Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/997/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315200028 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6315200028.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v spore žalobkýň: 1/ P. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, XXX XX B., 2/ T. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX D., 3/ T. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX D., všetky práv. zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom B. Němcovej 1/A, 977 01 Brezno, proti žalovanému: PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zást. JUDr. Veronikou Kubríkovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkýň 1/, 2/, 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 1C/3/2015-107 zo dňa 13. 10. 2015, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. potvrdzuje. II. V nenapadnutej časti (vo výroku I.), ktorým súd konanie zastavil, zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté. III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Brezno (ďalej „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 13. 10. 2015 uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyniam 1/ - 3/ spoločne trovy konania vo výške 218,76 €, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobkýň 1/ - 3/ (výrok II.). Zároveň súd konanie zastavil (výrok I.). 2. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 druhej vety OSP, keď dospel k záveru, že žalobkyne 1/ - 3/ zobrali návrh späť pre správanie žalovaného, ktorý v zákonnej lehote v zmysle § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z., ktorá uplynula dňa 31. 03. 2015, nepodal návrh na vykonanie exekúcie na podklade dotknutého rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho rozhodcovský rozsudok, zrušenia ktorého sa žalobkyne domáhali, stratil záväznosť a aj vykonateľnosť, a teda konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa stalo bezpredmetným. Konštatoval, že dôvod späťvzatia je zvýraznený tým, že žalobkyne tak urobili až po tom, čo ich k tomu vyzval súd a súčasne si aj sami preverili, že nedošlo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie mal za to, že návrh vo veci samej bol podaný dôvodne a k späťvzatiu došlo v dôsledku správania žalovaného v konaní a jeho konkludentného vzdania sa nároku priznaného mu rozhodcovským rozhodnutím, ktorého zrušenie sa v konaní žiadalo. Pri výpočte výšky náhrady trov konania vychádzal z § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, titulom, že v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné vyjadriť hodnotu práva v peniazoch, pretože predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku bez ohľadu na plnenie ním priznané. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (druhý výrok) podali odvolanie žalobkyne 1/ - 3/, ktoré nesúhlasili s určením tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Konštatovali, že v ad hoc je možné určiť hodnotu sporu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a to zo sumy, ktorá bola žalovanému ako istina priznaná napadnutým rozhodcovským rozsudkom vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej, a. s., sp. zn. PC-A/0714/0039 zo dňa 14. 11. 2014. Argumentovali, že ako pri určovacích žalobách za rovnakých podmienok je nutné zachovávať rovnaký princíp výpočtu tarifnej odmeny advokáta podľa hodnoty veci (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) aj pri žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď základ odmeny právneho zástupcu je možné určiť bez akýchkoľvek problémov. 4. K odvolaniu žalobcov 1/ - 3/ podal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť tak, že zaviaže žalobcu na úhradu trov konania, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/173/2010, sp. zn. 4Obo/262/2007, sp. zn. 3MCdo/9/2009, sp. zn. 2MCdo/8/2009, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 226/2012. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario CSP a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 6. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 vety prvej CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý zostal aj zachovaný aj po 30. 06. 2016 (§ 470 ods. 1 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej od 01. 07. 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 8. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie, či náhrada trov konania v prípade veci samej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vychádza pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z § 10 ods. 2 resp. z § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). 9. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. 10. V každom konkrétnom prípade je potrebné skúmať či možno predmet právneho úkonu oceniť a v súvislosti s tým určiť i výšku náhrady trov konania. Predmetom konania vo veci samej bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej, a. s., so sídlom Bratislava, sp. zn. 5C-A/0714/0039 zo dňa 14. 11. 2014 z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, ak aj porušenia všeobecných záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Pri žalobách o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je možné vychádzať z hodnoty pohľadávky (nároku), ktorá bola rozhodcovským rozsudkom žalobcovi v rozhodcovskom konaní priznaná, ale posudzuje sa otázka naplnenia dôvodov na podanie žaloby v zmysle § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. 11. Žalobkyne 1/ - 3/ sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako aj porušenia všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Pre zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nie je dôležitá výška priznaného nároku rozhodcovským rozsudkom, a preto v prípade úspechu náhradu trov konania, ktorá pozostáva aj z trov právneho zastúpenia, nie je možné priznať z tarifnej hodnoty výšky peňažného plnenia ceny veci alebo práva, nakoľko hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť. 12. Súd prvej inštancie preto správne pri priznaní trov právneho zastúpenia vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky a to 1/13 výpočtového základu. 13. Pokiaľ žalobkyne 1/ - 3/ v odvolaní poukazovali, že je potrebné aplikovať režim ako v určovacích žalobách, t. j. že je potrebné zachovávať princíp tarifnej odmeny advokáta podľa hodnoty veci (§ 10 ods. 1 vyhlášky), odvolací súd konštatuje, že vychádzajúc zo samotného predmetu konania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré nerieši samotnú zmluvu o úvere, napr. jej platnosť, neplatnosť, t. j. právny úkon ani iný právny vzťah oceniteľný peniazmi, ale práve dôvodnosť žaloby o zrušenie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a vzhľadom na to takýto predmet konania preto nie je možné pri rozhodovaní o náhrade za úkony právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, vyhodnotiť s poukazom na § 10 ods. 1 vyhlášky, ale v zmysle § 11 ods. 1 psím. a) vyhlášky, nakoľko jeho hodnota nie je vyjadriteľná v peniazoch. 14. Z týchto dôvodov preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania (výrok II.) ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 15. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP). 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyne 1/ - 3/ neboli v odvolacom konaní úspešné, preto nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa výsledku konania mal žalovaný v konaní úspech, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania, aj keď si tieto zatiaľ neuplatnil. 17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).