Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415209256 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415209256.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v konaní o návrhu navrhovateľa N.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo D., D. č. XXX/XXX, proti osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H. D., G. č. XX, v odvolacom konaní zastúpenej Mgr. Petrom Mačajom, advokátom so sídlom v Banskej Štiavnici, Dolná č. 7, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19C/274/2015-664 zo dňa 04.10.2016, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti (druhý výrok), vo výroku o trovách konania (tretí výrok) a vo výroku o trovách konania štátu (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e. II. Osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“ v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku; ďalej len „C.m.p.“). 1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 8P/300/2006-59 zo dňa 30.11.2006 s účinnosťou od 01.07.2015 (prvý výrok), návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok), vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok) a rozhodol, že účastníci konania sú povinní nahradiť štátu trovy konania každý v polovici (štvrtý výrok). 1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti (ďalej aj „dcéra navrhovateľa“) je plnoletou dcérou navrhovateľa, pochádza z rozvedeného manželstva rodičov; vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej bola naposledy určená rozsudkom č.k. 8P/300/2006-59 zo dňa 30.11.2006 na sumu 2.200,- Sk (73,03 €) mesačne; dňa 20.05.2014 ukončila štúdium na súkromnej strednej škole umeleckého zamerania (konzervatórium) vykonaním maturitnej skúšky; dňa 15.09.2014 nastúpila na štúdium na vysokej škole v zahraničí (Anglicko), ktorej tretí ročník riadne navštevuje v hlavnom odbore písanie scenárov a vedľajšom odbore anglický jazyk; od začiatku štúdia v zahraničí pracovala popri štúdiu a dosahoval nepravidelný príjem, od júla 2015 pracuje pravidelne a dosahuje pravidelný príjem; náklady na štúdium sú čiastočne hradené zo študentského fondu; má výdavky na bývanie a bežné potreby; navrhovateľ má príjem okolo 1.000,- € mesačne a ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére. 1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie pokiaľ sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči svojej plnoletej dcére s účinnosťou od 21.05.2014, bol jeho návrh čiastočne dôvodný; dospel k záveru, že dcéra navrhovateľa návštevou bakalárskeho štúdia na vysokej škole v zahraničí vo zvolených odboroch pokračuje v rozvíjaní dosiahnutého umeleckého vzdelania na strednej škole, školu riadne navštevuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie preto samotné ukončenie štúdia na strednej škole nezakladá zákonný dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti; napriek narušeným vzťahom účastníkov konania nedospel k záveru o splnení podmienok na zrušenie vyživovacej povinnosti ani z dôvodu rozporu s dobrými mravmi; na základe skutočnosti, že dcéra navrhovateľa začala dosahovať pravidelný príjem z pracovnej činnosti popri štúdiu dospel k záveru, že nadobudla schopnosť sama sa živiť s účinnosťou od 01.07.2015, pretože od tohto obdobia je schopná samostatne platiť svoje pravidelné výdavky spojené so štúdiom a životom v zahraničí; nadobudnutie tejto schopnosti už skôr z vykonaného dokazovania nevyplynulo a preto návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietol. 1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine; o trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, pretože nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania; trovy štátu vzniknuté z titulu nákladov na preklad listín v súvislosti s dožiadaním o vykonanie dôkazu v zahraničí uložil zaplatiť obidvom účastníkom konania v polovici. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal navrhovateľ včas odvolanie zo dňa 29.11.2016 (č.l. 677-681 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu, v ktorom súd jeho návrhu nevyhovel a vo výroku o trovách konania štátu. Napadnutému rozsudku vyčítal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na skutočnosť, že už od roku 2013 sa neúspešne snažil zistiť informácie ohľadne trvania jeho vyživovacej povinnosti k dcére, všetky orgány však tieto informácie odmietli zisťovať; dcéra vydala aj zákaz, aby mu poskytli akékoľvek informácie o jej štúdiu na strednej škole; až po zásahu krajského súdu v inej veci sp. zn. 5C/41/2013, v ktorej zrušil rozsudok okresného súdu ako nezákonný pre porušenie jeho práva na spravodlivý proces, začiatkom roka 2016 v prejednávanej veci súd vyžiadal informácie od školy v zahraničí ohľadne pomerov jeho dcéry; od roku 2013 do roku 2016 Okresný súd Žiar nad Hronom odmietal vykonávať dôkazy na zistenie pomerov jeho dcéry a prihliadal len na jej tvrdenia; navrhovateľ podrobne popísal svoj zhoršený zdravotný stav a aj zlý zdravotný stav svojej maloletej dcéry; poukázal na skutočnosť, že od 01.07.2015 má slobodná a bezdetná osoba (jeho dcéra) pravidelný mesačný príjem, ktorý v niektorých mesiacoch prevyšuje jeho príjem, z ktorého vyživuje maloletú dcéru a jeho matku; považoval za nemorálne, že dcéra neoznámila svoje príjmové pomery a zamestnanie ani jemu a ani súdu; k priznaniu z jej strany došlo až v septembri 2016 na nátlak súdu, kedy už vedela, že súd má o jej pomeroch vedomosť; dcéra spôsobila, že súd prvej inštancie musel požiadať o zaslanie dôkazov zo zahraničia, preto má znášať trovy štátu v celom rozsahu a nielen v polovici, keď z tohto dôvodu nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania štátu; vyjadril aj názor, že trovy môže znášať aj štát, ktorý má nemalú zásluhu na tom, že dôkazy sa nevykonali oveľa skôr, pretože „ak by sa dokazovanie vykonalo riadne v konaní sp. zn. 5C/41/2013, tak konanie v prejednávanej veci sp. zn. 19C/274/2015 by pravdepodobne nikdy nevzniklo a tým by nevznikli ani zbytočné náklady účastníkom konania a štátu“; súd prvej inštancie sa mal podľa jeho názoru zaoberať skutočnosťou, že dokazovanie začal vykonávať až po zrušení nezákonného rozsudku v konaní sp. zn. 5C/41/2013 s tým, že k vyneseniu nezákonného rozsudku došlo aj konaním jeho dcéry; nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že vyjadrenia jeho dcéry na jeho adresu nie sú v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na závery v rozhodnutí krajského súdu zo dňa 26.11.2014, pretože v rokoch 2015 a 2016 je úplne iný skutkový a právny stav ako bol v roku 2013 a 2014, kedy ešte neexistoval nezákonný rozsudok vydaný v príčinnej súvislosti s chovaním jeho dcéry a neochotou okresného súdu vykonať dôkazy v konaní sp. zn. 5C/41/2013, keď s týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie nedokázal vysporiadať a preto rozhodol nesprávne; poukázal aj na skutočnosť, že v konaní sp. zn. 5C/41/2013 dcéra tvrdila, že nemá stálu prácu a príjem a v prejednávanej veci sa dožiadaním zistilo, že má stálu prácu odo dňa nástupu na vysokú školu, len výška mzdy je rôzna a to začiatku nepravidelná, dcéra tak neustále uvádza nepravdivé údaje; podľa tvrdení dcéry sa jej od roku 2013 nedali poslať na súd žiadne doklady, tieto začala posielať až v septembri 2016 na jeho nátlak a nátlak súdu a vykonaní dožiadania do zahraničia, ktoré ju obišlo, preto až potom začala spolupracovať a poslala aspoň výpisy z účtu, ale len za rok 2016, hoci zvýšenie výživného žiada v konaní sp. zn. 5C/41/2013 od 01.09.2012; považoval za nespravodlivé, že keď dcéra pošle niečo do spisu dozvie sa to až na pojednávaní bez toho, aby mu to súd zaslala na vedomie, keď z dôvodu plnenia pracovných povinností si nemôže dovoliť chodiť každý týždeň nahliadať do spisov; vyjadril presvedčenie, že dcéra odišla do Anglicka za prácou a škola slúži len na aklimatizáciu a rozhliadnutie sa po práci a nie na prípravu na budúce povolanie a to z dôvodu, že v rodine matky, ktorá žije a pracuje v Rakúsku, nie je pre dcéru miesto, táto potom zostane v Anglicku, nikdy nebude prispievať na dôchodkový systém a nikomu nič nevráti; poukázal na to, že súdny systém vôbec nerozlišuje „slušných a neslušných otcov“, čo ubližuje ľuďom, keď „tento stav nevadí až tak dospelým, ale nevie, čo urobila jeho maloletá dcéra, že jej v nezákonnom konaní oprávnená z výživného zobrala jedlo a jej rodičom tri roky života“. Na záver odvolania poukázal na nezrovnalosť vo výpise z účtu svojej dcéry, pretože „zostatok na účte nezodpovedá tomu, čo zarába a míňa, preto by veril tomu, že má aj iné príjmy“. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol zmenu napadnutého rozsudku v zmysle zrušenia vyživovacej povinnosti voči jeho dcére s účinnosťou od 21.05.2014 s tým, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a plnoletá dcéra bude povinná nahradiť štátu trovy konania v plnom rozsahu. 2.2 Dcéra navrhovateľa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). 3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). 4.1 Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok; podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 395 ods. 2 C.m.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania navrhovateľa podľa § 379 C.s.p. v spojení s § 65 C.m.p. a contrario (z dôvodu, že konanie v prejednávanej veci mohlo v zmysle § 155 C.m.p. začať len na návrh) so zohľadnením, že podľa § 66 C.m.p. nie je viazaný odvolacími dôvodmi a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. ako vecne správny potvrdil. 4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti návrhu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči plnoletej dcére s účinnosťou od 01.07.2015. Odvolacie námietky navrhovateľa ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C.m.p.). 4.6 Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním v prejednávanom veci popísal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku a v podstatných rysoch nebol spochybnený ani zo strany navrhovateľa, ktorý sa v odvolacom konaní domáhal len iného hodnotenia vykonaného dokazovania z hľadiska právneho posúdenia veci. V tomto smere sa však odvolací súd po preskúmaní veci stotožnil so súdom prvej inštancie; súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby; z vykonaného dokazovania vyplynulo, že túto schopnosť dosiahla dcéra navrhovateľa v júli 2015 a preto súd prvej inštancie správne zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči nej s účinnosťou od 01.07.2015; správnosť právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nemohla ovplyvniť odvolacia námietka navrhovateľa, že dôkazy vykonané v prejednávanej veci (najmä pokiaľ ide o dožiadanie za účelom zistenia pomerov dcéry v zahraničí) mohol súd v inom konaní vykonať už skôr, pretože pre odvolací súd bol pri rozhodovaní o odvolaní rozhodujúci postup súdu prvej inštancie v prejednávanej veci a navyše je zrejmé, že okamih vykonania dokazovania nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť okamih, kedy z hľadiska hmotného práva dochádza k zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu (t.j. okamih nadobudnutia schopnosti dcéry navrhovateľa sama sa živiť); inými slovami skôr vykonané dokazovanie (pred júlom 2015) by nutne muselo viesť k záveru, že dcéra navrhovateľa nie je schopná sama sa živiť z dôvodu sústavnej prípravy na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole; z tohto dôvodu nemôže byť dôvodná ani odvolacia námietka navrhovateľa týkajúca sa rozporu konania dcéry (nepredloženie dokladov skôr) s dobrými mravmi ako dôvodu pre nepriznanie výživného, pretože ako bolo uvedené vyššie predloženie, resp. nepredloženie dokladov nemohlo mať vplyv na vykonaným dokazovaním ustálený okamih nadobudnutia schopnosti sama sa živiť; žiadne iné skutkové podklady pre posúdenie konania dcéry navrhovateľa za rozporné s dobrými mravmi odvolací súd z vykonaného dokazovania neidentifikoval; samotné narušenie vzájomných vzťahov navrhovateľa a jeho dcéry nie je samo osebe rozporné s dobrými mravmi; odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k záveru, že štúdium dcéry navrhovateľa na vysokej škole v zahraničí obsahovo nadväzuje na štúdium na strednej škole (konzervatóriu), pretože rozvíja vzdelanie nadobudnuté v umeleckej oblasti. 5. Podstatné vyjadrenia účastníkov konania prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.). 5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 6. Podstatné tvrdenia účastníkov konania uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.). 6.1 Navrhovateľ podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho právne posúdenie vo vzťahu k dôvodnosti návrhu v prejednávanej veci však považuje odvolací súd za správne (body 4.5 až 4.6 odôvodnenia). 7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý zo strany navrhovateľa a odvolací súd ho preskúmal len ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru aj o vecnej správnosti výroku o trovách konania štátu, pretože súd prvej inštancie bol povinný z úradnej povinnosti zistiť skutočný stav veci (35 C.m.p.) a za týmto účelom vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania (§ 36 C.m.p.); pokiaľ súd nariadil vykonanie dožiadania o vykonanie dôkazu v zahraničí, náklady spojené s týmto dôkazom nahrádzajú štátu účastníci konania; vzhľadom na výsledok konania v prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o povinnosti účastníkov konania nahradiť trovy konania štátu rovným dielom každý v polovici; pre úplnosť odvolací súd dodáva, že postup súdu v inom konaní účastníkov konania (vrátane jeho postupu v rámci dokazovania) nemôže mať vplyv na rozhodnutie o trovách konania štátu v prejednávanej veci. 8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko v prejednávanej veci nejde o konanie podľa § 53 C.m.p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania (§ 55 C.m.p.), o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že dcére navrhovateľa nepriznal proti navrhovateľovi ako neúspešnému odvolateľovi náhradu trov odvolacieho konania. 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (§ 370 ods. 1 a 2 C.m.p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 C.m.p.); súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 ods. 3 C.m.p.); ak po nariadení výkonu rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.).