Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/32/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415213563 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415213563.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., vo veci starostlivosti o maloleté deti Y., nar. XX. XX. XXXX a U., nar. XX. XX. XXXX U., obidve s trvalým pobytom W. XX, XXX XX W. F., obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F. U., T. A., so sídlom F. XX, XXX XX A., deti matky K.. M. U., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XX, XXX XX W. F., právne zastúpenej JUDr. Ing. Miroslavou Tencerovou, advokátkou so sídlom Hurbanovo nám č. 5, 811 03 Bratislava a otca Y.. T. U., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. XXX/XX, XXX XX Q. F., právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12P/85/2015-136 zo dňa 9. novembra 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 09. 11. 2016 uložil otcovi maloletých detí povinnosť platiť na výživu maloletej U. U. výživné 160 Eur mesačne splatné do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa Y.. M. U., nar. XX. XX. XXXX, počnúc dňom 21. 12. 2015 (prvý výrok). Zameškané výživné za obdobie od 21. 12. 2015 do 30. 11. 2016 vo výške 226 Eur povolil otcovi splácať v 30 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (druhý výrok). Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol (tretí výrok). Štvrtým výrokom vyslovil, že dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19P/90/2014-71 zo dňa 09. 04. 2015 v časti o výške výživného na maloletú U. U., nar. XX. XX. XXXX. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (piaty výrok). Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že matka navrhla zvýšenie mesačného výživného na maloletú Y. zo sumy 160 Eur na 240 Eur a na maloletú U. zo 140 Eur na 220 Eur odo dňa 10. 12. 2015 z dôvodu podstatnej zmeny pomerov, ktorá u maloletej U. spočíva v nástupe do X. ročníka základnej školy od 01. 09. 2015 a u maloletej Y. v podstatnom vzraste nákladov spojených s výchovou a výživou. Poukázala aj na zmenu pomerov v dôsledku presťahovania matky a detí z Q. F. do W. F., kde obe maloleté dcéry navštevujú základnú školu. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19P/90/2014 súd prvej inštancie zistil, že k úprave výkonu rodičovských práva a povinností k maloletým deťom došlo rozsudkom o rozvode manželstva rodičov č. k. 19P/90/2014-71 zo dňa 09. 04. 2015 tak, že maloleté boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na výživu maloletej U. sumou 140 Eur mesačne a maloletej Y. sumou 160 Eur mesačne. Po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 12CoP/20/2015-110 zo dňa 27. 08. 2015 o potvrdení výroku o vyživovacej povinnosti nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 10. 09. 2015. Matka s maloletými žila u svojich rodičov v rodinnom dome v Q. F., na bývanie prispievala 80 Eur mesačne. Pracovala v A. U. L. Y.V. v Q. F. s čistým priemerným mesačným príjmom 420 Eur a poberala prídavky na deti vo výške 47,04 Eur. Jej mesačné výdavky pozostávali z nákladov na stravu vo výške 100 Eur, stravného na maloleté deti v MŠ a ZŠ 20 až 22 Eur a ďalších bežných výdavkov na ošatenie, školské pomôcky a zdravotnú starostlivosť maloletých detí. Ich otec pracoval vo U. D. L., kde dosahoval čistý mesačný príjem 1.186 Eur. Žil v rodinnom dome v osobnom vlastníctve jeho matky, platil inkaso a náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti 205,57 Eur mesačne. Jeho náklady na cestovné do práce boli 200 Eur a na stravu 70 Eur mesačne. Splácal úver mesačnými splátkami vo výške 439 Eur, platba za povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie motorového vozidla bolo 21,80 Eur. Platil si životné poistenie vo výške 56 Eur mesačne a maloletým deťom 57,60 Eur mesačne, platby za telefón boli 40 Eur mesačne a splátka kreditnej karty 89 Eur. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že k podstatnej zmene pomerov ako zákonnej podmienky zvýšenia výživného došlo len u maloletej U., ktorá v čase predchádzajúceho rozhodovania navštevovala materskú školu, ale od septembra 2015 nastúpila do X. ročníka základnej školy a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola žiačkou X. ročníka. Nástup maloletej U. na povinnú školskú dochádzku znamenal vznik výdavkov na školské potreby, platbu za školský klub 9 Eur štvrťročne a za stravu v školskej jedálni 20 až 22 Eur mesačne, za S. krúžok 40 Eur polročne. Matka bola stále zamestnaná ako G. v A. U. L. Y.V. v Q. F., pričom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie študovala v T. ročníku vysokej školy, kde uhrádzala školné 600 Eur ročne a cestovné do W. 60 Eur mesačne. Mesačne uhrádzala za bývanie v prenajatom dvojizbovom byte v W. F. 220 Eur, za internet 11,04 Eur a mobilný telefón 36 Eur, jej mesačné výdavky na cestovné do práce predstavovali 70 Eur a na stravu v škole 17 Eur mesačne. Výdavky na ostatnú stravu vyčíslila sumou 150 Eur a na hygienu a kozmetiku sumou 60 Eur mesačne. V súvislosti so zdravotným stavom maloleté deti nemali zvýšené výdavky. U maloletej Y. súd prvej inštancie nezistil podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného zo strany otca. Maloletá bola stále žiačkou základnej školy, a to X. ročníka, takže od septembra 2016 už nenavštevovala školský klub ani krúžok H.. Platba v A. predstavovala 9 Eur mesačne a za S. krúžok 40 Eur polročne, za stravu v školskej jedálni od 22 do 23 Eur mesačne. Na rozdiel od predošlého rozhodovania prestala navštevovať M. krúžok v A. Y. a začala navštevovať bezplatný R. krúžok; za týmto účelom ju otec vozieval na C. v obci W. H., s čím mu vznikali mesačné výdavky na benzín 25 - 30 Eur. Ďalej okresný súd zistil, že u matky došlo k zvýšeniu príjmu od posledného rozhodovania o 155 Eur mesačne, v spojení s čím zvýšenie výdavkov na bývanie zo sumy 80 Eur na 220 Eur nehodnotil ako podstatnú zmenu majetkových pomerov. U otca došlo k zvýšeniu príjmu o 119 Eur a k zníženiu splátky úveru formou refinancovania zo 439 na 266 Eur. Ani u jedného rodiča nedošlo k zmene počtu vyživovacích povinností, ani jeden z nich nežil v spoločnej domácnosti s iným partnerom. Otcovi naďalej vznikali výdavky v súvislosti s dochádzaním do práce, stravovaním v práci aj mimo nej. Dňa 21. 10. 2016 pre obidve maloleté dcéry uzatvoril poistné zmluvy, ktorými sa zaviazal platiť poistné na maloletú Y. 27 Eur mesačne a na maloletú U. 26 Eur mesačne. Preukázal, že nad rámec bežného výživného deťom prispieval nákupmi oblečenia a obuvi. Súd prvej inštancie zdôraznil povinnosť určiť výživné zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletých detí v primeranej výške, nielen v závislosti od výšky príjmu otca, čím je povinnému rodičovi umožnené prispievať aj nad rámec súdom stanoveného výživného, a tým udržiavať a prehlbovať citové väzby so svojimi deťmi. Počiatok platenia zvýšenej vyživovacej povinnosti určil súd prvej inštancie na deň podania návrhu 21. 12. 2015, preto za dobu do vyhlásenia do 30. 11. 2016 vyčíslil dlh otca na výživnom sumou 226 Eur, ktorý mu povolil splácať tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd prvej inštancie zdôvodnil, že nevykonal dôkaz dožiadaním úverových informácií z bankového registra podľa návrhu matky na zistenie, ako otec maloletých navyšoval úver v T. F. aj vo O. L. a nedožiadal ani L. O. o oznámenie skutočnej výšky splátok úveru otca, pretože výdavky otca boli preukázané a zistenie týchto skutočností by neovplyvnilo rozhodnutie o výške výživného. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 391 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrhu vyhovie, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nesúhlasila so záverom okresného súdu, že k podstatnej zmene pomerov došlo len u maloletej U.. Zdôraznila, že aj maloletá Y. začala navštevovať H. stupeň základnej školy, čo so sebou automaticky prináša potrebu výdavkov vyššej hodnoty, ako sú výdavky žiakov T. stupňa, čím sa súd prvej inštancie v dôvodoch nezaoberal. Každoročne vzrastajú životné náklady nielen na bežné životné potreby, ale aj na ostatné a príležitostné výdavky spojené s aktivitami maloletých detí. Zdôraznila prednosť výživného pred inými výdavkami rodičov a dobrú životnú úroveň otca, ktorá odôvodňuje jeho finančné možnosti platiť na výživu maloletých dcér vo väčšom ako súdom určenom rozsahu. Zvýšenie výživného zohľadňujúce možnosť povinného rodiča prispievať nad rámec určeného výživného narúša princíp istoty a reálnych očakávaní matky pri tvorbe mesačného rodinného rozpočtu. Pri takom nízkom výživnom je značne rizikové každý mesiac očakávať, či otec dobrovoľne a v akej výške prispeje na výživu maloletých dcér nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti. Podotkla, že mnohé údajné nákupy vecí otca maloletým dcéram boli v skutočnosti darmi od jeho rodičov k sviatkom ako sú narodeniny, meniny a pod. Vzhľadom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, na vysoké príjmy otca detí a zoznam jeho výdavkov matka výživné pre maloleté deti nepovažuje za určené v adekvátnej výške. Podľa jej názoru je zmena majetkových pomerov otca podstatná, jeho príjem bol zvýšený o 119 Eur mesačne (na súčasný plat 1.305 Eur), avšak splátka jeho úveru bola znížená o cca 304 Eur (na 135 Eur), takže z dlhodobého hľadiska je zohľadňujúc len tieto dve položky otec finančne lepšie o 423 Eur mesačne. Maloleté dcéry majú právo podieľať sa na zlepšenej životnej úrovni otca. Súd prvej inštancie neskúmal dôsledky toho, že otec detí bez informovania matky koncom roku 2015 zrušil ich poistenie v spoločnosti E. s výplatou nasporených finančných prostriedkov 1.739,16 Eur, z ktorých maloleté nemali žiaden úžitok. Matka má za to, že otec peniaze spotreboval pre vlastnú potrebu. Nové poistné zmluvy pre dcéry otec uzatvoril účelovo niekoľko dní pred posledným pojednávaním súdu a matka predpokladá, že v blízkej dobe po právoplatnosti rozsudku budú opäť zrušené. Na tento odôvodnený výdavok u otca súd prvej inštancie prihliadal bez toho, aby napríklad otca zaviazal na platenie tohto poistenia. Matkou požadované výživné na maloletú Y. 240 Eur mesačne a na maloletú U. 220 Eur mesačne by boli primerané a uspokojovalo by základné a reálne potreby maloletých dcér. Zotrvala na vykonaní súdom prvej inštancie nevykonaného dokazovania. 3. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na svoj prednes na pojednávaní konanom 09. 11. 2016. 4. Otec detí vo vyjadrení k odvolaniu ich matky zdôraznil, že podstatnou zmenou pomerov odôvodňujúcou zmenu výživného nie je akákoľvek zmena týkajúca sa maloletých detí alebo ich rodičov. Matka tvrdenú podstatnú zmenu pomerov nepreukázala. Aj keď jej vzrástol náklad na bývanie, vzrástol aj jej príjem a dochádza k platbám výživného, ktoré v konaní predchádzajúcom vydaniu pôvodného rozsudku k dispozícii nemala. Matka požaduje navýšenie výživného pre obe dcéry na úrovni 50 %, ale rozdiel tvrdených nákladov oproti nákladom uvádzaných v konaní predchádzajúcom vydaniu pôvodného rozsudku nie je zásadný. Podľa dokladovania matky sú náklady na maloleté deti v rovnakej výške ako v predošlom konaní. Je možné akceptovať ich zvýšenie pri mladšej dcére, ktorá nastúpila na povinnú školskú dochádzku. Prechod medzi U. a T. ročníkom ZŠ pri staršej dcére nie je podstatnou zmenou pomerov. Otec preukázal splátky úveru 276 Eur mesačne; opakovane uvádzal, že úver bol poskytnutý počas trvania manželstva s matkou detí a nový úver bol poskytnutý na refinancovanie úveru pôvodného Záväzky otca existujúce ešte počas jeho manželstva s matkou detí rozvodom nezmizli. Nejde o nové záväzky pochybného účelu. Finančné prostriedky z poistných zmlúv otec odložil a použije pre dcéry. Nie je dôvod, aby ich poskytol dcéram v čase maloletosti naraz, lebo by s nimi nakladala ich matka, ktorá nebola sporiteľkou. Tieto finančné prostriedky nie sú určené pre bežné výživné dcér, ktoré otec uhrádza každomesačne. Nespochybnil, že jeho príjem je vyšší ako príjem matky, ale zdôraznil potrebu vziať do úvahy aj náklady, ktoré mu vznikajú v spojitosti s úhradou záväzkov na bývanie, úveru použitého na bývanie (v dome, kde kedysi býval s matkou a maloletými deťmi), dochádzaním do zamestnania a platením výživného na maloleté deti. Po ich zaplatení životná úroveň otca nie je vysoká, je nútený obmedzovať svoje záľuby, záujmy a podobne. Určené výživné plne postačuje výžive a uspokojeniu potrieb maloletých detí v plnom rozsahu, deti sa v plnej miere podieľajú na životnej úrovni svojich rodičov a otec na ich výživu prispieva v rámci svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec uviedol, že na jeho otázku, ako odôvodňuje návrh na zvýšenie výživného na výšku, ktorú ponecháva na rozhodnutí súdu, nevedel na pojednávaní odpovedať. Vyjadrenia kolízneho opatrovníka v konaní o zvýšenie výživného boli ničím nepodložené a neodôvodnené. Nemôžu byť rozhodné a relevantné pre súdne rozhodnutie o výške výživného na maloleté deti. 6. Kolízny opatrovník ani matka maloletých detí nevyužili ďalšiu možnosť vyjadriť sa. 7. Súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný mimosporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, ak § 396 neustanovuje inak (§ 395 ods. 1 CMP). S poukazom na § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok (§ 65, § 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 177 ods. 2 písm. c)) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 CSP). Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP v spojení s § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami odvolateľky v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 9. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 10. Zákon o rodine počíta s tým, že po rozhodnutí o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom môžu časom nastať určité zmeny pomerov a podmienok u rodičov aj u detí v porovnaní so stavom, ktoré boli v čase posledného rozhodovania, preto pripúšťa dodatočné zmeny v úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči deťom. Kedykoľvek môže dôjsť k výraznej zmene hospodárskych pomerov každého z rodičov. Plynutím času sa menia aj potreby maloletých detí. Základnou podmienkou zmeny pôvodnej úpravy rodičovských práv a povinností je podstatná zmena skutočností, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia. Môže dôjsť k zmene potrieb oprávneného najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzické vyspievanie), školskou dochádzkou, ale môže nastať aj zmena v možnostiach výživou povinného platiť výživné v dovtedajšom rozsahu (vzrast alebo pokles jeho príjmu, rozšíreniu počtu vyživovaných osôb atď.). Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, ktorá sa musí týkať skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Pre rozhodnutie o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia zásady, ktoré sú rozhodujúce aj pre určenie výživného. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výške vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. 11. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, prihliadol na všetky relevantné okolnosti prípadu. Pre správne vyhodnotenie majetkových pomerov otca nebolo potrebné sledovať históriu jeho úverového vzťahu, pretože pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V súdnom spise sa nachádzajú listinné dôkazy dostatočne preukazujúce aktuálnu výšku úverových splátok otca, ktorú bral súd prvej inštancie do úvahy. 12. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene výživného starostlivo porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia (rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19P/90/2014-71 zo dňa 09. 04. 2015) a svoje zistenia citlivo zvážil. Od vyhlásenia posledného rozhodnutia o výživnom dňa 09. 04. 2015 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. 09. 2015) do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie 09. 11. 2016 uplynula doba 1,5 roka, počas ktorej došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletej U. spočívajúcej v nástupe na povinnú školskú dochádzku. Náklady s tým spojené sa starostlivo odrazili v rozhodnutí súdu prvej inštancie. U maloletej Y. v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie nedošlo k podstatnej zmene pomerov napriek tomu, že nastúpila na H. stupeň základnej školy. Odvolací súd zdôrazňuje, že táto skutočnosť sama osebe bez ďalšieho nezakladá automaticky dôvod na zvýšenie výživného. V čase, keď predošlé rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (10. 09. 2015) maloletá Y. navštevovala X. ročník ZŠ, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bola žiačkou X. ročníka ZŠ. Zo skutkových tvrdení prednesených matkou nevyplýva podstatný vzrast nákladov maloletej Y. na ošatenie, obutie, stravu alebo mimoškolskú činnosť vyvolaný prechodom na H. stupeň ZŠ. Matka aj v odvolaní všeobecne uviedla, že H. stupeň základnej školy so sebou automaticky prináša potrebu vyšších výdavkov, než sú výdavky žiakov na T. stupni, ale nekonkretizovala ich ani vo svojich výpovediach, ani v samotnom odvolaní. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj zmenu nákladov na bývanie vzniknutú u matky a detí v súvislosti s ich presťahovaním sa z Q. F. do W. F., ktorou tiež matka odôvodňovala navrhované zvýšenie výživného. Rovnako k zásadnej zmene pomerov odôvodňujúcej platenie výživného vyššieho o 80 Eur na každé z maloletých detí nedošlo ani u ich otca tak, ako podrobne uvádza súd prvej inštancie. Na rozdiel od matky sa odvolací súd domnieva, že výživné v mesačnej výške 320 Eur na dve maloleté deti vo veku XX a X. rokov, ktoré majú viac-menej bežné výdavky na výživu, nie je neprimerané. Príspevky otca nad rámec súdne určeného výživného nemusia byť len vo finančnej podobe, ale aj v naturálnom plnení (napríklad odvoz detí na krúžky, nákup oblečenia a podobne). Ich (ne)poskytovanie preto nemôže narúšať reálne očakávania matky, ani jej istotu pri tvorbe mesačného rodinného rozpočtu. Z hľadiska riadneho hospodárenia s financiami a uspokojovania potrieb maloletých detí je však žiaduce, aby rodičia vzájomne potrebu a vhodnosť príspevkov nad rámec určenej výšky výživného konzultovali, aby nedochádzalo k nehospodárnemu nakladaniu s financiami. Odvolací súd na záver udáva, že nezistil, že maloleté U. a Y. sa nepodieľajú na životnej úrovni svojich rodičov. 13. Nakoľko odvolací súd nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§65, § 65 CMP), pri odvolacom prieskume napadnutého rozsudku zistil, že súd prvej inštancie správne určil zročnosť mesačných platieb výživného (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine) aj počiatok plnenia vyživovacej povinnosti otcom na maloletú U. U. dňom začatia súdneho konania 21. 12. 2015 (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine). V rozpore s právnou úpravou nie je ani povolenie splácania dlhu na výživnom splátkami, ktorých výšku a zročnosť súd prvej inštancie určil (druhý výrok) ani zamietnutie prevyšujúcej časti návrhu matky tretím výrokom odvolaním napadnutého rozsudku. Vo štvrtom výroku vyjadril súd prvej inštancie zmenu posledného rozhodnutia o výživnom, ku ktorej došlo v dôsledku prvého výroku. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie (piaty výrok)je v súlade s § 52 a 57 CMP. 14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa právnej úpravy § 52 a § 57 Civilného mimosporového poriadku. Návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nebol podaný. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).