Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/786/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200422 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615200422.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., reg. č.: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie: T. XXXX/XXX, XXX XX N., za ktorú koná konateľka a advokátka Mgr. Gabriela Goliašová, proti žalovanej: C. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O.. Z.. L. I. XXXX/X, XXX XX Q., zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie sumy 325,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 17. 04. 2015 číslo konania 8C/18/2015 - 66, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 325,85 Eur s príslušenstvom zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia v sume 79,90 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta, so sídlom v Lučenci, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že zmluva o úvere neobsahovala náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/, f/ a i/ zákona č. 129/2010 Z. z., a preto v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. bolo teda spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaná dostala od právneho predchodcu žalobcu úver vo výške 1 000,- Eur a zaplatila sumu 1 037,- Eur, tak dospel k záveru, že mu nedlhuje žiadnu sumu, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalovaná mala úspech, tak jej priznal aj náhradu trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne rozhodol. Mal za to, že výška RPMN bola v zmluve o úvere náležitým spôsobom určená a vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Okolnosť, že výška RPMN bola určená rozpätím od 23,5 do 25,7 %, rozdiel v hodnote RPMN 2,2 % nemôže byť takou vadou, ktorá by spôsobovala nedostatok náležitostí v uzatvorenej úverovej zmluve a z toho vyplývajúce sankcie. Právny predchodca žalobcu postupoval len podľa obsahu prílohy č. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Okrem toho mal tiež za to, že zmluva obsahovala aj náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z., pretože z obsahu zmluvy sa dalo aj priemernému spotrebiteľovi zistiť, čo bolo predmetom zmluvy, aká celková čiastka sa má zaplatiť a v akej výške splátok. Taktiež bol určený počet splátok a lehota splatnosti celého dlhu po lehote splatnosti 24. splátky. Zmluva taktiež obsahovala aj údaj o tom, kedy dochádza aj k počiatočnej 1. splátke a ku konečnej poslednej splátke. V takomto prípade bolo treba vychádzať z obsahu zmluvy, ktorý zodpovedá zákonu a nemožno ho vykladať príliš formalisticky, tak ako to urobil súd prvej inštancie. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania. 3. Na odvolanie žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá sa stotožnila so závermi súdu prvej inštancie a najmä tým, že skutočne zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/, ako aj podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/, preto bolo potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto správne. Žalovaná uplatnila taktiež náhradu trov odvolacieho konania. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 5. Krajský súd poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ako nový procesný predpis. Do ustanovení § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal aj na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 470 ods. 2 vete druhej CSP. 7. Vzhľadom na to, že krajský súd pristúpil k prejednaniu veci a rozhodnutiu za účinnosti už nového procesného predpisu, tak musel vyriešiť otázku, či nové procesné predpisy majú adekvátne ustanovenia k zákonu č. 99/1963 Zb. (OSP), keďže súd prvej inštancie za účinnosti tohto procesného predpisu so stranami sporu konal, vykonal aj dokazovanie a vo veci rozhodol, pričom za účinnosti tohto procesného predpisu bol podaný aj opravný prostriedok. 8. V čase podania odvolania platilo ustanovenie § 212 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Krajský súd porovnal túto úpravu s novou procesnou úpravou a dospel k záveru, že takéto ustanovenie je obsiahnuté aj v novom procesnom predpise v § 379 a § 380 ods. 1 CSP, podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Na základe podaného odvolania do 30. 06. 2016 mohol teda krajský súd aj podľa nového procesného predpisu preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov podaného odvolania. 9. Krajský súd sa však musel vysporiadať tiež aj s otázkou, či v danej veci je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Je totiž nesporné, že súd prvej inštancie konal so stranami sporu, vykonával dokazovanie a rozhodol za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - OSP. Z ustanovenia § 213 ods. 1 OSP vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 citovaného zákonného ustanovenia. V odsekoch 3 až 5/ § 213 OSP je upravený postup, kedy by odvolací súd mohol zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, ako aj dokazovanie doplniť. Aj nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. (CSP) v § 383 má upravené, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Tieto podmienky sú upravené následne v § 384 ods. 1 až 3 CSP, sú však viazané už na iný spôsob vykonávania dokazovania, ktorý podlieha už novému procesnému predpisu, teda zákonu č. 160/2015 Z. z. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vykonával dôkazy za účinnosti zákona č. 99/1963 Z. z. - OSP a za účinnosti tohto procesného predpisu aj rozhodol, tak musel krajský súd prihliadnuť na tento procesný stav aj s ohľadom na ustanovenie § 470 ods. 1 vetu druhú CSP, ako aj na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP, podľa ktorých musel prihliadnuť na stav právnej istoty, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo, a to aj s ohľadom na spôsobom dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie. 10. Ani krajský súd však nezistil dôvody pre opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie a ani pre doplnenie dokazovania v danej veci. Preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. 11. Keďže v odvolacom konaní došlo k zániku pôvodného žalobcu - spoločnosti AB 1 B.V., reg. č.: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2 B.V., reg. č.: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, ktorá sa stala právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti, tak krajský súd na túto okolnosť prihliadol podľa ustanovenia § 64 CSP a uznesením rozhodol o pokračovaní v konaní s jej právnym nástupcom, teda spoločnosťou AB 2 B.V., reg. č.: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo. 12. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 OSP a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 OSP. S dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje. 14. V podanom odvolaní žalobca namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že úver medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože úverová zmluva neobsahovala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. 15. V tejto súvislosti v podanom odvolaní poukazoval žalobca na to, že úverová zmluva obsahovala údaj podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá vyplýva z obsahu uzatvorenej zmluvy a je určená percentuálnym rozpätím. Takéto uvedenie výšky RPMN v úverovej zmluve považoval žalobca za dostatočne určité a mal za to, že podmienka uvedená v § 9 ods. 2 písm. j/ bola náležitým spôsobom splnená. 16. Súd prvej inštancie však v dôvodoch svojho rozsudku poukázal na to, že takto určená miera RPMN nezodpovedala zákonnému ustanoveniu, pričom klient mal dopredu súhlasiť s tým, že presná výška RPMN bude spoločnosťou tomuto oznámená po poskytnutí úveru. Aj krajský súd je tohto názoru, že takto určená výška RPMN nezodpovedá ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. už aj s ohľadom na to, že § 4 ods. 1 písm. g/ uvádza, že veriteľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami jej spotrebiteľa informácie aj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Tieto údaje teda spotrebiteľ mal mať pred tým, ako mu bola daná ponuka na uzavretie zmluvy, pričom tieto údaje museli byť už v tom čase úplne jasné a zrozumiteľné, pričom žalovaná ako dlžník nemala dávať akýkoľvek súhlas na to, že tento údaj bude dodatočne zo strany veriteľa dlžníkovi oznámený. Takýto postup nebol v súlade ani s ustanovením § 4 ods. 1 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že podmienka uvedená v § 9 ods. 2 písm. j/ nebola v tomto prípade naplnená, tak takýto záver súdu prvej inštancie treba považovať za správny. 17. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie tiež vyplýva, že zo strany žalobcu nebola predložená taká zmluva o postúpení pohľadávok, z ktorej by bolo možné vyvodiť aktívnu legitimáciu na strane žalobcu. V tejto súvislosti krajský súd dopĺňa zistenie súdu prvej inštancie v tom, že aj keď na č. l. 74 spisu žalobca doložil doklad označený ako Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 11. 2014, tak ani z tohto dokladu nemožno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť aktívnu legitimáciu na strane žalobcu, pretože postupca sa odvoláva pri postúpení pohľadávky na inú tam označenú zmluvu, dokonca v znení ešte neskorších zmien a dodatkov, v dôsledku ktorej by malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá však doložená nebola, pričom táto okolnosť potom spochybňuje obsah predmetného dokladu o postúpení pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy. 18. Pokiaľ však ide o nesplnenie náležitostí podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/, tak krajský súd je toho názoru, že vzhľadom aj na neskoršiu výkladovú prax, táto náležitosť bola splnená, pretože z obsahu zmluvy vyplýva, v akej výške bol žalovanej poskytnutý úver a aká bola celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť. Tiež bola určená mesačná splátka vo výške 51,91 Eur s počtom splátok 24 s tým, že lehota splatnosti celého úveru bola 24 mesiacov po poskytnutí úveru, a to 15. dňa v poslednom mesiaci. Z obsahu zmluvy tiež vyplýva, kedy nastala splatnosť prvej splátky. Z týchto údajov aj priemerný spotrebiteľ mohol vedieť, na akú dlhú dobu bola zmluva uzatvorená a kedy bola konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z obsahu uzatvorenej úverovej zmluvy, z obsahu ktorej sa vyššie uvedené náležitosti dali vyvodiť. 19. Aj keď by náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. bola naplnená, tak táto okolnosť nemení nič na tom, že súd správne vyvodil dôsledky z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v tom, že v danom prípade bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže nebola naplnená náležitosť úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. 20. Keďže z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaná zaplatila žalobcovi na poskytnutom úvere viac, ako jej bol úver poskytnutý, nevznikla jej povinnosť vracať žalobcovi žiadnu sumu, a preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 21. Odvolanie žalobcu nepovažoval krajský súd za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie s ohľadom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny, a to aj vrátane výroku o trovách konania. 22. Keďže žalovaná mala v odvolacom konaní úspech, tak krajský súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP jej priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu. 23. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).