Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/26/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202335 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6416202335.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Krnáčovej ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletú M. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov R. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. a otca Q. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. E. XX, XXX XX D., v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej M. o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23P/12/2016-76 z 9. septembra 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie maloletú M. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi maloletej uložil povinnosť prispievať na jej výživu počnúc dňom právoplatnosti rozsudku sumou 50,- € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Styk otca s maloletou M. upravil na každý párny víkend v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. spôsobom, že si maloletú otec prevezme v mieste bydliska matky maloletej a v určenom čase maloletú v mieste bydliska matky matke odovzdá. Právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. 1.1 Skutkový stav, na základe ktorého rozhodol súd prvej inštancie zisťoval súd z výsluchu rodičov, správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v domácnosti matky a správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen o domácnosti otca. Súd zistil, že maloletá M. pochádza z mimomanželského vzťahu a jej rodičia spolu nežijú dlhšiu dobu. Práva a povinnosti rodičov k maloletej Vanese doteraz upravené neboli. So súhlasom oboch rodičov zveril súd podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“) do osobnej starostlivosti matky a určil vyživovaciu povinnosť otca na 50,- € mesačne s odôvodnením, že otec maloletej podľa svojho vyjadrenia prispieva na chod spoločnej domácnosti svojím rodičom, u ktorých žije sumou 50,- € týždenne čo znamená, že aj keď nie je nikdy zamestnaný a nepoberá žiadne dávky od štátu, je schopný výživné vo výške 50,- € mesačne platiť aj na výživu maloletého dieťaťa. Prihliadol aj na skutočnosť, že matka maloletej je nezamestnaná a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie očakávala narodenie ďalšieho dieťaťa. 1.2 Návrhu otca na úpravu styku s maloletou v rozsahu každého druhého víkendu v roku aj s prenocovaním maloletej v domácnosti otca súd prvej inštancie nevyhovel berúc do úvahy zistenie, že otec nežije s matkou maloletej v spoločnej domácnosti dlhšiu dobu a na nízky vek maloletej. 2. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletej, v ktorom vytýka súdu prvej inštancie nesprávne rozhodnutie o výške jeho vyživovacej povinnosti a rozsahu styku s maloletou. Otec tvrdil, že je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a požiadal o dávku v nezamestnanosti. Oproti pôvodnému návrhu na výšku výživného 10,- € mesačne uviedol, že je schopný a ochotný prispievať na výživu maloletej sumou 25,- €. Domáhal sa zmeny rozhodnutia aj vo výroku o úprave styku tak, aby mohol mať dcéru u seba od soboty rána do nedele popoludnia. 3. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec pracuje, má príjem, preto trvá na tom, aby výživné zostalo určené v rozsahu 50,- € mesačne, keďže ona má dve deti, o ktoré sa stará sama. Maloletá M. nastúpi v septembri 2017 do škôlky, čím sa výdavky na jej výchovu a výživu opäť zvýšia. 4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril. 5. Vec starostlivosti súdu o maloletých sa prejednáva a rozhoduje podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „C. m. p.“). Na konania podľa Civilného mimosporového poriadku sa použijú podľa § 2 ods. 1 C. m. p. aj ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Odvolanie podľa § 62 ods. 1 C. m. p. možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolací súd podľa § 65 C. m. p. nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu a podľa § 66 C. m. p. nie je viazaný ani odvolacími dôvodmi. V odvolacom konaní môže odvolací súd zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ak je to pre zistenie skutočného stavu veci potrebné. Odvolací súd po preskúmaní veci a postupu súdu prvej inštancie dospel k názoru, že námietky odvolateľa proti rozsudku súdu prvej inštancie neboli vznesené dôvodne. Súd prvej inštancie rozhodol na základe správne zisteného skutočného stavu veci, vec správne právne posúdil. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, z tohto dôvodu prejednal odvolací súd vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 7. Rodným listom maloletej M. je preukázané, že je matkou je R. K. a otcom Q. X., nar. XX. decembra XXXX. Z dôvodu tvrdenia matky maloletej pred súdom prvej inštancie, že očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa s Q. X. si odvolací súd vyžiadal správu z Registra obyvateľov a zistil, že R. K. sa dňa XX. septembra XXXX narodila maloletá C. K., avšak Q. X. má v registri obyvateľov ako svoje dieťa zaevidovanú len M. X.. Z tejto správy odvolací súd vyvodil, že zatiaľ otcovstvo Q. X. k maloletej C. K. určené nie je. Ide o podstatné zistenie rozhodujúce pre určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej M. v tom zmysle, že otec maloletej M. má iba jednu vyživovaciu povinnosť, ale matka maloletej už dve vyživovacie povinnosti. 7.1 Na pojednávaní dňa 29. apríla 2016 boli osobne vypočutí matka aj otec maloletej. Z ich zhodného tvrdenia mal súd prvej inštancie preukázané, že rodičia maloletej M. nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2016, dokonca nebývajú ani v jednej obci, keď matka žije trvale v D. a otec si udával adresu trvalého pobytu v V. K. a skutočné bydlisko vo D. na N. E.. XX. Podľa evidencie obyvateľstva v Registri obyvateľov Slovenskej republiky má otec trvalý pobyt evidovaný na adrese D., N. E. XX. Skutočné bydlisko otca na adrese D., N. č. XX zisťovalo šetrením aj Obvodné oddelenie Policajného zboru Zvolen od brata otca maloletej V. X., ktorý zároveň pred orgánmi policajného zboru uviedol, že Q. X. pracuje v D. nad S. a doma sa zdržiava len zriedka. Súd prvej inštancie dal prešetriť Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D. pomery, v akých žije otec na U.vo D.. Podľa správy podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen tento úrad šetril pomery na adrese N. cesta XX (nie na N. E. XX ako je evidovaná adresa trvalého pobytu otca) a v tejto správe popísal stav domácnosti otca v dvojizbovom rodinnom dome, v ktorom okrem otca majú žiť jeho rodičia V. T. a Q. X. a okrem nich aj plnoletý brat otca R. X., plnoletý T. X., neplnoletý súrodenci otca maloletej V., V., Y., F., Y. a M.. Na tejto adrese teda býva v dvojizbovom rodinnom dome 11 ľudí. V odvolaní uvádza otec ďalšiu osobu, s ktorou žije na adrese trvalého pobytu - svoju novú družku. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen súdu prvej inštancie oznámil listom z 13. apríla 2016, že otec maloletej nie je evidovaný ako uchádzať o zamestnanie a nie je ani poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Podľa zistenia súdu prvej inštancie mal otec nastúpiť do zamestnania k spoločnosti W. X., s. r. o., so sídlom v X. na dohodu o vykonaní práce v mesiaci apríl 2016. Na dopyt súdu prvej inštancie táto spoločnosť súdu oznámila, že otec nenastúpil do práce bez udania dôvodu. 8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. 9. Súd prvej inštancie mal preukázané, že sa rodičia maloletej M. na výkone rodičovských práv a povinností nedohodli. Na pojednávanie dňa 09. 09. 2016 sa už neustanovil žiaden z nich. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 24, 25, 26 a 62 Zákona o rodine upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej M.. Otec o zverenie maloletej M. do svojej osobnej starostlivosti nežiadal, domáhal sa len úpravy styku s maloletou. Zo správy o šetrení pomerov v rodine matky podanej kolíznym opatrovníkom mal súd prvej inštancie preukázané, že o maloletú M. sa matka riadne stará a žije s ňou vo vyhovujúcom rodinnom prostredí. Napriek tomu, že otec maloletej na jej výživu žiadnym spôsobom neprispieva, matka výživu a výchovu maloletej M. zabezpečuje. Nesúhlas matky so stykom v rozsahu celého víkendu v domácnosti otca bol odôvodnený nevhodným prostredím, v ktorom údajne prespávajú bezdomovci, je tam veľký zápach a neporiadok. Vzhľadom na rozdielnu adresu bydliska udávanú otcom na N. ceste č. XX vo D. a adresu vyplývajúcu z Registra obyvateľov Neresnícka cesta 53, Zvolen nie je možné zhodnotiť, či Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen vykonal šetrenie na tých miestach, kde by sa maloletá M. pri styku s otcom zdržiavala a tak potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia matky o nevhodnom prostredí, do ktorého chce otec maloletú doviesť. Napriek tomu nepovažoval odvolací súd za potrebné doplniť dokazovanie opätovným šetrením v mieste bydliska otca na N. ceste č. XX vo D. z dôvodu, že určeniu styku v rozsahu ako žiada otec od soboty rána do nedele večera bráni ďalšia skutočnosť, že sa otec s maloletou dlho nevideli a maloletá v nízkom veku, ktorá sa s otcom už viac ako rok nestretla by nemusela odlúčenie od matky v rozsahu dvoch dní v cudzom prostredí zvládnuť. Kým sa neobnoví vzťah medzi otcom a dcérou, považuje odvolací súd styk určený rozsudkom súdu prvej inštancie za postačujúci. 10. Pre účely komunikácie so súdom otec uvádzal číslo svojho mobilného telefónu. V priebehu konania na súde prvej inštancie otec opakovane nepreberal zásielky odoslané a doručované prostredníctvom doručujúceho orgánu, čo zdôvodňovala rodina bývajúca na totožnej adrese s otcom, že sa otec málo zdržiava doma z dôvodu, že pracuje niekde v D. nad S.. Túto skutočnosť zistili aj orgány policajného zboru pri pokuse o doručenie predvolania na pojednávanie otcovi. Z týchto skutočností odvolací súd vyvodil, že preukázané majetkové pomery otca nie sú jeho skutočnými majetkovými pomermi. Otec nie je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ani nemá vykázané žiadne zamestnanie, napriek tomu sám tvrdí, že má prostriedky na to, aby prispel svojej rodine na vedenie spoločnej domácnosti a dokáže si platiť aj mobilný telefón. 11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávnené, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 12. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď prihliadal na možnosti otca vlastnou prácou bez objektívnych prekážok zarobiť finančné prostriedky na vlastnú obživu a výživu a výchovu svojej dcéry. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery by musel otec maloletej prispievať na výživu maloletej M. minimálne v rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime), ktoré v súčasnosti činí 27,13 €. Ak otec pracuje, ale súdu svoje reálne príjmy nepreukázal, môže súd vychádzať pri určení vyživovacej povinnosti otca z výšky minimálnej hrubej mzdy na Slovensku aktuálne vo výške 435,- € (zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde). Ak by sa teda mal otec záujem zamestnať, mohol by dosiahnuť príjem aspoň 435,- €, z čoho by bol schopný platiť výživné na maloletú M. vo výške 50,- € mesačne. 13. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie otca maloletej nebolo dôvodné ani proti výroku o výške jeho vyživovacej povinnosti ani proti výroku o úprave styku s maloletou. 14. Konanie vo všetkých veciach, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie možno začať aj bez návrhu. Odvolací súd v zmysle § 65 Civilného mimosporového poriadku nebol viazaný rozsahom odvolania otca, z tohto dôvodu preskúmal celý rozsudok súdu prvej inštancie a v celom rozsahu ho ako vecne správny potvrdil. 15. Návrh na priznanie náhrady trov konania nepodal žiaden z účastníkov, z tohto dôvodu odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval. 16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).