Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/401/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6605202920 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6605202920.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnému: B. V., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX C., o uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.732,72,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 2852/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Er/186/2005-88 zo dňa 08. februára 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Er/186/2005-88 zo dňa 08. februára 2017, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Na odôvodnenie uviedol, že exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 4679/2004, NZ 82642/2004, ktorá bola spísaná dňa 17.11.2004. Na základe uvedenej notárskej zápisnice uznal V.. C. K., konajúci na základe splnomocnenia v mene povinného, dlh voči oprávnenému. Dňa 21.12.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 18.03.2004 uzatvorená zmluva o úvere, z ktorej vyplýva, že dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta V.. C. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu na celý majetok dlžníka do výšky vzniknutej pohľadávky. Splnomocnenie V.. C. K. v úverovej zmluve považoval súd prvej inštancie za neurčité, koncipované široko a všeobecne a uznanie dlhu v mene povinného a udelenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nemožno podľa názoru súdu prvej inštancie považovať za platné. Povinný v deň uzavretia zmluvy o úvere splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, t.j. urobil tak v čase, keď žiadny dlh neexistoval a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však možné predpokladať jeho výšku. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať. Z uvedeného dôvodu nemohol ani splnomocniť V.. C. K.uznať dlh. V zmysle uvedeného považoval súd prvej inštancie dohodu o plnomocenstve v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú. Z uvedeného dôvodu je aj notárska zápisnica neplatná. Súd prvej inštancie na základe uvedeného vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským a preto ani nie je možné skúmať či v predmetnej zmluve o úvere sú obsiahnuté neprijateľné zmluvné podmienky. Oprávnený má zároveň za to, že plnomocenstvo udelené V.. C. K. je platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Je presvedčený, že splnomocnenec konal v medziach plnomocenstva a neprekročil svoje oprávnenia uvedené v predmetnom plnomocenstve. Oprávnený má za to, že plná moc udelená v zmluve je platná, v dôsledku čoho aj notárska zápisnica spĺňa materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie povinný. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne. Povinný zastáva názor, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, pričom povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 5. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 09.03.2005 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne dňa 23.03.2005 požiadal súdny exekútor súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 31.03.2005 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Bratislave č. N 4679/2004, NZ 82642/2004 zo dňa 17.11.2004. 6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 7. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný dňa 18.03.2004 uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXX, súčasťou ktorej bol vo forme predtlače uvedený text o splnomocnení advokáta V.. C. K. povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Z predloženej notárskej zápisnice vyplýva, že na notársky úrad sa dostavil V.. C. K. konajúci na základe plnej moci udelenej v zmluve o úvere, ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. V.. C. K. za povinného zároveň vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou. 8. Zo zmluvy o úvere súd zistil, že táto v strede textu obsahuje časť označenú ako „Splnomocnenie“, podľa ktorého dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta - priamo v predtlači uvedeného V.. C. K. - na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal jeho záväzok z vyššie uvedeného úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu. V texte je ďalej uvedené, že notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. Dlžník sa zároveň zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Zmluva o úvere v časti textu označenej ako „Splnomocnenie“ obsahuje text: „splnomocnenie príjmam“ a zrejme podpis splnomocnenca, avšak neobsahuje údaj osvedčujúci dátum prijatia plnomocenstva. 9. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. 10. Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve. 11. Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. 12. Podľa § 31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. 13. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 14. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 15. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 16. Podľa § 43a ods. 2 OZ, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. 17. Podľa § 43b ods. 1 OZ, návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie, b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi. 18. Podľa § 43c ods. 2 OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. 19. Podľa § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. 20. Odvolací súd poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom (pokiaľ by došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve), nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu. Je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako formulárová zmluva, t.j. ako predtlač, ktorú používa oprávnený pri uzatváraní väčšieho počtu zmlúv a už vopred obsahovala predtlačené meno splnomocnenca - advokáta V.. C. K.. Ak veriteľ (oprávnený) takto postupoval a určil vopred osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka (v jeho mene), je spochybnený základný predpoklad a účel udelenia plnej moci, t.j. že splnomocnenec V.. C. K. bude obhajovať záujmy dlžníka (povinného). Táto skutočnosť naopak nasvedčuje tomu, že splnomocnenec má s veriteľom (oprávneným) bližší vzťah, keďže sa jedná o osobu, ktorá zrejme bola v kontakte s oprávneným už pri tvorbe, resp. vyhotovovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere. V takomto prípade by predpokladaný záujem splnomocnenca pôsobiaci v konečnom dôsledku proti splnomocniteľovi (dlžníkovi) znamenal rozpor, ktorý ho vzhľadom na ust. § 22 OZ vylučuje z možnosti zastupovať dlžníka (povinného). 21. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do textu zmluvy o úvere vyplýva, že takáto dohoda o zastúpení jednoznačne medzi povinným a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia splnomocnenia nebola. 22. Odvolací súd sa zaoberal napokon aj tým, či predložená notárska zápisnica spĺňa formálne a materiálne náležitosti potrebné na to, aby mohla byť exekučným titulom. 23. Z uvedeného hľadiska je povinnosťou exekučného súdu skúmať, či exekučný titul, ktorého výkon je navrhovaný, bol vydaný oprávneným orgánom a či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní a či je exekúcia navrhovaná v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Pokiaľ ide o iné exekučné tituly, ako rozhodnutia uvedené v ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, sú vykonateľné len vtedy, ak obsahujú presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, ich individualizáciu, rozsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. Uvedeným titulom sú potom aj notárske zápisnice podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená osoba oprávneného a povinného, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba s vykonateľnosťou v notárskej zápisnici súhlasila. 24. V prejednávanej veci sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe notárskej zápisnice, z ktorej vyplýva, že jej účastníkom je povinný zastúpený advokátom V.. C. K.. Obsahom uvedeného zápisu je vyhlásenie povinného o uznaní dlhu, pričom notárska zápisnica súčasne obsahuje aj vyhlásenie povinného o priamej exekučnej vykonateľnosti notárskej zápisnice. 25. Notársku zápisnicu možno vykonať len vtedy, ak je vykonateľná po materiálnej stránke. Ustanovenie § 46 a nasl. Notárskeho poriadku obsahuje formálne náležitosti notárskej zápisnice ako titulu pre exekúciu, pričom ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku určuje obsahovú stránku notárskej zápisnice ako titulu pre exekúciu tak, že vymedzuje predpoklady jej materiálnej vykonateľnosti. Jedným z týchto predpokladov je, aby išlo o notársku zápisnicu obsahujúcu právny záväzok. Zo znenia § 41 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku tiež vyplýva, aká povinnosť môže byť prostredníctvom notárskej zápisnice so súhlasom k vykonateľnosti vymáhaná. Určuje aj to, že musí ísť o povinnosť zo záväzku, t.j. zo záväzkovo-právneho vzťahu. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti obsahuje záväzok vtedy, ak obsahuje takú povinnosť, ktorá má byť na jej podklade vymožená a ktorá vyplýva zo záväzku. 26. Odvolací súd vychádzal z toho, že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti predstavuje podľa jej zmyslu a významu vyjadrenie zmieru medzi veriteľom a dlžníkom pred notárom o ich vzájomných právach a povinnostiach, ktoré môže veriteľ vymáhať od dlžníka prostredníctvom exekúcie bez toho, aby musel mať iný titul. Notárska zápisnica, ak má ísť o spôsobilý exekučný titul pre exekúciu, musí byť spísaná s osobou povinnou aj s osobou oprávnenou, pričom musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Podľa právnej argumentácie uvedenej v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 5/2000 z 13. júla 2000 „... práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako, ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia, atď. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá a že záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako o exekučný titul, tak ako už bolo uvedené, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu teda ponechal v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej to dovolil najmä tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon zároveň dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia uplatniť počas jeho platnosti na jeho základe svoje práva v exekučnom konaní. Inými slovami zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však treba dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.“ 27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že preskúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je v kompetencii exekučného súdu. Podstatnou náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je, aby exekučný titul, ktorým má byť notárska zápisnica, obsahoval prejav vôle povinného. Exekučný súd preto správne skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne vykonateľný a jeho záver o tom, že notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu ako na spôsobilý exekučný titul kladie ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku je správny vzhľadom na výsledok právneho posúdenia predloženého splnomocnenia. Exekučný súd správne vyhodnotil aj skutočnosť, že notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom pre neexistenciu súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. 28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatná, plnomocenstvo je v rozpore so zákonom (§ 31 OZ) a z tohto dôvodu chýba materiálny predpoklad, aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom voči povinnému uvedenému v návrhu na vykonanie exekúcie. 29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie V.. C. K. v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Postup súdu prvej inštancie, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju bol preto správny. 30. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie deficit materiálnej vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice mohol zistiť už z listín, ktoré oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, teda v dobe pred vydaním poverenia. Keďže ide o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvej inštancie mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. 31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorou exekúciu zastavil, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).