Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/174/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315204852 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6315204852.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu PRO-FOREST Rožňava s.r.o., so sídlom Štítnická 23, 048 01 Rožňava, IČO: 31 722 831, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom Floriánska 16, Košice proti žalovanému MARŠEI - biomasa, s.r.o., so sídlom NDH 3, 977 01 Brezno, IČO: 45 970 726, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 10.240,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/84/2015-199 zo dňa 27.apríla 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/84/2015-199 zo dňa 27.apríla 2017 v napadnutej časti potvrdzuje. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Brezno napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.600,-- eur spolu s úrokom z omeškania 0,1 % denne zo sumy 2.400,--eur od 24.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.400,--eur od 25.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.400,--eur od 15.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.400,--eur od 11.4.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobný návrh zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 88 %. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 10.240,-- eur s príslušenstvom, titulom zaplatenia nájomného, ktoré vyúčtoval žalovanému na základe Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 23.10.2014, predmetom ktorej bol nájom a následné odkúpenie nákladného motorového vozidla zn. Y., typ XX.XXX S. VIN: O Podľa Zmluvy prenechal žalobca žalovanému do nájmu vyššie uvedené motorové vozidlo a žalovaný sa zaviazal platiť nájomné, a to tak, že prvé nájomné vo výške 12 000,-- eur bol povinný zaplatiť do 29.10.2014 a ďalšie nájomné vo výške 2 400,--eur k 23. dňu v príslušnom mesiaci. Žalovaný uhradil žalobcovi prvú zvýšenú splátku 12 000,--eur a nájomné za mesiac november 2014 vo výške 2.400,--eur. Nájomné za mesiac december 2014, január, február, marec 2015, vo výške každé 2.400,--eur neuhradil a neuhradil ani čiastočné nájomné za mesiac apríl 2015 vo výške 640,--eur. 3. Súd vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca žalovanému prenajal motorové vozidlo a príves, ktoré neboli spôsobilé prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike, pretože nespĺňali podmienky stanovené v § 3 ods. 12 Vyhlášky č. 464/2009 Z. z. Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií z novembra 2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len Vyhláška č. 464/2009 Z.z.). 4. Žalovaný uviedol, že počas doby nájmu bolo motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom nájomnej zmluvy, podrobené policajnej kontrole, žalovaný bol upozornený, že nákladné motorové vozidlo nie je spôsobilé prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike. V prípade nákladného vozidla horizontálna vzdialenosť medzi zadným koncom kontajnera a zadnou časťou zariadenia proti predbehnutiu je 1,5 metra a u vozíka značky Q. je táto vzdialenosť 1 meter, teda tieto vzdialenosti značne presahujú maximálne vzdialenosti dané Vyhláškou č. 464/2009 Z.z., čo spôsobuje, že nákladné vozidlo, ani vozík nespĺňajú podmienky stanovené v § 3 ods. 12 Vyhlášky č. 464/2009 Z.z.. Na základe uvedeného žalovaný listom zo dňa 2.3.2015 odstúpil od Zmluvy o kúpe prenajatej veci s výzvou na vrátenie akontácie v zmysle čl. I bod 7 Zmluvy vo výške 12 000,--eur s odvolaním sa na § 436 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka, a to dňom 5.3.2015, kedy odstúpenie od zmluvy žalovaného žalobca prijal. Listom zo dňa 20.3.2015 právny zástupca žalobcu oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že odstupuje od Zmluvy o kúpe prenajatej veci v súlade s čl. 7 bod 4 Zmluvy z dôvodu, že žalobca neeviduje úhradu pohľadávok z titulu nájomného, ktoré bolo splatné 23.12.2014 a za mesiac január 2015 dňa 24.1.2015. Zároveň právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na vrátenie predmetu nájmu dňa 31.3.2015 spolu so všetkou dokumentáciou. Žalovaný žalobcovi vrátil predmet nájmu dňa 31.3.2015. 5. Súd ďalej uviedol, že na návrh žalovaného vykonal dokazovanie, obstaral z Dopravného inšpektorátu zápis z kontroly predmetného motorového vozidla. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie cestného dozoru a špeciálnych kontrol v Banskej Bystrici súdu oznámili závery vykonanej kontroly vozidla, z ktorých súd zistil, že pri vykonanej kontrole dňa 20.11.2014 bolo predmetné vozidlo hodnotené ako technicky nespôsobilé podľa § 17 ods. 2 písm. b) Vyhlášky č. 464/2009 Z.z. Kontrolou vozidla sa zistila vysoká nesúmernosť prevádzkovej brzdy druhej nápravy - nameraná hodnota 46 %; najvyššia povolená hodnota 30 % prekročená o 16 %, a u špeciálneho nákladného prívesu sa kontrolou zistilo prekročenie dĺžky normalizovaného kontajnera podľa § 3 ods. 12 Vyhlášky. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na čl. 10 bod 2, bod 3 Zmluvy, na čl. 5. bod 6 Zmluvy na ust. § 436 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 441 ods. 1 Obchod. zákonníka a zistil, že žalovaný neoznámil žalobcovi vadu prenajatého stroja s prívesom potom, ako bezprostredne túto vadu zistili príslušníci policajného zboru pri cestnej kontrole napriek tomu, že vodič motorového vozidla túto skutočnosť žalovanému bezprostredne po kontrole oznámil (výpoveď vodiča R. Y. ako svedka na pojednávaní dňa 6.4.2017). 6. Kontrola predmetného motorového vozidla bola vykonaná 20.11.2014. Žalovaný oznámil žalobcovi vady až listom nazvaným Odstúpenie od zmluvy zo dňa 2.3.2015, teda od polovice novembra 2014 do 2.3.2015 žalovaný používal prenajaté motorové vozidlo a príves napriek tomu, že vedel, že toto nespĺňa podmienky prevádzky na pozemných komunikáciách, neinformoval o týchto vadách žalobcu a naďalej toto motorové vozidlo spolu s prívesom používal. Keďže žalovaný neoznámil žalobcovi vady predmetu plnenia, teda vady predmetu Zmluvy potom, ako sa o nich dozvedel a neodstúpil od Zmluvy, ale urobil tak až po viac ako troch mesiacoch odvtedy, ako boli tieto vady zistené bol súd toho názoru, že žalovaný nemohol odstúpiť od Zmluvy v zmysle § 441 Obchodného zákonníka. 7. Súd ďalej uviedol, že v Odstúpení od zmluvy zo dňa 2.3.2015 žalovaný uviedol, že od zmluvy odstupuje z dôvodu, že motorové vozidlo, resp. príves motorového vozidla nespĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 12 Vyhlášky č. 464/2009 Z.z. Zo zápisu z kontroly motorového vozidla a prívesu zo dňa 20.11.2014 súd zistil, že orgány policajného zboru pri kontrole zistili nielen tento nedostatok prívesu, ale zistili aj nedostatok samotného motorového vozidla, a to nedostatok týkajúci sa vysokej nesúmernosti prevádzkovej brzdy druhej nápravy. Policajný orgán skonštatoval, že vozidlo bolo práve z tohto dôvodu hodnotené ako technicky nespôsobilé podľa § 17 ods. 2 písm. b) Vyhlášky č. 464/2009 Z.z. Aj napriek tomu, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca prenajal žalovanému motorové vozidlo s prívesom, ktoré, ako zistili orgány policajného zboru, nebolo technicky spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike v zmysle § 17 ods. 2 písm. b) Vyhlášky, a normalizovaný kontajner nemal vzdialenosť podľa § 3 ods. 12 Vyhlášky č. 464/2009 Z.z., súd návrhu žalobcu vyhovel, keď Odstúpenie od zmluvy žalovaného zo dňa 2.3.2015 vyhodnotil ako neúčinné, pretože žalovaný síce odstúpil od Zmluvy podľa § 436 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka, ale podľa názoru súdu mu nárok na odstúpenie od Zmluvy nevznikol, pretože žalovaný predtým, ako odstúpil od Zmluvy neoznámil žalobcovi a neupozornil ho na vady predmetu Zmluvy, ktoré zistil policajný orgán pri vykonanej kontrole 20.11.2014. Žalovanému by podľa názoru súdu vznikol nárok na odstúpenie od Zmluvy pokiaľ by potom, ako policajný orgán zistil vady predmetu nájmu, bol bez zbytočného odkladu a včas oznámil žalobcovi, že predmet nájmu nespĺňa náležitosti podľa Vyhlášky č. 464/2009 Z.z. a je nespôsobilý premávky na pozemných komunikáciách, čo žalovaný neurobil. Podľa § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka môže od Zmluvy odstúpiť len vtedy, ak včas oznámi vady predávajúcemu, a keďže tak neurobil nemohol platne a v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka odstúpiť od Zmluvy. 8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že akceptoval odstúpenie od Zmluvy zo strany žalobcu, ktorým Zmluva o kúpe prenajatej veci mala zaniknúť dňom odstúpenia žalobcu od Zmluvy, ale vzhľadom k tomu, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie predmetu nájmu a skutočne od žalovaného predmet nájmu aj prevzal k 31.3.2015, súd bol toho názoru, že žalobcovi patrí nájomné za celý mesiac marec 2015, ale nie aj za časť mesiaca apríl 2015 vzhľadom k tomu, že v mesiaci apríl 2015 žalovaný už nemal predmet nájmu vo svojej dispozícii. Z tohto dôvodu v časti, ktorou si uplatňoval žalobca nárok na zaplatenie nájomného za časť mesiaca apríl 2015 návrh zamietol 9. Pokiaľ sa žalovaný bránil uplatnenému nároku žalobcu, a ako obranu si uplatnil voči žalobcovi nárok na vrátenie nájomného za mesiac november 2014, súd túto obranu žalovaného neuznal, pretože žalovaný od novembra 2014 mal vedomosť o tom, že motorové vozidlo, ktoré mu žalobca prenajal spolu s prívesom nespĺňa technické predpoklady na premávku na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike, napriek tomu túto skutočnosť žalobcovi neoznámil a urobil tak až v marci 2015, a od novembra 2014 až do marca 2015, kedy odstúpil od Zmluvy, predmetné motorové vozidlo užíval. 10. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a rozhodol, že žalobca, ktorý bol v konaní úspešný v rozsahu 94 %, neúspech mal v rozsahu 6%, má potom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 CSP. 11. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.600,-- eur spolu s úrokom z omeškania a výroku, ktorým súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 88 % podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Brezno v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v plnom rozsahu, prípadne, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom prípade išlo o Zmluvu o kúpe prenajatej veci a o Zmluvu o nájme dopravného prostriedku (zmiešaná zmluva), na ktorú sa v časti nájomného vzťahu vzťahujú ustanovenia Zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní na zistený skutkový stav aplikovať, čo však súd neurobil. Z obsahu čl. VI. Zmluvy o kúpe prenajatej veci vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté mesačné nájomné za užívanie nákladného motorového vozidla spolu s vlečkou a príslušenstvom vo výške 2.400,--eur s DPH. Žalobca a žalovaný si dohodli prvú zvýšenú splátku nájomného vo výške 12.000,--eur s DPH splatnú do 29.10.2014. Žalobca si žalobou uplatnil proti žalovanému zaplatenie sumy 10.240,--eur s príslušenstvom, súd prvej inštancie v konaní zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 12.000,-- eur titulom prvej splátky zvýšeného nájomného, ktorého výška zodpovedá dohodnutému 5-mesačnému nájomnému, avšak s týmto zistením skutkového stavu sa v napadnutom rozsudku súd vôbec nezaoberal. Žalovaný užíval nákladné motorové vozidlo spolu s vlečkou od 23.10.2014 až do 31.3.2015, t. j. 5 mesiacov, pričom žalovaný uhradil za mesiac november 2014 nájomné vo výške 2.400,--eur dňa 9.12.2014 a uhradil zvýšené nájomné v prvej splátke zodpovedajúce nájomnému za päť mesiacov v sume 12.000,--eur na účet žalobcu dňa 27.10.2014. Súd prvej inštancie sa mal preto vo svojom rozhodnutí vysporiadať so skutočnosťou, že žalovaný uhradil žalobcovi aj zvýšené nájomné v sume 12.000,--eur, ktoré prevyšuje aj uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie nájomného v sume 10.240,-- eur. Za takéhoto stavu, keď súd prvej inštancie priznal žalobcovi svojim rozsudkom nárok na zaplatenie sumy 9.600,--eur bezdôvodne žalobcu tým len obohatil, nakoľko žalovaný žalobcovi spolu uhradil za celé obdobie trvania nájmu (päť mesiacov) sumu 14.400,--eur, čo zodpovedá dohodnutému mesačnému nájomnému za obdobie šiestich mesiacov. Súd mal na túto skutočnosť prihliadnuť a správne mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a mal prihliadnuť aj na správanie sa žalobcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, keď si sumu zvýšeného päťmesačného nájomného jednoducho ponechal a žiadal ešte od žalovaného uhradiť nájom za obdobie od decembra 2014 do apríla 2015, ktoré bolo zvýšeným nájomným, ktoré uhradil žalovaný v sume 12.000,--eur pokryté. Minimálne od 20.11.2014 nebolo možné nákladné motorové vozidlo absolútne používať. Ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že ku dňu 5.3.2015 oznámil žalovaný v odstúpení od zmluvy žalobcovi, že nákladné motorové vozidlo a vlečka sú nespôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách a teda sú nepoužiteľné, žalovanému ako nájomcovi ku dńu 5.3.2015 zanikla povinnosť platiť nájomné. Žalobcovi tak súd nemal priznať ani nárok na zaplatenie nájomného za mesiac marec 2015, resp. žalobca mal právo na zaplatenie nájomného za mesiac marec 2015 len v rozsahu štyroch dní (od 1.3. do 4.3.2015). Ani záver súdu, že odstúpenie od zmluvy žalovaným bolo neplatné je nesprávny. Žalovaný odstúpil od zmluvy z dôvodu, že nákladné motorové vozidlo a vlečka boli nespôsobilé prevádzky na pozemných komunikáciách v zmysle Vyhl. č. 464/2009 Z.z., preto pre určitosť odstúpenia od zmluvy nie je podstatné to, či presne a úplne uviedol, podľa ktorého ustanovenia tejto vyhlášky od zmluvy odstupuje, ale je podstatné to, že vozidlo nie je spôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách. 12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že má za to, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala odvolací súd postupovať tak ako navrhuje žalovaný. K tvrdeniam žalovaného, že suma 12.000,--eur plnila funkciu zaplateného zvýšeného nájomného za dobu päť mesiacov vopred žalobca uviedol, že ide výlučne o ničím nepodložené tvrdenie žalovaného. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že procesné strany sa dohodli na prvej splátke vo výške 12.000,--eur, pričom ani zo zmluvy ani zo žiadnych tvrdení procesných strán uskutočnených počas konania pred súdom prvej inštancie nevyplynulo, že by malo ísť o nájomné na päť mesiacov vopred, ako teraz v odvolaní účelovo tvrdí žalovaný, práve naopak v zmluve bola presne a bez akýchkoľvek pochybností dohodnutá výška nájomného ako aj dátum splatnosti. Žalobca vyzdvihuje aj fakt, že uvedené (výška a splatnosť nájomného ) nebolo v konaní sporné. Nestotožňuje sa ani s tvrdením žalovaného o tom, že od 5.3.2015 mu zanikla povinnosť platiť nájomné, keď poukázal na ust. § 635 ods. 2 Obchod. zákonníka, podľa ktorého ak neoznámi nájomca nemožnosť užívania dopravného prostriedku bez zbytočného odkladu prenajímateľovi, jeho povinnosť platiť nájomné trvá. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalovaný sa mal dozvedieť o tom, že predmet zmluvy má vady dňa 20.11.2014, túto skutočnosť oznámil žalobcovi až dňa 5.3.2015. Keďže podľa platnej právnej úpravy je predpokladom na to, aby bol nájomca zbavený povinnosti platiť nájomné včasné oznámenie nemožnosti riadneho užívania dopravného prostriedku, žalovanému povinnosť platiť nájomné nezanikla, keďže túto skutočnosť žalovaný neoznámil, a to po dobu vyše štyroch mesiacov, čo v žiadnom prípade nie je možné označiť za skoré oznámenie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 13. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že trvá na dôvodoch svojho odvolania, opätovne poukázal na čl. VI. zmluvy, z ktorého vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté mesačné nájomné za užívanie nákladného motorového vozidla spolu s vlečkou a príslušenstvom vo výške 2.400,--eur s DPH mesačne s tým, že účastníci zmluvy si dohodli prvú zvýšenú splátku vo výške 12.000,-eur s DPH. Podľa názoru žalovaného žalobca vo svojom vyjadrení v bode I. úmyselne vypúšťa slovo zvýšená splátka nájomného, pričom jednoznačne z obsahu zmluvy VI. vyplýva, že mesačné nájomné bolo dohodnuté vo výške 2.400,--eur s DPH mesačne. Teda zvýšená splátka nájomného činí päť mesačné nájomné. 14. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k tvrdeniam, že suma 12.000,--eur plnila funkciu zaplateného zvýšeného nájomného za dobu päť mesiacov vopred uviedol, že ide výlučne o ničím nepodložené tvrdenie žalovaného. Žalovaný počas celého konania operoval v rámci svojej procesnej obrany s pojmom „dobré obchodné mravy“, kedy zároveň tvrdil, že žalobca konal v ich rozpore, pričom po celý čas akosi pozabudol na to, že na prvej zvýšenej splátke nájomného sa zmluvné strany dohodli slobodne a vážne, t. j. žalovaný vedel a súhlasil s tým, že nájomné za prvý mesiac nájmu bude vo výške 12.000,--eur, a nájomné za ďalšie mesiace v sume 2.400,--eur mesačne. Bol to práve žalovaný, ktorý vlastným konaním, resp. nekonaním spôsobil, že mu vznikla povinnosť hradiť nájomné za čas, kedy podľa jeho tvrdení nemohol vozidlo užívať pre jeho nespôsobilosť na prevádzku na pozemných komunikáciách, nakoľko odo dňa kedy sa o uvedenej nespôsobilosti dozvedel do času, kedy o nej informoval žalobcu uplynuli viac ako štyri mesiace. Z uvedeného vyplýva, že napriek tvrdeniam žalovaného, že žalobca mal konať v rozpore s dobrými mravmi, o uvedenom ku dnešnému dňu žalovaný nepredložil jediný dôkaz, práve naopak bol to práve žalovaný, ktorý svojim konaním sám zapríčinil vzniknutú situáciu, a preto by bolo nespravodlivé, ak by mu za takejto skutkovej situácie súd priznal právnu ochranu. Žalobca zdôraznil, že dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že dôvody uvádzané žalovaným v odstúpení od zmluvy nespôsobili nespôsobilosť vozidiel na prevádzku na pozemných komunikáciách a vady, ktoré boli zistené u vozidla, nemožno označiť za vady podstatne porušujúce zmluvu, nakoľko išlo o vady odstrániteľné. 15. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zopakoval svoje námietky vyjadrené v odvolaní a vyjadrení z 10.7.2017 a doplnil, že procesné strany v minulosti uzavreli zmluvu o kúpe prenajatej veci. Zmluva za podmienok zmluvne dojednaných v podstate upravovala zaplatenie kúpnej ceny za prenajaté motorové vozidlo postupne v splátkach nájomného, oprávnenosť takéhoto tvrdenia vyplýva z čl. VIII. - prechod vlastníckeho práva, kde bolo dohodnuté, že vlastnícke právo k prenajatému stroju prechádza na žalovaného v okamihu doručenia písomnej výzvy žalobcu, aby žalovaný kúpil prenajatú vec - stroj. Zároveň v čl. VI. bod 7 zmluvy procesné strany dojednali znenie : „nájomca sa zaväzuje splatiť celú kúpnu cenu najneskôr do 23.8.2015“. Vzhľadom na obsah zmluvy je nespochybniteľné, že v podstate nájomné reprezentovalo dohodnutú kúpnu cenu v splátkach a prechod vlastníckeho práva bol viazaný na zaplatenie symbolického 1,--eura. Teda keď došlo k odstúpeniu od zmluvy o kúpe prenajatej veci bolo potrebné vysporiadať aj tzv. zvýšenú splátku nájomného, ktorá reprezentovala v podstate kúpnu cenu. Keď nedošlo k naplneniu zmluvy, je spravodlivé a v súlade s dobrými obchodnými mravmi vysporiadať aj túto zaplatenú časť kúpnej ceny ako zvýšenú splátku a to nájomné, ktoré bolo v zmluve dohodnuté 2.400,--eur mesačne s DPH. 16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody 19. Podľa § 383 CSP Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 20. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.600,--eur s úrokom z omeškania a v časti výroku, ktorým priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 88%. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že za obdobie užívania nákladného motorového vozidla (5 mesiacov) uhradil žalobcovi zvýšené nájomné v 1. splátke zodpovedajúce nájomnému za 5 mesiacov v sume 12.000,--eur, nájomné za mesiac november 2014, teda uhradil sumu 14.400,--eur, čo zodpovedá mesačnému nájomnému za obdobie šiestich mesiacov. Namietal tiež, že od zmluvy odstúpil dňa 5.3.2015, z toho dôvodu súd prvej inštancie nemal priznať žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného za mesiac marec 2015, resp. žalobca mal právo na zaplatenie nájomného za mesiac marec 2015 len v rozsahu štyroch dní. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 21. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. 22. Odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o kúpe prenajatej veci dňa 23.10.2014, predmetom ktorej bol prenájom spojený s následným nadobudnutím vlastníckeho práva k prenajatej veci nákladného motorového vozidla zn. Y., typ XX.XXX S. VIN: O.. Nájomca - žalovaný sa zaviazal stroj od prenajímateľa - žalobcu prevziať, užívať ho podľa ustanovení zmluvy a riadne platiť mesačné nájomné, riadne uhradiť následne zostatok dohodnutej ceny stroja. V čl. I. bod 7 si strany zmluvy dohodli vstupnú cenu predmetu zmluvy - prvú zvýšenú splátku nájomného 12.000,--eur s DPH, ktorá je splatná do 29.10.2014. Podľa čl. I. bod 8 zostatok ceny predmetu zmluvy po uhradení desiatich mesačných splátok je 1,20 eur s DPH. Podľa čl. V. bod 6 zmluvy nájomca je povinný prenajímateľovi ihneď písomne oznámiť každú vadu, poruchu alebo škodu na stroji, a to najneskôr tri dni potom, ako uvedená skutočnosť bola nájomcom zistená. V čl. VI. bod 3 zmluvy si účastníci zmluvy dohodli nájomné spolu s termínmi do kedy je žalovaný povinný splátku konkrétneho nájmu uhradiť. Podľa čl. VII. bod 4 zmluvy prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade, keď nájomca mešká s úhradou ktorejkoľvek dohodnutej úhrady, či už nájomného alebo pri dohodnutom platení zostatku kúpnej ceny za stroj viac ako 60 dní. Podľa čl. X. bod 2 zmluvy vady predmetu plnenia musí nájomca reklamovať písomne u prenajímateľa v lehote 12 mesiacov odo dňa prevzatia stroja. Podľa čl. X. bod 3 nájomca je povinný vady reklamovať do 3 dní od ich zistenia, najneskôr do konca záručnej lehoty. 23. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci a/ požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru, b/ požadovať odstránenie právnych vád, c/ požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d/ odstúpiť od zmluvy. 24. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. 25. Podľa § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu. 26. V konaní nebolo sporné, že dňa 20.11.2014 orgány policajného zboru pri kontrole hliadkou oddelenia cestného oddielu a špeciálnych kontrol Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zistili na nákladnom motorovom vozidle nedostatky, na základe ktorých bolo predmetné motorové vozidlo bolo ako technicky nespôsobilé podľa § 17 ods. 2 písm. b/ Vyhl. č. 464/2009 Z. z. a u špeciálneho nákladného prívesu bolo zistené prekročenie dĺžky normalizovaného kontajnera podľa § 3 ods. 12 Vyhl. č. 464/2009 Z.z. Zmluva bola uzavretá dňa 23.10.2014, predmetné nedostatky boli orgánmi policajného zboru zistené dňa 20.11.2014, teda jeden mesiac od prevzatia stroja žalovaným ako prenajímateľom a napriek týmto zisteniam žalovaný až dňa 2.3.2015 listom odstúpil od zmluvy o kúpe prenajatej veci a vyzval žalobcu na vrátenie akontácie v zmysle čl. I. bod 7 zmluvy vo výške 12.000,--eur. V predmetnom odstúpení, ktoré sa nachádza na č. l. 402 spisu žalovaný síce uviedol, že vozidlo nie je vozidlom, ktoré je spôsobilé prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike, ale neuviedol, že tieto nedostatky boli zistené už dňa 20.11.2014. O dátume predmetnej policajnej kontroly, ktorá tieto nedostatky zistila sa žalovaný v odstúpení od zmluvy nezmieňuje. Žalovaný odstúpil od zmluvy podľa ust. § 436 ods. 1 písm. d/ Obchod. zákonníka. 27. Predpokladom práva kupujúceho odstúpiť od zmluvy je včasné oznámenie vád predávajúcemu. Ak vady nie sú včas oznámené predávajúcemu, kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy (§ 441 ods. 1). 28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný neoznámil žalobcovi vady predmetu plnenia, hneď ako sa o nich dozvedel, urobil tak po viac ako troch mesiacoch od zistenia vád, preto nemohol žalovaný v zmysle § 441 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpiť. Odvolací súd poukazuje aj na čl. X. bod 3. zmluvy, podľa ktorého bol nájomca povinný vady reklamovať do troch dní od ich zistenia, najneskôr do konca záručnej lehoty a tiež na čl. V. bod 6 zmluvy, podľa ktorých bol žalovaný ako nájomca povinný prenajímateľovi ihneď písomne oznámiť každú škodu, vadu alebo poruchu na stroji, a to najneskôr do troch dní potom, ako bola uvedená skutočnosť nájomcom zistená. Predmetné vady na prenajatom stroji boli žalovaným zistené dňa 20.11.2014 - pri kontrole orgánmi policajného zboru, v prípade, ak by žalovaný včas oznámil žalobcovi vady prenajatého stroja mal možnosť od zmluvy odstúpiť práve z dôvodu zistenia predmetných vád na prenajatom stroji. Keďže tak žalovaný neučinil včas, t. j. bez zbytočného odkladu, potom, ako sa o vadách dozvedel, dospel odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie k záveru, že žalovaný od zmuvy odstúpiť nemohol a jeho odstúpenie od zmluvy zo dňa 2.3.2015 vyhodnotil odvolací súd ako neplatné odstúpenie od zmluvy.. 29. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nezaoberal zistením, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 12.000,--eur titulom prvej splátky zvýšeného nájomného, ktorého výška zodpovedá dohodnutému päť mesačnému nájmu, okrem toho uhradil nájomné za mesiac november 2014 vo výške 2.400,--eur, teda žalobcovi uhradil sumu 14.400,-- eur, na čo mal súd prvej inštancie prihliadnuť. Odvolací súd zo zmluvy o kúpe prenajatej veci zistil, že v čl. VI. bod 3 si účastníci zmluvy dohodli platenie nájomného, a to v jedenástich splátkach po 2.400,--eur s DPH a prvú zvýšenú splátku nájomného vo výške 12.000,--eur s DPH s tým, že uplynutí jedenástich mesiacov, t. j. po celkovom splatení je nájomca - žalovaný povinný doplatiť tzv. zostatok ceny predmetu zmluvy v celkovej výške 1,--euro bez DPH. Zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o kúpe prenajatej veci nevyplýva, že v prípade, ak nájomca zaplatí prvú zvýšenú splátku nájomného a prenajímateľ z dôvodu neuhradených mesačných splátok od zmluvy odstúpi, vzniká nájomcovi právo na vrátenie tejto prvej zvýšenej splátky nájomného. To, že žalovaný uhradil žalovanému prvú zvýšenú splátku nájomného a splátku nájomného za mesiac november 2014 nemení nič na skutočnosti, že žalobcovi vznikol nárok jednak na odstúpenie od zmluvy v súlade s čl. VII. bod 4 zmluvy, keďže nájomca meškal s úhradou nájomného od mesiaca december 2014 o viac ako 60 dní a zároveň mu vznikol nárok na uhradenie splátok nájomného do odovzdania predmetu nájmu zo strany žalovaného, ktorý predmet nájmu bol žalobcovi odovzdaný dňa 31.3.2015. Keďže žalovaný neoznámil žalobcovi včas vady predmetného stroja potom ako ich zistil, aj po odstúpení od zmluvy zo strany žalobcu mu nezanikla povinnosť do 31.3. 2015 dohodnuté nájomné uhradiť, čo je aj v súlade s ust. § 635 ods. 2 Obchod. zákonníka, na ktoré ustanovenie poukazuje v odvolaní aj samotný žalovaný. Podľa predmetného ustanovenia ak neoznámi nájomca nemožnosť užívania dopravného prostriedku bez zbytočného odkladu prenajímateľovi, jeho povinnosť platiť nájomné trvá. Predpokladom na to, aby bol nájomca zbavený povinnosti platiť nájomné, je včasné oznámenie nemožnosti riadneho užívania dopravného prostriedku. Pokiaľ nájomca prenajímateľovi oznámi bez zbytočného odkladu povinnosť, že dopravný prostriedok nie je možné užívať, potom nemusí platiť nájomné od doby, kedy nemohol dopravný prostriedok užívať do doby, keď táto prekážka odpadla. Pokiaľ nájomca neoznámi bez zbytočného odkladu prenajímateľovi nemožnosť užívania, potom je nájomca povinný platiť nájomné aj za čas, keď nemohol dopravný prostriedok užívať. 30. Potom aj vyššie citované ustanovenie spochybňuje tvrdenia žalovaného ohľadne platenia jeho nájmu, pretože v prípade ak by bol ihneď po zistení vád tieto žalobcovi oznámil a z tohto dôvodu od zmluvy odstúpil, zanikla by mu povinnosť platiť nájomné. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zistenia nie je potom odvolacieho súdu zrejmé, z akého dôvodu žalovaný ak sám tvrdí, že predmetné vozidlo nebolo schopné prevádzky na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike, toto vozidlo až do marca 2015, kedy zaslal žalobcovi list nazvaný odstúpenie od zmluvy užíval. 32. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. 33. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené. 34. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. 36. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).