Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/419/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415210699 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415210699.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná JUDr. Martin Máčaj, advokát a konateľ, proti žalovanému J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. K. XXX/XX, XXX XX Q., v konaní o zaplatenie 961,01 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/34/2016-53 z 23. júna 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy 961,01 €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 961,01 € od 23. 04. 2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 961,01 € od 08. 06. 2011 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania zamietol z dôvodu, že si žalobca svoj nárok v konaní odvodil zo zmenky ako z cenného papiera, avšak dohoda o vyplnení zmenky a na jej základe vystavená zmenka sú neplatné. Z listín predložených v konaní žalobcom zistil, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 600200011 dňa 6. septembra 2010, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 450,- €, ktorý mal žalovaný splatiť žalobcovi spolu s príslušným poplatkom vo výške 438,- €, t. j. spolu celkom 888,- € v 12 mesačných splátkach po 74,- € počnúc dňom 09. 10. 2010. Na rube tejto zmluvy boli vytlačené všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 13, v ktorých bola obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky. Zmenka, od ktorej si odvodzoval žalobca nárok, bola vystavená 6. septembra 2010 v Kremnici na rad žalobcu žalovaným ako vystaviteľom označeným menom, priezviskom, trvalým bydliskom, rodným číslom a bola podpísaná. V zmenke bola uvedená zmenková suma 961,01 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 23. 04. 2011, ďalej doložka „bez protestu“ a že môže byť predložená na platenie v lehote 4 rokov od vystavenia. Spôsob vyplnenia zmenky jednoznačne nasvedčoval tomu, že bola vystavená dodatočne a že súvisí s úverovou zmluvou č. 600200011. Pôvodne si žalobca nárok zo zmenky uplatnil voči žalovanému v rozhodcovskom konaní, ktoré bolo podľa § 73 ods. 6 zákona č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zastavené ku dňu 16. 06. 2015. S poukazom na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 10. 2015 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 93/2015, podľa ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ a ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu účinnú v čase, keď bola zmenka vystavená, skúmal súd prvej inštancie charakter zmluvy o úvere a dospel k názoru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu, že žalobca má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému vo forme úveru. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu prvej inštancie išlo o spotrebiteľský úver podriadený zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 9 ods. 2 vymedzoval zákonné náležitosti zmluvy o úvere pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti pri absencii niektorých z nich. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, údaj o RPMN ani termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Žalovanému teda vznikla povinnosť vrátiť iba vyčerpaný úver 450,- €, z ktorého podľa tvrdenia žalobcu uhradil 148,- €. Jeho dlh predstavuje sumu 302,- €. Prijatie zabezpečovacej zmenky veriteľom v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi bolo s účinnosťou od 01. 01. 2011 zakázané. Do 31. 12. 2010 platilo podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., že veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Žalobcom predložená zmenka bola vyplnená na zmenkovú sumu 961,01 € pri úvere vo výške 450,- €, čo je nepochybne v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.. Dohodu o vyplnení zmeniek v článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyhodnotil súd prvej inštancie ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k) a ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a umožňovala vymáhať plnenie uplatňované v rozpore so zákonom a spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže zabezpečovala nároky veriteľa v širšom než zákonnom rozsahu. Dohoda o vyplnení zmeniek je neplatná podľa názoru súdu prvej inštancie aj podľa ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka. 1.1 Žalovanému by vznikol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok nárok na náhradu trov konania z dôvodu jeho úspechu v prvoinštančnom konaní, napriek tomu náhrada trov konania žalovanému voči žalobcovi priznaná nebola z dôvodu, že ich náhradu v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. nepožadoval. 2. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca na Okresný súd Banská Bystrica 8. augusta 2016. Tvrdil v ňom, že so žalovaným neuzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, z tohto dôvodu sa na právny vzťah účastníkov zmluvy neaplikuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Navyše si účastníci zmluvy v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere dohodli podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy medzi nimi sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Žalovaný nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia žalobcu treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec, keď na daný prípad aplikoval § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového a ex offo prihliadal na námietky, ktoré má žalovaný zo zmenky. Intertemporálne ustanovenie § 372y Občianskeho súdneho poriadku jasne hovorí, že ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok, mal súd postupovať podľa predpisov účinných do novely uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z.. Je nepochybné, že návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol v tomto prípade doručený predo dňom účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku, z toho je zrejmé, že súdom prvej inštancie aplikované ustanovenia zákona zmenkového a šekového nemožno na tento prípad vzťahovať. Ak by aj napriek tomu súd považoval vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský, na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. apríla 2014, ktorý zakazoval splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom, ak išlo o spotrebiteľský úver, súd prihliadať nemal. V zmenkovom konaní až do 22. 12. 2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadať na neprípustnosť použitia zmenky ako je stanovená od 01. 01. 2016, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Zmenkový nárok nie je akcesorický, od zmluvného záväzku vo vzťahu k zmluvnému záväzku je abstraktný, neovplyvnený kauzou zmluvného záväzku. Zmenková judikatúra spred 23. 12. 2015 nepripúšťa ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou s takým následkom, aby ex offo umožnila dlžníkovi uplatňovať jeho nárok na náhradu škody. Zmenka je cenný papier a jej vznik, aj keď je zakázaný, nemožno poprieť. Súd môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť právnych úkonov. Zmenka je cenný papier, nie právny úkon. Ak súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo zmenky. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil. 3. I keď konanie na súde prvej inštancie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) odvolací súd musí prejednať vec podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a prihliadať na právne účinky úkonov, ktoré pred účinnosťou C. s. p. nastali. Civilný sporový poriadok ukladá odvolaciemu súdu nariadiť odvolacie pojednávanie na prejednanie veci iba v prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie alebo prejednanie veci na odvolacom pojednávaní vyžaduje dôležitý verejný záujem. Zákonné podmienky pre nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. naplnené neboli. Z tohto dôvodu odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Pred samotným rozhodnutím vo veci v súlade s § 382 Civilného sporového poriadku vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré pri rozhodovaní súdom prvej inštancie neboli použité a podľa názoru odvolacieho súdu sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Na výzvu odvolacieho súdu sa k možnému použitiu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 101 Občianskeho zákonníka vyjadril iba žalobca, ktorý zopakoval svoju argumentáciu z odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere č. 600200011 zo 6. septembra 2010 bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto sa na ňu zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje a preto nie je možné ex offo prihliadať podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa na premlčanie. Zotrval na názore, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Žalovaný sa nevyjadril na výzvu súdu ani k odvolaniu žalobcu. 4. Návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom 16. septembra 2015 si žalobca voči žalovanému uplatnil na základe zmenky č. 600200011 vystavenej 6. septembra 2010 zabezpečujúcej splnenie dlhu zo zmluvy o úvere č. 600200011 zo dňa 6. septembra 2010. Žalobca žiadal rozhodnúť vo veci zmenkovým platobným rozkazom, ale návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu Okresný súd Banská Bystrica, ktorému bola vec z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená neakceptoval a zmenkový platobný rozkaz vydaný nebol. Žalobca si nesprávne alebo zavádzajúco vysvetlil ustanovenie § 372y ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2016, ak tvrdí, že súd prvej inštancie mal postupovať pri prejednávaní veci podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 23. 12. 2015 a neprihliadať ex offo na námietky, ktoré mal žalovaný zo zmenky z dôvodu, že podľa § 372y ods. 2 O. s. p. nebolo rozhodujúce, kedy doručil žalobca na súd návrh na vydanie zmenkového a šekového platobného rozkazu, ale kedy bol doručený zmenkový platobný rozkaz alebo šekový rozkaz, čo sa v tomto prípade vôbec nestalo. Súd prvej inštancie prejednal vec v súlade s vtedy účinným Občianskym súdnym poriadkom. 5. Žalobca síce dokladal k žalobe zmenku a navrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale z hľadiska skutkového odôvodnenia nároku je zrejmé, že sa od žalobcu domáhal zaplatenia nedoplatku úveru zo zmluvy o úvere č. 600200011, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným ako fyzickou osobou dňa 6. septembra 2010, o čom svedčí hneď prvá veta časti I. žaloby: „Žalobca je právnická osoba, žalovaný je fyzická osoba, žalobca podáva v zmysle zmluvy o úvere č. 600200011, návrh na vydanie platobného rozkazu“. Súd prvej inštancie správne v súlade so spoločným stanoviskom občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 10. 2015 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod publikačným číslom 93 skúmal charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a dospel k správnemu názoru, že ide o vzťah spotrebiteľský, vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa i napriek dohode účastníkov zmluvy o úvere vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru o tom, že sa ich právne vzťahy budú riadiť a spravovať ustanovenia Obchodného zákonníka z dôvodu, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čím spĺňal definíciu spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2010 (ku dňu uzavretia zmluvy). Žalobca má v predmete podnikateľskej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, preto sa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka považuje za dodávateľa a zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. 5.1 Ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo účinné ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Práve posledná veta ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylučuje aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na vzťah žalobcu a žalovaného. 6. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 7. Návratnosť úveru v zmluve o úvere bola účastníkmi zmluvy dohodnutá tak, že úver vo výške 450,- € spolu s príslušným poplatkom vo výške 438,- €, t. j. celkom 888,- € zaplatí žalovaný žalobcovi v 12 mesačných splátkach po 74,- € počnúc dňom 09. 10. 2010 z čoho vyplýva, že posledná splátka bola splatná 09. 10. 2011. Keďže však žalovaný úver nesplácal, žalobca požadoval od žalovaného splatenie celého úveru už 08. 06. 2011, kedy podľa obsahu žaloby predložil žalovanému vyplnenú zmenku na sumu 961,01 € s dátumom začiatku úročenia 23. 04. 2011. Dňom nasledujúcim po predložení zmenky žalovanému od 09. 06. 2011 začala podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku voči žalovanému v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka v rozsahu 3 rokov. 8. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné právo sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. 9. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 10. V súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. odvolací súd prihliadol na premlčanie nároku aj bez námietky žalovaného a žalobu podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol z dôvodu, že trojročná premlčacia doba ustanovená v § 101 Občianskeho zákonníka uplynula 09. 06. 2014 (z 08. 06. 2014 - nedele, sa podľa § 122 ods. 3 OZ presunul posledný deň lehoty na najbližší nasledujúci pracovný deň) a žaloba bola na Okresný súd Žiar nad Hronom podaná až 16. septembra 2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Aplikácia ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. na právny vzťah sporových strán je v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/5/2015 z 30. mája 2016, 4MCdo/17/2014 z 26. 11. 2015, 8MCdo/3/2015 z 28. mája 2015). 11. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu bolo vecne správny vo výroku. Odvolací súd v prvom rade skúmal, či žalobný nárok uplatnil žalobca včas a keď dospel k názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť z dôvodu premlčania nároku žalobcu, už neskúmal vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska ním aplikovaných zákonných ustanovení a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 vo veci samej ako vecne správne vo výroku. Z rovnakého dôvodu nebolo potrebné sa vyporiadať ani s námietkami odvolateľa v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. 13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania zodpovedá vtedy účinným ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p., preto aj v tejto časti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému vzhľadom na jeho úspech v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).