Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/115/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614217451 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614217451.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Advokátska kancelária 810 00 Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. XXX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, Janka Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 2 002,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu zo dňa 10.12.2015 proti rozsudku Okresného súdu Lučenec číslo konania 17C/319/2015-72 zo dňa 10.11.2015, takto r o z h o d o l : I. Výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 346,- Eur s príslušenstvom zastavené, s a n e d o t ý k a. II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 346,- Eur s príslušenstvom zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti podľa ust. § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie sumy 1656,20 Eur s príslušenstvom zamietol. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 07.10.2010 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička vo výške 3 087,- Eur za dohodnutých podmienok splácania pôžičky. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že zo strany žalovanej bola zaplatená suma z titulu pôžičky vo výške 875,90 Eur. Žalovaná namietala v konaní, že predmetná zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá bola uzatvorená podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a nespĺňa náležitosti v zmysle predmetného zákona, neobsahuje obligatórne náležitosti a to ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Na základe uvedeného sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež v zmluve o pôžičke sa nachádzajú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne je tam nesúlad so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Okrem nedostatku obsahových náležitostí zmluvy o pôžičke však žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej a nakoľko ju vyhodnotil ako dôvodnú, ostatnými dôvodmi namietanými žalovanou sa už bližšie nezaoberal. Súd mal za to, že listom zo dňa 25.11.2011 došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k odstúpeniu od zmluvy o bezúčelovej pôžičke číslo XXXXXXX zo dňa 07.10.2010, čím došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy a to s účinnosťou k 30.11.2011. Počnúc dňom 01.12.2011 začala tak plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva vyplývajúceho z predmetnej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 13.11.2014. Pretože sa v dôsledku odstúpenia právneho predchodcu žalobcu od zmluvy táto v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušila od počiatku, bolo potrebné vzťah účastníkov konania posúdiť v rovine bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý z účastníkov je povinný vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostal. Následne súd konštatoval, že na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka ohľadom subjektívnej premlčacej lehoty. Keďže sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu dňom doručenia odstúpenia od zmluvy, teda dňom 13.11.2011 a kto sa na jeho úkor obohatil a vzhľadom na dátum doručenia žaloby a na námietku premlčania zo strany žalovanej, súd žalobu, ako bezdôvodnú, uplatnenú po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva a priznal jej tak trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 478,46 Eur a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť tieto trovy právnemu zástupcovi žalovanej na špecifikovaný účet v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Proti rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že jeho odvolanie smeruje voči predmetnému rozsudku v celom rozsahu, avšak z obsahu odvolanie je možné vyvodiť, že žalobca napáda správnosť výroku rozsudku súdu prvej inštancie ktorým bol zamietnutý jeho nárok a to vo výške 1 656,20 Eur s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia žalovanej. Namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie písomného podania jeho právneho predchodcu zo dňa 25.11.2011, označeného ako predžalobná upomienka, ktoré súd vyhodnotil ako odstúpenie od zmluvy s následkom zrušenia zmluvy od počiatku. Následne potom namietal žalobca aj súdom vyhodnotený uplatnený nárok titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, na ktorý súd aplikoval premlčaciu dobu vyplývajúcu z ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 25.11.2011 nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, na čo žalobca poukázal aj vo svojom vyjadrení zo dňa 14.10.2015. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté. V prejednávanom prípade nebol splnený ani jeden zákonný predpoklad pre platné odstúpenie o zmluvy. Zákon č. 129/2010 Z. z. neumožňuje veriteľovi odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, akou predložená zmluva nepochybne je. Taktiež možnosť odstúpenia od zmluvy nebolo účastníkmi zmluvne dojednaná. Už len na základe tejto skutočnosti nie je možné list s označením „predžalobná upomienka“, z obsahu ktorého navyše ani nevyplýva vôľa právneho predchodcu zmluvný vzťah predčasne ukončiť a to od počiatku, označiť za odstúpenie od zmluvy. Nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre platné odstúpenie od zmluvy, listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.11.2011 nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia účinkov vyvolaných listom zo dňa 25.11.2011 súd nesprávne aplikoval na dotknutý právny vzťah režim bezdôvodného obohatenia, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie žalovanou vznesenej námietky premlčania. Žalobca poznamenal, že ak by veriteľ mal záujem odstúpiť od zmluvy, svoje podanie by aj náležite formuloval ako odstúpenie od zmluvy. Logicky veriteľ vykonaným úkonom nemienil odstúpiť od zmluvy, nakoľko do úverového vzťahu vstupuje s očakávaním vrátenia poskytnutej sumy úveru navýšenej o zmluvne dojednané úroky v prípade riadneho plnenia, preto odstúpenie od zmluvy by bolo pre neho jednoznačne nevýhodné. Logicky nebolo v záujme veriteľa ocitnúť sa v horšom právnom postavení, než v akom bol pred realizácia právneho úkonu zo dňa 25.11.2011. Z obsahu listu zo dňa 25.11.2011 vyplýva, že týmto úkonom realizoval právny predchodca žalobcu oprávnenie predčasne žiadať o zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu neplatenia dohodnutých splátok v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca tak tvrdí, že písomným podaním zo dňa 25.11.2011 jeho právny predchodca predčasne zosplatnil pohľadávku s výzvou na jej zaplatenie. Márnym uplynutím lehoty na zaplatenie pohľadávky nastala dňa 03.12.2011 splatnosť pohľadávky, ktorá sa tak premlčuje v zákonnej všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Uplatnená pohľadávka tak v čase začatia konania dňa 13.11.2014 premlčaná nebola. V závere odvolania žalobca poznamenal, že pokiaľ by aj odvolací súd dospel k právnemu názoru, že právnym úkonom jeho právneho predchodcu nedošlo k predčasnému zosplatneniu pohľadávky postupom podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, v takom prípade by sa každá jednotlivá splátka premlčovala samostatne vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa splatnosti jednotlivých splátok. Na základe uvedeného potom žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1656,20 Eur so špecifikovanými úrokmi z omeškania za jednotlivé obdobia omeškania a prizná žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia. 3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla nad rámec svojej predošlej argumentácie skutočnosť, že v zmluve o pôžičke zo dňa 29.09.2010 je neurčito uvedená základná náležitosť zmluvy o pôžičke a to výška poskytnutej pôžičky, keď na jednej strane sa v zmluve o pôžičke uvádza, že „schválená výška pôžičky“ bola 2 000,- Eur a na druhej strane je uvedené, že „celková suma pôžičky“ bola 3 087,- Eur. Z uvedených dojednaní o výške pôžičky nie je jednoznačne zrejmé, akú výšku pôžičky poskytol žalobca žalovanej. Žalovaná tak má za to, že dojednania v zmluve o pôžičke, z ktorých nemožno s určitosťou dospieť k záveru, ktoré z dojednaní určujú najdôležitejšie údaje zmluvy o pôžičke a to výšku pôžičky, spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy z dôvodu neurčitosti. Súčasne žalovaná poukázala na ustanovenie § 5 ods. 1 zákona číslo 250/2007 Z. z., podľa ktorého dodávateľ nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčovať údaje o nákupných podmienkach. V uvedeného dôvodu je potrebné konštatovať neurčitosť predmetného právneho úkonu, čím je daná jeho absolútna neplatnosť podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Absencia podstatnej náležitosti bezprostredne spôsobuje nedostatok obligatórnej písomnej formy zmluvy. Neplatnosť vyvolaná neurčitosťou tohto právneho úkonu je objektívne preukázaná obsahom predloženej listiny a zmluvy o pôžičke. Žalovaná preto zastáva názor, že vyššie uvedený nedostatok spôsobil absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o poskytnutí pôžičky, v dôsledku čoho je potrebné nárok žalobcu kvalifikovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Na základe uvedeného žalovaná navrhuje, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu potvrdil ako dôvodný a správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. 5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 8. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 9. Právny predchodca žalobcu sa žalobou datovanou dňa 12.11.2014 a doručeniu príslušnému súdu dňa 13.11.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2 002,20 Eur s príslušenstvom. Nárok právnemu predchodcovi žalobcu na zaplatenie tejto sumy mal vzniknúť na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX, ktorú uzatvoril so žalovanou dňa 07.10.2010 a na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 3 087,- Eur. Žalovaná do dňa podania žaloby na predmetnú pôžičku zaplatila len sumu 875,90 Eur a porušila tak povinnosti vyplývajúce jej z uzatvorenej zmluvy o pôžičke riadne a včas splácať dohodnuté splátky pôžičky. V žalobe právny predchodca žalobcu uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, respektíve jednotlivé splátky riadne a včas, teda v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve, žalobca dňa 25.11.2011 písomným podaním - predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaná sa k meritu veci vyjadrila v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom spochybnila oprávnenosť uplatneného nároku právneho predchodcu žalobcu voči nej a to jednak s poukazom na osobitnú právnu normu zákona č. 129/2010 Z. z. a rgumentovala, že uzatvorená zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nespĺňa obligatórne náležitosti v zmysle predmetného zákona, neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a to ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V dôsledku tejto skutočnosti je nutné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. V podanom odpore sa žalovaná vyjadrovala aj k bodu žaloby, v ktorom žalobca tvrdil, že malo dôjsť k zosplatneniu poskytnutého úveru dňa 25.11.2011. Uviedla, že zastáva názor, že tento úkon žalobcu je potrebné posúdiť ako odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka a nie ako vypovedanie zmluvy. Z obsahu tohto úkonu jasne a zrozumiteľne vyplýva, že sa jedná o odstúpenie od zmluvy a nie o vypovedanie zmluvy, pričom nemožno vychádzať z toho, ako je tento úkon označený, ale naopak z jeho obsahu. Následne potom žalovaná v odpore tvrdila, že pokiaľ žalobca svojím jednostranným úkonom, listom zo dňa 25.11.2011, ktorý bol žalovanej doručený dňa 30.11.2011, platne odstúpil od predmetnej zmluvy o pôžičke, nasledujúcim dňom potom začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula 01.12.2013. Vzhľadom na uvedené potom žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku a z uvedeného dôvodu navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 10. Na tomto skutkovom a právnom základe potom súd prvej inštancie aj právne posúdil uplatnený nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pokiaľ v odôvodnení rozsudku vyslovil, že má za to, že listom zo dňa 25.11.2011 došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k odstúpeniu od zmluvy o bezúčelovej pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 07.10.2010, čím došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy a to s účinnosťou k 30.11.2011, pričom od 01.12.2011 začal plynúť dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva vyplývajúceho z predmetnej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že v dôsledku odstúpenia právneho predchodcu žalobcu od zmluvy táto sa v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušila od počiatku, bolo preto potrebné vzťah účastníkov konania posúdiť v rovine bezdôvodného obohatenia a s poukazom na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov je povinný vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostal. Pokiaľ teda začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanej, teda dňom 30.11.2011 a žaloba bola podaná na súde dňa 13.11.2014, súd prvej inštancie vzhľadom na uplynutie dvojročnej premlčacej doby a úspešne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej potom žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietol. S takýmto právnym posúdením veci sa však druhoinštančný súd nestotožńuje. 11. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej Občiansky zákonníka), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. Občianskeho zákonníka). 12. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 13. Vychádzajúc z ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. 14. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 15. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a zohľadniac dôvody odvolania konštatuje nesprávne právne posúdenie danej veci vzhľadom na listinné dôkazy obsiahnuté v spise, čo malo za následok aj nesprávne posúdenie vznesenej námietky premlčania žalovanej a to z hľadiska aplikácie zákonnej premlčacej doby vzhľadom na právnu kvalifikáciu nároku uplatneného v danom konaní. 16. Pokiaľ súd prvej inštancie právne posúdil uplatnený nárok právneho predchodcu žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to titulom prijatého plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol v dôsledku toho, že list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.11.2011 považoval za odstúpenie veriteľa od zmluvy o bezúčelovej pôžičke uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 07.10.2010, odvolací súd konštatuje, že k takémuto právnemu záveru nemal súd prvej inštancie podklady vo vykonanom dokazovaní. Žalovaná v podanom odpore zo dňa 14.08.2015 voči vydanému platobnému rozkazu uviedla, že z obsahu listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.11.2011 „jasne a zrozumiteľne vyplýva, že sa jedná o odstúpenie od zmluvy a nie o vypovedanie zmluvy, pričom nemožno vychádzať z toho, ako je tento úkon označený, ale naopak z jeho obsahu“. Vzhľadom na uvedený argument potom sa žalovaná dovolávala toho, aby sa úkon žalobcu posúdil ako odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd prvej inštancie prijal uvedenú obranu žalovanej, k takémuto záveru nemal súd náležitý a relevantný podklad vo vykonanom dokazovaní; práve naopak, takémuto záveru priam odporuje obsah predloženého listinného dôkazu - list právneho predchodcu zo dňa 25.11.2011 adresovaný žalovanej. Z obsahu predmetného písomného podania právneho predchodcu žalobcu, označeného ako „Predžalobná upomienka“ nielenže z jeho označenia nevyplýva, že by ním právny predchodca žalobcu mienil odstúpiť od zmluvy, no čo je podstatné, ani z obsahu tohto písomného podania adresovaného žalovanej nevyplýva, a to ani nepriamo, záver, že by ním mienil veriteľ odstúpiť od zmluvy o poskytnutí pôžičky. Z obsahu tohto listu vyplýva, že dlžníčka napriek snahe veriteľa nevzala vážne predchádzajúce upozornenia týkajúce sa zmluvy č. XXXXXXX, ktorými ju upozorňoval právny predchodca žalobcu ako veriteľ, že jej poskytuje poslednú možnosť mesačného splácania jej pohľadávky a v dôsledku toho veriteľ dlžníčku dôrazne vyzýval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. V uvedenej predžalobnej upomienke veriteľ oznámil dlžníčke celkovú istinu nesplatenej pôžičky a vyzval ju na úplné zaplatenie v stanovenej lehote troch dní od doručenia upomienky na špecifikovaný účet veriteľa. Obsahom predmetnej predžalobnej upomienky je tiež upozornenie veriteľa, že márnym uplynutím stanovenej lehoty začne vymáhať vyššie uvedenú pohľadávku spolu s príslušenstvom v súlade so zmluvou a zákonom a to vybratým spôsobom z alternatív uvedených vo všeobecných obchodných podmienkach, prípadne realizáciou zabezpečenia. V závere predžalobnej upomienky je dlžníčka veriteľom upozornená, že svojim konaním, respektíve nečinnosťou, naplnila ustanovenia zmluvy, ktoré ho oprávňujú okrem iného aj na uplatňovanie si všetkých nákladov spojených s vymáhaním, k čomu bez ďalšieho upozornenia aj pristúpi (č. l. 6 spisu). Odvolací súd tak konštatuje, že z obsahu a ani označenia tohto písomného prejavu veriteľa voči dlžníčke nevyplýva, že by ním veriteľ mienil odstúpiť od zmluvy o poskytnutí pôžičky a tak konštatovanie súdu prvej inštancie, že tento list právneho predchodcu žalobcu vyhodnotil ako platné odstúpenie od zmluvy tak nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. Z dôvodu nesprávneho posúdenia obsahu listinného dôkazu a následne nesprávneho právneho posúdenia uplatneného nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia potom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie aj nesprávne aplikoval premlčaciu dobu vyplývajúcu z ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ námietku premlčania žalovanej posudzoval v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že nielen z obsahu a označenia písomného prejavu právneho predchodcu adresovaného žalovanej ako dlžníčke a datovaného dňa 11.05.2011, ktorý žalovaná prevzala dňa 30.05.2011, nemožno vyvodiť, že išlo o odstúpenie od zmluvy, nakoľko obsah tohto písomného podania ani nepriamo nenasvedčuje úmyslu a zámeru právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa odstúpiť od zmluvy, no oprávnená je aj odvolacia námietka žalobcu, že aj eventuálne v prípade, ak by aj mienil veriteľ uvedeným písomným podaním odstúpiť od zmluvy (k čomu však obsah tohto podania nenasvedčuje), aj v tom prípade by eventuálne odstúpenie od zmluvy nemohlo byť považované vzhľadom na právnu úpravu za platné a účinne. Platne možno odstúpiť od uzatvorenej zmluvy v súlade s ustanovením § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka len v prípade, ak možnosť odstúpenia od zmluvy vyplýva z niektorého z ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo iného zákona, prípadne ak možnosť odstúpenia od zmluvy bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá. Zo žiadneho ustanovenia tak Občianskeho zákonníka, ako lex generalis, ako ani iného prípadného ustanovenia osobitnej právnej normy nevyplýva možnosť veriteľa jednostranne platne odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy a takúto možnosť si ani zmluvné strany medzi sebou platne nedojednali. Podrobným preskúmaním obsahu Zmluvy o poskytnutí bezúčelové pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 07.10.2010, ako aj Podmienok k zmluve o poskytnutí pôžičky PQ-05 nevyplýva možnosť veriteľa jednostranne ukončiť zmluvu odstúpením od zmluvy. V článku 12 uvedených Podmienok k zmluve o poskytnutí pôžičky PQ-05 v bode 12.3 je vymienená len možnosť, respektíve oprávnenie klienta (dlžníka) platne odstúpiť od zmluvy a to bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. Možnosť jednostranného ukončenia zmluvy odstúpením od zmluvy veriteľovi nevyplýva. Pokiaľ je tak zrejmé, že zo žiadaného zákonného ustanovenia lex generalis alebo lex specialis nevyplýva zákonná možnosť veriteľa jednostranne odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy a ak takáto možnosť nebola medzi zmluvnými stranami ani zmluvne dojednávaná, nemal súd prvej inštancie ani zákonný podklad pre eventuálnu úvahu a právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku platného odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy zo strany jeho právneho predchodcu. 17. Odvolací súd tak bez toho, aby za daného stavu potvrdzoval či vyvracal oprávnenosť vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku konštatuje, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ v rozpore so zákonom a v rozpore s preukázanými listinnými dôkazmi právne posúdil uplatnený nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to v dôsledku súdom prvej inštancie konštatovaného platného odstúpenia od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu. Následne potom aj súd nesprávne konštatoval, že toto právo je premlčané vzhľadom na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dôsledku tohto odstúpenia od zmluvy. 18. Z dôvodu nedostatočne skúmaného skutkového a právneho základu uplatneného nároku potom je nutné konštatovať aj nesprávne právne posúdenie veci, v dôsledku čoho odvolací súd po preskúmaní veci odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v časti o zaplatenie 1 656,20 Eur s príslušenstvom zamietol a v nadväzujúcom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na opätovné právne posúdenie uplatneného nároku a to s dôrazom na dôsledné skúmanie obsahu predložených listinných dôkazov a na nové rozhodnutie. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).