Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoPr/4/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314201211 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6314201211.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: Anna K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XXXX/XX, zast. JUDr. Marián Hollý - advokát, so sídlom AK Brezno, B. Němcovej 1/A, proti žalovanému: X. Z. - PEKÁREŇ, so sídlom Brezno, Nám. M. R. Štefánika 4, IČO: 10 987 916, zast. JUDr. Ľubomír Kaščák - advokát, so sídlom AK Banská Bystrica, Horná 35, o určenie, že úraz je pracovným úrazom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 17. 06. 2015, č. k. 3Cpr/1/2014 - 151, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že úraz, ktorý utrpela žalobkyňa dňa 23. 12. 2012 počas výkonu práce na pracovisku žalovaného v prevádzke H. M. R. N. 4, C., je pracovným úrazom. O trovách konania rozhodol tak, že bude o nich rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný nenahlásil dobrovoľne pracovný úraz Inšpektorátu práce ani Sociálnej poisťovni, preto žalobkyni neboli vyplatené dávky úrazového poistenia na základe čoho podala podnet Inšpektorátu práce Banská Bystrica a po jeho doručení inšpektori P.. Z. a P.. F. začali výkon inšpekcie. Výsledkom bolo zistenie porušenia bezpečnostných predpisov žalovaným so záverom, že úraz utrpený žalobkyňou je pracovným úrazom. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že úraz, ktorý sa stal žalobkyni dňa 23. 12. 2012 počas výkonu práce na pracovisku, vykazuje všetky znaky pracovného úrazu. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, že nepodpisoval záznam o registrovanom pracovnom úraze, s ktorým nikdy nesúhlasil, a že sa žalobkyni dňa 23. 12. 2012 nestal počas pracovnej doby na pracovisku úraz. Súd mal za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko bez tohto určenia by bolo žalobkynine právo ohrozené, pretože žalovaný aj napriek tomu, že dňa 22. 07. 2013 doručil Inšpektorátu práce Banská Bystrica záznam o registrovanom pracovnom úraze, následne tento záznam neakceptoval, práve naopak, realizoval všetky kroky k tomu, že žalobkyňa pracovný úraz na pracovisku neutrpela a Sociálnej poisťovni nenahlásil pracovný úraz. Sociálna poisťovňa nemohla vydať pre žalobkyňu rozhodnutie týkajúce sa nároku na úrazovú dávku - úrazový príplatok. Rozhodovanie o žalobe patrí do právomoci súdu aj keby inak neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p. Rozhodnutie okresný súd oprel o ust. § 195 ods. 1, 2 Zákonníka práce a § 80 písm. c) O. s. p. 2. Proti rozsudku okresného súdu sa odvolal žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec postúpil na rozhodnutie Sociálnej poisťovni, Ústredie Bratislava. Namietal, že nebolo bezpečne a jednoznačne preukázané, že žalobkyňa utrpela úraz práve dňa 23. 12. 2012 v čase o 21.45 hod. V tomto čase sa nemohla pošmyknúť na mokrej podlahe, na ktorú mala vytekať voda z paráka, pretože v tomto čase sa už knedle niekoľko hodín neparili. V priestore, kde mala žalobkyňa spadnúť sa nemohol nachádzať vozík, pretože tento sa musel nachádzať vo vedľajšej miestnosti, kde sa parená knedľa previezla, chladla a následne sa balila. Problematiku úrazového poistenia od 01. 01. 2014 upravuje zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Uvedeným zákonom bolo zrušené zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania a bolo nahradené úrazovým poistením (§ 2 písm. c/ zákona). Poukázal na ust. § 172 ods. 2 tohto zákona, s tým, že v konaní vo veciach úrazového poistenia rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov úrazového poistenia Sociálna poisťovňa. Došlo k zmene právneho vzťahu vyplývajúceho zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania s výnimkou nároku na náhradu vecnej škody. Súkromno-právny vzťah sa zmenil na vzťah verejno-právny a nárok na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania uplatnený vo forme náhrady za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia, za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a za účelne vynaložené náklady spojené s liečením nadobudol povahu nároku na úrazovú dávku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Sociálna poisťovňa je v rámci úrazového poistenia povinná rozhodovať nielen o rozsahu nároku, ale aj o jeho právnom základe. Sociálna poisťovňa rieši, ako otázku predbežnú, a to, či je úraz pracovným úrazom. Súd je oprávnený preskúmavať rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dávkach úrazového poistenia a v tejto súvislosti aj o riešení predbežných otázok len podľa 5. časti O. s. p. Žalovaný má za to, že okresný súd nemá právomoc rozhodovať o úrazových dávkach a v tomto zmysle nie je oprávnený riešiť ani predbežné otázky súvisiace s dávkami úrazového poistenia. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasila s vecnou a právnou argumentáciou žalovaného, ktoré prezentuje v odvolaní. Okresný súd sa s otázkou naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe podľa § 80 písm. c) O. s. p. celkom jednoznačne, jasne a logicky vysporiadal v napadnutom rozsudku. Sociálna poisťovňa žalobkyni písomne oznámila, že nemôže rozhodnúť o jej nárokoch na dávky úrazového poistenia bez toho, aby súd rozhodol o určení, že úraz žalobkyne je pracovným úrazom. V takomto konaní nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože nepodlieha režimu § 80 písm. c) O. s. p. Pri rozhodovaní o určení, či úraz zamestnankyne je pracovným úrazom, sa jedná o určenie právnej skutočnosti. Jednoznačne súd vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré boli v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu vykonané. Svedkovia v konaní uvádzali, že aj po skončení parenia knedlí z paráka pravidelne vytekala voda na dlážku. Pri jednoduchej predstave kotla na parenie knedlí je pochopiteľné, že para vo vrchnej časti kondenzuje na kvapalinu. V kvapalnom stave následne môže vytekať z kotla aj dávno po tom, čo sa s parením knedlí skončilo. Aby sa tomu zabránilo, bolo by potrebné poutierať celý kotol. Žalobkyňa počas celého konania a ani nikdy mimo konania neuviedla, že by mala spadnúť na vozík s knedľami. Tento vozík sa skutočne nachádzal v inej časti pekárne. Tak žalobkyňa, ako aj svedkovia uvádzali, že v čase úrazu žalobkyňa „košovala“ hotové výrobky. „Košovaním“ rozumejú prípravu výrobkov na expedíciu podľa objednávok jednotlivých odberateľov. Práve tieto už hotové výrobky (nie knedle) boli uložené na plechoch umiestnených na vozíku. Na tento vozík žalobkyňa pri pošmyknutí sa spadla. Zo zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nijako nevyplýva, že by Sociálna poisťovňa mohla určiť, či úraz zamestnanca je pracovným úrazom. Rozhodovacia právomoc súdu je tu daná podľa ust. § 7 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občiansko-právnych, pracovno-právnych, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Zákon o sociálnom poistení nedáva právomoc rozhodovať o určení úrazu za pracovný úraz Sociálnej poisťovni. Tá je v tomto vzťahu oprávnená rozhodovať len o dávkach, na ktoré má žalobkyňa nárok (bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, strata na zárobku a vecná škoda). Je chybou odvolateľa, ak uvádza, že v tomto prípade súd rozhodoval o úrazových dávkach. O nich bude rozhodovať Sociálna poisťovňa až po tom, čo súd právoplatne a s konečnou platnosťou určí právnu skutočnosť, ktorá je podkladom pre rozhodnutie o úrazových dávkach - či úraz, ktorý utrpela žalobkyňa je pracovným úrazom. 4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 5. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti občianskeho súdneho poriadku, pričom od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP. Prihliadol aj na argumenty doterajšieho vedľajšieho účastníka, ktoré podľa prechodných ustanovení zostávajú relevantné. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil, vo veci správne rozhodol. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP. 8. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že okresný súd nie je právomocný konať a rozhodovať v predmetnej veci, a že Sociálna poisťovňa v zmysle § 198 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je oprávnená riešiť predbežné otázky, ktorých posúdenie je nevyhnutné na priznanie a výplatu dávky, odvolací súd dodáva, že s takouto odvolacou námietkou žalobcu sa nestotožňuje. 10. Medzi stranami bolo sporné, či úraz, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 23. 12. 2012 v čase o 21.45 hod. je pracovným úrazom. Predmetom konania je určenie, že úraz, ktorý sa stal žalobkyni dňa 23. 12. 2012 v sídle žalovaného je pracovným úrazom. 11. Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia (§ 1). Sociálne poistenie podľa § 2 písm. c) zák. č. 461/2003 Z. z. je úrazové poistenie, ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania. 12. Zákon o sociálnom poistení upravuje len poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a nárok na úrazové dávky z takéhoto poistenia. Zo žiadneho ustanovenia zák. č. 461/2003 Z. z., však nevyplýva oprávnenie sociálnej poisťovne rozhodovať o tom, či úraz bol pracovným úrazom. 13. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovným úrazom, má zamestnávateľ. 14. Čl. 1 CSP uvádza, že spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak takáto právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu (predtým § 7 ods. 1 O. s. p.). 15. Sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodovať o tom, či úraz je úrazom pracovným. Spor o určenie, či úraz je pracovným úrazom, je sporom pracovno-právnym, o ktorom rozhodujú súdy v civilnom súdnom konaní. Na také konanie je príslušný v prvom stupni okresný súd. Na základe úrazového poistenia Sociálna poisťovňa teda rozhoduje o priznaní úrazových dávok len v prípadoch preukázania poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.). 16. V zmysle § 198 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že Sociálna poisťovňa si na základe predložených dokladov o určitej otázke úsudok urobiť môže, nemá však takú povinnosť a nie je ani povinná vykonávať vyčerpávajúce dokazovanie. Pokiaľ žalovaný namietal, že Sociálna poisťovňa mala uvedenú otázku vyriešiť ako otázku predbežnú, taká námietka nie je dôvodná vzhľadom na nedostatok kompetencie Sociálnej poisťovne o takejto otázke rozhodovať. V tejto súvislosti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobkyne uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. 17. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci ide o určenie právnej skutočnosti (nie o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je). Medzi stranami je sporná otázka, pretože žalovaný odmietol uznať úraz za pracovný s odôvodnením, že k úrazu nedošlo v súvislosti s plnením pracovných úloh. Ide teda o žalobu, ktorú nie je možné podriadiť pod ust. § 137 písm. c) CSP (do 30. 06. 2016 § 80 písm. c/ O. s. p.). Z uvedeného dôvodu potom žalobkyňa naliehavý právny záujem na takejto žalobe nemusela v konaní pred okresným súdom tvrdiť ani preukazovať (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/65/2006). 18. Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu konštatuje, že žalobkyňa u žalovaného utrpela úraz dňa 23. 12. 2012 v čase o 21.45 hod., keď sa pošmykla na mokrej podlahe pri výkone práce, pričom utrpela telesné zranenie, ktoré nastalo nezávisle od vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov (pošmyknutie sa). 19. Odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že sa jedná o pracovný úraz u žalobkyni vyplynula nielen z výpovedi svedkov - bežných zamestnancov žalovaného, no výslovne túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia - inšpektori práce P.. Q. Z. a Ing. Z. F., ako aj N. D. - autorizovaný bezpečnostný technik, ktorý spisoval záznam o registrovanom pracovnom úraze žalobkyni. Výsledkom inšpekcie bolo zistenie porušenia bezpečnostných predpisov žalovaným so záverom, že pracovný úraz utrpený žalobkyňou je pracovným úrazom. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení dňa 26. 06. 2013 k protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 19. 06. 2013 vyjadril, že ako zamestnávateľ dodatočne vykoná registráciu úrazu pani XX.a bude postupovať podľa § 17 Zákona o BOZP. Napriek tomu žalovaný tak neučinil a naďalej začal vyvíjať činnosť smerujúcu k popretiu vzniku pracovného úrazu u žalobkyni. Teda s ohľadom na svedecké výpovede preto neobstojí tvrdenie a obrana žalovaného, že úraz, ktorý sa stal žalobkyni nie je pracovným úrazom. Správny je preto právny názor okresného súdu, že úraz, ktorý žalobkyňa utrpela v pracovnom čase, na mieste obvyklého výkonu svojej práce u zamestnávateľa dňa 23. 12. 2012 o 21.45 hod. je pracovným úrazom. 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto žalobkyni odvolací súd priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).