Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/185/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315206794 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6315206794.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu AB 2 B. V., Amsterdam, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, reg. č. 572 79 667, právne zastúpeného Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 (adresa pre doručovanie: B. XXXX/XXX, XXX XX Y.), proti žalovanej R. Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. Q. X, XXX XX P., o zaplatenie 1.914,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 2C/327/2015-70 zo dňa 18. 03. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 18. 03. 2016 žalobu zamietol (prvý výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva (druhý výrok). V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca - AB 1 B.V. Amsterdam, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, reg. č. 560 07 043 (ďalej aj ,,právny predchodca žalobcu“), sa domáhal zaplatenia sumy 1.914,09 Eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 180,56 Eur a úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.914,09 Eur od 12. 08. 2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie mal preukázané, že právny predchodca pôvodného žalobcu (Home Credit Slovakia, a.s.) uzavrel so žalovanou dňa 16. 02. 2011 úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 2.350,-Eur. Žalovaná sa poskytnutý úver zaviazala splatiť v 84 mesačných splátkach po 53,79 Eur pri RPMN vo výške od 22,1% do 22,8% a ročnej úrokovej sadzbe 18,74%. Celková čiastka splatná žalovanou predstavovala sumu vo výške 4.434,36 Eur. Pretože žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou svojich záväzkov, právny predchodca pôvodného žalobcu ju výzvou zo dňa 28. 05. 2014 vyzval k splateniu celého dlhu vo výške 2.245,56 Eur do 15 dní od odoslania výzvy. Právny predchodca žalobcu uviedol v žalobe, že predmetná pohľadávka bola na neho postúpená zmluvou zo dňa 28. 05. 2014, ktorú uzavrel so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. Spolu so žalobou predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 11. 2014 adresované žalovanej, v ktorom je uvedené, že v súlade s § 526 zákona č. 40/1964 Zb. spol. Home Credit Slovakia, a.s. ako postupca postúpil pohľadávky žalovanej vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 02. 2011 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12. 09. 2012 na obchodnú spoločnosť AB 1 B.V., reg. č. 341 86 049, súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným, založenú podľa právnych predpisov Holandského kráľovstva so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933. Súd prvej inštancie konštatoval, že postúpenie pohľadávky má za následok, že pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými prechádza na postupníka vrátane práva na jej súdne uplatnenie, vymoženie v exekučnom konaní, ako aj práva postúpiť ju ďalej. Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky je, že postupník sa stáva aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho. Právny predchodca žalobcu odvodil svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 05. 2014 (ďalej aj ,,Zmluva o postúpení pohľadávok“) uzavretej s veriteľom spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s., na základe ktorej na právneho predchodca žalobcu ako postupníka bola prevedená aj pohľadávka voči žalovanej vzniknutá z úverovej zmluvy uzavretej dňa 16. 02. 2011. Právny predchodca žalobcu k žalobe zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 05. 2014 nepredložil, pričom okresnému súdu predložil oznámenie zo dňa 17. 11. 2014 o postúpení pohľadávky (č.l. 20 spisu), v ktorom bolo uvedené, že pohľadávka voči žalovanej bola na právneho predchodcu žalobcu postúpená zmluvou zo dňa 12. 09. 2012. Vzhľadom na zistenú nezrovnalosť, keďže súd prvej inštancie zistil, že dátum Zmluvy o postúpení uvedený v žalobe nie je zhodný s dátumom zmluvy uvedenom v oznámení o postúpení pohľadávky, ktoré bolo doručené žalovanej, súd prvej inštancie vyzval právneho predchodcu žalobcu na predloženie Zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mala na neho prejsť predmetná pohľadávka a tým riadne preukázal svoju aktívnu legitimáciu. Zároveň súd prvej inštancie ho vyzval na objasnenie ďalšej nezrovnalosti, keď v oznámení bolo uvedené registračné číslo spoločnosti (postupníka) 341 86 049, ale v žalobe a vo výpise z obchodného registra právneho predchodcu žalobcu bolo uvedené registračné číslo spoločnosti 560 07 043. Na základe výzvy súdu prvej inštancie právny zástupca právneho predchodcu žalobcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15. 10. 2015 predložil listinný dôkaz označený ako „Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX“ datovaný dňom 28. 05. 2014 (č.l. 50 spisu), z ktorého vyplýva: ,,Postupca (spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.) a postupník (spoločnosť AB 1 B.V., reg. č. 560 07 043) sa dohodli na postúpení pohľadávky s príslušenstvom, ktorá vznikla z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 02. 2011 vo výške 1.980,53 Eur voči dlžníkovi R. Q., pričom postupca spravuje postúpenú pohľadávku až do jej úplného zaplatenia dlžníkom.“ V závere predmetného dokumentu je uvedené: ,,Postupca v súlade so zmluvou s názvom „Loan Receivables Transfer Agreement“ v znení neskorších zmien a dodatkov postúpil pohľadávku postupníkovi, a to za odplatu tak ako sa obe zmluvné strany dohodli a zároveň s ňou súhlasili. Postupca a postupník sa dohodli, že postúpenie pohľadávky dlžníkovi písomne oznámi postupca.“ Pretože oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany postupcu nepreukazuje samo osebe aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie pohľadávky v súdnom konaní, bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný návrhom uplatnený nárok, a to doložením písomného vyhotovenia Zmluvy o postúpení pohľadávky, na čo bol zo strany súdu i vyzvaný. Právny predchodca žalobcu v danom prípade nepreukázal, že je nositeľom uplatneného práva. Pokiaľ ide o listinný dôkaz, ktorý právny predchodca žalobcu predložil do spisu na základe výzvy súdu prvej inštancie označený ako „Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX“ datovaný ku dňu 28. 05. 2014, okresný súd ho nepovažoval za Zmluvu o postúpení pohľadávky, čo vyplýva nielen zo samotného označenia tohto dokumentu, ale tiež z tej skutočnosti, že samotný tento dokument vo svojom obsahu odkazuje na to, že postupca postúpil postupníkovi pohľadávku v súlade so zmluvou s názvom „Loan Receivables Transfer Agreement“ v znení neskorších zmien a dodatkov, ktorú právny predchodca žalobcu súdu prvej inštancie nepredložil. Pretože z obsahu spisu nemožno bez pochybností vyvodiť aktívnu legitimáciu právneho predchodcu žalobcu, súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p“). V prejednávanej veci bola v konaní úspešná žalovaná v celom rozsahu, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila a ani zo súdneho spisu nevyplýva, že by jej v konaní nejaké trovy vznikli, preto súd prvej inštancie jej ich náhradu nepriznal. 2. Proti rozsudku okresného súdu právny predchodca žalobcu podal v zákonnej lehote odvolanie. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011 č. k. III.ÚS 517/2011-9, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 214/2011. Podľa jeho názoru uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácii, keď v žalobnom návrhu uviedol, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu ,,Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom v zmysle §u 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka“ a bremeno dôkazu, a to predložením listinného dôkazu ,,Poštový podací hárok“, ktorý preukazuje zaslanie ,,Oznámenia o postúpení pohľadávky“ žalovanej. Žalobný návrh spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk žalovanej, a teda najneskôr týmto okamihom je voči žalovanej účinný aj hmotnoprávny úkon oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorý je prílohou žalobného návrhu. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, t. j. stav, kedy dlžníkovi bolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom. Je pravdou, že v oznámení o postúpení pohľadávky sú uvedené údaje, ktoré sa nezhodujú s podanou žalobou, avšak predložil súdu overenú fotokópiu výpisu z Obchodného registra a súdu, ktorý preukazuje priamu subjektivitu spoločnosti AB 1 B.V., reg. č.: 560 070 43 a zároveň bola súdu prvej inštancie predložená fotokópia zmluvy o postúpení pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 05. 2014. Podľa jeho názoru zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje všetky náležitosti a odstraňuje nedostatok jeho aktívnej legitimácie. Je nepochybné, že medzi postupcom a postupníkom došlo k prevodu práv a povinností na základe zmluvy o postúpení pohľadávky na neho, a preto chyby v písaní nevyvolávajú neplatnosť právneho úkonu za predpokladu, že význam (obsah), prejav vôle je nepochybný, pretože ku chybám došlo pri písomnom vyhotovovaní právneho úkonu. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 3. Žalovaná sa k odvolaniu právneho predchodcu žalobcu nevyjadrila. 4. Odvolanie právneho predchodcu žalobcu bolo podané dňa 15. 04. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. 5. Počas odvolacieho konania oznámila právna zástupkyňa právneho predchodcu žalobcu (pôvodného žalobcu) Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín dňa 14. 12. 2016, že ku dňu 18. 10. 2016 došlo k zániku spoločnosti AB 1 B.V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, reg. č. 560 07 043 (ďalej aj ,, AB 1 B. V.“) v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2 B. V., Amsterdam, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, reg. č. 572 79 667 (ďalej aj ,, AB 2 B. V.“), a teda spoločnosť AB 2 B. V. je právnym nástupcom spoločnosti AB 1 B.V.. Predmetné oznámenie je založené v správnom registri Krajského súdu v Banskej Bystrici pod Spr. 1360/16. Odvolací súd uznesením rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu v zmysle ustanovenia § 64 CSP. 6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky) 9. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. 10. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty právneho predchodcu žalobcu v odvolaní. 11. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta), nový veriteľ (postupník, cesionár). Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena môže nastať z vôle doterajšieho veriteľa zmluvou, uzavretou medzi ním a novým veriteľom (dobrovoľná cesia - cessio voluntaria) alebo bez jeho vôle, prípadne proti jeho vôli (nútená cesia - cessio necessaria), ktorá sa uskutočňuje buď priamo zo zákona, alebo súdnym rozhodnutím. Zmluva o postúpení pohľadávky musí mať písomnú formu (§ 524 ods. 1 OZ). Na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože zmena pri osobe veriteľa sa nedotýka jeho práv a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Predpokladom platnosti zmluvy je spôsobilý predmet postúpenia. Aj keď na platnosť zmluvy nie je potrebný súhlas dlžníka, podľa dikcie ustanovenia § 526 OZ sa však musí dlžníkovi oznámiť bez zbytočného odkladu postúpenie pohľadávky. Túto oznamovaniu povinnosť má postupca. Postupník v prípade, ak postupca neoznámi dlžníkovi cesiu, môže sám preukázať dlžníkovi postúpenie pohľadávky (napr. predložením zmluvy o postúpení pohľadávky). Ak postupca oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Kým dlžník nie je o postúpení pohľadávky vyrozumený, môže plniť pôvodnému veriteľovi, ktorý za tejto situácie nemôže plnenie odmietnuť. Následky postúpenia sa prejavujú v právnom postúpení všetkých troch subjektoch (postupcu, postupníka a dlžníka). Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s nimi spojenými, preto postupca nie je po postúpení oprávnený pohľadávku od dlžníka vymáhať a nie je oprávnený od dlžníka prijať plnenie. Postúpením pohľadávky dlžník nie je postúpením dotknutý vo svojom postavení, pričom nemôže sa zhoršiť jeho právne postavenie. Z uvedeného dôvodu sa dlžníkovi zachovávajú všetky námietky, ktoré mal v čase postúpenia proti pohľadávke a rovnako môže voči pohľadávke namietať vzájomné pohľadávky, ktoré už vtedy mal voči postupcovi a to aj vtedy, keď v čase postúpenia ešte neboli splatné (§ 529 OZ). Dlžník je povinný plniť novému veriteľovi len od vtedy, od kedy sa o postúpení dozvedel. 12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní. 13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu svoju aktívnu vecnú legitimáciu odôvodňoval Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 05. 2014, ktorú uzavrel so s postupcom, a to spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176. K žalobe právny predchodca žalobcu pripojil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 11. 2014 (č.l. 20 spisu) adresované žalovanej, z ktorej vyplýva, že pohľadávka postupcu Home Credit Slovakia, a.s. vzniknutá z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 02. 2011, bola na základe zmluvy zo dňa 12. 09. 2012 postúpená na obchodnú spoločnosť AB 1 B.V., reg. č. 341 86 049, súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným, založenú podľa právnych predpisov Holandského kráľovstva so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933. Odvolací súd poukazuje na to, že v spise sa nenachádza žiaden listinný dôkaz o tom, že predmetné Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 11. 2014 bolo doručené žalovanej. Z pripojeného podacieho hárku č. F. je možné vyvodiť len to, že boli podané na Slovenskú poštu, a.s., dve zásielky adresované R. Q., bytom Z. Q. X, P. (žalovanej), pričom z podacieho hárku nie je možné vyvodiť obsah zásielok. 14. Z uvedeného vyplýva, že postupca Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Piešťany neoznámil žalovanej zákonným spôsobom v zmysle ustanovenia § 526 OZ, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 05. 2014. 15. Z oznámenia označeného ,,Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX“ datovaného ku dňu 28. 05. 2014 (č.l. 50 spisu), vyplýva, že ,, Postupca (Home Credit Slovakia, a.s.) v súlade so zmluvou s názvom „Loan Receivables Transfer Agreement“ v znení neskorších zmien a dodatkov postúpil pohľadávku postupníkovi (AB 1 B. V.), a to za odplatu tak ako sa obe zmluvné strany dohodli a zároveň s ňou súhlasili.“ Právny predchodca žalobcu nepredložil prvoinštančnému súdu zmluvu označenú „Loan Receivables Transfer Agreement“ vrátane jej prekladu do slovenského jazyka. 16. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno) svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a to zmluvou označenou „Loan Receivables Transfer Agreement“, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, pretože Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 11. 2014, ktoré bolo adresované žalovanej obsahovalo diametrálne odlišné údaje (ohľadne dňa uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, registračného čísla postupníka - právneho predchodcu žalobcu), než na ktoré sa právny predchodca žalobcu odvolával v žalobe. Z obsahu spisu nie je možné ďalej vyvodiť, že postupca (Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Piešťany) zákonným spôsobom oznámil žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky na právneho predchodcu žalobcu (postupníka) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 05. 2014. 17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (§ 255 ods. 1 CSP). 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vznikol jej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania na strane žalovanej nevyplývajú, odvolací súd jej ich nepriznal. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).