súdu pre neho nesplniteľný. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd umožnil jeho plnenie v splátkach podľa § 232 ods. 4 CSP. 6. K odvolaním napadnutom siedmom výroku otec uviedol, že považuje za odôvodnenie tejto časti rozsudku za nesprávny, ako dôvod z ktorého by bolo možné vyvodzovať spravodlivé požadovanie náhrady trov konania. V samotnom bode 6 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku je uvedené: ,,že otec dieťaťa nepopiera, že by mohol byť otcom dieťaťa, avšak poukázal na to, že otcom dieťaťa by mohol byť aj bývalý partner navrhovateľky.“ Táto relevantne postavená obrana nemôže podľa odvolateľa odôvodňovať záver, že si mal urobiť testy plodnosti ešte počas vzťahu s navrhovateľkou a tak nemuselo dôjsť k počatiu maloletej. Takto položenú argumentáciu odmieta ako dôvod, pre ktorý je možné od otca žiadať úhradu trov konania. Otec je toho názoru, že navrhovateľka je rada, že sa dieťa narodilo, a rovnako k istému neplánovanému počatiu rovnako prispela. Odvolateľ je toho názoru, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť o nároku aj o výške trov konania súčasne, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 7. Vzhľadom na vyššie označenú argumentáciu, považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že odporca je povinný prispievať na výživu maloletej Y. R. od 09.11.2015 výživným vo výške 100 Eur mesačne vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a nedoplatok na výživnom za čas od 09. 11. 2015 do 09. 08. 2016 v súdom ustálenej výške je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke G. R. v splátkach spolu s mesačným bežným výživným, pod stratou výhody splátok od právoplatnosti tohto rozhodnutia, a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. K odvolaniu otca sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu matka maloletej. Matka s odvolaním otca nesúhlasí. Matka uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci zákonne a správne a vyporiadal sa s obranou otca v plnom rozsahu a odôvodnenie takého rozsudku je zákonné a správne. Ak otec dieťaťa je schopný splácať mesačný úver 300 Eur z titulu splátok na zakúpenie osobného motorového vozidla, tak je presvedčená, že suma 150 Eur je takého charakteru, ktorú si otec môže dovoliť, pričom spor v podstate zavinil otec, keďže dobrovoľne neuznal otcovstvo k maloletému dieťaťu. Podľa matky výživné pre maloleté dieťa malo byť prvoradé a prioritné pred ostatnými výdavkami a nákladmi, pričom súd rozhoduje na základe súčasného stavu a v prípade ak by sa v budúcnosti ekonomická situácia otca zmenila, tak v tomto prípade mu nič nebráni podať nový návrh na inú úpravu vyživovacej povinnosti. Teda z tohto hľadiska považuje za správny a zákonný postup súdu, ktorý jej priznal aj náhradu trov konania v celom rozsahu. Matka navrhla, aby došlo k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a aby jej odvolací súd priznal aj trovy odvolacieho konania, ktorú účelne vynaložila na uplatňovanie si svojich zákonných práv v prospech maloletého dieťaťa. 9. Podaním osobne doručeným súdu prvej inštancie dňa 28. 10. 2016 predložil otec nový dôkazný návrh a to Oznámenie - Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zo dňa 12. 10. 2016, vyhotovené Sociálnou poisťovňou. Uvedený nový dôkazný návrh bol označená na tretej strane jeho odvolania a pretože ním nedisponoval predložil ho súdu až teraz. 10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte len ,,CSP“) vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. (ďalej v texte len ,,CMP“), bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 veta prvá, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa ma životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 13. Cieľom právnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je založená na princípe solidarity, teda zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného (dieťaťa) a výživou povinného (rodiča). Preto má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). V konaní o výživnom sa potom miera životnej úrovne objektívne zisťuje prostredníctvom vykonávania dôkazov. Základnými zákonnými kritériami pre určenie výšky výživného sú (na strane povinnej osoby) miera schopností, možností a majetkových pomerov rodiča a (na strane oprávnenej osoby) odôvodnené potreby dieťaťa. 14. Komplexným zhodnotením osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca a matky maloletého dieťaťa odvolací súd dospel k záveru, že výživné vo výške 150 eur mesačne za obdobie od 09. 11. 2015 zodpovedá zákonným kritériám pre určenie výšky výživného, a to schopnostiam a možnostiam otca, ako i odôvodneným potrebám maloletej, pričom výživné neprekračuje hornú hranicu súdnou praxou vymedzeného rozpätia 30 % z príjmu povinnej osoby (650 až 700 eur). Odvolací súd zdôrazňujúc opakovane použité východisko vo veciach výživného, podľa ktorého by sa výživné rodiča, ktorý má príjem, malo pohybovať v rozpätí od 20 % do 30 % z jeho priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, v závislosti od počtu vyživovacích povinností, či potrieb jednotlivých výživou oprávnených, ako i povinných osôb). 15. Matka v období materskej dovolenky vykonávala osobnú starostlivosť o dieťa v útlom veku a na túto osobnú starostlivosť bol súd povinný prihliadať práve pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti (§ 62 ods. 4, veta prvá ZoR). Z objektívnych dôvodov preto matka nemohla mať príjem zo zárobkovej činnosti (vzhľadom na prioritu osobnej starostlivosti o dieťa, ktorou si plní aj vyživovaciu povinnosť k nemu, a to aj poskytovaním vecných plnení napr. bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.). V uvedenom období je práve otec tým rodičom, ktorý má finančne zabezpečiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v rozhodujúcej miere. S poukazom na uvedené nemohol obstáť odvolací návrh otca na korekciu výživného na sumu 100 eur mesačne. 16. Výživné pre dieťa zahŕňa najmä jeho existenčné potreby, ako stravu, ošatenie, hygienické potreby, ale tiež alikvotnú časť nákladov na bývanie, výdavky spojené so zdravotným stavom a ďalšími potrebami nevyhnutnými pre zdravý vývoj dieťaťa. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodiča a práve v dôsledku nespolužitia dieťaťa a rodiča (ako povinnej osoby) má kompenzovať životnú úroveň tohto rodiča, na ktorej má dieťa právo sa podieľať. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Vo výživnom pre novonarodené dieťa bolo potrebné zohľadniť aj špecifické výdavky na zabezpečenie potrieb spojených s jeho narodením a základnou detskou výbavou, pričom náklady nevydatej matky súvisiace s pôrodom ako aj príspevok na úhradu nákladov nevydatej matke (na ktorý poukazoval otec) nemožno považovať za postačujúce na pokrytie všetkých uvedených potrieb dieťaťa, s prihliadnutím na ich rozsah i aktuálne cenové relácie. 17. Závery okresného súdu o určení výživného na maloletú v sume 150 eur (tretí výrok) sú založené na preukázaných skutkových faktoch a na správnom právnom posúdení danej veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v tretom výroku ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 18. Rovnako krajský súd ako súd odvolací potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 53 CMP, nakoľko v konaní vo veciach určenia rodičovstva môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí úspech nemali. Odvolací konštatuje, že súd prvej inštancie správne analogicky s použitím ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. K odvolacej námietke otca, že navrhovateľka bola úspešná len v časti, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 53 CMP, ktoré výslovne hovorí o úspechu v konaní, pričom nerozlišuje či ide o úspech čiastočný alebo v celom rozsahu. Navrhovateľka nebola úspešná len vo výške požadovaného výživného (žiadala 200 eur), čo ale rozhodne nemožno považovať za neúspech v konaní, nakoľko v dôsledku podania návrhu došlo k určeniu, že odvolateľ je otcom maloletej X 19. Na základe uvedeného krajský súd ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvej inštancie v siedmom výroku o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 20. Čo sa ale týka piateho výroku, týkajúceho sa nedoplatku na výživnom za čas od 09. 11. 2015 do 09. 08. 2016 vo výške 1 353,56 Eur, ktorý mal otec zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia. V predmetnej časti považoval odvolací súd odvolanie otca za dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie v predmetnom výroku zmenil tak, že nedoplatok na výživnom umožnil otcovi splácať v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Pri posudzovaní žiadosti otca o povolenie mesačných splátok boli zohľadnené najmä jeho odvolacie námietky, týkajúce sa skutočnosti, že rozsudok nemôže voči nemu pôsobiť likvidačne a preto odvolací súd v zmysle § 232 ods. 4 CSP umožnil jeho plnenie v splátkach V prípade porušenia povinnosti otca splácať splátky riadne a včas, môže dôjsť k strate výhody splátok a vzniku povinnosti zaplatiť dlh jednorázovo. S prihliadnutím na určenú výšku výživného (150 eur mesačne) uvedeným spôsobom dôjde k navýšeniu mesačnej výšky výživného v jednotlivých kalendárnych mesiacoch (v priebehu ktorých by malo byť zročné výživné uhradené). 21. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 22. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom piatom výroku podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. 23. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov nenapadnutých odvolaním (prvý, druhý, štvrtý a šiesty výrok), ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP. 24. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. 25. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Navrhovateľka si vo vyjadrení k odvolaniu uplatnila nárok na náhradu trov konania. Na základe vyššie uvedeného čiastočný úspech navrhovateľky predstavoval 66,66 % vo vzťahu k čiastočnému úspechu otca 33,33 %, teda čistý úspech navrhovateľky predstavoval 33,33 % (66,66 % - 33,33 %) a tak, navrhovateľke vznikol nárok voči otcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 33,33 %. Trovy konania však v čase do vyhlásenia rozsudku nemala vyčíslené. Odvolací súd preto analogicky použil ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP a priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania v rozsahu 33,3 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. 30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).