Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/305/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613216366 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6613216366.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a z členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajstrovská 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému ALEXYN spol .s.r.o. „v likvidácii" so sídlom Rúbanisko II./74, 984 03 Lučenec, IČO: 36 748 609 o zaplatenie 8.339,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 14Cb/37/2014-278 zo dňa 21. júla 2016 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/37/2014-278 zo dňa 21.júla 2016 p o t v r d z u j e. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.339,57 eur s 0,10% úrokom z omeškania denne zo sumy 8.274,65 eur od 15.12.2012 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, a zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania, ktorých výška bude určená samostatným uznesením. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca - Credium Slovakia a.s. Bratislava, sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 8.339,57 eur s príslušenstvom proti žalovanému na tom skutkovom základe, že ako veriteľ uzatvoril dňa 26.3.2010 so spoločnosťou Z. F. spol. s.r.o. W. ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. W. Súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky pre úvery poskytované obchodnou spoločnosťou Credium Slovakia a.s., formulár o zmluvných podmienkach a splátkový kalendár. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver na nákup predmetu financovania t.j. automobilu uvedeného v úverovej zmluve, žalovaný sa zaviazal uhradiť poskytnutý úver v mesačných splátkach podľa splátkového kalendára. Prevzatie predmetu financovania žalovaný potvrdil v Potvrdení o prebratí vozidla. 3. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením leasingových splátok, zaslal žalobca žalovanému výzvu na úhradu dlžných splátok - podmienené vyhlásenie úveru za predčasne splatný. Následne došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a žalobca zaslal žalovanému Finančné vysporiadanie zmluvy č. W. ktorom je uvedený celkový prehľad vzájomných nárokov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy, ako aj výzva žalovanému na zaplatenie sumy 8.339,57 eur, pozostávajúca z dlžných leasingových splátok vo výške 1.081,74 eur, tzv. škody z predaja vo výške 3.492,15 eur a nárokov vzniknutých v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy v celkovej výške 3.765,68 eur. Žalobca si v zmysle článku V. ods. 8 obchodných podmienok uplatnil aj úrok s omeškania vo výške 0,10% denne z dlžnej sumy zníženej o úroky z omeškania uvedené v položke č. 3 Finančného vysporiadania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty stanovenej vo finančnom vysporiadaní, t.j. od 15.12.2012 do zaplatenia. 4. V priebehu konania žalobca postúpil pohľadávku, ktorej zaplatenie je predmetom sporu. Zmluvou o podstúpení pohľadávok na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. a na základe návrhu tejto spoločnosti Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 14Cb/37/2014 - 201 zo dňa 27.11.2015 pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje Credium Slovakia a.s. Bratislava a na jeho miesto vstupuje EOS KSI Slovensko s.r.o. Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.3.2016. 5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na jednotlivé položky, ktoré si žalobca svojou žalobou uplatňuje s tým, že žalobca písomným podaním zo dňa 6.6.2014 predložil doklady na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Po vykonanom dokazovaní bol súd toho názoru, že nárok žalobcu na zaplatenie jednotlivých čiastok uvedených v žalobe je dôvodný, na preukázanie svojich tvrdení označil žalobca dôkazy, ktoré súdu predložil a súd mal skutočnosti tvrdené žalobcom za osvedčené. Uviedol, že žalovaný použil procesnú obranu, ktorú založil na tvrdení, že zmluva vykazuje znaky nekalých obchodných praktík a znevýhodnenia až úžery na strane spotrebiteľa, s čím sa súd nestotožnil, nakoľko mal za to, že v zmysle § 52 odsek. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže žalovaný nie je fyzickou osobou a úverovú zmluvu a zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzatvoril za účelom kúpy osobného motorového vozidla, keď túto zmluvu opatril pečiatkou Z. F., spol. s.r.o. C. B., U., M. V../XX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, súd mal za to, že konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a podľa jeho názoru sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Čo sa týka návrhu žalovaného na predvolanie osoby, ktorá odobrala vozidlo, súd považoval toto dokazovanie za nadbytočné, nakoľko v prejednávanom spore odobratie vozidla nebolo sporné a preto tento dôkaz nevykonal. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a článku V. ods. 8 všeobecných zmluvných podmienok a žalovaného zaviazal k zaplateniu zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,10% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty stanovenej vo finančnom vysporiadaní, t.j. 15.12.2012. 6. Čo sa týka procesnej obrany, ktorú zvolil žalovaný, keď uviedol, že má voči žalobcovi nároky, ktoré prekračujú nárok žalobcu o sumu 798 eur, považoval súd túto obranu žalovaného za irelevantnú pre toto súdne konanie, pretože žalovaný napriek výzve súdu či vo veci znáša vzájomnú žalobu, na túto výzvu súdu nereagoval, preto nebolo možné posúdiť procesnú obranu žalovaného ako vzájomnú žalobu. 7. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ustanovenia § 262 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. 8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že samotné písomné odôvodnenie rozhodnutia preukazuje jasne totálne zlyhanie súdu a aj vyhodnotenia skutkového stavu. Súd sám svojim postupom a odôvodnením rozhodnutia preukázal, že ignoroval nezákonne obranu žalovaného, ktorá je zásadná a opodstatnená. Prvostupňový súd nepovažoval za dôležité rešpektovať právo žalovaného na spravodlivé konanie a preukázať nezákonné a nekalé obchodné praktiky právneho predchodcu žalobcu. Prvostupňový súd sa vedome vyhol prejednaniu princípu obrany žalovaného a spravodlivému rozhodnutiu, pre ktorý bola obrana podaná. Práve z toho dôvodu sa žalovaný ani nezúčastnil pojednávaní pred Okresným súdom Lučenec, využil článok 32 Ústavy SR, lebo vopred predvídal presne takýto prístup prvostupňového súdu a považoval za zbytočne premárnený čas strávený na pojednávaní (viď fakt, že vo veci rozhodoval nezákonne sudca, ktorý mal byť vylúčený). Rozhodnutie je jasným dôkazom pre odvolací súd o hrubom porušení zákona v neprospech žalovaného, ignorovaním vykonania dokazovania, ktoré vie jednoznačne preukázať neopodstatnenosť všetkých dôkazov, ktoré predložil žalobca. Konkrétne poukázal na bod 4, 5, 14 písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých sú uvedené skutočnosti, ktoré boli znemožnené žalovanému vyvrátiť, čo bolo navrhované aj priamo súdu písomnou cestou. Podľa názoru žalovaného nekompetentnosť súdu prvého stupňa vyplýva aj z bodu 37 a 38 písomného rozhodnutia. Obrana žalovaného pred nezávislým súdom je pripravená v trvaní cca. 2 hodiny priamo prednesom na pojednávaní s vykonaním dokazovania aj iným spôsobom, čo však nie je možné vykonať pred súdom, ktorý neposkytuje spravodlivosť. Aj termín pojednávania na deň 6.7.2016 bol vytýčený súdom s predstihom takmer dva mesiace manipulatívne tak, aby súd rozhodol podľa úpadkového ustanovenia CSP v účinnom znení „spravidla na jednom pojednávaní“, čím sa zákon vyhýba princípu spravodlivosti a spravodlivosť degraduje. Uviedol že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 365 ods. 1, písm. a,b,c,d,e,f,g,h CSP a je teda na mieste aplikácia ustanovenia § 389 ods. 1, písm. a, b,c,d CSP, čo je zásadne možné žalovaným preukázať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok pre závažné hrubé pochybenia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie. 9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a zastáva názor že vec správne právne posúdil. Argumenty uvádzané v podanom odvolaní sú neodôvodnené a žiadnym spôsobom nespochybňujú dôvodnosť podanej žaloby. V konaní na súde prvej inštancie žalobca riadne preukázal svoj nárok čo do dôvodu a výšky a tento nebol zo strany žalovaného žiadnym spôsobom spochybnený. Žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 387 odsek 1 CSP potvrdil a uplatnil si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 315,03 eur s DPH pozostávajúceho s jedného úkonu právnej služby vo výške 304,73 eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 10,30 eur s DPH. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody 13. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.339,57 eur s 0,10% úrokom z omeškania denne zo sumy 8.274,65 eur od 15.12.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania, ktorých výška bude určená samostatným uznesením. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že súd prvej inštancie svojim postupom a písomným odôvodnením rozhodnutia preukázal, že nezákonne ignoroval obranu žalovaného, ktorá je zásadná a opodstatnená, že vo veci rozhodoval nezákonne sudca, ktorý mal byť vylúčený, tvrdenie, že ani jeden z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca nie je pravdivý ani oprávnený, aby mu bolo priznané súdom právo. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 15.V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným, dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. 16.Odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi spoločnosťou Credium Slovakia a.s. Bratislava a žalovaným bola dňa 26. marca 2010, uzatvorená Zmluva o úvere W., ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému ako dlžníkovi, ktorý je oprávnený použiť úver výlučne na kúpu predmetu financovania na základe dohody zmluvných strán. Veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver vo výške 11.992 eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť v 60tich mesačných splátkach po 295,91 eur. Súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky pre úvery poskytované obchodnou spoločnosťou Credium Slovakia a.s. platné od 1.1.2010, ktoré sú taktiež podpísané žalovaným dňa 26.3.2010, Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o úvere č. W. podpísaný účastníkmi konania dňa 26.3.2010, splátkový kalendár, potvrdenie o prebratí vozidla zo dňa 26.3.2010 podpísané žalovaným. Právny predchodca žalobcu odôvodňoval svoju žalobu tou skutočnosťou, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením leasingových splátok na základe čoho mu žalobca zaslal výzvu na úhradu dlžných splátok - podmienené vyhlásenie úveru za predčasne splatný a následne došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému Finančné vysporiadanie zmluvy, v ktorom uviedol celkový prehľad vzájomných nárokov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy, ako aj výzvu na zaplatenie sumy 8.339,57 eur, ktorá pozostávala z položky č. 1 - dlžných leasingových splátok vo výške 1.081,74 eur, z položky č. 2 - finančné vysporiadanie, predstavujúca nezaplatenú časť istiny, tzv. škodu z predaja vo výške 3.492,15 eur a z položky č. 3 - nároky vzniknuté v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy v celkovej výške 3.765,68 eur. Spolu so zaplatením istiny si uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 0,10% denne z dlžnej sumy, odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty stanovenej vo finančnom vysporiadaní t. j. od 15.12.2012 do zaplatenia. 17. V priebehu konania došlo k návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalobcu, ktorej Okresný súd Lučenec vyhovel a zmenu účastníka konania na strane žalobcu pripustil. 18. Písomným podaním zo dňa 6.6.2014 žalobca predložil súdu dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a zároveň doplnenie svojich podaní o konkrétne špecifikovanie jednotlivých položiek, ktorých zaplatenia sa predmetnou žalobou domáha. Súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle príslušných ustanovení obchodného zákonníka, občianskeho zákonníka, zmluvných dojednaní medzi stranami a dospel k záveru, že žalovanému bol poskytnutý úver podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka. Pri rozhodovaní vychádzal z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom, ktoré odkazovali na jednotlivé články všeobecných zmluvných podmienok. 19. Žalovaný v konaní vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi N.. I. M., o ktorej námietke rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený. Uznesením č. k. 43Ncb 21/2014 - 97 zo dňa 9.7.2014 rozhodol, že sudca Okresného súdu Lučenec N.. I. M. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Lučenec, pod spisovou značkou 14Cb 37/2014. Opätovne uznesením č. k. 43Ncb 10/2015 - 178 zo dňa 4.6.2015 Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol, že sudca Okresného súdu Lučenec N.. I. M. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Lučenec, pod spisovou značkou 14Cb 37/2014. 20. Napriek tomu, že zákonný sudca nebol z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený, žalovaný písomným podaním doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 6.7.2016, t.j. v deň konania pojednávania požiadal o odročenie pojednávania na neurčito, keď uviedol, že i napriek skutočnosti, že N.. M. nie je zákonný sudca v predmetnej veci a teda sa žalovaný z princípu nebude zúčastňovať pojednávania, predkladá súdu návrh na vykonanie dokazovania po právnej expertíze, ktorá bola vypracovaná na preukázanie pohľadávky žalovaného vo výške 9.137 eur, smerujúcej proti žalobcovi a fiktívnemu nároku vo výške 8.339,57 eur. Žiadal predvolať na pojednávanie osobu, ktorá nezákonne dňa 28.6.2012 odobrala vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpy právneho predchodcu žalovaného. Súd prvej inštancie pojednával v neprítomnosti žalovaného, na základe dôkazov založených v súdnom spise. 21. Žalovaný napriek výzve súdu z 12.12.2014, aby preukázal listinnými dôkazmi svoje tvrdenia ohľadne vzniku škody, ušlého zisku, poškodenia dobrého mena, ktoré nároky žalovaného prekračujú nárok žalobcu o sumu 798 eur a žiadosti o oznámenie, či vznáša vzájomný návrh alebo žiada tento nárok posúdiť ako kompenzačnú námietku a žiadosti o predloženie listinného dôkazového materiálu, na ktorý sa odvoláva, žalovaný žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ohľadne toho, že má voči žalobcovi pohľadávku vo výške 9.137 eur nepredložil, pojednávaní sa odmietol zúčastňovať, preto dospel odvolací súd k záveru, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. 22. Čo sa týka námietky žalovaného, že úverová zmluva vykazuje znaky nekalých obchodných praktík a znevýhodnenia na strane spotrebiteľa, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že v danom prípade sa nejednalo o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, nakoľko na strane žalovaného ide o právnickú osobu - spoločnosť s ručením obmedzeným, čo je zrejmé zo zmluvy o úvere keď aj pri podpise zmluvy sa nachádza pečiatka spoločnosti Z. F., spol. s.r.o. (právny predchodca žalovaného, ktorý vznikol v dôsledku zlúčenia), C. B., U.. Žalovaný potom úverovú zmluvu neuzatváral ako spotrebiteľ, pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 23. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené. 24. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by mohli viesť k zrušeniu a prípadne k zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 26. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. 27. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)