Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315205133 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6315205133.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., W. XXXX/XX (ďalej v texte aj „navrhovateľka" alebo „matka"), zastúpenej Y.. Mgr. Ivanou Švarcovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Horná 41, proti L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., W. XXXX/XX, t. č. J. I. XX (ďalej v texte aj „odporca" alebo „otec"), zastúpeného JUDr. Richardom Piliarom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Brezne, Školská 4, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, o odvolaní matky, otca a kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/126/2015-254 zo dňa 16.06.2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a VIII. potvrdzuje. II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV., V., VI., VII. mení tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú sobotu párneho kalendárneho týždňa od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu párneho kalendárneho týždňa od 9.00 hod. do 18.00 hod. tak, že v uvedený čas maloletú prevezme pred bytom matky a po styku v určený čas maloletú matke pred jej bytom odovzdá. Matka je p o v i n n á maloletú na styk s otcom pripraviť a tento mu umožniť. III. V prevyšujúcej časti zostáva rozsudok odvolaním n e d o t k n u t ý. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu (prvý výrok), maloleté dieťa z manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky (druhý výrok), otcovi uložil od právoplatnosti rozsudku povinnosť platiť na výživu maloletej 120,- Eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaci vopred k rukám matky (tretí výrok), upravil styk otca s maloletou počas prvých štyroch týždňov od právoplatnosti výroku o jeho styku s maloletou na každú pracovnú stredu od 15.00 hod. do 16.00 hod. v priestoroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno za prítomnosti pracovníčky tohto úradu bez prítomnosti matky (štvrtý výrok), matke uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletej v uvedený deň a hodinu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno (piaty výrok); po uplynutí uvedených štyroch týždňov upravil styk na každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. na každú sobotu párneho kalendárneho týždňa od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu párneho kalendárneho týždňa od 9.00 hod. do 18.00 hod. tak, že v uvedený čas otec maloletú prevezme pred bytom matky a po zrealizovanom styku v určený čas maloletú matke pred jej bytom odovzdá (šiesty výrok); matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť (siedmy výrok); obidvom rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku (ôsmy výrok); protinávrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti zamietol (deviaty výrok), konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (desiaty výrok) a uložil povinnosť nahradiť trovy štátu matke vo výške 234,18 Eur a otcovi vo výške 134,18 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet okresného súdu (jedenásty výrok). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní o rozvod manželstva zistil vážne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy medzi účastníkmi, ich manželstvo neplní svoj účel a nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vzťahy sú poznačené vzájomnou nevraživosťou, účastníci vzájomne podávajú na seba oznámenia o spáchaní trestnej činnosti. Preto manželstvo rozviedol; za príčinu rozvratu považoval rozdielnosť pováh, názorov, záujmov a ukončenie spolužitia. Keďže s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, kde matka žiadala zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti a otec do striedavej starostlivosti oboch rodičov, súd skúmal, či striedavá osobná starostlivosť bude v záujme maloletej. Do konania pribral znalkyňu z odboru psychológie, z odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých L.. P. U.. Znalkyňa zistila, že obidvaja rodičia sú nezrelí, nespolupracujúci, konfliktne komunikujúci, majú rozdielne predstavy o výchove maloletej, ich konfrontačná stratégia nevytvára priaznivé podmienky na výkon striedavej osobnej starostlivosti; odporučila zveriť maloletú do starostlivosti jedného z rodičov, a to matky, hoci vzájomný vzťah medzi obidvomi rodičmi a maloletou je pozitívny, maloletá mierne preferuje svoju matku. Aj psychologička L.. Y. R., ktorá na základe objednávky navrhovateľky dňa 27.07.2015 a 30.07.2015 vyšetrila maloletú, uviedla, že medzi rodičmi maloletej by bolo potrebné upraviť ich komunikáciu psychologickým poradenstvom, pretože oni to už samostatne nezvládajú. Už pred rokom vybadala medzi rodičmi nejednotnosť, rozdielnosť ich výchovných postojov a zásad, zistila, že maloletá je veľmi vnímavá, registruje verbálnu aj neverbálnu komunikáciu, vie, či sa jej matka bojí, alebo sa otec hnevá; nezistila však u maloletej negatívne postoje k svojmu otcovi. Vo svojej správe odporučila pred maloletou neprezentovať nevhodné informácie a negatívne verbálne aj neverbálne postoje rodičov k sebe navzájom v rámci vzájomnej komunikácie, aj v rámci komunikácie s ostatnými členmi rodiny. Odporučila častejší a kratší kontakt maloletej s otcom, napr. aj v rámci týždňa opakované stretnutia, víkendy počas dňa len s postupným zaraďovaním prenocovania. Takisto aj PhDr. Z. W., ktorá maloletú vyšetrila 17.05.2016, zistila, že maloletá má k matke kladný citový vzťah, má v nej pocit istoty. K otcovi má taktiež primeraný vzťah, bez výraznejšieho negatívneho obsahu; maloletá prejavila negatívne odmietanie otca matkou, ale nie odmietanie otca maloletou. Nevraživosť medzi rodičmi maloletej, ich nepriateľskosť sa prenáša do konfliktu ohľadom maloletej. Preto súd nepovažoval striedavú osobnú starostlivosť za starostlivosť v záujme maloletej a zveril ju do osobnej starostlivosti matky. Zároveň v zmysle odporúčaní psychológov upravil styk otca s maloletou: na prvé 4 týždne od právoplatnosti výroku o styku otca s maloletou ho upravil na každú pracovnú stredu od 15.00 hod. do 16.00 hod. v priestoroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne (ďalej v texte aj „úrad“) za prítomnosti pracovníčky úradu bez prítomnosti matky. Tento styk by mal kontinuálne nadviazať na styk predbežne upravený uznesením č. k. 8P/136/2015-84 zo dňa 16.06.2016. Matke uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletej v uvedený deň a hodinu na úrade. Po uplynutí uvedených 4 týždňov je otec oprávnený stýkať sa s maloletou každú sobotu párneho kalendárneho týždňa od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu párneho kalendárneho týždňa od 9.00 hod. do 18.00 hod.. Takto sa otec s maloletou zo začiatku po rozchode s matkou dieťaťa stýkal, takýto styk považujú za optimálny aj psychologičky. V obidvoch víkendových dňoch súd určil koniec styku na 18.00 hod., aby maloletá ešte pred spaním mala dostatok času zotrvať v spoločnosti svojej matky - aby sa s ňou mohla podeliť o zážitky z pobytu pri otcovi, príp. aby ju matka mohla zbaviť akýchkoľvek pochybností, ktoré by mohli na strane maloletej ohľadom jej styku s otcom vzniknúť. Zároveň súd upravil styk otca aj na každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod.. I keď otec maloletej navrhol v prípade zverenia maloletej do starostlivosti matky styk aj v utorok a štvrtok, a tiež PhDr. R. odporučila opakované stretnutia maloletej s otcom aj v rámci týždňa, vzhľadom na jeho pracovné zaradenie - pracuje na smeny - súd upravil jeho styk iba na jeden pracovný deň, a to stredu, pretože zamestnávateľ otca písomne deklaroval ochotu vyjsť mu v ústrety len pre prípad zverenia maloletej do striedavej starostlivosti rodičov. Súd prihliadol aj na povinnosť otca počas pracovných dní (výrok VIII.) zúčastňovať sa aj odborného poradenstva u psychológa Úradu práce a sociálnych vecí v Brezne. Pri úprave rodičovských práv a povinností súd vychádzal zo skutočností, existujúcich v čase rozhodovania, preto nevylúčil, že ak v budúcnosti dôjde k podstatnej zmene pomerov napr. vo vzťahoch medzi otcom a maloletou, nie je vylúčené ďalšie konanie buď o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, alebo o častejší styk otca s maloletou, resp. rodičia sa dohodnú na inom rozsahu styku. Súd uložil matke povinnosť maloletú na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s maloletou umožniť, a to nielen materiálne - primeraným oblečením, obutím, odovzdaním preukazu poistenca a pod. ale aj psychicky - motiváciou tak, aby sa maloletá na styk s otcom tešila a aj ho s radosťou prežívala. S prihliadnutím na konfrontačné správanie sa rodičov maloletej, ako aj na odporučenie psychologičky PhDr. W., aby sa stretnutie otca s maloletou uskutočnilo na neutrálnej pôde, súd rozhodol, že spočiatku sa styk otca s maloletou uskutoční na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Brezno za prítomnosti pracovníčky tohto úradu bez prítomnosti matky maloletej. Psychologička ako neutrálne miesto navrhovala materskú školu, avšak zákon neumožňuje na takéto zariadenie prenášať uvedené povinnosti. Tieto povinnosti možno v zmysle citovaných ustanovení zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele vyžadovať od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Brezno. Tento úrad disponuje nielen primeranými priestormi, ale aj kvalifikovanými pracovníčkami. Počiatočný styk otca s maloletou sa uskutoční za prítomnosti pracovníčky úradu jednak preto, aby táto mohla usmerniť otca v styku s maloletou a tiež preto, aby maloletá nemala žiadne obavy zo svojho otca napr. z toho, že ju nevráti matke. Keďže maloletá sa už v minulosti stýkala so svojím otcom bez prítomnosti matky, súd rozhodol tak, že matka je len povinná zabezpečiť prítomnosť maloletej v určený deň a hodinu na úrade, pričom konkrétny styk otca s maloletou sa uskutoční v jej neprítomnosti. Okresný súd poukázal na rozhodnutie krajského súdu v obdobnej veci v konaní sp. zn. 14CoP/44/2014. Vzhľadom na skutočnosti zistené znalkyňou- psychologičkou, ako aj psychologičkami PhDr. R. a PhDr. W., súd uložil obidvom rodičom maloletej výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Hoci kolízny opatrovník navrhol uložiť rodičom maloletej výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. a/ Zákona o rodine, a to napomenutie rodičov, súd toto výchovné opatrenie vzhľadom na konfrontačnú stratégiu obidvoch účastníkov považoval za neprimerane mierne. Ani návrh kolízneho opatrovníka uložiť rodičom maloletej obmedzenie, aby sa zdržali prejavov konfliktov pred maloletou, súd neakceptoval, pretože na uloženie takéhoto výchovného opatrenia v Zákone o rodine nenašiel patričnú oporu (podľa §37 ods. 2 písm. c/ Zákona o rodine takéto výchovné opatrenie môže byť uložené maloletému dieťaťu, nie jeho rodičom). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd protinávrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. S účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej výživným po 120,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; pri určení výšky výživného vychádzal jednak zo zistených odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vo veku 3 rokov, navštevujúceho materskú školu, ako aj zo zistených majetkových pomerov, možností, schopností otca, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti, majetkové pomery a osobnú starostlivosť matky o dieťa. Otec u zamestnávateľa dosahoval priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od júna 2015 do marca 2016 vo výške 693,39 Eur a za apríl 2016 576,74 Eur. Počas spolužitia s matkou si dokázal privyrobiť opravou alebo skladaním počítačov cca 300,- Eur mesačne. Je teda v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť si príjem vo výške 876,74 Eur ( 576,74 + 300 ) až 993,39 Eur ( 693,39 + 300 ) mesačne. Pri rozhodovaní vo veci samej súd vychádzal z ustanovení §1 ods. 2, §18, §23 ods.1,2, §24, §25, § 28 ods.2, §37 ods.1,2, §62, §75 ods.1, § 76 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej aj „ZR“), článku 2, 3, 5, 9 Dohovoru o právach dieťaťa, vyhláseného pod č. 104/1991 Zb., §1 ods. 1,2, §4 ods.1 písm. c/, §4 ods.4, §10 ods.1, §11 ods.1,2, §73 ods.2 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele; o trovách konania rozhodol v súlade s §144 veta prvá zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“), zrušeného zákonom č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte aj „C.m.p.“) a zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „C.s.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pri trovách štátu za zaplatený znalecký posudok postupoval podľa §148 ods.1 O.s.p.. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie do výroku o výške výživného matka. Žiadala ho zmeniť a priznať jej výživné podľa pôvodného návrhu vo výške 250,-Eur. Okresný súd nepreskúmal všetky odôvodnené výdavky, možnosti a schopnosti otca a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem súdom stanoveného výživného otec nijako neprispieva na výživu maloletého dieťaťa, neplatí poplatok za škôlku, ani zvýšené výdavky na lieky. Odôvodenie rozhodnutia súdu je nevyvážené, pokiaľ ide o vyhodnotenie dôkazov, je nejasné a nepreskúmateľné. Otec do júla 2015 prispieval dobrovoľne na výživu sumou 200,- Eur, potom túto sumu bezdôvodne znížil. Výživné vo výške 120,-Eur ona považuje za neadekvátne potrebám dieťaťa. Otec ju obťažuje novými trestnými oznámeniami, útočí na ňu, nerešpektuje jej rolu matky, odmieta spolupracovať na poradensko-psychologickom procese, prospešnom pre výchovu maloletého dieťaťa. Poukázala na zdravotné problémy maloletej, ktoré boli diagnostikované po rozhodnutí súdu, a to potravinová alergia a alergia na perie a srsť zvierat. Otec žije v starom rodinnom dome, ktorý je nadmerne vlhký, čo vytvára podmienky pre tvorbu plesní. Zariadenie domu je veľmi staré, nezodpovedajúce antialergickým normám, súčasťou vybavenia domácnosti sú páperové periny; v dome aj na dvore sa pohybujú zvieratá. U otca nie sú vytvorené vhodné podmienky na pobyt maloletej aj počas víkendov. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie do výroku o úprave styku (výroky IV., V., VI.) otec. Namietol, že nesúhlasí so spôsobom styku s maloletou, pretože Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej v texte aj „kolízny opatrovník“, alebo „úrad“) neumožňuje spôsobom určeným v rozsudku realizovať styk, vychádzajúc pritom zo skúseností s už nariadeným predbežným opatrením podľa uznesenia Okresného súdu Brezno č.k. 8P/136/2015-84 zo dňa 16.06.2016. Styk podľa predbežného opatrenia prebiehal na chodbe v priestoroch úradu a pracovníčka úradu tvrdila, že úrad nie je prostredím usporiadaným na realizáciu styku rodiča s dieťaťom. Styk otca s maloletou prebieha za prítomnosti matky v nevhodnom prostredí, pričom sú neustále rušení a nemôžu si vytvoriť pohodu a radosť z toho, že sú konečne spolu. Do styku zasahujú cudzí ľudia a matka, čo pôsobí na maloletú demotivujúco a určite sa neteší tráviť čas so svojím otcom takýmto spôsobom. Výrok IV. napadnutého rozsudku teda možno považovať za nevykonateľný a súd pravdepodobne nesprávne právne posúdil vec, keď upravil styk takýmto spôsobom. Otec tiež nesúhlasil s časom realizácie styku, ktorý má prebiehať od 15.00 do 16.00 hod.. Stretnutie v trvaní 1 hodiny do týždňa je pre otca na udržiavanie doterajšieho vzťahu s maloletou P. málo, keďže do určitého obdobia, keď bolo dieťa mladšie s ňou trávil oveľa viac času. V konečnom dôsledku je však vďačný aspoň za tento čas, pretože matka sa všemožným spôsobom snaží maloletú citovo odtrhnúť od otca, nepripravuje ju na styk, práve naopak, pôsobí spolu so svojimi príbuznými na maloletú deprimujúco a vyvoláva u nej neoprávnený strach z pobytu u otca. Pri každom odovzdávaní dieťaťa matka vyvoláva konflikty a otcovi dieťa ani nedáva nad rámec nariadeného predbežného opatrenia. Otec má dieťa rád a chce s ním tráviť viac času. Preto navrhol, aby styk prebiehal na adrese jeho trvalého pobytu a žiadal, aby odvolací súd výroku IV. a V. v celom rozsahu zrušil. Nesúhlasil ani s výrokom VI. rozsudku, ktorý logicky a časovo súvisí s predchádzajúcimi výrokmi IV. a V.. Otec bol pripravený po všetkých stránkach na celodennú striedavú starostlivosť, ale vzhľadom na vek dieťaťa a vyjadrenia znalcov od svojej požiadavky ustúpil a nepodal odvolanie z dôvodu, že súd jeho návrh na striedavú starostlivosť vo výroku IX. zamietol. Žiadal však, aby súd aj v zmysle znaleckého posudku a vyjadrenia znalcov na pojednávaní v čo najrozsiahlejšej forme upravil styk otca s maloletou, čomu nezodpovedá súdom upravený styk. V rámci dokazovania bolo preukázané, že otec sa vie o maloletú postarať, má vytvorené vo svojej domácnosti vhodné podmienky pre jej výchovu a vie jej poskytnúť všetku potrebnú starostlivosť, ktorú potrebuje dieťa v jeho veku. Preto žiadal, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV. a V. zrušil a vo výroku VI. zmenil tak, že upraví styk otca s maloletou od právoplatnosti rozhodnutia na každú stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a na každý víkend párneho kalendárneho týždňa v čase od soboty od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že v uvedený čas otec maloletú pred bytom matky prevezme a po zrealizovanom styku v určený čas maloletú matke pred jej bytom odovzdá. Poukázal na snahu matky rozvracať jeho vzťah s dieťaťom a narušiť komunikáciu, poprel, že by vyvolával konflikty, čoho svedkami majú byť pracovníci úradu; stretnutia s dieťaťom prebiehajú harmonicky a celý čas sa venuje dcére. Nemá problém spolupracovať so psychológom. Tvrdenia a vyjadrenia matky vníma ako neopodstatnené a účelové s cieľom očierniť jeho osobu pred súdom. Hoci maloletej bola diagnostikovaná astma, potravinová alergia a alergia na perie, túto skutočnosť on ako otec zobral na vedomie a v záujme zdravia dieťaťa je schopný zaviesť antialergický režim rovnako dobre ako matka, ktorá ho tiež zaviedla až po stanovení tejto diagnózy. Tvrdenia matky o tom, že otec žije v rodinnom dome, ktorý je nadmerne vlhký, tvoria sa v ňom plesne a súčasťou domácnosti sú páperové periny sú nepreukázané, nezakladajú sa na pravde a považuje ich za účelové. Maloletá má u otca vlastné periny, otec nemá problém zaobstarať antialergické lôžkoviny, nemá vedomosť o tom, že by v rodinnom dome boli plesne, pričom tam býva a matka sa tam vôbec nezdržiava a o stave rodinného domu nemôže mať v súčasnosti žiadnu vedomosť. Hoci sú v domácnosti zvieratá, tieto sa zdržiavajú na dvore, avšak po upozornení na to, že pobyt pri zvieratách pre maloletú nie je vhodný, vie otec túto skutočnosť zaradiť do denného režimu dieťaťa. Tvrdenia matky sú účelové s cieľom vykresliť otca a jeho prostredie ako nevhodné pre pobyt maloletej, dokonca až škodlivé za účelom zmariť alebo minimalizovať otcovi styk s jeho dcérou. Otec žiadal a zotrval na tom, aby bol jeho styk s dieťaťom upravený v čo najrozsiahlejšej forme, pretože sa vie oň postarať a dodržiavať určený antialergický režim. Akúkoľvek zistenú alebo stanovenú diagnózu nepovažuje za prekážku, pre ktorú by mal byť jeho styk obmedzovaný, keďže má rovnaké rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu bez ohľadu na to, aký je zdravotný stav dieťaťa. Otec je ochotný spraviť čokoľvek a to upraviť domácnosť, kúpiť potrebné pomôcky, len aby sa u neho maloletá cítila dobre. Poukázal na to, že prispieva na výživu dieťaťa sumou 120,- € mesačne k rukám matky, čo vzhľadom na jej vek a zdravotné pomery považuje za dostatočné. Taktiež sa podieľa na výdavkoch na dcéru aj iným spôsobom, napríklad pri styku jej prinesie potraviny, hračky a zároveň v prípade rozšírenej úpravy styku bude znášať výdavky spojené s jej zdravotným stavom v rovnakom rozsahu ako matka. V čase, keď maloletá sa bude zdržiavať u otca, jej bude taktiež zabezpečovať ošatenie, stravu a iné bežné výdavky, ako aj výdavky spojené napríklad s liekmi, potrebnými na liečbu diagnózy maloletej. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie do výroku IV., V., VI. a VIII. aj kolízny opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. a V. zrušil a vyhlásil za nezákonné, v časti VI. zrušil a rozhodol tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú sobotu párneho kalendárneho týždňa od 09.00 hod. do 18.00 hod., každú nedeľu párneho kalendárneho týždňa od 09.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že v uvedený čas otec maloletú prevezme pred bytom matky a po zrealizovanom styku v určený čas maloletú matke pred jej bytom odovzdá; navrhol, aby vo výroku VIII. rozhodol odvolací súd tak, že matke a otcovi ukladá povinnosť do 15 dní od doručenia výzvy súdu vyjadriť sa, u ktorého psychoterapeuta absolvujú psychoterapiu a po doručení výzvy rozhodnúť o uložení výchovného opatrenie povinnosti rodičov podrobiť sa psychoterapii v trvaní 6 mesiacov. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že pôsobnosť pri vykonávaní opatrení v zmysle §10 a §11 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (ďalej v texte len „z. č. 305/2005 Z. z.“) je originálnou pôsobnosťou obce, výkon týchto opatrení nie je zákonom daná úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ani ako kolíznemu opatrovníkovi a ani ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno (ďalej v texte aj „úrad“) je štátnou inštitúciou, ktorá môže konať len v medziach daných jej zákonom, pričom občan - rodič dieťaťa môže konať vo všetkom, čo je zákonom upravené a zároveň čo mu zákon nezakazuje. Okresný súd sa odvoláva na §1 ods. 1 z. č. 305/2005 Z. z., pričom nezohľadnil skutočnosť, že tento zákon neplatí len pre úrady práce, ale i pre iné inštitúcie, ktorých pôsobnosť je jasne definovaná v tomto právnom predpise. Rozhodnutie súdu sa preto neopiera o zákon, úpravu takto určeného styku rodiča v priestoroch úradu v Brezne možno považovať za nezákonnú. Rozhodnutím nemožno preniesť na úrad povinnosti, pokiaľ nie sú zákonom priamo upravené. Rodičia dieťaťa sú plne spôsobilí svoje dieťa vychovávať a plniť si svoje rodičovské práva a povinnosti k ich spoločnému dieťaťu. Sú zároveň plne spôsobilí realizovať styk dieťaťa s rodičom bez prítomnosti iných osôb. K ich spôsobilosti sa vyjadril i znalec, znalecký posudok je súčasťou súdneho spisu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nie je prostredím usporiadaným pre výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a obzvlášť nie prostredím usporiadaným pre realizáciu styku rodiča s dieťaťom. Pravidelnú realizáciu styku rodiča s dieťaťom za prítomnosti ďalšej pre dieťa cudzej osoby možno považovať za zásah do výkonu rodičovských práv a povinností a teda do práva rodiča na styk s dieťaťom. Je potrebné zaoberať sa otázkou, či rodič bol obmedzený na rodičovských právach a povinnostiach a či takýto zásah je nevyhnutný. Takto upravený styk je priamym zásahom do integrity a súkromia maloletého dieťaťa ako aj jeho rodičov. Rozhodnutím okresného súdu je porušené právo dieťaťa na bezpečie, prostredie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Je porušená i ochrana dôstojnosti dieťaťa, ako aj jeho duševného, telesného a citového vývinu. Dieťa je týmto rozhodnutím ohrozené vo vývine a to najmä zásahmi do jeho dôstojnosti. Svojím rozhodnutím súd nedodržal podmienku zachovanie identity dieťaťa a rozvoj schopností a vlôh dieťaťa. V podmienkach úradu dieťa s rodičom nemôže vykonávať takmer žiadne aktivity okrem sedenia na stoličke, čo je pre dieťa v tomto veku hodinu sedieť na stoličke značne obmedzujúce a takmer nemožné dodržať. Rovnako otec dieťaťa nemôže dieťaťu vytvoriť vlastný program, zaujímavý pre dieťa. Súd pri rozhodovaní vôbec neposúdil využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, čím došlo k porušeniu najlepšieho záujmu dieťaťa v zmysle medzinárodných predpisov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj národných predpisov a to najmä v súvislosti s článkom 5 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo funkcii procesného opatrovníka nemá zákonom danú povinnosť byť účastníkom pri styku rodiča s dieťaťom v priestoroch úradu. Túto povinnosť mu zákon neukladá ani ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Úradom nie je možné usporiadať prostredie vhodné na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v priestoroch úradu, pretože počas úradných hodín do budovy prichádzajú občania, ktorí sa rozhodli prísť v čase, ktorý im vyhovuje a pre ktorý sa rozhodli. Keďže po 15.00 hod. nie sú v budove všetci zamestnanci úradu (nie je to ich povinnosť), ale len tí, ktorí majú službu, nemôžu sa venovať v rovnakom čase viacerým klientom naraz. Takáto situácia môže nastať aj v ktoromkoľvek inom čase, klienti sú vybavovaní zamestnancami úradu v takom poradí, v akom prišli, je im venované toľko času, koľko na riešenie jeho sociálna situácia vyžaduje (od niekoľkých minút až po niekoľko hodín). Zamestnanci úradu nemôžu žiadneho klienta uprednostňovať pred iným klientom, nemôžu poslať von z kancelárie klienta, ktorý práve rieši svoju situáciu a ktorý prišiel skôr a zavolať v súdom určený čas iných klientov, v tomto prípade rodinu R.. Tým by predchádzajúceho klienta diskriminovali, čo zákon priamo zakazuje. Úrad je inštitúciou poskytujúcou služby pre občanov z viacerých oblastí, ktoré spadajú do výkonu štátnej správy, tak z odboru sociálnych vecí a rodiny, ako aj z odboru služieb zamestnanosti. Nemožno zákonným spôsobom rodičovi s dieťaťom poskytnúť to, k čomu ho zaviazal svojím rozhodnutím súd. Pracovníci úradu majú základný pracovný čas upravený mimo súdom upraveného styku, nemôže preto vedúci zamestnanec požadovať od žiadneho zamestnanca úradu, aby pracoval nadčas a vykonával úlohy, ktoré mu nie sú zákonom dané a ktoré nevyplývajú z jeho pracovnej náplne a pracovného zaradenia. Zamestnanci majú zákonom danú povinnosť v tomto prípade upozorniť vedúceho zamestnanca, že im bol daný príkaz nadriadeného, ktorý je v rozpore so zákonom a takýto pokyn musia odmietnuť splniť (zákon o štátnej službe). Súd v odôvodnení nesprávne aplikoval §73 ods. 2 z.č. 305/2005 Z. z., keďže rodičovské práva a povinnosti sú prvoradým právom rodiča. Toto ustanovenie zákona je potrebné aplikovať v súvislosti s §26 a §27 zákona č. 305/2005 Z. z.. Rodina s dieťaťom sa nenachádza v takejto situácii, dieťa sa neocitlo bez akejkoľvek rodičovskej starostlivosti, má dvoch schopných rodičov, ktorí chcú a vedia svoje rodičovské práva realizovať. Nie je potrebný zásah orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, dieťaťu nie je potrebné poskytnúť osobitnú ochranu formou umiestnenia dieťaťa do prostredia usporiadaného pre výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany, ktorým je napríklad krízové stredisko, detský domov, keďže jeho potreby napĺňajú a chcú napĺňať jeho vlastní rodičia. Pokiaľ rodičia dieťaťa nezabezpečujú riadnu starostlivosť, dieťa sa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti alebo je jeho život a zdravie a vývin konaním rodiča ohrozené, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podáva súdu návrh na umiestnenie dieťaťa do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. Umiestnenie dieťaťa do zariadenia bez spolupracujúceho rodiča realizuje súd cez inštitút výkonu rozhodnutia. V prípade rodičov maloletej P. nie je pochybnosť o tom, že dieťaťu jeho rodičia nezabezpečujú riadnu starostlivosť. Pokiaľ súd svoje rozhodnutie odôvodnil ďalšími ustanoveniami z. č. 305/2005 Z. z., kolízny opatrovník mal za to, že súd nedostatočne posúdil situáciu rodiny s dieťaťom, keď nebral do úvahy skutočnosť, že rodičom bolo poskytnuté poradenstvo v zmysle §11 ods. 2. Pre rozpory medzi psychológom úradu a otcom dieťaťa bolo otcovi dieťaťa odporučené vyhľadať iného psychológa, matke je psychologická intervencia poskytovaná a ukazuje sa, že sa matka s radami psychológa nestotožnila. Vzhľadom na postoj matky je zrejmé, že táto poradenskopsychologická intervencia nepostačuje a je potrebné vyhľadať inú formu psychologickej intervencie. Obaja rodičia v konaní uviedli, že oslovili viacerých psychológov, je slobodnou voľbou rodiča, s ktorým psychológom chce v spolupráci pokračovať. Vzhľadom na nespracované emócie rodičov, ktoré sa prejavujú najmä vzájomným nepriateľským postojom voči druhému rodičovi, sa ukazuje potreba tieto psychologické intervencie posunúť na vyššiu úroveň a to terapeutickú. Keďže úrad terapiu neposkytuje, nevie rodičom takúto psychologickú intervenciu realizovať a je potrebné, aby sa rodičia obrátili na inštitúciu, ktorá je oprávnená psychoterapiu vykonávať. Úrad vie rodičom poskytnúť pomoc len v rámci svojej kompetencie danej zákonom; pokiaľ sa javí potreba inej pomoci, jeho úlohou je v zmysle zákona takúto pomoc rodičom a dieťaťu sprostredkovať. Rodičia dokázali o túto pomoc požiadať priamo psychoterapeuta, nie je preto potrebné im robiť sprostredkovateľa. V čase, keď súd o uloženie výchovného opatrenia vôbec uvažoval, mal informáciu, že toto opatrenie nie je účinné, t. j. že neplní svoj účel. K poskytovanému poradenskému procesu zaslala i samotná dotknutá psychologička úradu Mgr. C. vyjadrenie, ktoré je prílohou tohto odvolania. Rodičom dieťaťa je potrebné zo strany súdu uložiť aj povinnosť v zmysle §37 ods. 2 písm. a) a §37 ods. 4 písm. b) z.č. 305/2005 Z.z., ako to pôvodne navrhoval kolízny opatrovník na pojednávaní. Súd je tou inštitúciou, ktorú rodičia musia rešpektovať. Je potrebné uvedomenie si rodičov, že pokiaľ budú mariť rozhodnutie súdu, dopúšťajú sa trestného činu marenia výkonu súdneho rozhodnutia. Je úlohou súdu, nielen orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vhodným spôsobom výchovne pôsobiť na rodičov tak, aby rodičia pochopili, že svojím vzájomným nepriateľským konaním celú situáciu v rodine len zhoršujú, trestajú dieťa i seba. Rodičia v tomto konaní naďalej pokračujú, nerešpektujú pracovníkov úradu, správajú sa svojvoľne, hľadajú chyby na iných, svoje prehliadajú. Poukázal na ustanovenia §3 ods. 2, §4 ods. 1, ods. 5, §9 z. č. 305/2005 Z. z.. Z vyjadrenia psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, odboru sociálnych vecí a rodiny Mgr. T. C., pripojeného ako príloha k odvolaniu, vyplynulo, že poradenský proces uložený súdom nie je možné realizovať z dôvodu osobného konfliktu psychológa uvedeného referátu a to otca maloletej L. R.. V období od 17.06. do 28.07. 2015 boli realizované stretnutia s otcom, počas stretnutí viackrát uvádzal nepravdivé informácie, pokúšal sa o ovplyvňovanie poradenského procesu prostredníctvom súkromného známeho psychológa, prezentoval svoje zručnosti v oblasti práce s informačnými technológiami a možným narušením a zistením súkromných informácií o psychológovi úradu. Dňa 28.07.2015 došlo ku konfrontácii otca a psychológa za účasti vedúcej oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pri ktorej otec vyjadril nedôveru voči práci psychológa. Na základe uvedených skutočností bol poradenský proces s otcom zo strany psychológa ukončený a bola mu poskytnutá možnosť psychologickej intervencie prostredníctvom referátu poradenskopsychologických služieb v Banskej Bystrici. Keďže pretrváva subjektívny postoj psychológa k otcovi maloletého dieťaťa, ako aj obavy o narušenie súkromia, v rámci poradenského procesu by nebol zachovaný objektívny prístup ku klientovi, čo by negatívne ovplyvnilo celkovú intervenciu. Preto psychológ odporučil, aby bol realizovaný poradenský proces na referáte poradenskopsychologických služieb v Banskej Bystrici alebo prostredníctvom súkromne poskytovaných psychologických služieb. V ďalších vyjadreniach navrhol rozsudok okresného súdu vo výrokoch IV., V., VI. a VIII. v plnom rozsahu zrušiť a vyhlásiť za nezákonné. Rodičia s maloletým dieťaťom realizujú styk v budove úradu v Brezne. Samotné stretnutia rodičov prebiehajú na chodbe, otec maloletej namietal, ako styk prebieha, že nemôže s dieťaťom realizovať aktivity podľa svojho vlastného programu. Matka sa styku zúčastňuje s vlastného rozhodnutia, pozoruje otca s dieťaťom. Otec s maloletou komunikujú, maloletá je zvyčajne hlučná. Spoločne s nimi sú na chodbe prítomní ďalší čakajúci klienti. Matka maloletej sedí obďaleč a zasahuje do komunikácie otca s maloletou, maloletú upozorňuje, napomína ju v prípade hlasných prejavov. Otec maloletej prináša rôzne dary, hračky, maloletá požíva jedlo a nápoje. Matka opakovane do spisu doložila potvrdenia o aktuálnom zdravotnom stave maloletého dieťaťa. Potvrdenia tvoria prílohu správy, ako aj úradný záznam spísaný s otcom maloletého dieťaťa. V ďalšej správe (zo dňa 11.05.2017) poukázal kolízny opatrovník na to, že stretnutia otca s maloletým dieťaťom prebiehali v roku 2016 v dňoch 23.11., 30.11., 07.12., 14.12., 21.12., a v roku 2017 04.01., 11.01., 25.01., 08.02., 15.02., 22.02., 08.03., 15.03., 22.03., 29.03., 05.04., 19.04., 26.04., 03.05. a 10.05. s tým, že stretnutia v dňoch 18.01.2017, 01.03.2017 a 12.04.2017 otec zrušil z dôvodu pracovnej vyťaženosti a zdravotných problémov, stretnutie 01.02.2017 zrušila matka z dôvodu ochorenia maloletej P.. Pri odovzdávaní matka riadne pripravila dieťa na stretnutie s otcom, pripravila mu drobný olovrant. Maloletú bolo v poslednom období potrebné motivovať ku kontaktu s otcom. Pri príchode na úrad odmietala stretnutie, nechcela ostať s otcom, žiadala, aby matka ostala na chodbe, aby za ňou mohla ísť. Ďalej stretnutia s otcom prebiehali dobre, počas návštevy na úrade sa spoločne hrali, kreslili, pozerali rozprávky. Otec sa snaží pristupovať k dcére primerane jej veku a nálade, pokúša sa o reflektovanie jej emócií. V období narodenín maloletej P. sa na jednom stretnutí po dohode s matkou okrem otca zúčastnila aj stará matka, priniesli maloletej P. darček k narodeninám. Napriek tomu, že stretnutia sú realizované pravidelne, postoj maloletej P. sa z pohľadu úradu zmenil. Maloletá P. berie stretnutia na úrade ako povinnosť, spája si ich s návštevou u p. C. (psychologičky referátu poradenskopsychologických služieb). Podľa slov matky mimo stretnutí otca nespomína, nepýta sa na neho. Ak jej ho matka chce pripomenúť alebo chce viesť s dcérou rozhovor o otcovi, dcéra to odmieta. Vždy v stredu, keď vie, že má byť realizované stretnutie, reaguje podráždene a s nechuťou. Dňa 27.04. a 29.04.2017 boli realizované aj individuálne stretnutia s rodičmi (mimo rozhodnutia súdu), zamerané na zlepšenie ich vzájomnej komunikácie a prístupu k realizovaným stretnutiam. Aj napriek tomu postoj rodičov a ich komunikácia je minimálna. Otec mimo stretnutí nekontaktuje maloletú P., neinformuje sa u lekára ani v materskej škole o napredovaní jeho dcéry, postačujú mu informácie, ktoré mu matka oficiálne zašle poštou, sms správou alebo osobne počas stretnutia na RPPS za prítomnosti psychológa. Pre oboch rodičov je celková situácia zaťažujúca, proces vnímajú ako zdĺhavý a neefektívny. V stretnutiach otca s maloletou P. v danom termíne v zmysle nariadeného predbežného opatrenia budú rodičia aj naďalej pokračovať do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci úpravy styku. Tento dočasný spôsob úpravy kontaktu otca s maloletou P. však približne po troch mesiacoch začal nadobúdať negatívny efekt, u maloletej P. je postupne budovaný odpor aj voči úradu a celkovému prostrediu. Postoj rodičov je rigidný, nie sú schopní ani drobných zmien (vzájomný pozdrav aspoň v prítomnosti dieťaťa a podobne). Širšia psychologická intervencia nebola rozvinutá. V ďalšej správe z poradenskopsychologického procesu zo dňa 02.06.2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, referát poradenskopsychologických služieb oznámil, že v súlade s etickým kódexom poradenskopsychologickej praxe na úrade a súhlasu klienta referátu poradenskopsychologických služieb boli rodičia maloletej P. dňa 24.05.2017 informovaní o správe o priebehu stretnutí otca s dcérou, zaslanou C. súdu Brezno dňa 12.05.2017. Otec maloletej P. verbálne vyjadril svoju nespokojnosť s objektívnosťou správy a odbornosťou psychológa. Podľa neho správa neobsahovala informáciu, že sa nekontaktuje a nezaujíma o svoju dcéru mimo stretnutí na RPPS z dôvodu obavy ďalších udaní na polícii matkou. Otec bol opakovane informovaný o skutočnosti, že je jeho zákonným právom informovať sa o zdravotnom stave svojej dcéry, ako aj o jej úspechoch a napredovaní v materskej škole, pretože jeho rodičovské práva neboli obmedzené. Keďže medzi psychológom RPPS a otcom maloletej ako klientom referátu poradenskopsychologických služieb došlo opakovane k verbálnemu konfliktu, dôvera medzi klientom a psychológom, ktorá je základným predpokladom pre funkčnú poradenskú interakciu bola narušená a v ďalšej spolupráci nie je možné pokračovať. Realizácia stretnutí na RPPS je pre dieťa zaťažujúca, nadobúda skôr negatívny charakter. Vzhľadom na špecifiká poradenskopsychologického procesu a s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa považoval psychológ za potrebné informovať súd o vzniknutej situácii. 5. Matka návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností podala pred 30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len „C. m. p.“), ktorý v §395 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (s výnimkou vecí uvedených v §396); dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“); v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia §65 a §66 C.m.p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 C. s. p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. vo výroku III. a VIII. ako vecne správne potvrdil; vo výroku IV., V., VI., VII. zmenil v súlade s §388 C.s.p. z nasledovných dôvodov: 7. Podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa §388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. 8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné, odvolanie kolízneho opatrovníka a otca sú čiastočne dôvodné. Krajský súd sa inak stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým preskúmaním rodinných a sociálnych pomerov účastníkov, kde otec vytvoril pre maloleté dieťa prijateľné podmienky na bývanie bez nutnosti zmeniť materskú školu, ktorú navštevuje. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ako aj pri úprave styku súd vychádzal z výsluchu účastníkov, rodičov i kolízneho opatrovníka, listinných dokladov, ako aj zo znaleckého dokazovania, kde psychologička v znaleckom posudku vyhodnotila osobnosti rodičov, maloletého dieťaťa, ich vzájomný vzťah, ako aj vzťah k maloletému dieťaťu a vzhľadom na antagonistický postoj rodičov odporučila ďalší postup súdu. Súd toto odporučenie akceptoval, keď uložil rodičom povinnosť podrobiť sa poradenskému procesu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno. 9. V zmysle platnej právnej úpravy s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Vzhľadom na to je súd povinný v rozhodnutí, ktorým rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, vždy upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pričom vychádza najmä z ustanovení §24 a §25 Zákona o rodine. O úprave rodičovských práv a povinností manželov do ich rozvodu môže rozhodnúť podľa §36 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa §24 ods. 1 Zákona o rodine súd v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ak zverí maloleté dieťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a podobne) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a podobne), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, bytové pomery rodičov, hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a podobne). Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vychádza súd najmä z návrhov a vyjadrení rodičov ako aj kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa; nie je vylúčené ani znalecké dokazovanie, ktoré by však malo byť len krajnou možnosťou, keďže vo väčšine prípadov negatívne vplýva na maloleté dieťa. Súd zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti, resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti. Súd pri tom dbá, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi a právo druhého rodiča, ktorému dieťa nebude zverené, na pravidelné informovanie o dieťati. Súd prihliadne aj na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovnú schopnosť a zodpovednosť rodiča, stabilitu budúceho výchovného prostredia, na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove s druhým rodičom, na citové väzby voči súrodencom, prarodičom a ďalším príbuzným, ako aj na hmotné zabezpečenie zo strany rodiča vrátane bytových pomerov. Súd vždy zoberie do úvahy, kto sa dosiaľ okrem riadnej starostlivosti o dieťa staral o jeho výchovu zo stránky citovej, rozumovej a mravnej. So zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa súd môže maloleté dieťa vypočuť, pričom jeho názoru venuje náležitú pozornosť. Názor maloletého dieťaťa, ktoré je v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností účastníkom konania a je zastúpené kolíznym opatrovníkom, ustanoveným podľa §31 ods. 2 Zákona o rodine, môže súd zisťovať aj prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ale i výsluchom maloletého dieťaťa bez prítomnosti rodičov. Postupuje pritom podľa §43 ods. 1 Zákona o rodine; maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Cieľom tohto ustanovenia, ktoré vychádza z článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a to jednak v rodine a jednak v súdnom konaní. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt výchovy, ale aj ako aktívny účastník výchovného procesu; toto stanovisko je zdôraznené aj tým, že mu zákon nepriznáva len práva, ale ukladá aj povinnosti (§43 ods. 2 a 3 Zákona o rodine) a to v širšom rozsahu, než to bolo v minulosti. S právom dieťaťa korešponduje povinnosť rodičov venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť, zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti; takáto pozornosť však musí nájsť aj svoje vyjadrenie v praxi, čo znamená, že rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či mu je vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie. I keď sa pri rozvode manželstva vždy rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (v prípade, že nie je zverené do striedavej osobnej starostlivosti), zákonná úprava má zabrániť jednak tomu, aby dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu druhého rodiča a jednak tomu, aby druhý rodič stratil akýkoľvek kontakt a dosah na výchovné pôsobenie na dieťa (§24 ods. 5 Zákona o rodine). 10. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch sčasti za správne. So všetkými skutočnosťami, uvádzanými matkou v odvolaní proti výroku o určení výšky výživného, sa náležitým a presvedčivým spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky na zákonné rozhodnutie; dôsledne sa zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci vrátane tých, na ktoré poukázala v odvolaní matka. Výživné určené okresným súdom je vzhľadom na vek maloletého dieťaťa postačujúce najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa s dieťaťom pravidelne stretáva uprostred týždňa, ako aj počas víkendov. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením otca v jeho vyjadrení, že v čase návštev, resp. styku s maloletým dieťaťom zabezpečuje potrebné veci (ošatenie, stravu a podobne) aj otec zo svojich finančných prostriedkov. Výška výživného je stanovená primerane aj vzhľadom na príjem matky a jej majetkové pomery (matka je vlastníčkou dvoch bytov v Brezne), ako aj mzdové pomery otca. Ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na ktorú by bolo potrebné prihliadať pri určení výšky výživného, ani jeden z rodičov nemá závažné zdravotné problémy. Zdravotný stav maloletej až na konštatované alergie je tiež dobrý. Hoci matka namietala v jednom zo svojich vyjadrení po podaní odvolania zmenu pomerov vzhľadom na odstup času od rozhodnutia okresného súdu, nekonkretizovala žiadnu z nich; odvolací súd nepovažoval za potrebné skúmať tieto pomery osobitne, pretože aj zmena spoločenskej situácie predstavuje bez ďalšieho skúmania dôvod na zmenu výživného pokiaľ je výživné určené v nedostatočnej výške. Krajský súd mal však za to, že výživné vo výške 120,- € je vzhľadom na vek maloletej P. -11.03.2017 dovŕšila 4 roky- dostatočným výživným na zabezpečenie jej životných potrieb a to aj pri konštatovanej novozistenej diagnostikovanej alergii. Ani krajský súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že otec pri stretávaniach zabezpečuje potrebné veci pre maloletú P., preto sa nemohol stotožniť s tvrdením matky, že otec mimo výživného stanoveného súdom ničím na dieťa neprispieva. 11. Odvolacie dôvody otca do výrokov IV., V., VI. a najmä odvolacie dôvody kolízneho opatrovníka do týchto výrokov, ako aj do výroku VIII. krajský súd vyhodnotil ako dôvodné. Vo štvrtom výroku okresný súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom po dobu prvých štyroch týždňov od právoplatnosti výroku o styku s maloletou na každú pracovnú stredu od 15.00 hod. do 16.00 hod. v priestoroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno za prítomnosti jeho pracovníčky. Matke uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletej v uvedený deň na hodinu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno (výrok V.) a po uplynutí uvedených štyroch týždňov upravil styk otca s maloletou na každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú sobotu párneho kalendárneho týždňa od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu párneho kalendárneho týždňa od 09.00 do 18.00 hod. s tým, že v uvedený čas otec maloletú prevezme pred bytom matky a po zrealizovanom styku v určený čas maloletú matke pred jej bytom odovzdá (výrok VI.). Matke a otcovi súd uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti výroku (výrok VIII.). 12. K výrokom IV.,V.,VI. je potrebné uviesť, že krajský súd sa stotožňuje s obsahom úpravy styku, stanoveným okresným súdom. Rozhodnutie súdu však bolo vydané dňa 16.06.2016, krajský súd po predložení spisu súdom prvej inštancie v roku 2017 rozhodoval dňa 21.06.2017. Po predložení ďalších listinných dokladov do spisu ex offo kolíznym opatrovníkom má za to, že prítomnosť odborníka na stretnutiach bola nápomocná práve otcovi pri nadväzovaní prirodzeného vzťahu s dieťaťom, pričom ani samotný okresný súd nespochybnil, že ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Zákon č.305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele definuje rozsah pôsobnosti tohto zákona tak, že upravuje sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu na zabezpečenie predchádzania vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených záujmov detí, predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu sociálnopatologických javov. Sociálnoprávna ochrana detí je súbor opatrení na zabezpečenie ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru a to Dohovoru o právach dieťaťa. Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú v prostredí podľa §4. Opatrenia sa vykonávajú v prirodzenom rodinnom prostredí, v náhradnom rodinnom prostredí, v otvorenom prostredí, v prostredí utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení podľa tohto zákona. §73 citovaného zákona vymedzuje pôsobnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečuje psychologickú pomoc a pomoc dieťaťu v podobe poskytnutia alebo zabezpečenia potrebnej psychologickej pomoci aj po rozvode rodičov (§73 ods. 2 písm. c) bod 2). 13. Vychádzajúc z obsahu spisu krajský súd má za to, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo napäté, komplikované, neusporiadané, ich komunikácia je na nízkej úrovni, často nemá ani známky slušného správania sa (absentuje základný prejav slušnosti - pozdrav rodičov pri stretnutí). Sú nepochybne splnené podmienky na uloženie výchovného opatrenia, nariadenie poradenskopsychologického procesu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno. Proti tomuto výroku (VIII.) smerovalo len odvolanie kolízneho opatrovníka, otec a ani matka poradenský proces na úrade v Brezne nijako nenamietali. Hoci k odvolaniu kolízneho opatrovníka boli pripojené vyjadrenia samotnej psychologičky z úradu Mgr. T. C., odvolací súd nemohol tieto vyjadrenia obsahovo akceptovať. V zmysle vyššie uvedeného zákona č.305/2005 Z.z. činnosť referátov poradenskopsychologických služieb, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, vykonávajú činnosť podľa tohto zákona v oblastiach porozvodovej a rozvodovej (§11), v oblasti opatrení sociálnoprávnej ochrany detí na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré obmedzujú psychický vývin, fyzický vývin alebo sociálny vývin dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby, náhradnej rodinnej starostlivosti (§38), ústavnej starostlivosti, v oblasti predbežných opatrení a výchovných opatrení v profesionálnych rodinách (§53). Poskytujú individuálne a párové poradenstvo v oblasti osobných, partnerských, manželských, výchovných a rodinných problémov, poradenstvo manželom, resp. rodičom v procese rozvodu, individuálne skupinové poradenstvo pre deti v rozvode rodičov, poradenskú a psychologickú pomoc dieťaťu pri úprave styku s rodičmi po rozvode a ďalšie. Túto činnosť vykonávajú odborne erudované osoby - psychológovia, ktorí musia vystupovať nezaujato a dbať o to, aby ich nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania sú povinní pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov, čo znamená, že musia zachovávať k veci, k účastníkom konania vecný a profesionálny prístup. Miera schopnosti zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov, ako aj od všetkého, čo súvisí s prejednávaním konkrétneho prípadu, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti na výkon tohto povolania. Psychológ musí ovládať svoje konanie a svoje pocity, inak by mohla byť spochybnená jeho spôsobilosť vykonávať túto funkciu. Súd prvej inštancie uložil povinnosť rodičom stretávať sa, resp. podrobiť sa odbornému poradenstvu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny má možnosť spolupracovať s inými psychológmi (v rámci priorít), preto nevzniká nevyhnutne povinnosť absolvovať poradenský proces v zložení Mgr. T. C. a rodičia. Psychologička úradu v prejednávanej veci vyvodzuje potrebu prenesenia povinnosti vykonávať poradenský proces na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno s poukazom na stratu dôvery medzi klientom- otcom maloletého dieťaťa a ňou vzhľadom na invektívy z jeho strany. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd nevidel túto možnosť ako nutné riešenie, a najmä, takúto možnosť zákon ani neponúka. 14. Z citovanej zákonnej úpravy je zrejmé, že v preskúmavanej veci vychádza rozsudok okresného súdu z právnej úpravy pôsobnosti úradov práce a z účelu, pre ktorý boli zriadené, teda v konkrétnej veci potreby zabezpečiť dieťaťu psychologickú pomoc po rozchode rodičov v záujme obnovenia a prehlbovania citových väzieb k svojmu otcovi a to počas ich stretnutia; referáty poradenskopsychologických služieb, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vykonávajú okrem iného činnosti podľa §11 zákona č. 305/2005 Z. z. v oblasti rozvodovej a porozvodovej. Keďže jedným z odporúčaných alternatív znalkyne bolo zabezpečiť stretávanie otca s maloletou po určitú dobu pod kontrolou odborníkov na časovo krátku dobu a podľa vývinu vzťahu postupne na dlhšiu dobu najprv v neutrálnom prostredí, následne aj v domácom prostredí otca, je rozhodnutie súdu prvého stupňa tejto alternatíve zodpovedajúce. Odvolací súd však nemohol opomenúť, že k rozhodnutiu súdu prvej inštancie došlo takmer pred rokom; styk otca s maloletou prebiehal v priestoroch úradu počas celej tejto doby; obsah stretnutí zachytil kolízny opatrovník vo svojej aktuálnej správe, ktorú zaslal na vedomie súdu. Podľa názoru krajského súdu bol naplnený účel takto upraveného styku a hoci prebiehal v rozsahu úpravy predbežného opatrenia Okresného súdu Brezno č.k. 8P/136/2015-84 zo dňa 16.06.2016, potvrdeného krajským súdom uznesením č.k. 16CoP/53/2016-151 zo dňa 24.08.2016, nie v zmysle rozsudku okresného súdu, odvolací súd mal za to, že postačoval na zblíženie sa otca s maloletou do takej miery, aby sa mohli stretávať aj bez prítomnosti odborníka, resp. bez prítomnosti matky a to v domácom prostredí otca. Takýto styk predstavuje ďalší krok v budovaní vzťahu otec - maloleté dieťa. 15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania postupoval správne, pričom neštandardnú situáciu riešil menej štandardným, ale zákonným spôsobom; preto odvolanie kolízneho opatrovníka aj otca nie je dôvodné vo vzťahu k námietke nezákonnosti súdneho rozhodnutia, avšak plynutím času vyvstala potreba úpravy styku v zmenenej podobe, ako v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Krajský súd ponechal rozsah styku otca s maloletým dieťaťom v rozmedzí stanovenom súdom prvej inštancie. Nie je však vylúčené, že v prípade osvedčenia sa tohto modelu bude možné styk otca s maloletým dieťaťom nanovo upraviť a to aj v širšom rozsahu, resp. nie je vylúčené, ak rodičia budú schopní spolupracovať natoľko, že k ďalšej úprave styku už súdne rozhodnutie potrebovať nebudú. Ako zdôraznila znalkyňa v konaní, model otca pri výchove maloletého dieťaťa je nenahraditeľný a pri výchove maloletého dieťaťa aj prospešný. Matka maloletého dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a to riadne (výrok VII.), čo znamená, ako už uviedol okresný súd, primeraným oblečením, obutím, odovzdaním preukazu poistenca, ale aj psychicky, t.j. motiváciou tak, aby sa maloletá na styk s otcom tešila a aj ho s radosťou prežívala. Tento výrok odvolací súd posudzoval v odvolaní tiež, hoci odvolaním účastníkov napadnutý nebol, ako výrok závislý. 16. Vo vzťahu ku ôsmemu výroku krajský súd po zvážení všetkých dôkazov, po oboznámení sa s predbežným opatrením (neodkladným opatrením Okresného súdu Brezno č. k. 8P/136/2015-84 zo dňa 16.06.2016 v spojení s uznesením krajského súdu č.k. 16CoP/53/2016-151 z 24.08.2016) dospel k záveru, že je potrebné, aby sa rodičia naďalej podrobovali výchovnému opatreniu a to odbornému poradenstvu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti výroku tohto rozhodnutia. Z obsahu spisu je zrejmé, že obaja rodičia v prejednávanom prípade nevyhnutne potrebujú poradenstvo v oblasti osobných výchovných a rodinných problémov, pretože to, že ich manželstvo bolo rozvedené neznamená, že nemôžu spoločne vychovávať maloleté dieťa. Úrad poskytuje jednak individuálne aj párové poradenstvo rodičov v procese rozvodu, po rozvode, poradenstvo pre deti v rozvode rodičov, ako aj pri úprave styku s rodičmi po rozvode. Rodičia maloletej P. sa v jej záujme musia naďalej učiť komunikovať a spolupracovať, aby jej plnohodnotne poskytovali aj napriek svojmu rozchodu všetku potrebnú starostlivosť bez tenzie a v pokoji; v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že obidvaja rodičia sú povinní poskytnúť svoju súčinnosť psychológovi úradu aj vo vlastnom záujme, pretože pri porušovaní povinnosti, uloženej rozhodnutím súdu, prichádza do úvahy sankcia výkonu rozhodnutia a pri splnení zákonných predpokladov aj trestného stíhania. 17. Len záverom odvolací súd považuje za potrebné podotknúť, že zo všeobecne dostupných informácií mu je známe, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny spolupracuje s rodinami nielen prostredníctvom psychológa zamestnaného na úrade, ale aj prostredníctvom vybraných psychológov, zariadení a organizácií, ktoré sa venujú činnosti v oblasti psychologického a iného odborného poradenstva, resp. v oblasti psychologickej prípravy. Rodičia majú napokon možnosť komunikovať aj s inými odborníkmi podľa vlastného výberu za finančnú úhradu podľa cenníka toho-ktorého odborníka; tento postup by však nevyhnutne predpokladal oznámenie takejto skutočnosti súdu za účelom zmeny súdneho rozhodnutia vo ôsmom výroku o nariadení povinnosti absolvovať poradenský proces, aby nedochádzalo k porušovaniu súdneho rozhodnutia. 18. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože nebol podaný návrh ani jedným z účastníkov na priznanie náhrady trov odvolacieho konania. O povinnosti nahradiť trovy konania, pokiaľ nejde o trovy konania štátu, rozhoduje totiž súd len na návrh (§57 C. m. p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).