Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/957/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313205808 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6313205808.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, ako členiek senátu, v právnej veci žalobcov: 1/ R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., Q. XXX/XXX, 2/ R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., Q. XXX/XXX, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, o zdržanie sa výkonu záložného práva, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/224/2013-225 zo dňa 14. 07. 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 33 € na zaplatenom súdnom poplatku a vo výške 424,56 € na trovách právneho zastúpenia. 2. V Odôvodení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobcovia v 1/ a 2/ sa v konaní domáhali pôvodným návrhom toho, aby súd určil, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 633/2008, uzavretá medzi účastníkmi, je neplatná v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Okrem žalovaného bola na strane žalovaných subjektov pôvodným účastníkom aj Dražobná spoločnosť, a.s., Gundulličova 3, Bratislava, IČO: 35849703. Následne však došlo zo strany žalobcov k zmene žaloby, v zmysle ktorej sa už voči uvedenej spoločnosti nedomáhali žiadneho práva, voči žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s. sa zmenenou žalobou domáhali toho, aby mu súd uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. T. T., obec T. T., I. Brezno, zapísané na LV č. XXX ako pozemky registra „C“, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, parc.č. XXX záhrady o výmere 246 m2, a stavby rodinného domu so súp. č. XXX stojaceho na parc. č. XXX, ku ktorým bol vklad povolený Správou katastra F., pod sp. zn. V 2771/2008. Na základe uvedenej zmeny a podania žalobcov súd konanie voči pôvodne žalovanej Dražobná spoločnosť, a.s., zastavil v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. 3. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že súdom bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia, a to uložením povinnosti pôvodne žalovanému v 1/ rade, zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 4. V priebehu konania žalobcovia svoj návrh zmenili, ako je uvedené vyššie, s ohľadom na vývoj prejudiciálneho konania pred Európskym súdnym dvorom vo veci Macinský c/a Getfin, s. r. o. Žalobcovia zdôraznili neprípustný spôsob výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou za situácie, keď sú tu iné možnosti uspokojenia všetkých veriteľov a s možnosťou súdnej kontroly. 5. Z doložených listín okresný súd považoval za preukázané, že medzi žalovaným a žalobcami v 1/ a 2/ rade bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0304754362 dňa 24.10.2008, jej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 915 000,- Sk (30 372,44 Eur), ako splátkového úveru na nadobudnutie úpravu a údržbu nehnuteľností, s fixnou jednoročnou úrokovou sadzbou 6,60 % ročne odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy. Bol v nej stanovený spracovateľský poplatok vo výške 7 999,- Sk (265,52 Eur), poplatok za správu úveru 90,- Sk mesačne (2,99 Eur) a výška splátky istiny 5 846,- Sk (194,05 Eur), pričom splatnosť prvej splátky istiny bola stanovená na 20.12.2008, počet splátok 254, periodicita mesačne vždy k 20.temu dňu v kalendárnom mesiaci s konečnou splatnosťou úveru 20.01.2030. Splatnosť úrokov bola stanovená takisto mesačne a to v posledný deň kalendárneho mesiaca. Účel úveru bol uvedený ako financovanie nehnuteľnosti so stanovenou 6 mesačnou lehotou na zdokladovanie účelu čerpania úveru. 6. Z doloženej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 633/2008 súd prvje inštancie zistil, že táto bola uzavretá dňa 24.10.2008, v katastri nehnuteľností bol povolený jej vklad pod sp. zn. V2771/2008 a jej predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, teda žalovaného voči žalobcom v 1/ a 2/ rade, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0304754362 zo dňa 24.10.2008. Okrem samotnej pohľadávky z uvedenej zmluvy bolo zabezpečené aj jej príslušenstvo, pohľadávka na uhradenie nákladov podľa úverovej zmluvy, pohľadávky a jej príslušenstva, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom úverovej zmluvy iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, príp. pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku alebo v súvislosti s plnením záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a napokon pohľadávka a jej príslušenstvo, ktoré vzniklo na základe zmeny právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou, t.j. pohľadávky vyplývajúcej zo zmeny výšky poskytnutých peňažných prostriedkov a pod., alebo nahradením záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy novým záväzkom. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti, a to pozemky v katastrálnom území T. T., zapísané na LV č. XXX vedené Správou katastra F. v registri „C“ ako parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2 a č. XXX, záhrady o výmere 246 m2, ako aj stavba so súp. č. XXX, rodinný dom stojaci na parc. č. XXX. Žalobcovia v 2/ a 3/ rade boli konštatovaní ako spoluvlastníci uvedených nehnuteľností, každý v podiele po jednej 1/2. V čl. IV. uvedenej zmluvy bol výkon záložného práva stanovený tak, že ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu a to spôsobom dohodnutým vo všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávkou sa rozumeli všetky vyššie uvedené prípady vzniknutých pohľadávok v spojitosti s uzavretou zmluvy o splátkovom úvere. 7. Do súdneho spisu bola ďalej doložená listina, a to Oznámenie o dobrovoľnej dražbe pôvodného žalovaného v 2/ rade z 10.05.2013, so stanoveným dátumom dražby 17.06.2013, a jeho písomná výzva na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenie nehnuteľnosti zo dňa 28.02.2013, so staveným termínom ohliadky 25.03.2013 o 10.00 hodine. 8. Okresný súd na základe uvedených skutočností konštatoval, že práva a povinnosti záložného veriteľa a dražobníka sú obsiahnuté v právnych predpisoch, ktoré upravujú, za akých okolností záložný veriteľ je alebo nie je oprávnený pristúpiť k realizácii zálohu a na druhej strane za akých okolností dražobník je oprávnený dražbu začať, príp. v nej pokračovať, príp. za akých okolností a pri splnení ktorých podmienok je povinný upustiť od dražby. Podstatu záložného práva, jeho vznik, zánik, realizáciu a práva a povinnosti s ním spojené upravuje Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach § 151a a nasl., pričom základnou podmienkou pre realizáciu záložného práva v zmysle § 151j Občianskeho zákonníka je, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená - v takomto prípade môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva, a to spôsobom určeným v zmluve, predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách) alebo domáhaním sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak (Občiansky súdny poriadok alebo Exekučný poriadok). 9. Súd prvej inštancie citoval § 19 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, ak je podľa vykonateľného rozhodnutia súdu zmluva o vykonaní dražby neplatná, ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy o vykonaní dražby alebo nie je možné podľa podmienok dohodnutých v zmluve o vykonaní dražby dražbu vykonať, ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a 17 tohto zákona (t.j. v prípade nesplnenia si riadnych zákonných povinnosti dražobníka pri ohliadke predmetu dražby a pri oboznamovaní o dražbe), ďalej ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz alebo ak bola povolená reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka predmetu dražby, ak je navrhovateľom dražby vlastník predmetu dražby a ak bol na predmet dražby alebo jeho časť nariadený výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným právom bol nariadený s jeho súhlasom výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať, ak zaniklo živnostenské oprávnenie dražobníka, ak dražobník nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu a napokon ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi. 10. Súd prvej inštancie dal za pravdu argumentácii žalovaného v podstate v celom rozsahu, najmä však v tom, že žalobcovia sa v konaní domáhajú uloženia povinnosti žalovanému presne v opačnom znení, než aké mu zo zákona vyplýva oprávnenie. Žalovaný je záložným veriteľom, má voči žalobcom v 1/ a 2/ rade vymáhateľnú pohľadávku, s ktorou sú obaja v omeškaní, zároveň sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a zákon dáva žalovanému možnosť pre takýto prípad uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe. Takéto oprávnenie vyplýva jednak zo zákona a zároveň ako spôsob realizácie záložného práva bolo dohodnuté aj v zmluve o zriadení záložného práva, citovanej vyššie. V prípade, že by žalobcovia chceli na základe súdneho rozhodnutia nastoliť právnu istotu vo vzájomných vzťahoch účastníkov, ktoré boli založené jednak citovanými úverovými zmluvami a následne zmluvami o zriadení záložného práva, bolo by namieste domáhať sa určenia toho, či tu sú alebo nie sú dané podmienky na výkon záložného práva, teda či sú splnené zákonné podmienky na to, aby sa mohol začať výkon záložného práva v zmysle § 151j Občianskeho zákonníka. Žalobcovia síce poukázali na neprijateľnosť niektorých zmluvných podmienok v úverových zmluvách, avšak vo svojom pôvodnom žalobnom návrhu tak urobili všeobecne a nezamerali sa na konkrétny dopad tvrdeného nesúladu úverových zmlúv so zákonom na ich právne postavenie, ani na to, v akej výške vlastne boli povinní plniť svoje povinnosti voči žalovanému a či sa skutočne dostali do omeškania a ak áno, či to bolo neskôr alebo vôbec, čo by bolo v rozpore s tvrdeným právnym stavom zo strany žalovaného. 11. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že je správna aj argumentácia žalovaného v tom, že predmetné úverové zmluvy nespadajú pod režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a neprijateľnosť zmluvných dojednaní by teda bola posudzovaná len v zmysle ust. Občianskeho zákonníka, najmä jeho § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách. Každopádne zo strany žalobcov nedošlo k tomu, aby svojím žalobným návrhom, či už pôvodným alebo zmeneným, žiadali vyslovenie takého výroku súdneho rozhodnutia, na základe ktorého by bolo zrejmé, v akom právnom postavení sa v súčasnosti žalobcovia a žalovaný nachádzajú, aká je skutočná výška ich dlhu voči žalovanému a či sa so svojím plnením z úverových zmlúv dostali do omeškania, na základe čoho by nastala situácia predpokladaná v citovanom § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naopak, určením neplatnosti niektorej z častí úverovej zmluvy, príp. neplatnosti niektorej časti zmluvy o zriadení záložného práva, či pri domáhaní sa uloženia povinnosti nevykonať záložné právo zo strany záložného veriteľa buďto nedochádza k nastoleniu právnej istoty zo strany súdu a nepredíde sa tým ďalším možným sporom medzi účastníkmi, resp. by súd žalovanému uložil povinnosť, ktorá nezodpovedá žiadnemu zo zákonných ustanovení relevantných právnych predpisov. Až v prípade, že by súd na základe takého znenia žalobného návrhu (ako okresný súd naznačil vo svojom odôvodnení rozsudku), dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na výkon záložného práva a teda že navrhovateľ dražby nie je oprávnený túto dražbu navrhnúť, v takom prípade by dražobník bol povinný od dražby upustiť a dražba by sa mohla konať až vtedy, ak by jej zákonné podmienky splnené boli. Právne predpisy teda dávajú žalobcom možnosť ochrany pred neoprávneným zásahom do ich vlastníctva, príp. do ich práva na nedotknuteľnosť obydlia. Napriek tomu, že predaj nehnuteľností nie je priamo kontrolovaný štátnym orgánom, sú tu právne prostriedky súdnej ochrany pred neoprávnenými zásahmi do ich vlastníctva a neoprávneným výkonom záložného práva, avšak nie v prípade, že sa domáhajú negovania práv záložného veriteľa, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Súdne konanie v takomto prípade má pre žalobcov aj žalovaného význam len v tom prípade, že je posudzovaný konkrétny právny stav ich konkrétneho záväzkového vzťahu v určitom okamihu, v tomto prípade by to bolo v okamihu rozhodovania súdu o uplatnenom nároku. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval žalobu za nedôvodnú a v plnom rozsahu ju zamietol. 12. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovanému ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania vo výške 33,- Eur na zaplatenom súdnom poplatku a vo výške 424,56 Eur na trovách právneho zastúpenia. 13. Proti rozsudku sa odvolali žalobcovia. Rozsudok okresného súdu požadovali zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, resp. aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol v zmysle žalobného petitu. Žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvého stupňa vydal rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. Odvolanie žalobcovia odôvodnili tým, že výkon záložného práva sa má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Protiprávny stav vyvolaný začatím výkonu záložného práva sa týka najmä neprijateľných sankcií, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Tiež nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je pre neho dôležitý. Existuje vhodnejšie riešenie, ktoré je súladné s princípom proporcionality a uspokojený by bol aj veriteľ. Veriteľ sa snaží zjavne postihnúť majetok nad rámec skutočnej výšky dlhu. Žalobcovia v odvolaní tiež namietali, že záložná zmluva obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne. V tejto časti považujú žalobcovia zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Žalobcovia poukázali na to, že Ústavný súd Českej republiky nálezom zo dňa 08. 03. 2015 zrušil ust. § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby požiadavka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Žalobcovia v odvolaní uviedli, že si nevedia predstaviť ako záložný veriteľ a dražobník v jednej osobe môže garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva, ktorého nezávislo a nestranne verifikáciu by inak garantoval súd. Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe kúpil rýchlo a lacnejšie. Žalobcovia v odvolaní tiež uviedli, že proti súdnemu výkonu záložného práva nemajú námietky, pretože takýto proces zahŕňa ex offo kontrolu zmluvných podmienok a princípy ochrany spotrebiteľa. V odvolaní žalobcovia poukázali na niektoré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Taktiež poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 23/2014-18 zo dňa 24. 09. 2014. V tomto konaní sa posudzoval § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. 15. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ nevyjadril. 16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 17. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcov 1/ a 2/ ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby, v tomto smere si osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 na tieto v celom rozsahu poukazuje. 21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcov odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. 22. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov 1/ a 2/ viazaný (§ 379 CSP; § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP). 23. Skutkový stav vykonaný dokazovaním v prejednávanom spore popísal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalobcovia v podanom odvolaní namietajú výlučne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie. V tomto smere považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že pôvodným návrhom sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali toho, aby súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 633/2008 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným je neplatná v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Následne však došlo zo strany žalobcov k zmene žaloby, v zmysle ktorej sa už voči žalovanému domáhali toho, aby mu súd uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. T. T., obec T. T., zapísané na LV č. XXX. 24. Odvolací súd v zhode s názorom vyjadreným súdom prvej inštancie v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zastáva názor, že žalobcovia sa v konaní domáhali uloženia povinnosti žalovanému presne v opačnom znení, než aké mu zo zákona vyplýva oprávnene. V prípade, že by žalobcovia chceli na základe súdneho rozhodnutia nastoliť právnu istotu vo vzájomných vzťahoch účastníkov, ktoré boli založené jednak úverovými zmluvami a následne zmluvami o zriadení záložného práva, je namieste domáhať sa určenia toho, či sú alebo nie sú dané podmienky na výkon záložného práva, teda či sú splnené zákonné podmienky na to, aby mohol začať výkon záložného práva. 25. Okrem žaloby na zdržanie sa zásahov a žalôb na odstránenie následkov zásahov sú možné aj žaloby dožadujúce sa inej formy ochrany. Touto inou formou ochrany sú žaloby o určenie, či tu určitý právny vzťah je alebo nie je. 26. Zo strany žalobcov však nedošlo k tomu, aby sa svojim žalobným návrhom domáhali vyslovenia takého výroku súdneho rozhodnutia, na základe ktorého by bolo zrejmé v akom právnom postavení sa v súčasnosti žalobcovia a žalovaný nachádzajú. Žalobcami navrhovaným rozsudočným výrokom uložením povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, sa nepredíde ďalším možným sporom medzi účastníkmi konania, teda žaloba s takýmto požadovaným žalobným petitom nemôže byť úspešná. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou ide skôr o preventívne opatrenie ako o žalobný petit v konaní vo veci samej. Napokon, takémuto návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie predbežného opatrenia bolo súdom prvej inštancie vyhovené a to uznesením č. k. 6C/224/2013-54 zo dňa 24. 06. 2013, ktorým okresný súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. T. T., obec T. T., okres F., vedené na LV č. XXX, Katastrálneho úradu F. F., Správa katastra F., ako pozemky registra C, parc. č. XXX, zastavené plochy a nádvoria 329 m2; parc.č. XXX záhrady o výmere 246 m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parc. č. XXX, až do právoplatného skončenia vo veci samej. Predmetné uznesenie okresného súdu bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/399/20133-83 zo dňa 30. 10. 2013. 27. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k uloženiu povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva ide o preventívne opatrenie a nie o žalobný petit v konaní vo veci samej. Takýmto výrokom vo veci samej by bolo znemožnené veriteľovi do budúcna sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Je neprípustné, aby žalobcovia ako dlžníci bránili žalovanému ako veriteľovi v uspokojení svojej pohľadávky tým, že sa bezdôvodne budú domáhať zdržania výkonu záložného práva najmä za stavu, keď sami neplnia svoje záväzky. Ak žalobcovia majú zato, že dobrovoľná dražba neprebieha zákonným spôsobom majú k dispozícii ďalšie prostriedky na ochranu svojich práv. 28. Žalobcovia podané odvolanie odôvodňovali totožnými dôvodmi ako odôvodňovali podanú žalobu vo veci samej, ktorou sa pôvodne domáhali určenia, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 633/2008 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným je v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou neplatná, ktorú žalobcovia neskôr zmenili. Avšak žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli žiadnu podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe okresného súdu, alebo o prípadnej nesprávnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia. Preto z dôvodu vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd rozsudok okresného súdu z vyššie uvedených dôvodov potvrdil. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ nepriznal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016). 30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).