Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/444/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313201173 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6313201173.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu D. P. L. G. AG, so sídlom T. 2, CH - XXXX, I., V., D.: C.-XXX.XXX.XXX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému X. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. Q. 1, B., právne zastúpenému JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom ČSA 5, Brezno, v konaní o zaplatenie 1 015,67 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C /45/2013-155 zo dňa 06. 06. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 826,76 € a zmluvnú pokutu 92,33 € s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania (výrok I.); p o t v r d z u j e . II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý. III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 826,76 €, zmluvnú pokutu vo výške 92,33 € ako aj úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 826,76 € od 21. 10. 2011 až do zaplatenia s tým, že povolil žalovanému žalovanú istinu, zmluvnú pokutu a úroky z omeškania zo žalovanej istiny splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 28,21 € zročných vždy do 25-teho dňa každého mesiaca počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok s omeškaním čo i len jednej splátky. 2. Okresný súd rozhodol o vyššie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 826,76 € s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX uzavretej dňa 16. 10. 2007 s právnym predchodcom žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 16. 10. 2007 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1 161,79 € v hotovosti na pobočke právneho predchodcu žalobcu. Úver bol poskytnutý pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 26,24% a žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v 48 mesačných splátkach vo výške 37,58 €, so splatnosťou prvej splátky úveru dňa 20. 11. 2007 v zmysle článku 6 bodu 4 definícií a výkladových pravidiel a poslednej splátky úveru dňa 20. 10. 2011. Nakoľko žalovaný dlžnú čiastku v lehote splatnosti poslednej splátky úveru neuhradil, vznikla mu tým povinnosť uhradiť žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka, sumu 923,34 € (vyčíslená ku dňu 07. 12. 2012) predstavujúca výhradne zostatok istiny a sumu vo výške 92,33 €, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 10% zo sumy dlžnej splátky v zmysle článku 12 bodu 2 definícií a výkladových pravidiel. Okresný súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o poskytnutí pôžičky posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže zmluvu považoval za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V súlade s ust. § 52 ods. 2, vety tretej Občianskeho zákonníka ako aj s poukazom na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 14/2014, sa na úpravu predmetného právneho vzťahu vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Prioritne okresný súd preskúmal námietku premlčania nároku vznesenú žalovaným a dospel k názoru, že je sčasti dôvodná, v súlade s právnym názorom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21. 04. 2015 v nadväznosti na ust. § 52 ods. 2 a § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého splatnosť pohľadávky z úverovej zmluvy v prípade, ak bolo v zmluve o úvere dohodnuté splácanie úveru v splátkach, sa jedná o čiastkové plnenie, a preto pri posudzovaní uplatňovanej námietky premlčania pohľadávky súd vychádza zo dňa splatnosti jednotlivých splátok úveru. Zo žaloby ako aj z dokladov pripojených k žalobe pre okresný súd vyplynulo, že k splatnosti prvej splátky poskytnutého úveru došlo dňa 20. 11. 2007, každá ďalšia splátka bola splatná v 20-ty deň príslušného kalendárneho mesiaca a posledná splátka bola splatná dňa 20. 10. 2011. Keďže žalobca si pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 16. 10. 2007 uplatnil na tamojšom súde dňa 31. 01. 2013, okresný súd konštatoval, že v čase podania žaloby (kedy začala premlčacia lehota spočívať v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka) uplynula 3-ročná premlčacia lehota plynúca od splatnosti jednotlivých splátok úveru, čiže nárok žalobcu je premlčaný v časti splátok, ktoré boli splatnými v období od 20. 11. 2007 do 20. 01. 2010, t. j. celkovo je premlčaných 26 zo 48 splátok poskytnutého úveru. 26 splátok poskytnutého úveru predstavuje sumu 977,08 € (26 x 37,58 €), ktorá bola z poskytnutého úveru ku dňu podania žaloby premlčaná. Výška nepremlčanej pohľadávky žalobcu voči žalovanému predstavuje preto podľa okresného súdu sumu 826,76 € (48 x 37,58 € = 1 803,84 € - 977,08 € = 826,75 €). 3. Okresný súd teda zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 826,76 € a zmluvnú pokutu vo výške 92,33 € s príslušenstvom, nakoľko neakceptoval námietky žalovaného. Jednou z námietok bolo tvrdenie žalovaného, že jeho občiansky preukaz mal byť odcudzený a následne zneužitý inou osobou na uzavretie zmluvy o pôžičke, avšak zo správy OR PZ v Brezne zo dňa 22. 11. 2013 pre okresný súd vyplynulo, že žalovaný nahlásil odcudzenie občianskeho preukazu až dňa 28. 01. 2011, teda viac ako 3 roky po uzavretí zmluvy. Zároveň neakceptoval ani ďalšiu jeho námietku, že predmetnú zmluvu nepodpísal, keďže v zmysle skúšky podpisom vykonanej pred súdom na pojednávaní dňa 10. 04. 2014 sa súdu dôvodne javil podpis žalovaného totožný s tým, ktorý je uvedený na zmluve o pôžičke. Taktiež aj samotné konanie žalovaného, a to platenie splátok preukazuje podľa okresného súdu existenciu záväzkovo-právneho vzťahu založeného uzavretou zmluvou. Pokiaľ by žalovaný, ako uvádzal, nepodpísal predmetnú zmluvu, bolo by nelogické, ak uhradil 16 splátok z predmetnej zmluvy prevodom zo svojho účtu na účet právneho predchodcu žalobcu tak, ako to vyplýva z výpisu z informačného systému právneho predchodcu žalobcu. Z tohto dôvodu zamietol i návrh žalovaného na vykonanie dokazovania znalcom z odboru grafológie. Okresný súd rovnako neakceptoval námietku žalovaného v tom smere, že mu zo strany žalobcu nebol úver vôbec poskytnutý. Z doloženého výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu z č. l. 144 spisu vyplýva, že mu bola poskytnutá peňažná čiastka vo výške 1 161,79 € prevodom na jeho účet s uvedením VS čísla zmluvy. V tejto súvislosti okresný súd na záver poukázal na závery uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 25. 06. 2015, kde krajský súd výslovne uviedol, že ďalšie dokazovanie ohľadne odcudzenia občianskeho preukazu žalovaného, resp. podpísania, či nepodpísania zmluvy o úvere ním osobne, ako aj platenia jednotlivých splátok (16 splátok) je nadbytočné a nehospodárne. 4. Okresný súd zároveň priznal žalobcovi vo vzťahu k istine (826,76 €) príslušenstvo, teda úrok z omeškania. 5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte „vyhláška“). 6. S ohľadom na výšku povinnosti uloženej žalovanému vo výroku napadnutého rozhodnutia súd s prihliadnutím na majetkové pomery žalovaného, ktorý je bez zamestnania, a teda bez pravidelného príjmu, v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splácanie istiny zmluvnej pokuty, ako aj úrokov z omeškania vrátane náhrady trov konania v pravidelných mesačných splátkach vo výške 28,21 € mesačne zročných vždy do 25-teho dňa každého mesiaca počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok s omeškaním čo i len jednej splátky, čím žalovanému poskytol možnosť uhrádzať dlh voči žalobcovi v takej výške, aby nebol existenčne ohrozený. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Opätovne namietal, že pokiaľ aj žalobca predložil k podaniu zo dňa 06. 05. 2016 kópiu výpisu z úverového účtu, tento nedokazuje, že finančné prostriedky prevzal, keďže ide len o interný firemný doklad právneho predchodcu žalobcu. Navrhol preto, aby odvolací súd žalobu zamietol v celom rozsahu a z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, keď za premlčané považuje aj splátky za mesiac marec 2008, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009 a január 2010, všetky splatné k 20-temu dňu kalendárneho mesiaca, pretože žalobca podal žalobu až 31. 01. 2013. Počet týchto splátok je 11 v sume 37,58 €, preto do výšky 413,38 € považuje nárok žalobcu za premlčaný. Zároveň podľa žalovaného súd neposúdil ani správnosť úrokov a ročnej percentuálnej miery nákladov pri poskytnutí pôžičky. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ho považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Žalovaný v ňom neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyvracali oprávnenosť jeho pohľadávky. V odvolaní uvádza len skutočnosti, ktoré už v konaní uvádzal a s ktorými sa aj súd prvej inštancie vysporiadal. Žalobcom predložený výpis z bankového účtu je riadnym výpisom z účtu preukazujúcim poskytnutie finančných prostriedkov. Keďže okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. 9. Okresný súd vo veci rozhodol dňa 06.06.2016. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 24. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Zohľadňujúc vzájomnú koleráciu ust. §-u 470 ods. 1 CSP a §-u 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní, sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995). 11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 826,76 €, zmluvnú pokutu vo výške 92,33 € a úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 826,76 € od 21. 10. 2011 až do zaplatenia (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok I.), podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. Výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá (výrok II.), nebol odvolaním napadnutý, zostáva tak v zmysle § 367 ods. 2, 3 CSP nedotknutý. 12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň odkazuje i odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia uvádza nasledovné: 14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na uvedený vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) o premlčaní, ako aj jeho ustanovenia o jeho spotrebiteľskej zmluve (§ 52 a nasl. OZ). 15. V odvolaní žalovaný namietal, že v konaní nebolo preukázané, že by skutočne prevzal finančné prostriedky ako pôžičku od žalobcu. S uvedeným tvrdením žalovaného sa však okresný súd dôsledne vysporiadal a opätovne na to poukázal v napadnutom rozhodnutí na strane 14, prvý odsek. Odvolací súd dopĺňa, že by bolo konanie žalovaného výslovne nelogické, ak by napriek tomu, že pôžičku neprevzal, z jeho strany dochádzalo k úhrade, resp. splácaniu tohto úveru i keď len čiastočne. Bolo by nelogické, ak by žalovaný uhradil 16 splátok z predmetnej zmluvy prevodom zo svojho účtu na účet právneho predchodcu žalobcu tak, ako to vyplýva z výpisu z informačného systému právneho predchodcu žalobcu. Právny predchodca žalobcu predložil rozpis úhrad zo strany žalovaného s tým, že pokiaľ ide o realizované platby na tento úver, boli hradené z č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX s uvedením VS čísla zmluvy a popisu mena žalovaného ako úverového dlžníka. Ak by úver žalovanému poskytnutý v skutočnosti nebol, je nelogické, aby z rovnakého bankového účtu boli realizované úhrady žalovaného v období od novembra 2007 až do decembra 2009. Tvrdenie žalovaného o tom, že mu úver zo strany právneho predchodcu žalobcu vôbec nebol poskytnutý, sa javí odvolaciemu súdu vzhľadom na vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie za zavádzajúce, nakoľko pôvodne žalovaný tvrdil, že zmluvu o pôžičke vôbec neuzavrel, túto nepodpísal a následne, že stratil občiansky preukaz, teda že tento bol zneužitý na uzavretie predmetnej zmluvy a pod., ktoré tvrdenia však zo strany žalovaného preukázané neboli. Je teda z jeho strany zrejmý úmysel vyhnúť sa plneniu povinnosti a vrátiť úver, ktorý mu bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý, a to v čiastočnom rozsahu, teda v rozsahu, ktorý nebol premlčaný. 16. Aj ďalšia odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v tom, že vznáša námietku premlčania, keďže za premlčané považuje splátky za mesiace marec 2008, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009 a január 2010, všetky splatné k 20-temu dňu kalendárneho mesiaca, je nedôvodná a rozporuplná, ak okresný súd na strane 15 napadnutého rozhodnutia výslovne uviedol, že nárok žalobcu je premlčaný v časti splátok, ktoré boli splatné v období od 20. 11. 2007 až do 20. 01. 2010. Okresný súd preto tieto splátky tak, ako žalovaný uvádza v odvolaní, za premlčané aj posúdil a v takomto rozsahu nárok žalobcovi nepriznal. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, ak sa domáha premlčania nároku čo do sumy 413,38 €, ak okresný súd na námietku premlčania prihliadol a nárok žalobcovi nepriznal až do sumy 977,08 € (26 x 37,58 €), tiež vážnym spôsobom spochybňuje dôveryhodnosť jeho výpovedí, ktoré v priebehu konania rôzne mení len za účelom nevrátenia plnenia, na ktoré bol okresným súdom zaviazaný. 17. Na záver žalovaný namietal, že súd pri rozhodovaní neposúdil správnosť úrokov a ročnej percentuálnej miery nákladov pri poskytnutí pôžičky. Uvedené ale spochybňuje jeho tvrdenie, že mu žiadny úver poskytnutý nebol, ak následne spochybňuje výšku úrokov a RPMN pri jej poskytnutí. Napriek uvedenému však odvolací súd poznamenáva, že okresný súd sa aj s uvedenými námietkami žalovaného zaoberal, keď na strane 14 napadnutého rozhodnutia v druhom odseku výslovne konštatoval, že údaje uvádzané žalovaným ohľadom úrokov ( že dohodnuté úroky v celkovej výške 19 336,- Sk v pôvodne platnej mene majú byť v rozpore s dobrými mravmi, takáto výška úrokov má byť v rozpore so Zákonom o ochrane spotrebiteľa a že skutočná výška odmeny za poskytnutie úveru mala predstavovať až 55,25% ), nezodpovedajú skutočnému stavu. Okresný súd po preverení predmetnej zmluvy o pôžičke konštatoval, že spĺňa všetky podmienky, ktoré na uvedený typ zmlúv kladie § 4 a nasl. zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov vo výške 26,24% ročne (do ktorej sú okrem iného zahrnuté aj namietané úroky v zmysle § 2 písm. c/, d/ zák. č. 258/2001 Z. z.) je vypočítaná v súlade so vzorcom uvedeným v prílohe tohto zákona (zákona č. 258/2001 Z. z.). Jej výška neprevyšuje štandardnú výšku dojednávanú v rámci úverových zmlúv uzatváraných v predmetnom období. Výška odmeny za poskytnutý úver aj podľa odvolacieho súdu nepredstavuje, tak ako to tvrdil žalovaný, 55,25% ročne, ale len 13,81% ročne, keďže odmena za poskytnutie úveru vo výške 19 336,- Sk v pôvodne platnej mene predstavuje odmenu za celé 4 roky, na ktoré bol úver poskytnutý a nie za 1 rok, tak ako uvádzal žalovaný. Okresný súd preto preskúmal správnosť úrokov a ročnej percentuálnej miery nákladov pri poskytnutí pôžičky, s uvedenou námietkou žalovaného sa dôsledne vysporiadal, tak ako je uvedené vyššie (strana 14, odsek druhý napadnutého rozhodnutia) a ani uvedená námietka žalovaného preto neobstojí. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené pokiaľ súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel (výrok I.), rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP v tomto rozsahu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 19. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 20. Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov konania, teda podľa pomeru úspechu v konaní (§ 142 ods. 2 O.s.p.), ktorú skutočnosť odvolací súd konštatuje aj napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi žalovaný výrok o náhrade trov konania nenapadol, avšak ide v zmysle ust. § 367 ods. 2 CSP ide o výrok závislý. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol. Odvolací súd tak v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).