Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/19/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614218892 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614218892.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8-10, 811 08 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému K.. V. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. B. č. X, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 1.174,75 Eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 12C/36/2015 - 120 zo dňa 10. júna 2015 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Lučenec, č. k. 12C/36/2015 - 124 zo dňa 13. augusta 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ event. „okresný súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 575,24 Eur. Vo zvyšku žalobu súd prvej inštančie zamietol. 1.1 Zo spisu a z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalobca ako oprávnený podal návrhy na vykonanie exekúcií, na základe ktorých boli vydané poverenia na vykonanie exekúcií pre žalovaného ako súdneho exekútora. Na žiadosť žalovaného o poskytnutie preddavku uhradil žalobca dňa 05. 06. 2000 preddavky na odmenu a náhradu hotových výdavkov v jedenástich exekučných konaniach nasledovne - v sume 2.420,- Sk (80,33 Eur) u povinného R. S. (ďalej ako „povinný č. 1“), v sume 1.840,- Sk (61,08 Eur) u povinnej P. S. (ďalej ako „povinný č. 2“), 1.750,- Sk (58,09 Eur) u povinného W. L. (ďalej ako povinný č. 3), 5.010,- Sk (166,30 Eur) u povinného IDEÁL s.r.o. (ďalej ako „povinný č. 4“), v sume 10.000,- Sk (166,30 Eur) u povinnej A. F. (ďalej ako „povinný č. 5“), v sume 2.050,- Sk (68,05 Eur) u povinného NOVOSS s.r.o. (ďalej ako „povinný č. 6“), v sume 1.980,- Sk (65,72 Eur) u povinného Q.. Z. G. (ďalej ako „povinný č. 7“), v sume 2.810,- Sk (93,28 Eur) u povinného B. S. (ďalej ako „povinný č. 8“), v sume 22.850,- Sk (497,91 Eur) u povinnej I.. G. K. (ďalej ako „povinný č. 9“), v sume 150,- Sk (4,98 Eur) u povinného N. N. (ďalej ako „povinný č. 10“) a v sume 580,- Sk (19,26 Eur) u povinného Q.. A. L. (ďalej ako „povinný č. 11“). Celková výška preddavkov uhradených žalobcom žalovanému činila sumu 43.590,- Sk (1.446,- Eur). Dňa 24. 08. 2001 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri vykonávaní exekúcie (ďalej ako „Zmluva o spolupráci“). Žalovaný bol dňa 09. 02. 2004 odvolaný z funkcie súdneho exekútora a na jeho miesto bol ustanovený od 16. 06. 2004 náhradník JUDr. Michal Feciľak, súdny exekútor a od 16.10.2008 náhradník Mgr. Štefan Marček, súdny exekútor. Žalobca podal žalobu o zaplatenie sumy 1.174,75 Eur z titulu nevrátenia uvedených preddavkov po ukončení exekúcií. Predmetné exekúcie boli ukončené nasledovne: Okresný súd Lučenec uznesením č. k. Er/2136/2000-19 zo dňa 22. 09. 2014 zastavil exekúciu voči povinnému č. 1, súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie nakoľko tento náhradu trov nepožadoval. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 29. 09. 2014. Uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. Er/2134/2000-28 zo dňa 28. 04. 2010 bola exekúcia voči povinnému č. 2 zastavená a súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie nakoľko tento náhradu trov nepožadoval. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. Er/2133/2000-29 zo dňa 14. 05. 2010 bola exekúcia voči povinnému č. 3 zastavená a súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie nakoľko tento náhradu trov nepožadoval. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 10. 06. 2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. Er/2137/2000-76 zo dňa 07. 06. 2000 bola exekúcia voči povinnému č. 4 zastavená a súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie nakoľko tento náhradu trov nepožadoval. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 09. 06. 2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. Er/2138/2000-22 zo dňa 18. 08. 2010 bola exekúcia voči povinnému č. 5 zastavená a súdnemu exekútorovi bola za žalovaného priznaná náhrada trov exekúcie v sume 8.200,- Sk (272,19 Eur). Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 14. 09. 2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. Er/2131/2000 zo dňa 29. 04. 2010 bola exekúcia voči povinnému č. 6 zastavená a súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie nakoľko tento náhradu trov nepožadoval. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 04. 05. 2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. Er/2132/2000-23 zo dňa 27. 04. 2010 bola exekúcia voči povinnému č. 7 zastavená a súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie nakoľko tento náhradu trov nepožadoval. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 24. 05. 2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. Er/2135/2000 zo dňa 27. 09. 2010 bola exekúcia voči povinnému č. 8 zastavená a súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 29. 09. 2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 0Er/2140/2000-24 zo dňa 06. 10. 2014 bola exekúcia voči povinnému č. 9 zastavená a súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 08. 10. 2014. Vo veci exekúcie povinného č. 10 exekučné konanie skončilo vymožením a poverenie bolo vrátené dňa 29. 06. 2000 a vo veci exekúcie povinného č. 11 exekučné konanie skončilo vymožením a poverenie bolo vrátené dňa 20. 09. 2000. Prvoinštančný súd posúdil právo žalovaného na vyžiadanie a prijatie preddavkov v súlade s ustanoveniami Zmluvy o spolupráci a skonštatoval, že žalovaný ich prijatím získal majetkový prospech bez právneho dôvodu a teda sa podľa § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. 1.2 Prvoinštančný súd sa ďalej zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha premlčaniu podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie posudzoval plynutie subjektívnej 2 ročnej ako aj objektívnej 10 ročnej premlčacej doby. Za udalosť určujúcu začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby považoval súd prvej inštancie deň doručenia uznesenia o zastavení exekúcie žalobcovi. Žaloba bola podaná na súd dňa 16. 12. 2014. Uznesenia o zastavení exekúcie u povinných č. 2 až č. 8 boli doručené žalobcovi v rozpätí dní 04. 05. 2010 až 29. 09. 2010. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby už uplynula 2 ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku z predmetných konaní. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že exekučné konania pri povinných č. 10 a č. 11 boli ukončené vymožením a poverenia vrátené dňa 29. 06. 2000 a 20. 09. 2000. Nakoľko považoval prvoinštančný súd za zložité preukázať uplynutie subjektívnej 2 ročnej premlčacej doby v oboch prípadoch, posudzoval iba plynutie objektívnej 10 ročnej premlčacej doby a skonštatoval, že táto už uplynula. Uznesenie o zastavení exekúcie pri povinnom č. 1 bolo žalobcovi doručené dňa 29. 09. 2014 a pri povinnom č. 9 dňa 08. 10. 2014. V týchto dvoch prípadoch k uplynutiu dvojročnej premlčacej doby nedošlo. Prvoinštančný súd sa tak ďalej zaoberal nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia iba vo výške sumy predstavujúcej zaplatené preddavky v týchto dvoch exekúciách, ktorá činila 838,81 Eur (758,48 Eur + 80,33 Eur). Vzhľadom na to, že žalovaný odovzdal svojmu nástupcovi sumu 350,- €, súd priznal žalovanému sumu po odpočítaní tejto čiastky. 1.3 Súd prvej inštancie rozhodol ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 451 ods. 1, 2 a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania prvoinštačný súd nerozhodol. 2. Okresný súd opravným uznesením č. k. 12C/36/2015 - 124 zo dňa 13. augusta 2015 opravil prvý výrok rozsudku č. k. 12C/36/2015 - 120 zo dňa 10. 06. 2015 a to tak, že správne má znieť: „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 488,81 Eur“. Prvoinštačný súd v rozsudku uviedol, že žalovaný je dlžný žalobcovi sumu 838,31 Eur. Žalobcovi však patrí táto suma po odpočítaní sumy 350,- Eur činiacej finančné prostriedky odovzdané žalovaným svojmu nástupcovi. Rozdiel medzi týmito dvoma sumami predstavuje sumu vo výške 488,81 Eur a nie sumu uvádzanú v rozsudku vo výške 575,24 Eur. Z uvedeného je nepochybné, že pri vyhodnotení rozsudku došlo k chybe v počítaní. Prvoinštačný súd túto chybu opravil tak ako je uvedené. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas dňa 14. 08. 2015 odvolanie. Poukázal na to, že dňa 09. 02. 2004 bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora. Podľa názoru žalovaného sa mali na jeho vzťah so žalobcom aplikovať výlučne ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej ako „Obchodný zákonník“). Vychádzal zo skutočnosti, že Zmluva o spolupráci, ktorú mali medzi sebou so žalobcom uzatvorenú sa spravovala ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolaním žalovaného z funkcie súdneho exekútora vznikla podľa názoru žalovaného nemožnosť plnenia záväzkov z jeho strany v zmysle § 352 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobcovi týmto dňom vzniklo právo domáhať sa náhrady škody za nesplnenie záväzku zo Zmluvy o spolupráci podľa § 353 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že dňom jeho odvolania začala plynúť 10 ročná premlčacia doba v zmysle § 398 Obchodného zákonníka a uplynula dňa 09. 02. 2014, t.j. pred dátumom podania žaloby. Z týchto dôvodov žiadal žalovaný žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 93,- Eur. 4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované 5. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., a rozsudok prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorý ďalej v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. len poukazuje. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný zaoberal sa pri posudzovaní veci iba tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či (ne)došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok. 7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Úlohou odvolacieho súdu bolo zhodnotiť, či došlo zo strany žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, ak áno kedy došlo k okamihu určujúcemu jeho vznik a následne posúdiť plynutie premlčacej doby. 9. Výkon exekútorského úradu zaniká odvolaním exekútora v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení do 29. 02. 2004 (ďalej ako „Exekučný poriadok“). 10. V prípade zániku výkonu exekútorského úradu podľa § 16 ods. 1 písm. c) náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory a poverení zástupcovia ministerstva v súčinnosti s útvarom Policajného zboru vykonajú podľa § 16a ods. 2 Exekučného poriadku do 30 dní po zániku výkonu exekútorského úradu súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Zároveň vykonajú finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu exekútorského úradu na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu. Exekútor, ktorého výkon exekútorského úradu zanikol, je povinný poskytnúť pri výkone súpisu stavu exekučných spisov potrebnú súčinnosť. 11. Náhradník exekútora podľa § 16a ods. 3 Exekučného poriadku zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. V zmysle § 16a ods. 8 Exekučného poriadku, náhradník exekútora, ktorého výkon exekútorského úradu zanikol, nezodpovedá za náhradu škody spôsobenej týmto exekútorom, ktorého výkon exekútorského úradu zanikol. 12. Exekútor môže na základe § 197 ods. 2 Exekučného poriadku požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. 13. V zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 14. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 15. Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov. Práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajú na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov, a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú však verejnoprávne. 16. Odvolací súd sa v prvom rade vyrovnal s otázkou, či mohlo zo strany žalovaného dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol v čase keď žalovaný vykonával funkciu súdneho exekútora. Súdny exekútor je predstaviteľom verejnej moci a podieľa sa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania. Nakoľko vzťah medzi žalobcom a žalovaným nebol v čase začatia exekúcie, ako aj v čase poskytnutia preddavku založený na rovnoprávnom postavení subjektov, nemohol medzi nimi vzniknúť súkromnoprávny vzťah, ale iba verejnoprávny. V prípade, že by tento vzťah trval, mohol by žalobca svoj nárok uplatniť voči žalovanému z titulu náhrady škody, ktorú exekútor spôsobil v súvislosti s činnosťou podľa Exekučného poriadku (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4Cdo/41/2009, 6M Cdo/4/2011, 7Cdo/161/2013). Žalobca bol však dňa 09. 02. 2004 v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku (účinného ku dňu odvolania žalobcu z funkcie) odvolaný z funkcie súdneho exekútora. Týmto dňom zanikol jeho pôvodný verejnoprávny vzťah so žalobcom. Akýkoľvek nárok si tak žalobca mohol voči žalovanému ďalej uplatniť iba v súkromnoprávnej rovine, teda ako voči fyzickej osobe. Odvolací súd sa zaoberal otázkou datovania vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ako súdny exekútor prijal preddavky od žalobcu dňa 06. 06. 2000. Odvolací súd má za to, že žalovaný si vyžiadal a prijal preddavky od žalobcu oprávnene v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 05. 12 2000. Pri zániku výkonu exekútorského úradu žalovaného vykoná na základe § 16a ods. 2 náhradník exekútora do 30 dní po zániku výkonu exekútorského úradu súpis stavu exekučných spisov a zároveň finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu exekútorského úradu. Exekútor, ktorého výkon exekútorského úradu zanikol, je povinný poskytnúť pri výkone súpisu stavu exekučných spisov potrebnú súčinnosť. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal odovzdať svojmu náhradníkovi aj finančné prostriedky, vrátane sumy preddavkov prijatých od žalobcu. Žalovaný sa vyjadril, že po zániku exekútorského úradu odovzdal svojmu náhradníkovi okrem iného aj účtovné kontá v bankách. Podľa tvrdenia náhradníka žalovaného, mu bola odovzdaná iba suma vo výške 350,- Eur. Túto skutočnosť žalovaný v konaní nepopieral. Po zániku exekútorského úradu žalovaného pokračoval náhradník exekútora v zmysle § 16 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. Uvedeným zároveň odvolací súd vyvrátil odvolaciu námietku žalovaného, podľa ktorej došlo ku škode už dňom zániku jeho funkcie ako súdneho exekútora. Predmetné exekúcie totiž neboli ukončené, ale pokračoval v nich v zmysle citovaného zákonného ustanovenia náhradník exekútora. Žalobca si mohol uplatniť svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia až po právoplatnom skončení exekúcie a rozhodnutí o trovách exekúcie. Až týmto okamihom totiž mohol objektívne zistiť aká časť preddavku bola použitá a v akej výške mu má byť zvyšná časť preddavku vrátená. Keďže náhradník exekútora, ktorého výkon exekútorského úradu zanikol podľa § 16a ods. 8 Exekučného poriadku nezodpovedá za náhradu škody spôsobenej týmto exekútorom, ktorého výkon exekútorského úradu zanikol, žalobca si správne uplatnil svoj nárok u žalovaného. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd na predmetný nárok žalobcu správne aplikoval ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka týkajúce sa bezdôvodného obohatenia. 17. Súd prvej inštancie sa zaoberal a správne zhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným. Prvoinštančný súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní a v ich zmysle posúdil plynutie premlčacej doby. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že nárok žalobcu týkajúci sa exekúcií povinných č. 1 a č. 9 nie je premlčaný. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1Občianskeho zákonníka začala plynúť doručením uznesení o zastavení exekúcie (v ktorých bolo rozhodnuté o trovách exekúcie) žalobcovi. Predmetné uznesenia boli žalobcovi doručené dňa 29. 09. 2014 a dňa 08. 10. 2014. Dvojročná subjektívna premlčacia doba by uplynula dňa 30. 09. 2016 a dňa 09. 10. 2016. Čo sa týka objektívnej 10-ročnej premlčacej doby, tá začína plynúť dňom, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). K bezdôvodnému obohateniu došlo v predmetnom prípade rovnako ako pri subjektívnej premlčacej dobe až doručením uznesení o zastavení exekúcie žalobcovi, v ktorom boli vyúčtované trovy exekúcie. Do tohto momentu nemohlo k bezdôvodnému obohateniu dôjsť, pretože poskytnuté sumy preddavkov mohli byť stále v exekúcii použité. Z uvedeného vyplýva, že 10-ročná objektívna premlčacia doba by uplynula pri exekúcii u povinného č. 1 dňa 09. 06. 2024 a u povinného č. 9 dňa 08. 10. 2024. Žalobca podal žalobu dňa 16. 12. 2014, prvoinštančný súd preto správne skonštatoval, že bola podaná riadne a včas. 18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie posúdil ako vecne správny a potvrdil ho v plnom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. Súd prvej inštancie o trovách konania nerozhodol. I keď v odôvodnení rozsudku uvádza postup pri výpočte trov konania, podľa zápisnice ani písomného vyhotovenia rozsudku o trovách konania vo výroku nerozhodol. 19. Napriek absencii výroku o trovách konania v rozhodnutí provinštančného súdu odvolací súd podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o trovách rozhodol. V dôsledku úspechu žalobcu v odvolacom konaní mu odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).