Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/28/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316201730 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6316201730.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého Y. K., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa rodičov G. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. I. XXX, zastúpeného JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátom, Advokátska kancelária v Brezne, Kiepka 80 a N.. I. K., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. I. XXX, zastúpenej JUDr. Jurajom Žembom, advokátom, Advokátska kancelária v Brezne, ČSA 5, o úpravu rodičovských práv a povinností v konaní o rozvod manželstva a iné, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1P/20/2016-89 zo dňa 18. 01. 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca maloletého prispievať na jeho výživu sumou 110 EUR mesačne p o t v r d z u j e ; vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo G. K. a N.. I. K., rod. U., maloletého Y. K. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matke N.. I. K. a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 110 EUR mesačne vždy do 15 dňa každého mesiaca vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. Súčasne upravil styk otca s maloletým každý nepárny týždeň od piatku do nedele, počas letných, jarných, Vianočných prázdnin a počas Silvestra. 2. Súd prvej inštancie konal o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorý podal manžel G. K.. V prípade navrhovateľa išlo o jeho druhé manželstvo, okrem malol. Y. inú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu nemal. Bol samostatne hospodáriaci roľník s príjmom cca 11.000 EUR a prevažný zdroj jeho príjmov tvorili poľnohospodárske dotácie. Výdavky v sume cca 5.000 EUR vyčíslil za krmivá, veterinárne prípravky a na údržbu. Ďalej si hradil sociálne a zdravotné poistenie vo výške 200 EUR mesačne, výdavky za auto cca 130 EUR mesačne, daň z nehnuteľností, poplatok za komunálny odpad 40 EUR, za drevo 30 EUR. Manželka N.. I. K. s návrhom na rozvod súhlasila, u manželky išlo o tretie manželstvo, vyživovaciu povinnosť mala k trom deťom, jej najstaršia dcéra U. bola plnoletá, otec na ňu platil výživné 82 EUR. Na dcéru P. Y. platila výživné 27,13 EUR. Matka s maloletým Y. bývala do konca apríla 2017 v prenajatom byte v L., úhrady spojené s bývaním im platil manžel. Matka neuvádzala žiadny príjem, poberala len prídavky na dieťa vo výške 23,52 EUR. Maloletý Y. navštevoval škôlku, do ktorej ho matka vozila autom. Výdavky na auto vyčíslila v sume 100 EUR, na starostlivosť o dieťa v sume 100 EUR mesačne. 3. Okresný súd mal preukázaný trvalý rozvrat manželských vzťahov a skutočnosť, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia nežili v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodárili ani nezabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa z ich manželstva. Na čas po rozvode zveril maloletého Y. do starostlivosti matky, s čím otec dieťaťa súhlasil. Matka od otca žiadala výživné v sume 150 EUR mesačne. Okresný súd zohľadnil výdavky matky na maloletého Y. v sume 213 EUR mesačne, z toho 100 EUR na oblečenie, stravu a hygienu, výdavky matky na cestovanie maloletého v sume 80 EUR, náklady na voľno časové aktivity dieťaťa 30 EUR a poplatky za škôlku 3 EUR. Vzhľadom na podnikanie otca ako samostatne hospodáriaceho roľníka konštatoval, že jeho príjem sa stanovuje ťažko, preto vychádzal z toho, že má príjem 500 až 700 EUR mesačne. Otcovi zohľadnil výdavky na bývanie 40 EUR, na stravu 70 EUR, na osobné potreby 25 EUR, telefón 35 EUR. Výživné určené na maloletého vo výške 110 EUR považoval súd za primerané veku a potrebám dieťaťa ako aj majetkovým a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Pri úprave styku prihliadol na dohodu rodičov. Na právne zdôvodnenie uviedol § 22, § 23, § 24, § 25, § 62 a § 75 Zákona o rodine. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov v zmysle § 52 CMP nepriznal. 3. Proti rozsudku vo výroku o výživnom podala v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Namietala, že súd nezohľadnil podstatný rozdiel v príjmoch otca a matky, ktorá bola bez príjmu a uplynulých šesť rokov pracovala s otcom maloletého dieťaťa na spoločnej rodinnej farme popri materskej a rodičovskej dovolenke V tejto práci pokračovať nemôže, lebo po podaní návrhu na rozvod otec dieťaťa znemožnil matke pokračovať v hospodárení na farme. Z toho dôvodu môže trvať dlhšiu dobu, kým matka začne znova samostatne hospodáriť a dosiahne určitý príjem. Ďalej namietala, že otec neuviedol všetky svoje príjmy z predaja mäsa hovädzieho dobytka a oviec, za čo mohol mať v roku 2016 príjem okolo 3.900 EUR. Uplynulé roky tiež predával 10 - 15 kusov jatočných jahniat po 80 EUR za kus. Vyšší príjem otec dieťaťa priznal aj v konaní Okresného súdu Brezno sp. zn. 1P/72/2016. Navrhla, aby krajský súd napadnutý výrok zmenil a zaviazal otca na platenie výživného v sume 150 EUR mesačne, alebo aby v tejto časti rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, lebo určené výživné v sume 110 EUR je primerané veku a potrebám dieťaťa, ako aj zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 12. 04. 2017, ktoré bolo matke doručené prostredníctvom jej advokáta 26. 04. 2017 otec ďalej uviedol, že od roku 2005 žije na samote v extraviláne obce V. I. v zateplenom zrube, ktorý sám postavil, o zastavanej ploche 25 m2, bez inžinierskych sietí. Vodu má z prameňa, drevo z pozemkov, ktoré obhospodaruje, elektrinu zo solárneho panela. Pozemky má prenajaté od obce V. I.. Nemá poľnohospodársku mechanizáciu ani zamestnancov. Aktuálne choval 3 kozy, 22 ks oviec, od roku 2016 chová kravy a z nich teľatá na mäso. V súčasnosti má 6 kráv, 3 teľatá, 1 ročného býka a 7 ks jalovíc do ďalšieho chovu, ktoré dokúpil v roku 2016. Na farme má 2 jazdecké kone a ťažného koňa. Nákup zvierat robil z vlastného rozpočtu, okrem jednej kravy, ktorú kúpili spolu s manželkou. Ako manželia mali BSM zrušené. Po príchode manželky na farmu od januára 2010 s nimi bývala manželkina dcéra W. Y., od jesene 2013 jej najstaršia dcéra U. S.. Manželka mala svoj chov koní už pred príchodom na farmu. Od januára 2010 tu chovala svojich cca 10 - 15 jazdeckých koní, ktoré trénovala. V roku 2011 manželka začala opäť pretekať. Mala zámer pripravovať kone cez povinné národné vytrvalostné preteky na preteky medzinárodné a takto pripravené a zhodnotené kone predávať. V súčasnosti má 13 koní, z toho 2 kone využíva pre jazdenie vo vytrvalostnom športe na medzinárodnej úrovni pre seba a pre dcéru U.. Náklady na chov koní hradili ako manželia zo spoločného rozpočtu. Začiatkom apríla 2017 sa matka aj s maloletým synom presťahovali do obce Z. č. XXX v okrese P. W., kde bývalá manželka chová svoje kone a psov. K tvrdeniu matky, že táto nemá okrem prídavkov na deti príjem, otec uviedol, že v roku 2016/2017 bola cena za seno na zimné kŕmenie jej koní cca 1.000 EUR, štartovné a doprava na preteky koní, ktorých výpis predložil v prílohe boli 844 EUR. V roku 2016 mala bývalá manželka realizovať kúpu pozemkov pri obci U. a v tej súvislosti jej prepadla záloha v sume 2.000 EUR. Na jeseň 2016 kúpila v blízkosti farmy chatku za 7.000 EUR a v marci 2017 pozemok pod chatkou od obce V. I. za 410 EUR, oprava auta Jeep Grand Cherokee 2 7TD stála 2.400 EUR. Matka teda na jednej uviedla, že príjem nemá a na druhej strane len v roku 2016/17 investovala do vyššie uvedených vecí sumu cca 13.654 EUR. Ďalej otec vo vyjadrení uviedol, že v súvislosti s predajom mäsa a dobytka mal v roku 2016 príjem 1.572,31 EUR. Porážkou býka a jalovice dňa 03. 11. 2016, ktoré mali v spoluvlastníctve s manželkou, bol zdaniteľný príjem 1.560,62 EUR, ktorý obom patrí v polovici. Za porážku 1 ks býka dňa 18. 11. 2016 mal zdaniteľný príjem 505 EUR a za predaj 3 ks jahniat v roku 2016 mal príjem 287 EUR. Okresný súd teda správne zohľadnil, že otec mal priemerný mesačný príjem 500-700 EUR, ktorý aj po zohľadnení príjmu z domácich zabíjačiek v sume 1.572 EUR zodpovedá jeho ročnému príjmu 6.000 - 8.400 EUR. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. 5. Kolízny opatrovník uviedol, že určená výška výživného zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa a možnostiam oboch rodičov. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj obsah súdneho spisu v zmysle § 62, § 65 - § 67 CMP a zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne a správne a zisteného skutkového stavu, ktorý okresný súd správne právne posúdil a svoje úvahy a rozhodnutie náležite a v potrebnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd na dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu poukazuje a stotožňuje sa s nimi v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj obsah súdneho spisu a zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý okresný súd správne právne posúdil a v potrebnom rozsahu odôvodnil. Matka v odvolaní spochybňovala príjem otca, z ktorého súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal, tvrdením, že do celkových príjmov otca nebol zohľadnený príjem z odpredaja mäsa a oviec v roku 2016. K uvedeným tvrdeniam sa otec podrobne vyjadril, pričom preukázal, že celková suma príjmov otca, z ktorých vychádzal okresný súd pri určení výživného, nebola vyššia. Matka v odvolaní uvádzala, že jej otec znemožnil pokračovať v hospodárení na farme a z toho dôvodu môže trvať dlhšiu dobu, kým začne znova samostatne hospodáriť a dosiahne určitý príjem. Matka sa však nevyjadrila k vlastným príjmom, ktoré súviseli s chovom, trénovaním a pretekaním koní, ani k financovaniu nehnuteľností, ktoré matka kúpila v čase, keď už manželstvo účastníkov konania nefungovalo. Matka sa nevyjadrila ani k zdroju svojich príjmov a nevysvetlila, či a prečo bolo potrebné vynaložiť tieto náklady na podnikanie, na ktoré poukázal otec dieťaťa. 10. Odvolací súd považuje určené výživné v sume 110 EUR mesačne za primerané, zodpovedajúce veku dieťaťa, ktoré bolo v predškolskom veku, pred nástupom do základnej školy ako aj príjmovým a majetkovým pomerom otca, ktorý je samostatne hospodáriacim roľníkom v špecifických horských podmienkach, do ktorých matka dieťaťa prišla bývať a ktoré sú jej známe. Pokiaľ matka preukáže, že životná úroveň otca je vyššia a že jeho majetkové a príjmové pomery umožňujú platiť otcovi vyššie výživné, bude môcť podať návrh na zvýšenie výživného. 11. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie vo výroku o výživnom je preto vecne správne a krajský súd ako súd odvolací ho potvrdil. Rozsudok okresného súdu vo výroku o rozvode manželstva, o zverení maloletého do starostlivosti matky a o úprave styku otca s maloletým dieťaťom zostáva týmto rozhodnutím nedotknutý. 12. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP. Toto uznesenie je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, súd môže povinnému uložiť pokutu do 1 000 €, zastaviť výplatu rodičovského príspevku povinnému a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdať ho tomu, komu bolo maloleté dieťa podľa rozhodnutia zverené, a to aj bez návrhu (§ 367 ods. 3, § 376 ods.3, § 383 ods. 1, § 386 ods. 1 CMP).