Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416200575 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6416200575.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jany Krnáčovej ako členiek senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletého H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. U., T. X (ďalej v texte aj „matka", „navrhovateľka"), zastúpenej advokátkou Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Žiari nad Hronom Pod Donátom 5, a R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., N. Z. XX (ďalej v texte aj „otec"), zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Görčim, so sídlom Advokátskej kancelárie vo Zvolene, Nám. SNP 50, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18P/4/2016-96 zo dňa 22. 11. 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., IV., V. potvrdzuje. II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. mení tak, že zročné výživné za obdobie od 25. 01. 2016 do 22. 11. 2016 vo výške 602,10 € povoľuje otcovi splácať spolu s bežným výživným mesačne po 20,- € pod sankciou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/420/2003 zo dňa 28. 12. 2004, právoplatného 21.01.2005, v časti schválenej rodičovskej dohody o výživnom tak, že otcovi uložil povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné zvýšené zo sumy 49,79 € na 110,- € mesačne vopred, počnúc dňom 25.01.2016 vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky (prvý výrok), zameškané výživné za obdobie od 25.01.2016 do 22.11.2016 vo výške 598,09 € uložil otcovi splácať v 20,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky s tým, že omeškaním plnenia jednej splátky sa stane splatným celé plnenie otca (druhý výrok); vo zvyšnej časti návrh matky zamietol (tretí výrok), čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/420/2003 zo dňa 28.12.2004, právoplatného 21.01.2005 a to vo výroku o výžive k maloletému dieťaťu (štvrtý výrok); o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (piaty výrok). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že o výživnom bola naposledy rozsudkom v roku 2004 schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej súd zvýšil výživné mesačne od 01.01.2004 na sumu 1 000,- Sk a od 01.01.2005 na sumu 1 500,- Sk mesačne. Matka bola zamestnaná s príjmom 5 338,- Sk netto, bývala v rodinnom dome spolu so svojou matkou a nezamestnaným bratom. Maloleté dieťa v tom čase navštevovalo materskú školu, častejšie trpelo infekciami dýchacích ciest a užívalo lieky. Otec pracoval v Taliansku, kde v roku 2003 dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 889,- € mesačne a v roku 2004 867,- € mesačne. Býval v prenajatom byte, za ktorý platil nájom vo výške 400,- € mesačne, poplatky za elektrinu vo výške 20,- € mesačne, poplatok za plyn vo výške 84,- € mesačne a poplatok za odpad vo výške 53,82 €. Mal náklady na cestovanie vo výške 50,- € mesačne a vlastnil motorové vozidlo značky Opel Astra. Lustráciou v Registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že otec maloletého dieťaťa bol od 03. 09. 2015 do 07. 09. 2015, od 01. 10. 2015 do 31. 12. 2015, od 01. 01. 2016 do 01. 02. 2016 zamestnaný v spoločnosti L. L. s. r. o., F. s tým, že jeho vymeriavací základ za toto obdobie sa pohyboval od 34,50 € do 467,- € mesačne. Matka pracuje od 01.01.2015 v spoločnosti L. zdravia a. s. F., H. T., X. XX s tým, že jej vymeriavací základ bol od januára 2015 do augusta 2016 v intervale od 380,- € mesačne do 437,12 € mesačne. Otec je vlastníkom motorového vozidla značky Škoda EČV: BS XXXAH a matka je vlastníkom motorového vozidla značky Volkswagen New Beetle, EČV: BS XXXAR. Otec maloletého dieťaťa pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 03.09.2015 u zamestnávateľa L. L. s. r. o. F., pričom sa zaviazal vykonávať prácu - manipulácia s tovarom s dohodnutou odmenou 3,- € na jednu hodinu s tým, že dohoda bola uzavretá do 31.12.2015. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 30. 03. 2016 vyplýva, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.11.2014 do 30.09.2015, od 02.12.2013 do 27.04.2014 a od 07.02.2012 do 08.09.2013. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 03.12.2015 vyplýva, že otcovi maloletých detí bola odňatá pomoc v hmotnej núdzi vo výške 117,40 € mesačne od 01.11.2015. Z dohody o skončení pracovnej činnosti zo dňa 01.02.2016 vyplýva, že zamestnávateľ Start Services s. r. o. a otec maloletého dieťaťa sa dohodli na rozviazaní dohody o pracovnej činnosti dohodou ku dňu 01.02.2016; z výplatných pások od zamestnávateľa vyplýva, že v septembri 2015 dosahoval príjem 29,89 €, v októbri 2015 387,81 €, v novembri 2015 314,36 €, v decembri 2015 277,99 €, v januári 2016 223,43 €. Otec má zdravotné problémy s pravou rukou, pričom v máji 2016 sa podrobil operácii a od 05.04.2016 do 22.11.2016 bol práceneschopný. Okrem toho má zdravotné problémy aj s chrbticou a jeho lekár mu neodporúča vykonávať fyzicky namáhavú pracovnú činnosť s tým, že mieru poklesu pracovnej činnosti prehodnocuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Z uvedených dôvodov je otec v liečbe neurológa a ortopéda pre ochorenie driekovej chrbtice. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen vyplýva, že otec maloletého dieťaťa bol od 01.10.2015 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože jeho príjem z dohody o pracovnej činnosti presiahol sumu 148,57 €. Následne rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 22.03.2016 bola otcovi priznaná pomoc v hmotnej núdzi vo výške 117,40 € mesačne od 01.03.2016. Vyčíslené náklady na maloleté dieťa matkou predstavujú 437,83 €, pričom ide o náklady na oblečenie, obuv, stravu, bývanie, školské pomôcky a potreby, vreckové, lieky, mimoškolské aktivity, mobil, poistku a šport - thajský box). Výdavky na bývanie predložené matkou s dokladmi evidovanými na meno Y. F. predstavujú platby Stredoslovenskej vodárskej prevádzkovej spoločnosti, a. s. vo výške 198,71€ za obdobie od 11.08.2015 do 09.02.2016, inkaso 68,82 € (elektrina 66,50 €, rozhlas a televíziu 2,32 €). Matkin príjem v mesiaci január 2016 predstavoval 376,- € netto, vo februári 2016 370,- € netto. Otec maloletého dieťaťa mal v roku 2015 nedoplatok vo výške 59,52 € v súvislosti s vyúčtovaním nákladov za služby spojené s užívaním bytu. Z čestného prehlásenia Zuzany Hurtíkovej vyplýva, že v období od roku 2012 až 2015 mala poskytnúť otcovi maloletého dieťaťa viackrát menšiu finančnú výpomoc formou pôžičky alebo daru na nákup potravín. Opierajúc sa o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej v texte len „ZR“) súd prvej inštancie uzavrel, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo takmer 12 rokov, pričom nastala zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane jeho rodičov. Maloleté dieťa študuje na strednej škole, je fyzicky vyspelejšie a vykonáva športovú činnosť - thajský box - v dôsledku čoho sa zvýšili celkové náklady, spojené so zabezpečovaním základných potrieb. Matka pracuje ako upratovačka a jej mesačný príjem predstavuje okolo 450,- € brutto. U otca došlo k zmene pomerov v tom, že poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,40 € ; od apríla 2016 do novembra 2016 bol práceneschopný. Došlo tak uňho k poklesu príjmu oproti poslednej úpravy výživného. Hoci otec poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav ako aj na skutočnosť, že sa vzhľadom na svoj vek a kvalifikáciu nevie zamestnať, súd poukázal na to, že nepreukázal dôvod skončenia pracovného pomeru vo februári 2016 s jeho doterajším zamestnávateľom, resp. dôvod odchodu z Talianska, kde mal zabezpečenú prácu s vyšším príjmom. Zdravotné problémy mu nebránia zamestnať sa, prípadne rekvalifikovať. Súd zvýšil výživné na sumu 110,- €, ktorá je primeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Výživné zvýšil od 25.01.2016, pretože k tomuto dátumu mal za preukázané, že došlo ku zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Zameškané výživné za obdobie od 25.01.2016 do 22.11.2016 vo výške 598,09 € uložil otcovi splácať po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania s jednou splátkou sa stane zročné celé dlžné výživné. Návrh matky v rozsahu presahujúcom výživné nad sumu 110,- € mesačne zamietol, pretože na úpravu výživného nad túto sumu neboli splnené zákonné podmienky a neodôvodňovala to ani zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, resp. zmena pomerov na strane rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, pretože nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mal uložil matke alebo otcovi maloletého dieťaťa povinnosť nahradiť trovy konania. 2. Proti rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie otec; navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietne. Poukázal na to, že už vo svojom písomnom vyjadrení ku návrhu matky namietal oprávnenosť a výšku nákladov, spojených s výživou a výchovou maloletého syna; položky, vyčíslené matkou neboli riadne doložené a zdokumentované. Do nákladov, spojených s výchovou a výživou dieťaťa, matka doložila i náklady svojich rodičov, spojených s užívaním ich rodinného domu. Okresný súd sa nevenoval precíznemu a presnému objasneniu týchto položiek a nevysporiadal sa s námietkami, uvedenými vo vyjadrení k návrhu. Spochybnil najmä položku a náklady, spojené s thajským boxom vo výške 150,- € mesačne; ide o športovú aktivitu maloletého dieťaťa, pričom napriek žiadosti matka nepredložila súdu žiaden právne relevantný dôkaz o výške nákladov na maloletého syna v súvislosti s vykonávaním tejto športovej aktivity. Hoci rozvíjanie športu je na prospech maloletého dieťaťa, ide o finančne náročný šport. Má možnosť sa venovať aj iným, menej finančne náročným odvetviam športu. Poukázal na to, že on sám podrobne a hodnoverne preukázal svoje príjmy za rozhodné obdobie, preukázal, aké pracovné pomery mal, akú mal mzdu, predložil doklady o evidencii na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene ako uchádzač o sprostredkovanie zamestnania, ako aj svoje problémy so zdravotným stavom, znemožňujúce mu vykonávať fyzicky náročnú prácu, pričom jeho liečba pokračuje i v súčasnosti. Prvostupňový súd sa vôbec nevenoval zárobkovým možnostiam matky ani jej majetkovým pomerom. Matka bola na pojednávaní moderne a vkusne oblečená, na pojednávanie prišla na vlastnom drahom automobile Volkswagen New Beetle. Otec si je vedomý, že od poslednej úpravy výživného prešlo viac ako 11 rokov a uspokojovanie potrieb maloletého je finančne náročnejšie, avšak poukázal na to, že počas predchádzajúceho obdobia súdom určené výživné vždy uhrádzal riadne a včas. V súčasnej dobe vzhľadom na dlhodobú nezamestnanosť a nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje náročnejšiu fyzickú prácu vykonávať, príjem nemá v takej výške, aby mu umožňoval platiť zvýšené výživné podľa určenia prvostupňového súdu. Zdôraznil, že poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,40 €, z ktorej musí hradiť výživné a náklady spojené s jeho bývaním a stravu, oblečenie a ostatné základné životné potreby. Úspory má len minimálne. V prípade, že by sa zmenili životné podmienky na jeho strane, vedel by zvýšenie výživného akceptovať. Jeho zdravotný stav sa opätovne zhoršil, od 02.02.2017 je opätovne na PN a 22.02.2017 absolvoval ďalšiu operáciu ruky. Matka zjavne chce napriek jeho zlej sociálnej situácii a jeho zlému zdravotnému stavu od neho „vytĺcť všetko, čo sa len dá“ bez akýchkoľvek ohľadov. Matka nebýva u svojich rodičov za peniaze, pretože náklady na bývanie v rodičovskom dome nepreukázala. 3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť. Náklady na bývanie znejú na mená jej rodičov, pretože s nimi v súčasnosti býva spolu s maloletým dieťaťom; to ju však nezbavuje povinnosti podieľať sa na nákladoch finančnou spoluúčasťou. Športové aktivity maloletého dieťaťa prospievajú v najlepšom ohľade jeho súčasnému aj budúcemu zdravotnému, osobnému a mravnému vývoju. Pokiaľ by sa otec venoval maloletému dieťaťu aspoň nejakým spôsobom, nebolo by potrebné, aby sa maloletý musel venovať tak intenzívne mimoškolským aktivitám. Poukazovanie na nepriaznivý zdravotný stav otca je vágne, neúplné a účelové, pretože pokiaľ by trpel takými zdravotnými komplikáciami, bol by uznaný za invalidného, hoci i čiastočne. V čase rozhodovania súdu nemal otec ani podanú žiadosť na uznanie invalidity. 4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Súd rozhodnutie dostatočne odôvodnil a bral do úvahy okrem iného aj skutočnosť, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo 11 rokov a náklady spojené so zabezpečením potrieb dieťaťa nepochybne narástli. Doposiaľ určené výživné v prepočte na jeden deň v mesiaci zodpovedá výške cca 1,6 €, čo nie je z pohľadu maloletého dostačujúce. 5. Matka návrh na zvýšenie výživného podala dňa 25.01.2016; dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len „C. m. p.“), ktorý v § 395 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (s výnimkou vecí uvedených v § 396); dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C. s. p.“); v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C. m. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C. s. p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu, nepovažujúc odvolanie otca za dôvodné, v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. vo výroku I., III., IV., V. ako vecne správne potvrdil; vo výroku II. vzhľadom na nesprávny výpočet dlžného výživného v zmysle § 388 C. s. p. zmenil z nasledovných dôvodov: 7. Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov; dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 3, 4, 5 zákona o rodine). Cieľom zákonnej úpravy je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa; každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Pritom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že k vydaniu nového rozhodnutia o výživnom môže dôjsť len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru tak na strane oprávneného, povinného alebo na obidvoch stranách; môže ísť o subjektívne, ale aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových a celkových majetkových pomerov a výdavkov. Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Zmenu rozhodnutia o výživnom ako v budúcnosti zročných dávok pripúšťa § 78 ods. 1 zákona o rodine aj § 231 C. s. p.; pri zmene pomerov zákon ukladá vždy prihliadnuť na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3). 9. Životné náklady maloletého dieťaťa sa s pribúdajúcim vekom nepochybne zvýšili, čo aj bez hlbšieho skúmania konkrétnych výdavkov samo o sebe odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Životné náklady sa však nezvýšili len maloletému dieťaťu, ale aj rodičom. 10. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že maloleté dieťa pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí nežili v spoločnej domácnosti; otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo uznané a následne rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/51/00-11 zo dňa 11.04.2000 bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať naň výživným vo výške 400,- Sk mesačne. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/420/03-54 z 28.12.2004, právoplatným 21.01.2005 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným od 01.01.2004 zo sumy 400,- na 1 000,- Sk mesačne a od 01.01.2005 do budúcna zo sumy 1 000,-Sk na 1 500,- Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. V čase tohto rozhodnutia maloleté dieťa navštevovalo materskú školu, matka pracovala ako čašníčka s príjmom 5 338,- Sk a otec pracoval v Taliansku s príjmom 867,- €. Ani jeden z rodičov ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Otec žil v prenajatom byte a matka spolu s dieťaťom v rodinnom dome u svojich rodičov. Otec prispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou 1 000,-Sk už skôr, ako mu túto povinnosť určil súd, resp. ako sa matka domáhala zvýšenia výživného, avšak okrem tohto výživného už sa nijako na nákladoch na maloleté dieťa nepodieľal a dieťa nenavštevoval. Dňa 25.01.2016 matka podala na okresný súd návrh na zvýšenie výživného zo sumy 1 500,- Sk na sumu 200,- € mesačne od 01.02.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že matka pracuje ako upratovačka v nemocnici vXXX,XX XX otec je dlhodobo nezamestnaný v dôsledku ukončenia pracovného pomeru dohodou. Vykonával práce na dohodu a jeho príjem presiahol zákonom určenú sumu, preto bol vyradený z evidencie. Jeho príjem v súčasnosti predstavuje dávka v hmotnej núdzi vo výške 117,40 €, ktorá mu bola opätovne priznaná tak, ako to konštatoval vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie (viď č. l. 25 spisu). Otec žije v 1,5 izbovom byte v jeho vlastníctve v N., časť A. a je vlastníkom 16 ročnej Octavie; má náklady vo výške 75,- € na služby spojené s užívaním bytu a platí výživné vo výške 49,79 €. Mal úspory z minulosti, ktoré už minul (k 29.02.2016 mal 737,94 €); zastupuje ho advokát určený Centrom právnej pomoci. V prípade nedostatku financií mu požičiava finančné prostriedky jeho sestra, ktorá o tom založila do spisu čestné prehlásenie. Má zdravotné problémy, absolvoval operáciu pravej ruky (Dupuytrenova kontraktúra), má zdravotné problémy s driekovou chrbticou, na základe potvrdenia jeho všeobecného lekára by nemal vykonávať ťažšie práce. Otec tvrdil, avšak nepreukazoval ani nepreukázal, že skončil pracovný pomer v Taliansku dohodou, čím sa pripravil aj o pravidelný príjem a to vzhľadom na hospodársku krízu a následne sa mu už nepodarilo sa zamestnať; v minulosti pracoval ako baník a v Taliansku v oblasti sklárstva. Na druhej strane matka s maloletým dieťaťom žije spolu so svojimi rodičmi, o čom predkladala doklady o platení inkasa. Z uvedeného je zrejmé, že ku zmene pomerov došlo na strane všetkých účastníkov. Maloleté dieťa takmer dospelo, študuje na strednej škole, športuje, je zdravé. Matka je zamestnaná, spoločne žije u svojich rodičov v ich rodinnom dome. Odvolacia námietka otca, že nejde o náklady matky, je v tomto smere nedôvodná, pretože ide o reálne zabezpečenie bývania pre maloleté dieťa. Hoci v tomto smere súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie (napríklad formou prešetrenia pomerov v domácnosti maloletého dieťaťa kolíznym opatrovníkom), zo spisového materiálu možno dovodiť, že matka sa podieľa na nákladoch pri vedení spoločnej domácnosti ako aj na údržbe predmetného bývania spolu so svojimi rodičmi, čo predstavuje faktické zabezpečovanie výživného vo forme naturálií. Ani jednému z rodičov ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla. 11. Odvolanie otca nie je dôvodné. Krajský súd v rámci preštudovania spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie. Všetky vykonané dôkazy však nenašli adekvátnu odozvu vo vypracovanom rozhodnutí. Mohli byť pritom odpoveďou na odvolacie námietky otca. Prvostupňový súd však z vykonaných dôkazov dospel v podstate k správnym skutkovým záverom a tiež k záverom právnym. 12. Hoci z rozsudku prvostupňového súdu nevyplýva, v spise sa nachádzajú doklady o tom, že maloleté dieťa je alergik, dyslektik, má sennú nádchu; navštevuje Združenú strednú školu v F. U., odbor murár; v škole matka platí za ZRPŠ 10,- €, na školské pomôcky 100,- € ročne, na stravu potrebu 80,- € mesačne. Jedinou záľubou dieťaťa je thajský box, ktorý cvičí 4x v týždni vo A., kam dochádza; výdavky s týmto športom spojené matka vyčíslila na 150,- € mesačne. Pokiaľ by aj súd neakceptoval výdavky na tento šport, je nutné pripomenúť, že otec prispieva dlhodobo (takmer po dobu 13 rokov - ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu) výživným vo výške 49,79 €, nad rámec výživného neprispieva a o dieťa sa v podstate nijako nezaujíma, nestretáva sa s ním. Príjem matky predstavuje podľa potvrdenia jej zamestnávateľa 376,- € netto, z ktorého nemá možnosť zabezpečiť ani základné potreby maloletého dieťaťa, ktoré 07.03.2017 dovŕšilo 17 rokov, teda blíži sa veku dospelých. Ide o chlapca, na ktorého výdavky sú nepomerne vyššie, ako pred 13 rokmi, a to vo všetkých smeroch, teda nielen ohľadom základných potrieb, ako je strava a oblečenie, prípadne výdavky na vzdelanie, ale aj výdavky na kultúrne a športové vyžitie. 13. Otec poukazuje na svoj príjem vo výške 117,- € v podobe dávky v hmotnej núdzi. Prejavuje ochotu v prípade zlepšenia svojej finančnej situácie prispievať na výživu dieťaťa vyšším výživným a navrhuje zamietnuť návrh matky na zvýšenie výživného v plnom rozsahu. Zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného by bolo v príkrom rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ktorým musí ustúpiť akýkoľvek záujem rodičov. Odvolací súd nemohol prehliadnuť, že otec aj v čase, keď dosahoval príjem takmer v dvojnásobnej výške oproti príjmu matky, pokiaľ pracoval v Taliansku, neprispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou vyššou, resp. v naturáliách, prípadne inak, ako bolo určené súdom. Preto nemožno uveriť jeho tvrdeniu, že v prípade zlepšenia jeho finančnej situácie sa bude podieľať na výžive maloletého dieťaťa vyšším výživným, ako mu je v súčasnosti určené. Výživné vo výške 49,79 € je absolútne nepostačujúce pre dieťa blízke veku dospelých s adekvátnymi nárokmi. V danom prípade, vychádzajúc zo základných potrieb maloletého dieťaťa (mimo športových aktivít, namietaných otcom), odvolací súd konštatuje, že prvostupňovým súdom určené výživné je primerané. 14. Vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom je prvoradá a predchádza všetky ostatné vyživovacie povinnosti; okresný súd správne určil zvýšené výživné, preto odvolací súd rozsudok v tejto časti potvrdil. 15. Prvostupňový súd nesprávne vyčíslil zročné výživné za obdobie od 25.01.2016 (tu odvolací súd poznamenáva, že je nesprávne odôvodnenie súdu prvej inštancie ohľadom určenia počiatku zmenenej vyživovacej povinnosti; deň 25.01.2016 je dňom podania návrhu matky, nie dňom zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa a teda je súladný s § 77 ods. 1 veta druhá zákona o rodine. Matka žiadala priznať zvýšené výživné až od 01.02.2016) do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie. Výpočet zročného výživného od 25.01.2016 do 22.11.2016 predstavuje za 10 mesiacov rozdiel výživného novourčeného a pôvodného(110-49,79=60,21), celkom 602,10 €, ktoré súd povolil otcovi splácať zhodne so súdom prvej inštancie po 20,- € spolu s bežným výživným k rukám matky pod sankciou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Hoci súd prvej inštancie neodôvodnil podrobne vyčíslenie zročného výživného (okresný súd nesprávne použil termín zmeškané výživné), nemožno považovať rozhodnutie za nepreskúmateľné natoľko, aby bol založený dôvod na jeho zrušenie. 12. Súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Zo spisu vyplýva, že návrh na prisúdenie trov konania ani podaný nebol. V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie správny. 13. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že úspešnej matke maloletého dieťaťa náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani jej zo spisu žiadne nevyplynuli. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).