Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/927/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313205458 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6313205458.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcov: 1/ L. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/XXX, M., 2/ O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/XXX, M., 3/ B. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX/X, K., proti žalovanému: A. A., a.s., so sídlom E. XX, K., IČO: XX XXX XXX, zast. AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalobcov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 02. 06. 2015 č. k. 6C/217/2013 - 207, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali pôvodnou žalobou určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXXX a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXXX, uzavreté medzi žalobcami 2/ a 3/ a žalovaným, a to v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Pôvodne žalobcovia za žalovaného označili aj spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, zmenou žaloby sa už voči uvedenej spoločnosti nedomáhali žiadneho práva, voči žalovanému A. A., a.s., sa domáhali uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v k. ú. M., obec M., zapísané na LV č. XXX ako pozemky registra „C“, parc. č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavby rodinného domu so súp. č. XXX stojaceho na parc. č. XXXX, ku ktorým bol vklad povolený Správou katastra K., pod sp. zn. V XXXX/XXXX a V XXXX/XXXX. Konanie voči pôvodne žalovanému subjektu Platiť sa oplatí, s.r.o., bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby. Vykonaným dokazovaním súd považoval za preukázané, že medzi žalovaným a žalobcami 1/, 2/ bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 09. 2008, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 850 000,- Sk (28 214,83 Eur) s ďalšími uvedenými náležitosťami, pričom účel úveru bol uvedený ako rekonštrukcia nehnuteľnosti so stanovenou 6 mesačnou lehotou na zdokladovanie účelu čerpania úveru. Druhú Zmluvu o splátkovou úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08. 08. 2007 na sumu 500 000,- Sk (16 596,96 Eur) žalobcovia nepredložili. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX zo dňa 08. 08. 2007 súd zistil, že vklad záložného práva bol povolený pod sp. zn. V XXXX/XXXX, predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, teda žalovaného voči žalobcom 1/, 2/ a týkala sa Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08. 08. 2007. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti, pozemky v katastrálnom území M., zapísané na LV č. XXX v registri „C“ ako parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2 a č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXX - rodinný dom na parc. č. XXXX. Obaja účastníci tejto zmluvy (žalobcovia 2/, 3/) boli uvedení ako spoluvlastníci nehnuteľností, každý v podiele 1/2. Podľa zmluvy bol záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva na uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku predaja zálohu spôsobom dohodnutým vo všeobecných obchodných podmienkach, pokiaľ pohľadávka nebude riadne a včas splácaná. 2. Na zabezpečenie Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 08. 2008 bola v ten istý deň uzavretá druhá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX, v katastri nehnuteľností bol vklad povolený pod sp. zn. V XXXX/XXXX, týkala sa rovnakých účastníkov, konštatované boli obidve úverové zmluvy medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovaným, zmluva mala rovnaký obsah ako predchádzajúca zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX. 3. Súd ďalej zistil oznámenie o výkone záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka zo dňa 07. 02. 2013, v ktorej žalovaný žalobkyni 1/ oznámil s poukazom na uvedené zmluvy, že jej bolo zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s výzvou o zaplatenie dlžnej čiastky ku dňu 15. 01. 2013. Zároveň žalovaný informoval, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v lehote do 10 dní pristúpi veriteľ k vymáhaniu celého zostatku pohľadávky z úverových zmlúv. Ku dňu písomného oznámenia evidoval žalovaný pohľadávku v celkovej výške 17 799,74 Eur a 31 310,77 Eur; zároveň ako záložný veriteľ oznámil, že pristupuje k aktívnemu vymáhaniu celej pohľadávky od všetkých účastníkov zaviazaných zo zmlúv, ako aj k realizácii zriadeného záložného práva na nehnuteľný majetok v dobrovoľnej dražbe. 4. Okresný súd poukázal na príslušnú právnu úpravu (Občiansky zákonník - ustanovenie § 151a a nasl., § 151j, Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách - § 19 ods. 1, § 13 a § 17) a dal za pravdu argumentácii žalovaného v tom, že žalobcovia sa domáhajú uloženia povinnosti žalovanému presne v opačnom znení, ako mu vyplýva zo zákona. Žalovaný je záložným veriteľom, má voči žalobcom 1/, 2/ vymáhateľnú pohľadávku, s ktorou sú obaja v omeškaní, žalobca 3/, ako záložca, je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností spolu so žalobcom 2/ a zákon dáva žalovanému možnosť pre takýto prípad uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe. Tá vyplýva jednak zo zákona a zároveň ako spôsob realizácie záložného práva bola dohodnutá aj v zmluve o zriadení záložného práva. Pokiaľ by žalobcovia chceli na základe súdneho rozhodnutia nastoliť právnu istotu vo vzájomných vzťahoch účastníkov, ktoré boli založené predmetnými úverovými zmluvami a následne zmluvami o zriadení záložného práva, bolo by namieste domáhať sa určenia toho, či tu sú alebo nie sú dané podmienky na výkon záložného práva, teda či sú splnené zákonné podmienky na to, aby sa mohol začať výkon záložného práva v zmysle § 151j Občianskeho zákonníka. Žalobcovia síce poukázali na neprijateľnosť niektorých zmluvných podmienok v úverových zmluvách, avšak vo svojom pôvodnom žalobnom návrhu tak urobili všeobecne, nezamerali sa na konkrétny dopad tvrdeného nesúladu úverových zmlúv so zákonom na ich právne postavenie, ani na to, v akej výške vlastne boli povinní plniť svoje povinnosti voči žalovanému, či sa skutočne dostali do omeškania a ak áno, či to bolo neskôr alebo vôbec, čo by bolo v rozpore s tvrdeným právnym stavom zo strany žalovaného. Za správnu označil argumentáciu žalovaného aj v tom, že predmetné úverové zmluvy nespadajú pod režim Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a neprijateľnosť zmluvných dojednaní by tak bola posudzovaná len podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, najmä jeho § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách. Žalobcovia nežiadali vyslovenie takého výroku súdneho rozhodnutia, z ktorého by bolo zrejmé, v akom právnom postavení sa v súčasnosti žalobcovia a žalovaný nachádzajú, aká je skutočná výška ich dlhu voči žalovanému a či sa so svojím plnením z úverových zmlúv dostali do omeškania, na základe čoho by nastala situácia predpokladaná v citovanom § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Určením neplatnosti niektorej z častí úverovej zmluvy, príp. neplatnosti niektorej časti zmluvy o zriadení záložného práva, či pri domáhaní sa uloženia povinnosti nevykonať záložné právo zo strany záložného veriteľa, buďto nedochádza k nastoleniu právnej istoty zo strany súdu a nepredíde sa tým ďalším možným sporom medzi stranami, resp. by súd žalovanému uložil povinnosť nezodpovedajúcu žiadnemu zo zákonných ustanovení relevantných právnych predpisov. Až v prípade, ak by súd na základe takého znenia žalovaného návrhu dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na výkon záložného práva, a teda že navrhovateľ dražby nie je oprávnený túto dražbu navrhnúť, bol by dražobník povinný od dražby upustiť a dražba by sa mohla konať až vtedy, ak by jej zákonné podmienky splnené boli. Právne predpisy dávajú žalobcom možnosť ochrany pred neoprávneným zásahom do ich vlastníctva, príp. do ich práva na nedotknuteľnosť obydlia. Napriek tomu, že predaj nehnuteľností nie je dozorovaný priamo štátnym orgánom, sú tu právne prostriedky súdnej ochrany pred neoprávnenými zásahmi do ich vlastníctva a neoprávneným výkonom záložného práva, avšak nie spôsobom negovania práv záložného veriteľa, vyplývajúcich zo zákona. Súdne konanie má v takomto prípade pre žalobcov aj žalovaného význam len v tom prípade, ak je posudzovaný konkrétny právny stav ich konkrétneho záväzkového vzťahu v určitom okamihu, v tomto prípade okamihom rozhodovania súdu o uplatnenom nároku. Súd považoval žalobu za nedôvodnú, a preto ju zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, účinného v čase rozhodovania okresného súdu. 5. Proti rozsudku okresného súdu podali žalobcovia v zákonnom stanovenej lehote odvolanie. Navrhli buď zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne zmeniť a rozhodnúť tak, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Zároveň žalobcom priznať náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. V odôvodnení uviedli, že žalobcovia 1/, 2/ uzavreli so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08. 08. 2007 na sumu 500 000,- Sk (16 596,96 Eur) s Dodatkom č. 1 zo dňa 22. 08. 2008. Zároveň bola uzavretá aj Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 08. 08. 2007. Uzavreli tiež Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 08. 2008 vo výške 850 000,- Sk (28 215,- Eur), pričom v zmluve nie je uvedená RPMN, uvedená je len ročná úroková sadzba 8,10 % ročne. Na zabezpečenie úverov bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX zo dňa 08. 08. 2007 a č. XXX/XXXX zo dňa 22. 08. 2008, záložcami v týchto zmluvách boli žalobcovia 2/ a 3/. Žalobcovia 1/ a 2/ úvery splácali do doby, kým sa nedostali do finančnej krízy a splátky hradili už len podľa svojich možností. Z tohto dôvodu im dlh narástol na 5 000,- Eur a na žiadosť žalobkyne 1/ banka nechcela pristúpiť ani na odklad splátok, ani na ich zníženie. Po opätovnom požiadaní o zníženie splátok z dôvodu materskej dovolenky banka uviedla, že s nižšími splátkami nesúhlasí a koncom roku 2012 dala žalobcom lehotu 10 dní na vyplatenie celého dlhu. Následne, dňa 07. 02. 2013 oznámila začiatok výkonu záložného práva v prospech záložného veriteľa predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe z titulu neuhradenia splatnej pohľadávky. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že v zmluve o úvere je uvedený spracovateľský poplatok, ktorý považujú za neprijateľnú zmluvnú podmienku pre spotrebiteľa, ďalej na chýbajúcu výšku RPMN, na základe čoho sa takto poskytnutá pôžička alebo úveru považujú za bezúročný a bezodplatný, teda spláca sa suma bez navýšenia o úroky a poplatky, údaj o výške RPMN je jednou z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Výkon záložného práva sa má vykonať bez sudcu na pohľadávke, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok, teda plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami k zákonu. Protiprávny stav vyvolaný začatím výkonu záložného práva sa týka najmä neprijateľných sankcií podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Taktiež nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je pre neho dôležitý (A. proti Slovenskej republike, ESĽP). Existuje vhodnejšie riešenie súladné s princípom proporcionality, pričom by bol uspokojený aj veriteľ. Odvolatelia tvrdia, že reálne hrozí vykonanie záložného práva v rozpore s pravidlami verejného poriadku (s poukazom na bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti C.). O výške pohľadávky rozhodne nie súd, ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku vykoná nie súdny exekútor, ale podnikateľ. Veriteľ sa snaží zjavne postihnúť majetok nad rámec skutočnej výšky dlhu. Záložná zmluva, podľa odvolateľov, obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne a v tejto časti ju žalobcovia považujú za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poukazujú na slovenský právny poriadok, ktorý dovoľuje vykonať záložné práva bez schválenia súdu či iného nezávislého tribunálu, pričom napríklad v Rakúsku alebo Nemecku sa na takýto vážny zásah vyžaduje súhlas sudcu. Uvádza, že na Slovensku rezonujú situácie, keď až neľudskými spôsobmi výkonu záložného práva ide od navrhovateľa cez dražobníka a notára všetkým o zisk a posúdenie primeranosti výkonu záložného práva ostáva len na nich.. Obavy z nedostatku nestranného procesu výkonu záložného práva potvrdzujú aj medializované prípady. Najnovšie sa začína poukazovať na neproporcionálne prvky slovenskej právnej úpravy výkonu záložného práva aj v judikatúre súdov. 6. Inštitút dobrovoľnej dražby vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy (ako je tomu aj v prejednávanej veci), a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je počas celého trvania záložného práva vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktoré sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Spochybňujú, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. Poukázali na nevhodnú dražobnú prax, pri ktorej dražobné spoločnosti sú prepojené s veriteľmi, v praxi sa presadzujúci názor, že najľahšia a najrýchlejšia „exekúcia“ dlžníkov a neplatičov je dražba, dokonca ako hrozba, sa vyvoláva pri hrubom nepomere pohľadávky a hodnoty zálohu. Podľa presvedčenia odvolateľov pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. Spochybňujú súlad a konformnosť takejto právnej úpravy s ústavou, pretože v podmienkach súkromného procesu nielenže nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov, ale vytvára neprimerane široký priestor pre ich faktické popretie v zmysle, že ústavné práva cez prizmu ich aplikácie a napĺňania nemajú inú, ako len iluzórnu povahu. Podľa odvolateľov tu absentuje akákoľvek súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného práva. Súdna kontrola je pritom atribútom, ktorému nemôže byť vyčítané, že je iba na prospech záložcu (dlžníka), ale práve naopak, preventívna súdna kontrola by mohla zásadným spôsobom odstrániť aj právnu neistotu potenciálneho vydražiteľa v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva. Podľa žalobcov všetky atribúty mimosúdneho výkonu záložného práva neprípustne prekračujú hranice súkromnej autonómie a hrubým spôsobom presahujú ústavne únosnú mieru výkonu súkromného práva. Veriteľ má pritom možnosť využiť iný spôsob (eurokonformný) výkonu záložného práva s následnou exekúciou, v ktorej platí princíp ochrany povinného na rozdiel od bezmocnosti, ak výkon záložného práva vykonávajú podnikatelia. Poukazuje na to, že vnútroštátne predpisy umožňujú veriteľovi bez judikovania výšky pohľadávky zo strany nestranného súdu vykonať záložné právo, čím vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalé podmienky. Žalobcovia tvrdia, že v predmetnej veci nepoznajú výšku nesplateného úveru, výšku svojej pohľadávky stanovil samotný veriteľ. V zmluve o úvere sa problematickými zdajú rôzne poplatky, čím je spochybnená aj výška pohľadávky. Podľa zákona č. 258/2001 Z. z. musí spotrebiteľská úverová zmluva obsahovať formálne náležitosti vymenované v § 4 ods. 2, inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 7. V ďalšom poukázal na to, že bytové vzťahy sú chránené Európskym spotrebiteľským právom, konkrétne poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. 05. 2013 vo veci C-488/11, kde sú dobrovoľné dražby spomínané ako jeden z prostriedkov na obchádzanie a porušovanie práv spotrebiteľov. V prejudiciálnom konaní vo veci M. c/a Getfin s.r.o., C-482/12, generálny advokát vyjadril názoru, že by právna úprava § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka mohla obstáť, pretože spotrebitelia majú možnosť uplatniť neprimeranosť zmluvného vzťahu na súde. Za takýchto okolností je dôvodná žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva iným spôsobom ako súdnou cestou. Súdny dvor zdôraznil, aby osobitná pozornosť bola venovaná okolnosti, že majetok dotknutý záložným právom je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny, pretože právo na obydlie totiž v práve únie predstavuje základné právo zaručené Chartou základných práv, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. V súvislosti s tým citoval z rozsudku C. c/a Smart Capital. Upozornil na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 23/2014-18 z 24. 09. 2014, v ktorom ústavný súd odmietol návrh Okresného súdu Pezinok (na začatie konania o súlade § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď k tomuto odmietnutiu došlo z dôvodu procesných pochybení súdu pri predložení prejudiciálnych otázok. V náleze však ústavný súd pripomenul, že podľa platnej právnej úpravy Zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená. To by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. Osobitne zdôrazňuje nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na predaní veci za čo najväčšiu cenu, resp., na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa v podstate obmedzí na uspokojenie svojej pohľadávky, teda čo najrýchlejšie speňažiť záloh aspoň vo výške, ktorá mu zabezpečí toto uspokojenie. Ústavný súd upozornil na to, aby intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva. Uvedené pnutie medzi záujmami účastníkov musí podľa ústavného súdu všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné pre danú vec. 8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), prejednal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok ako vecne správny a súčasne správne odôvodnený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a dôvodov podaného odvolania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je správny, pokiaľ ide o výrokovú časť a rovnako pokiaľ ide o dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 10. Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania podľa § 384 CSP, je preto viazaný skutkovým stavom tak, ako tento zistil súd prvej inštancie. 11. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pripustil zmenu návrhu s poukazom na ustanovenie § 95 ods. 1 OSP, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a to tak, že rozhodoval podľa zmeneného návrhu tak, že žalovanou ostala iba A. A., a.s., v dôsledku späťvzatia žaloby voči pôvodne žalovanej spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. bolo konanie proti tomuto zastavené. Podľa zmeneného návrhu žalobcovia navrhli, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú ďalej špecifikované nehnuteľnosti. Ako vyplýva z návrhu žalobcov na zmenu petitu žaloby zo dňa 20. 02. 2014 (na č. l. 91), žalobcovia tento svoj návrhu žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnili. Pôvodnú žalobu (spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia) odôvodnili žalobcovia tým, že poukázali na zmluvné vzťahy medzi sporovými stranami (Zmluva o splátkovom úvere s Dodatkom č. 1 zo dňa 08. 08. 2007, Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 22. 08. 2008, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX zo dňa 08. 08. 2007 a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX. zo dňa 22. 08. 2008). Uviedli ďalej, že tieto úvery riadne splácali do doby, kým sa nedostali do finančnej krízy, žiadosť o odloženie splátok alebo ich zníženie však žalovaná A. A., a.s., neakceptovala, oznámila žalobkyni jeden začiatok výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcov skutočnosť, že žalovaný týmto pripravuje o obydlie osoby v nepriaznivých sociálnych situáciách, je odsúdeniahodné konanie, avšak z hľadiska inštitútu vadnosti právneho úkonu aj právne relevantné. Poukázali na to, že v zmluve o úvere je uvedený spracovateľský poplatok, poplatok za správu úveru, ktoré považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, pretože pre spotrebiteľa neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu a žiadne materiálne plnenie. Zároveň poukázali na to, že v zmluve o úvere nebola uvedená výška RPMN, a preto sa pôžička alebo úver považujú za bezúročný alebo bezodplatný, to znamená, že sa spláca len požičaná suma bez navýšenia o úroky a poplatky. Tvrdili, že výkon záložného práva, ktorý sa má vykonať bez sudcu, čo sa týka pohľadávky, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona, reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti C.), o výške pohľadávky nerozhodne súd, ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku tiež nevykoná súdny exekútor, ale podnikateľ. Veriteľ sa snaží zjavne postihnúť majetok nad rámec skutočnej výšky dlhu. Zmluvu, ktorá umožňuje výkon záložného práva zrealizovať mimosúdne, považujú za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, tvrdia, že odporuje princípom práva Európskej únie, inštitút dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci. 12. Vychádzajúc z odôvodnenia žaloby, ktorému zodpovedá aj odôvodnenie podaného odvolania, možno dospieť k záveru, že žalobcovia sa domáhajú vydania rozsudku, ktorým bude žalovanej uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností. Podľa žalobcov zmena petitu žaloby súvisí s vývojom prejudiciálneho konania vo veci M. c/a Getfin s.r.o., C-482/2012, keď podľa názoru generálneho advokáta by právna úprava § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka mohla obstáť, pretože spotrebitelia majú možnosť uplatniť neprimeranosť zmluvného vzťahu na súde. Za takýchto okolností majú za to, že „je dôvodná žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva iným spôsobom, ako súdnou cestou“. Tomuto výkonu záložného práva zodpovedá len výrok zdržovací podľa § 80 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie - poznámka odvolacieho súdu). 13. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že sporové strany, konkrétne žalobca 1/ a 2/ uzavreli so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, ktorý v zmysle základných podmienok zmluvy mal slúžiť na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností. Okrem toho žalobcovia 2/ a 3/, ako vlastníci predmetných nehnuteľností v podiele 1/2, uzatvorili so žalovanými zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň mandátnu zmluvu podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. 14. Podľa ustanovenia § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa môže záložný veriteľ uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Týmito osobitnými zákonmi je Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, resp. v druhom prípade Zákon č. 233/1995 Z. z. - Exekučný poriadok. Ide teda o právo, ktoré žalovaný využil a o využití ktorého chcú žalobcovia dosiahnuť, aby bolo žalovanému uložené zdržať sa tohto výkonu práva. 15. Podľa procesnej normy - v čase rozhodovania súdu a podania odvolania zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku, resp. v čase rozhodovania odvolacieho súdu zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo okrem iného o splnení povinnosti. Pokiaľ ide o žalobu o splnení povinnosti, je treba vychádzať z toho, že pôjde o povinnosť vyplývajúcu buď z právneho predpisu, alebo zo zmluvy. Pokiaľ ide o žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, musí tento spôsobom usporiadania vzťahu medzi stranami vyplývať z právneho predpisu. Pokaiľ ide o žalobu na určenie, či tu právo je, alebo nie, resp. žalobu na určenie právnej povinnosti, ide o určenie, či tu právo je, alebo či tu právo nie je (pozitívna, resp. negatívna určovacia žaloba s povinnosťou preukázať naliehavý právny záujem na tomto určení a v prípade žaloby na určenie právnej skutočnosti musí takáto žaloba vyplývať z osobitného predpisu). 16. Keďže ustanovenie § 137 uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne, treba dospieť k záveru, že iná, ako z uvedených druhov žalôb v ustanovení § 137 neuvedená, je prípustná jedine za predpokladu, že takýto osobitný petit vyplýva z hmotného práva. 17. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách - § 19 ods. 1 písm. b/, podľa ktorého, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, musí od dražby upustiť, možno teda uzavrieť, že je tu právny základ pre podanie osobitnej žaloby, ktorou sa možno domáhať určenia, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Na podanie takejto žaloby bude vecne legitimovaný ten, kto preukáže svoj naliehavý právny záujem na takomto určení. 18. Odvolací súd však uzatvára, že žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, nie je takýmto osobitným druhom žaloby. Správne poukázal okresný súd na to, že žalobcovia sa takouto žalobou domáhajú opaku toho, čo právny predpis žalovanému z uvedeného zmluvného vzťahu umožňuje. Odvolací súd pritom poukazuje aj na dôvody žaloby (a rovnako odvolania), ktoré tiež nesmerujú k takejto žalobe, pretože v opačnom prípade by muselo byť zrejmé, z akého konkrétneho (právneho) dôvodu nie je žalovaný (záložný veriteľ v tomto prípade) oprávnený v tomto konkrétnom prípade navrhnúť vykonanie dražby. Takýto dôvod však musí byť presne špecifikovaný, preukázaný a musí vyplývať z daného konkrétneho prípadu. 19. Naviac, pokiaľ v odvolaní (aj v žalobe) argumentujú žalobcovia neprijateľnými podmienkami, konkrétne neuvedenie RPMN, poukaz na spracovateľský poplatok a poplatok za správu úveru, ktoré považuje za neprijateľné zmluvné podmienky v prípade spotrebiteľa, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie upozorňuje, že vzhľadom na účel predmetného úveru je tvrdenie týchto neprijateľných podmienok bezpredmetné, pretože Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení rozhodnom v čase uzatvorenia zmluvy (zmlúv) sa nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Preto nemožno v tomto prípade argumentovať poukazom na ustanovenie § 4 tohto zákona a na chýbajúce náležitosti s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti takéhoto úveru. 20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým z uvedených dôvodov zamietol žalobu žalobcov, za správne rozhodnutie, a preto tento rozsudok potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. 21. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 22. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).