Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/501/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216201698 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216201698.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu U.. E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. M. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Bc. Radovanom Konečným, bytom Rúbanisko II/66, 984 03 Lučenec, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/140/2016-55 zo dňa 16. 06. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500088482 zo dňa 31. 10. 2014, č. 8500088480 zo dňa 31. 10. 2014, č. 8500114494 zo dňa 13. 05. 2015, č. 8500075746 zo dňa 22. 08. 2014, č. 8500103422 zo dňa 16. 02. 2015, č. 8500103419 zo dňa 16. 02. 2015 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, na základe ktorého vyššie uvedené dohody o zrážkach zo mzdy sú absolútne neplatnými podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Dohody o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako dohody, ktoré odporujú zneniu ust. §-u 5b ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01. 05. 2014 (ďalej v texte „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Uvedené ustanovenie hovorí, že je neprípustné zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 3. Okresný súd zdôraznil, že i keď v samotnom texte jednotlivých dohôd o zrážkach zo mzdy sa uvádza, že žalobca ako dlžník prehlasuje, že dobrovoľne uzatvára dohodu a je si vedomý toho, že nejde o podmienku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, v bode II. dohody je uvedené, že má možnosť uzavretie dohody odmietnuť, ak ju nepodpíše, ide podľa názoru súdu zo strany žalovaného ako dodávateľa, ktorý tento formulár pripravil, len o formálne deklarovanie a navodenie dojmu, že žalobca sa mohol úplne slobodne rozhodnúť, či okrem úverovej zmluvy uzavrie aj dohodu o zrážkach slúžiacu na zabezpečenie uspokojenia pohľadávok žalovaného ako veriteľa z úverovej zmluvy. I napriek formálnym deklaráciám v texte predmetných dohôd nemal v skutočnosti žalobca na výber, či dohody uzavrie alebo nie, jednoducho ich podpísal, pretože chcel získať úver, ktorý by bez tejto formy zabezpečenia nedostal. Nepriamo to podľa okresného súdu potvrdil aj prednes splnomocneného zástupcu žalobcu na pojednávaní, z ktorého vyplynulo, že najprv podpisoval zmluvy žalobca a až následne žalovaný, čo sa zhoduje s časovými údajmi uvedenými v jednotlivých dohodách o zrážkach zo mzdy, kde sa uvádzajú najprv dátumy, kedy podpisovali jednotlivé dohody o zrážkach žalobca a následne dátumy, kedy došlo k ich odsúhlaseniu a podpisu zo strany žalovaného. Žalovaný v tomto smere nepreukázal, že aj bez uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy by došlo k uzavretiu úverovej zmluvy a poskytnutiu úveru žalobcovi. 4. Okresný súd uznal, že nemožno ani od veriteľa v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov požadovať, aby poskytoval peňažné prostriedky bez toho, že by určitým spôsobom mal garantované ich vrátenie, a to aj prostredníctvom dohody o zrážkach. Uvedené je však možné len za splnenia podmienok určených ust. § 5a ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, kedy použitie tejto formy zabezpečenia nemôže podmieňovať samotný vznik hlavného právneho (úverového) vzťahu, lebo tým prakticky spotrebiteľ nemá možnosť voľby alternatívy odmietnutia dohody o zrážkach a dostáva sa tým vlastne do rovnakej situácie, aká by nastala aj v prípade, že by dohoda tvorila súčasť samotnej úverovej zmluvy. 5. Na základe vyššie uvedeného následne okresný súd považoval za bezpredmetné zaoberať sa ostatnými náležitosťami týchto dohôd, absenciou označenia platiteľa mzdy či náležitosťami, resp. platnosťou samotných úverových zmlúv. 6. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení podľa okresného súdu spočíva v tom, že jeho zamestnávateľovi bola doručená žiadosť o vykonávaní zrážok zo mzdy na podklade predmetných dohôd, teda v situácii, kedy zamestnávateľ bol v zmysle §-u 51 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný rešpektovať predložené dohody a vykonať zrážky zo mzdy, nemal žalobca iný právny nástroj, okrem takto podanej žaloby, aby odstránil svoju právnu neistotu spočívajúcu v tom, či je žalovaný oprávnený požadovať od jeho zamestnávateľa vykonávanie zrážok zo mzdy alebo nie, či takýmto spôsobom môže uspokojiť pohľadávku postihnutím jeho mzdy. 7. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,OSP“). 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa nestotožnil s právnym záverom okresného súdu o formálnom deklarovaní splnenia požiadaviek ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Naďalej zastáva názor, že z ust. §-u 5a) ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, akou formou má byť poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a o možnosti odmietnuť jej uzavretie vykonané a má za to, že uvedené poučenie bolo z jeho strany splnené. Uvedené poučenia neskryl na koniec textu alebo do inej časti dohody, ale uviedol to hneď na začiatok a poučil ho aj o tom, ako má uzavretie dohody odmietnuť. Z rozhodnutia nie je zrejmé, z čoho súd prezumuje správnosť tvrdení žalobcu, keď naviac nie je zistiteľné, ako sa súd vysporiadal s tým, že žalobca opakovane uzavrel viacero takýchto dohôd. Namietal, že súd v konaní žalobcu nevypočul, napriek tomu dospel k záveru, že tento nemal možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 9. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. 10. Okresný súd napadnutý rozsudok vydal dňa 16. 06. 2016 s tým, že vec bola predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu dňa 14. 10. 2016 na základe odvolania žalovaného. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. Z Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa §-u 387 ods. 1, 2 CSP ako v celom rozsahu vecne správny potvrdil. 12. Podľa §-u 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Po preskúmaní odvolania a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa §-u 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa §-u 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. 14. Okresný súd založil svoje rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalovaného na právnom závere, podľa ktorého dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sú špecifikované vo výroku jeho rozhodnutia (ďalej v texte aj „predmetné dohody“), sú absolútne neplatnými podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom obchádza zákon. Odvolací súd sa s právnym záverom okresného súdu stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie na str. 5 a 6 a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uvádza nasledovné : 15. Za obchádzanie zákona sa považuje také konanie resp. použitie takých prostriedkov, ktoré sami osebe neodporujú výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu (definícia citovaná z rozhodnutia NSSR č. 2MCDo 2/2006). Z obsahu dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré sú predmetom tohto konania, a ktoré okresný súd špecifikoval vo výroku svojho rozhodnutia je zrejmé, že ide o zmluvy, ktoré majú formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko text takýchto úkonov bol predtlačený s tým, že zamestnanec žalovaného len vypĺňal príslušné údaje o žalobcovi ako aj o úvere. Zmluvy o úvere a predmetné dohody boli uzavreté v jeden deň a žalovaný ich podpisoval ako prvý, následne boli spolu predložené na podpis žalobcovi. Ak sa žalovaný bránil tým, že spotrebiteľ, teda žalobca nepreukázal, že by dohody o zrážkach zo mzdy musel uzavrieť, a teda ide o individuálne dojednanú dohodu o zrážkach zo mzdy, jeho argumentácia neobstojí. Z ust. §-u 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že je to práve dodávateľ, ktorý v prípade, ak nepreukáže opak, potom sa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi ním a spotrebiteľom nepovažujú za individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 3 OZ). 16. Žalovaný namietal, že nie je zrejmé, z čoho súd prezumuje správnosť tvrdení žalobcu. Ak len z toho, že ide o spotrebiteľa, potom je, podľa neho, porušený princíp rovnosti sporových strán. V zmysle §-u 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka ale platí, že v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Okresný súd postupoval v súlade so zákonom. V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. 17. V danom prípade postavenie žalobcu pri vyslovení (ne) existencie nároku žalovaného na zrážky zo mzdy sa stane istejšie, lebo žalobca nebude vystavený zo strany žalovaného riziku uplatnenia si voči nemu zrážok zo mzdy u jeho zamestnávateľa. Tento názor má svoje opodstatnenie, lebo v zmysle ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda o zrážkach zo mzdy predložila. Právne postavenie žalobcu bude v prípade výslovného rozhodnutia o neexistencii práva žalovaného na zrážky zo mzdy žalobcu podstatne istejšie, keďže zamestnávateľ žalobcu bude mať na pevno ustálený rozsah vzťahov medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúci z dohôd o zrážkach zo mzdy. 18. Ďalším odvolacím dôvodom bolo tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa súd nevysporiadal s tým, že žalobca opakovane uzavrel viacero takýchto dohôd o zrážkach zo mzdy, teda je pochybné, že by spotrebiteľ uzatváral opakovane také zmluvné vzťahy, s ktorými by nesúhlasil. Žalobca predmetné dohody uzatváral v rozpätí od 22. 08. 2014 do 13. 05. 2015, teda v rozpätí ôsmych až deviatych mesiacov, a teda naopak je zarážajúce, ak zo strany dodávateľa bolo v priebehu tohto obdobia zo spotrebiteľom uzavretých viacero zmlúv o úvere bez toho, aby bola skúmaná jeho schopnosť tieto úvery splatiť. V zmysle ust. §-u 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou, schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Je preto zrejmé, že zo strany dodávateľa došlo k porušeniu tejto povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona, a ak následne na základe viacerých zmlúv o úvere, v súvislosti s ktorými boli uzavreté i predmetné dohody o zrážkach zo mzdy, došlo k realizácii, žalobcovi ako spotrebiteľovi neostávalo iné, iba domáhať sa ich neplatnosti cestou súdu. Práve na základe nezodpovedného konania žalovaného došlo k tomu, že v prejednávanej veci bolo vydané predbežné opatrenie uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/140/2016-26 zo dňa 13. 04. 2016, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Dohody o zrážkach zo mzdy sú formulárom, ktorých znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, a ten požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu ukladalo povinnosť plniť. 19. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS a jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12 P. P.- Pohotovosť, s.r.o. Pre záver súdu bolo relevantné, že predmetné dohody vzhľadom na ich osobitný význam boli vyhotovené z hľadiska podcenenia ich j významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňujú siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014 <http:// merit.slv.cz/8Cdo483/2014>). 20. Rozhodnutie okresného súdu preto zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci a výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery i primerane vysvetlil. 21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie žalovaného, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako v celom rozsahu vecne správny vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania. Uvedené odvolací súd poznamenáva napriek tomu, že odvolaním rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo napadnuté konkrétnymi dôvodmi, avšak ide o výrok závislý. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §-u 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva z dôvodu, že hoci bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu, preukázateľne mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli (k uvedenému pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 176/2016, 6Cdo 5/2017). 23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).