Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/21/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315205697 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6315205697.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v právnej veci žalobcu COFIDIS, a.s., so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 816 337, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanej A. M., nar. XX. O. XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX S., v konaní o zaplatenie 1.088,- Eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č. k. 1C/180/2015 - 49 zo dňa 28. októbra 2015 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Brezno (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ event. „okresný súd“) zamietol návrh žalobcu (I. výrok) a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (II. výrok). 1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a zo spisu vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 20. septembra 2008 zmluvu o revolvingovom úvere č. 70202632 (ďalej ako „Zmluva“) s úverovým limitom vo výške 30.000,- Sk (995,82 Eur). Súčasťou Zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky (ďalej ako „VOP“). Žalovaná vyčerpala dňa 24. septembra 2008 jednorazovo úver v plnej výške a ďalšie finančné prostriedky čerpala odo dňa 10. decembra 2008. Celkovo vyčerpala žalovaná sumu 1.986,- Eur a uhradila žalobcovi celkovú sumu 2.803,33 Eur. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s úhradami splátok, žalobca odstúpil od Zmluvy v zmysle bodu 4.1 VOP a požadoval od žalovanej zaplatenie celého nesplateného úveru s príslušenstvom. Súd prvej inštancie po preskúmaní Zmluvy posúdil túto v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“) ako zmluvu spotrebiteľskú, kde žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ. Prvoinštančný súd skonštatoval, že Zmluva bola typickou formulárovou zmluvou, v ktorej boli všetky základné informácie už predtlačené a žalobkyňa nemala žiadnu možnosť ich zmeniť a tým ovplyvniť znenie zmluvy. Ďalej mal okresný súd za to, že uvedená Zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom do 31. decembra 2008 (ďalej ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Konkrétne poukázal súd prvej inštancie na absenciu náležitostí podľa písm. g), i), j) a k) citovaného zákonného ustanovenia, ktorými sú konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej ako „RPMN“) a priemerná hodnota RPMN. Uvedené náležitosti neboli upravené priamo v Zmluve, ale iba vo VOP, na ktoré Zmluva odkazovala. Prvoinštančný súd zdôrazňuje, že nebolo úmyslom zákonodarcu pripustiť taký postup dodávateľa (veriteľa) pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ktorý zaťažuje spotrebiteľa tak, že je nútený sám vypočítavať napr. výšku RPMN, tak ako je to i v predmetnom prípade. V závere súd prvej inštancie poukázal na to, že niektoré údaje v Zmluve ako aj vo VOP boli uvedené drobným až nečitateľným písmom. V takom prípade môže spotrebiteľ dané informácie považovať za menej podstatné a prehliadnuť ich. Toto považoval súd prvej inštancie súd za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná. Navyše boli niektoré podstatné náležitosti uvedené iba v prílohe k Zmluve označenej ako Sadzobník poplatkov. Súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané, že tento dokument bol žalovanej reálne odovzdaný pri podpise Zmluvy, aj keď je na ňom jej podpis. Podpísané je totiž žalovanou iba odmietnutie poistenia, ktoré sa nachádza na tom istom dokumente ako Sadzobník poplatkov. Z toho automaticky nevyplýva, že žalovaná bola so Sadzobníkom poplatkov aj oboznámená a súhlasila s jeho znením. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vyhlásil úver poskytnutý žalobcom žalovanému na základe Zmluvy v zmysle § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. decembra 2008 za bezúročný a bez poplatkov. Úveru bol žalovanej poskytnutý v celkovej výške 1.986,- Eur. Žalovaná uhradila žalobcovi sumu 2.803,33 Eur, teda celú istinu, ktorú dokonca preplatila. Prvoinštančný súd preto žalobu žalobcu zamietol. 1.2 Súd prvej inštancie rozhodol ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g), i), j), k) a § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2008. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „Občiansky súdny poriadok“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V prejednávanej veci bola úspešná žalovaná. Keďže si však žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, súd prvej inštancie jej náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Odôvodnil ho tým, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že žalovaná podpisom Zmluvy potvrdila, že sa so Zmluvou o úvere oboznámila, súhlasí s ňou a uzatvára ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Rovnako žalovaná zobrala na vedomie, že VOP, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva Zmluvy a prílohy 1-4 sú súčasťou Zmluvy, považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že Zmluva bola uzatvorená v zmysle ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch a Obchodného zákonníka. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka je úverová zmluva absolútnym obchodom a preto sa bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka pritom časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na VOP vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. VOP majú charakter iných obchodných podmienok (nakoľko sú vytlačené na druhej strane Zmluvy) a teda sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a tvoria s ňou jeden celok. Nakoľko niektoré náležitosti neboli uvedené v Zmluve, ale boli súčasťou VOP, nemožno vo všeobecnosti hovoriť o ich absencii. K rozporu s ustanovením § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch by došlo vtedy, keby neboli tieto náležitosti uvedené vôbec. Uzavretá Zmluva však spĺňa všetky náležitosti uvedené v Zákone o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho považoval žalobca aplikáciu § 4 ods. 3 uvedeného zákona súdom prvej inštancie za neodôvodnenú. Napriek skutočnosti, že bol žalobca toho názoru, že na Zmluvu nemožno aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, namietal, že podmienky vyžadované § 4 ods. 2 písm. j) a k) uvedeného zákona splnil. Žalobca argumentoval, že údaje o RPMN sa dali určiť podľa článku 5.4 VOP. V zmysle uvedeného článku RPMN spotrebiteľa súvisiacich s predmetným úverom je sadzba, ktorá sa počíta na základe hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Žalobca tvrdil, že výška RPMN bol uvedená v prílohe č. 3, ktorou je formulár o zmluvných podmienkach, ktorý je taktiež neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a ktorý výslovne zakotvuje, že RPMN vplývajúca z návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 29 % a miera RPMN je zverejnená tiež na internetovej stránke veriteľa (www.cofidis.sk). Pri zisťovaní počtu splátok a celkovej odplaty platenej veriteľovi je potrebné zohľadniť typ úveru, ktorý umožňuje opätovné čerpanie zostatku úverového limitu, právo na predčasné splatenie úveru a možnosť mimoriadnej splátky, ktoré neumožňujú presný výpočet pre všetky úvery. Pri revolvingovom úvere nie je možné určiť RPMN. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o PRMN určiť dá, pretože výška úveru, úroky a poplatky za obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už nie je možné v priebehu revolvingu, pretože úver sa čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Čo sa týka absencie údajov o konečnej splatnosti a o výške, počte a termínoch splátok, žalobca odkazuje na čl 1.3.2 VOP. Podľa uvedeného článku je revolvingová zmluva uzavretá na dobu neurčitú, z čoho vyplýva, že revolvingový úver je možné zároveň nielen splácať, ale aj ďalej čerpať a to až do maximálnej výšky stanovenej v Zmluve. Výška úveru je v plnom rozsahu ponechaná na vôli dlžníka a je obmedzená len maximálnym finančným limitom a nie dobou. V závere odvolania žalobca citoval ustanovenie § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o sústavnom poskytovaní služieb za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 83,76 Eur. 3. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 4. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C.s.p., vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a zhoduje sa s názorom prvoinštančného súdu, že predmetný úver je v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2008, s poukazom na § 4 ods. 3 veta druhá citovaného zákona bezúročný a bez poplatkov. V tejto časti odvolací súd na rozhodnutie prvoinštančného súdu ďalej v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. len poukazuje. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný zaoberal sa pri posudzovaní veci iba tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, z hľadiska či (ne)došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok. 7. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či má žalobca nárok na zaplatenie celej uplatnenej pohľadávky. Pokiaľ bola predmetná zmluva súdom prvej inštancie označená za bezúročnú a bez poplatkov správne, bolo úlohou odvolacieho súdu ďalej posúdiť, či dospel prvoinštančný súd k tomuto záveru na základe aplikácie správnych zákonných ustanovení. 8. Spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je dodávateľ osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 9. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h) a j) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. decembra 2008 okrem všeobecných náležitostí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 10. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. decembra 2008, poskytnutý úver sa v zmysle § 4 ods. 3 druhá veta citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. 11. Podľa § 3 ods. 6 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. decembra 2008 pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť v zmysle § 3 ods. 6 veta druhá citovaného zákona písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. 12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka zaoberajúcimi sa spotrebiteľskými zmluvami a Zákonom o spotrebiteľských úveroch správne posúdil Zmluvu medzi žalobcom a žalovanou ako zmluvu spotrebiteľskú. S námietkou žalobcu, podľa ktorej by sa mali vzťahy týkajúce sa Zmluvy spravovať Obchodným zákonníkom odvolací súd nesúhlasí. Aj keď by bola predmetná Zmluva uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka, budú sa na ňu vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Revolvingový úver, ktorý vznikol na základe Zmluvy totiž spĺňa náležitosti spotrebiteľského úveru. Uvedené vyplýva už z postavenia žalobcu a žalovanej pri uzatváraní predmetného zmluvného vzťahu. Žalobca na jednej strane je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná na strane druhej je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Akákoľvek zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom je zmluvou spotrebiteľskou. 12.1 Prvoinštančný súd následne pristúpil k skúmaniu jednotlivých náležitostí Zmluvy, vrátane VOP a príloh a dospel k správnemu záveru keď tvrdil, že v Zmluve absentuje údaj o RPMN. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. decembra 2008, obsahuje zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí aj údaj o RPMN. V prípade revolvingových úverov nie je možné určiť výšku RPMN na celú dobu trvania úveru. Revolvingové úvery sú typické tým, že veriteľ (dodávateľ) úver neustále dopĺňa a dlžník (spotrebiteľ) má nárok finančné prostriedky opakovane čerpať. Takýto úverový vzťah môže fungovať na neurčitú dobu. Na začiatku revolvingového vzťahu sa ale údaj o RPMN ešte určiť dá, pretože výška úveru, úroky a poplatky za obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. Určiť RPMN v priebehu revolvingu je už náročnejšie, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa údaje relevantné pre výpočet RPMN neustále menia. Jednotlivé splátky navyše nie sú v rovnakej sume, keďže dlžník môže splácať poskytnutý úver splátkami akejkoľvek výšky za predpokladu, že táto je vyššia ako minimálna účastníkmi dohodnutá splátka. Zákonodarca však v Zákone o spotrebiteľských úveroch myslel aj na takúto situáciu. V ustanovení § 3 ods. 6 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch je zakotvené, že ak nemožno určiť RPMN, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená, o podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Dodávateľ je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia povinný spotrebiteľa najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovať o uvedených náležitostiach. Odvolací súd považuje za preukázané, že v Zmluve uzatvorenej dňa 20. septembra 2008 medzi žalobcom a žalovaným je v texte určený úverový limit. Postup a spôsob zániku alebo ukončenia Zmluvy je uvedený v čl. 8 VOP a výška poplatkov je zrejmá z prílohy č. 3 k Zmluve. V Zmluve vrátane príloh však nie je uvedená ročná úroková sadzba. Výška úrokovej sadzby síce je uvedená vo výške 2,14 %, avšak tento údaj sa týka úrokovej sadzby mesačnej a nie ročnej. Uvedený údaj je spôsobilý uviesť spotrebiteľa do omylu, keď v praxi subjektov poskytujúcich úvery je bežné (a zároveň aj zákonom vyžadované) uvádzať úrokovú sadzbu ročnú. Práve ročná úroková sadzba bola totiž zákonodarcom určená ako podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere s cieľom stanoviť jednotné pravidlá informovania spotrebiteľa o nákladoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase poskytnutia zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že je výslovne v nesúlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak žalobca predložil žalovanému ako spotrebiteľovi zmluvu, ktorej náležitosti nie sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ nemal v zmluve určenú presnú výšku ročnej úrokovej sadzby a namiesto toho bol ešte zaťažený jej výpočtom. Uvedenie mesačnej úrokovej sadzby namiesto zákonom určenej ročnej úrokovej sadzby odvolací súd považuje za nekalú obchodnú praktiku žalobcu uvedenú s úmyslom využiť nepozornosť spotrebiteľa. Navyše údaj o mesačnej úrokovej sadzbe a o výpočte RPMN je uvedený v Zmluve malým nečitateľným písmom, čo odvolací súd tiež považuje za nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu. V nadväznosti na uvedené zastáva odvolací súd rovnaký názor ako súd prvej inštancie, že úver medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom je z dôvodu absencie náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j) s poukazom na § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. decembra 2008 bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná tak nielenže uhradila žalobcovi celú výšku istiny poskytnutého úveru, ale dokonca zaplatila nad rámec dlžnej sumy. 12.2 Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom prvoinštančného súdu ohľadom chýbajúcich niektorých náležitostí v Zmluve, konkrétne konečnej splatnosti úveru a výšky, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ako odvolací súd už uviedol v ods. 11, revolvingový úver bol na základe Zmluvy uzatvorený na dobu neurčitú. Z uvedeného logicky vyplýva, že pri zmluve uzatvorenej na neurčitú dobu nie je možné určiť konkrétny termín konečnej splatnosti úveru. Tým, že pri revolvingových úveroch sú finančné prostriedky zo strany dodávateľa neustále dopĺňané a spotrebiteľ má možnosť tieto prostriedky čerpať opakovane a v nepravidelných intervaloch a splácať v presne neurčených sumách, nie je možné objektívne ani určiť výšku a počet a termíny jednotlivých splátok. Uvedené však nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že predmetný úver vyplývajúci zo Zmluvy je z dôvodu absencie RPMN bezúročný a bez poplatkov. 13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách posúdil ako vecne správny a potvrdil ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. V dôsledku miery úspechu žalovanej v odvolacom konaní vznikol žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však žalovaná žiadne trovy neuplatnila a z obsahu spisu vyplýva že jej žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd jej trovy odvolacieho konania nepriznal 15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).