Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/317/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315201255 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6315201255.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., B. D. XXX, XXX XX N., proti žalovanému: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., T. XX, v konaní o zaplatenie 3.279,47 Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2C/96/2015 - 61 zo dňa 06. 04. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh žalobkyne zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 3 279,47 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že v rokoch 2007 až 2013 na základe vzájomnej ústnej dohody starala sa o neplnoletú vnučku Z. F. a dvoch plnoletých vnukov, deti žalobu z dôvodu, že ich matka, ktorá je dcérou žalobkyne, odcestovala za prácou do zahraničia. V návrhu uviedla, že maloletú Z. mala v starostlivosti od septembra 2007 do februára 2009, následne od februára 2009 do septembra 2013 sa o vnučku starala počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Pohľadávka predstavuje celkové náklady za starostlivosť o maloletú vnučku v zmysle ústnej dohody so žalovaným, o odpočítaní toho, čo žalovaný uhradil. Uvádzala, že na Vianoce 2007 ju žalovaný požiadal, aby sa o maloletú starala počas roku 2009. Navrhol jej, že za starostlivosť o maloletú jej bude platiť výživné 1 000,- Sk mesačne a bude jej prispievať sumou 1 000,- Sk mesačne na elektrinu, vodu a plyn. V roku 2008 žalovaný jej platil výživné na maloletú po 1 000,- Sk mesačne, neposkytol jej prisľúbených 1 000,- Sk mesačne na vodu, elektrinu a plyn. 1 000,- Sk jej dal aj za mesiac január 2009. O maloletú sa starala do februára 2009, kedy maloletá odišla k žalovanému. Ďalej tvrdila, že odporca ju vo februári 2009 požiadal, aby mohla maloletá naďalej k nej chodiť cez víkendy a prázdniny, pričom jej povedal, že výživné jej má posielať matka maloletej. Vtedy jej žalovaný neprisľúbil, koľko jej bude posielať na výživu maloletej, len sa vyjadril, že zaplatí za starostlivosť o maloletú za dva mesiace letných prázdnin. Za letné prázdniny 2009 jej nezaplatil nič, v rokoch 2010 až 2013 sa o maloletú starala počas víkendov, všetkých sviatkov a prázdnin, v roku 2013 sa zo zahraničia vrátila matka maloletej. Za letné prázdniny roku 2013 jej žalovaný zaplatil 100,- eur. Poprela, že by od žalovaného prevzala v roku 2008 sumy uvedené v záznamoch žalovaného, pokiaľ pri niektorých záznamoch sa podľa žalovaného má nachádzať jej podpis, spochybnila jeho pravosť a za pravý označila len podpis pri zázname zo dňa 17. 05. 2008, v zmysle ktorého jej žalovaný vyplatil sumu 2 000,- Sk. 2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa sa o maloletú dcéru žalovaného, ktorá je vnučkou, začala starať v mesiaci september 2007 po tom, čo jej dcéra a súčasne manželka žalovaného odišla pracovať do zahraničia a žalovaný sa odsťahoval za prácou do N.. Žalobkyňa svoj nárok odvodila od vzájomnej ústnej dohody, žalovaný uzatvorenie dohody nespochybnil, tvrdil však, že so žalobkyňou sa dohodli tak, že jej bude za starostlivosť o maloletú prispievať podľa svojich možností a schopností. Na základe zhodných vyjadrení strán sporu, súd považoval za preukázané, že žalovaný žalobkyni za starostlivosť o maloletú platil v roku 2008 sumu 1 000,- Sk mesačne a takouto sumou prispel žalobkyni ešte v mesiaci január 2009. Žalobkyňa sa o maloletú prestala nepretržite starať vo februári 2009, kedy sa maloletá presťahovala k žalovanému. Následne maloletá trávievala u žalobkyne víkendy, sviatky, či prázdniny. Žalovaný žalobkyni prispel ešte sumou 100,- eur v roku 2013, keď sa navrhovateľka o maloletú starala počas letných prázdnin. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, spornou zostala výška úhrady nákladov za starostlivosť o maloletú, pričom na žalobkyni bolo dôkazné bremeno súdu preukázať, že k uzavretiu predmetnej zmluvy s dojednaným záväzkom žalovaného prispievať žalobkyni sumou 2 000,- Sk mesačne došlo. Nakoľko žalobkyňa súdu nepredložila, ani nenavrhla také dôkazy, ktoré by preukazovali uzatvorenie ústnej dohody medzi ňou a odporcom, predmetom ktorej malo byť dojednanie ohľadom úhrady nákladov vo výške 2 000,- Sk mesačne v období od septembra 2007 a nasledujúce, súd považoval z tohto hľadiska návrh žalobkyni za nepreukázaný a nedôvodný. Nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo na Vianoce 2007 k uzavretiu ústnej dohody, avšak ohľadom výšky úhrady, ktorá mala byť podľa tvrdenia žalobkyne dojednaná vo výške 2 000,- Sk mesačne, žalobkyňa neprodukovala žiadne dôkazy, a teda jej tvrdenie v konaní pred súdom preukázané nebolo. Poukázal na to, že dohoda mala obmedzené tvrdenie, čo vyplynulo aj z výpovede samotnej žalobkyne, ktorá uviedla, že žalovaný ju na Vianoce 2007 požiadal, aby sa o maloletú starala počas roka 2008. Ohľadom ďalšej starostlivosti žalobkyne o maloletú v období po februári 2009, žalobkyňa súdu nepreukázala uzatvorenie dohody, z ktorej by mohla odvodzovať návrhom uplatnený nárok na zaplatenie „finančnej kompenzácie“ za starostlivosť o maloletú počas víkendov atď. Pokiaľ žalobkyňa uplatňovala nároky titulom bezdôvodného obohatenia, súd poukázal na to, že z návrhu na začatie konania, ani z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, akým spôsobom sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne. Poukázal na to, že hoci bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám, súd dospel k záveru, že žalovaný, aj keď maloletú nechal v starostlivosti žalobkyne, prispieval na jej starostlivosť podľa svojich možností a schopností, skutočnosť, že žalovaný prispieval žalobkyni sumou 1 000,- Sk mesačne počas roka 2008 a za január 2009 potvrdila vo výpovedi aj samotná žalobkyňa. Poukázal na to, že z výpovede žalobkyne vyplynulo, že výživným na maloletú jej prispela aj matka maloletej (dcéra žalobkyne). Pokiaľ teda v čase, keď sa žalobkyňa osobne starala o maloletú, obaja rodičia prispievali žalobkyni na starostlivosť o maloletú, je celkom možné, že žalobkyni žiadne náklady súvisiace so starostlivosťou o maloletú ani nevznikli. V závere súd poukázal na zásady rodinného práva v zmysle ktorých platí, že všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať, podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobkyne je nedôvodný v plnom rozsahu, a preto návrh žalobkyne zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému, hoci bol v konaní úspešnou stranou sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže tento si náhradu trov konania neuplatnil a zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu v konaní nejaké trovy vznikli. 3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že s rozhodnutím súdu nie je spokojná. Ako dôvod odvolania uviedla, že žalovaný preukázal na súde falšovanie jej podpisu viackrát. Uviedol, že od neho prevzala peniaze, čo nie je pravda, žiadala o overenie jej podpisu. Na papier, ktorý ukázal súdu, podpis nedala, žiadala o prešetrenie, nakoľko sa obohatil a všetko čo vypovedal bola lož. Uviedla, že o maloletú sa starala od septembra 2007. Na Vianoce 2007 ju žalovaný požiadal, aby sa o maloletú starala, že jej bude prispievať výživným 1 000,- Sk a na inkaso tiež 1 000,- Sk. Povedal, aby aj matka detí jej dala tak isto. Dcéra jej posielala peniaze na účet, ešte aj pre synov, nakoľko neboli zamestnaní. Za štyri mesiace 2007 jej nedal nič, v roku 2008 jej prispel výživné na ruku po 1 000,- Sk, tiež aj v januári 2009. Keď maloletú vo februári 2009 žalovaný zobral k sebe, dohodli sa, že sa o maloletú postará počas víkendov, Vianoc a prázdnin a za dva mesiace letných prázdnin jej zaplatí. Do augusta 2010 sa starala, potom bol rozvod, po rozvode mala jej dcéra platiť na maloletú 27,13 eur. O maloletú sa starala do roku 2013, za dva mesiace prázdnin poslal v roku 2013 poslal 100,- eur. Na Okresný súd Brezno mali prizvať ako svedkov Z. F. a susedu O. A., ktorá prevzala 500,- Sk. V odvolaní uvádzala, že svedkovia, o ktorých predvolanie písomne žiadala, predvolaní na pojednávanie neboli. Žiada odvolací súd, aby prešetril prečo výživné nežiadal skôr, ale čakal, aby Z. dovŕšila XX rokov a tak sa obohatil. Žiada, aby peniaze, ktoré jej aj dcére patria, boli vyplatené na exekúciu, ktorú poslal na matku jeho detí, a ktoré bude splácať naďalej po 10,- eur. V závere uviedla, že dcéru (zrejme dcéru žalobkyne) dal na súd, aby mu výživné platila od roku 2009 do 2010 do rozvodu. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že predmetná vec odvolania, ako aj žaloba je účelovo vykonštruovaná, súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Podpisy, ktorými žalobkyňa podpisovala prevzatie peňazí na starostlivosť o dcéru žalovaného nikdy nefalšoval, podpisovala ich žalobkyňa. Vo výpovediach neklamal, žiadna dohoda o konkrétnej sume, ktorou bude prispievať na starostlivosť o jeho dcéru nebola. Prispieval vždy podľa svojich možností. Jeho dcére zrušila trvalý pobyt na N., napriek tomu chcela, aby ju tam navštevovala, s čím nie vždy súhlasil - ako to sama aj uviedla, za čo teraz spätne žiada peniaze. Nie je pravdou, že u žalobkyni jeho dcéra trávila všetky žalobkyňou spočítané dni. Otázka neplatenia výživného jeho bývalou manželkou bola riešená v inom konaní. Navrhol, aby odvolanie žalobkyne bolo zamietnuté a bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. 5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Zdôraznila, že žalovaný klamal a klame, zavádza súd. Žiada, aby žalovaný dodal svedkov, kde trávila jeho dcéra Z. prázdniny, Vianoce, Veľkú noc a všetky ostatné voľné dni. Uviedla, že toto všetko trávila pri nej, preto si žiada zaplatiť jej a dcére. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že všetky jeho vyjadrenia a výpovede na súde a predložené dokumenty sú pravdivé. Nefalšoval žiadne podpisy, na pobyt jeho dcéry u žalobkyne prispieval podľa svojich možností. Sama žalobkyňa žiadala, aby k nej vnučka na návštevy chodievala. Nie je žalobkyni dlžný žiadne peniaze. 7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. 8. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. V zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Na základe podaného odvolania žalobkyne, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania v zmysle § 380 ods. 1 CSP mohol krajský súd, ako súd odvolací, posudzovať aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže právna úprava § 212 ods. 1 O. s. p. a § 379 a § 380 ods. 1 CSP je úplne porovnateľná a umožňuje na základe rozsahu a dôvodov podaného odvolania preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v rovnakom rozsahu, ako bolo vydané do 30. 06. 2016. 11. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu rozhodol vecne správne, dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným ustanovením § 132 O. s. p., rozhodnutie náležite odôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti aj podľa § 220 ods. 2 CSP. Hodnoteniu dôkazov, podľa ust. § 132 O. s. p. zodpovedá aj hodnotenie podľa ust. § 191 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobkyne a odvolacie dôvody žalobkyne uvedené v jej odvolaní, odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia neopodstatnenosti žaloby žalobkyne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že uplatnený nárok žalobkyne v žalobe súd zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu ústnej dohody tak, ako to tvrdila v návrhu a v konaní pred súdom. Odvolací súd poukazuje, vzhľadom na zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala existenciu dohody o poskytovaní finančnej čiastky spolu vo výške 2 000,- Sk mesačne za obdobie roku 2008 a január 2009 a existenciu ďalšej dohody za obdobie od februára 2009 do roku 2013 za čas, ktorý dcéra žalovaného mala tráviť počas víkendov, sviatkov a prázdnin u žalobkyni, a teda žalobkyni nevznikol nárok zo zmluvy, pričom súd nezistil ani existenciu bezdôvodného obohatenia, správne súd prvej inštancie zamietol v návrhu uplatnený nárok. Keďže súd prvej inštancie práve z hore uvedených dôvodov, uplatnený nárok nepovažoval za dôvodný, nebolo potrebné dokazovanie ohľadom pravosti podpisov žalobkyne na listinách, ktoré súdu predložil žalovaný, pretože tieto listiny neboli vyhodnotené ako dôkaz, pre ktorý by žalobkyni nevznikol nárok, ktorý uplatnila v konaní. Tým, že súd vyhlásil dokazovanie za skončené, posúdil aj návrh žalobkyne na dokazovanie ohľadom pravosti podpisov na listinách, ktoré predložil žalovaný, za nadbytočné. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie mal prizvať ako svedkov Z. F. a O. A., odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie takýto dôkaz nenavrhla, pričom dôkazná povinnosť, tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie, zaťažuje strany sporu. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie už uznesením sp. zn. 2C/96/2015 zo dňa 07. 08. 2015, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 13. 08. 2015 poučil žalobkyňu okrem iného aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p. a § 120 ods. 1 O. s. p. o dôkaznej povinnosti; okrem toho, aj zo znenia zápisnice o pojednávaní zo dňa 06. 04. 2016 jednoznačne vyplýva, že súd pred tým než vyhlásil dokazovanie za skončené, poučil prítomných, (pričom na pojednávaní bola prítomná žalobkyňa aj žalovaný) podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Na poučenie súdu prítomní uviedli, že poučeniu porozumeli, žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Odvolací súd nezistil existenciu žiadnych dôvodov v zmysle § 205a O. s. p., ktorý bol platný a účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale ani v zmysle ust. § 366 CSP platného a účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu; odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a v konaní pred súdom nepreukázala odôvodnenosť nároku, ktorý podaným návrhom voči žalovanému na súde uplatnila. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrh žalobkyne zamietol. Odvolací súd preto v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a to vrátane výroku o trovách konania, keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalovaný mal povinnosť návrhom uplatniť prípadné trovy konania. Žalovaný ako úspešná strana sporu si náhradu trov konania neuplatnil, pričom súd ani nezistil, že by mu nejaké trovy konania v súvislosti s konaním pred prvej inštancie vznikli, preto súd správne rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, preto súd rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím. 13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).