Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/81/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615209331 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615209331.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu Obec Radzovce, Obecný úrad Radzovce 506, 985 58 Radzovce, IČO: 00 316 369, zast. JUDr. Róbert Gombala, advokát, Ulica P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. V. XXXX/XX, XXX XX N., K.: XX XXX XXX o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č.k. 14Cb/151/2015-90 zo dňa 18. apríla 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 14Cb/151/2015-90 zo dňa 18. apríla 2016 potvrdzuje. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd žalobcovi povinnosť vypratať nebytové priestory žalobcu o výmere podlahovej plochy 38 m2, nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti - bývalá budova I. D., k.ú. C., vedenej na LV č. XXX, parc. C KN č. XXXX so súpisným číslom XXX v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň ho zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania v sume 99,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a 352,04 Eur na trovách právneho zastupovania. 2. Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že v konaní nebolo sporné prenajatie nebytového priestoru žalobcom žalovanému za dohodnuté mesačné nájomné podľa Zmluvy o nájme uzavretej v písomnej forme pod č. 1/2011 dňa 30.11.2011 s dátumom prenájmu nebytových priestorov v rozsahu 38 m2 podlahovej plochy nachádzajúcej sa v bývalej budove obecného úradu od 01.12.2011 na dobu neurčitú. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neplatil dohodnuté nájomné, žalobca vypovedal nájom výpoveďou zo dňa 06.02.2015, ktorú žalovaný prevzal dňa 12.02.2015. Výpovedná lehota bola v súlade s čl. 5 nájomnej zmluvy dohodnutá v lehote 3 mesiacov s tým, že začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpovedná lehota tak začala plynúť žalovanému dňa 01.03.2015 a nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným uplynutím tretieho mesiaca skončil. Žalovaný však priestory nevypratal s odôvodnením, že žiadne nájomné nebol povinný platiť, pretože priestory, ktoré mu žalobca prenajal, neboli v užívaniaschopnom stave, preto ich musel zrekonštruovať, o čom žalobca vedel, pričom ním vložená investícia sa mu mala vrátiť vo forme nájomného. V konaní tvrdil a preukazoval listinnými dôkazmi, že nehnuteľnosti prerobil a zrekonštruoval dňa 15.12.2011, čo žalobcovi oznámil a o čom žalobca vedel, keď mu odovzdával oznámenie o zmene sadzby prenájmu za budovy a stavby tak, ako to vyplýva z listov žalobcu zo dňa 28. a 29.12.2011. Potvrdil, že za 3 roky neplatil žiadne nájomné, pričom toto začal žalobca vymáhať až po 3 rokoch od uzavretia nájomnej zmluvy. 3. Súd bol toho názoru, že podľa nájomnej zmluvy nebol žalovaný oprávnený započítať si voči žalobcovi akékoľvek investície, ktoré by vyplývali zo zhodnotenia nehnuteľnosti, na ktorej podľa tvrdenia žalobcu v priebehu súdneho konania žalovanému súhlas nedal a že výpoveď z nájmu bola daná pre nezaplatenie nájomného oprávnene. 4. Navyše okresný súd zistil, že žalovanému zaniklo živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti, čím je daný aj zákonný dôvod uvedený v § 9 ods.3 písm.a) zák.č. 116/1990 Zb. na ukončenie nájomného vzťahu. 5. Podľa názoru súdu žalovaný v konaní nepreukázal, že mal na vykonávanie opráv a rekonštrukcie súhlas žalobcu ako prenajímateľa, pričom šlo o zmeny na veci tak, ako to vyplýva z dôkazového materiálu predloženého žalovaným. Pokiaľ by aj šlo o bežné opravy, vzhľadom na to, že na tieto nemal súhlas podľa § 668 ods.1 a § 669 OZ, nevznikol by mu ani nárok na odplatu za vykonanie takýchto opráv, preto by si nemohol odplatu voči nezaplatenému nájomnému započítať. 6. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní uviedol, že s Obecným úradom Radzovce mal dohodu o tom, že ak prerobí ním užívané nebytové priestory, celková suma investície sa mu vykompenzuje formou nájomného, o čom svedčí aj povolenie na rekonštrukciu. Nájomné je vyplatené podľa jeho názoru niekoľko rokov dopredu, preto je výpoveď z nájmu za neplatenie nájomného neprípustná. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.06.2016. Uviedol v ňom, že rozhodnutie súdu je vecne správne, preto ho navrhol potvrdiť. Žalobca v ňom uviedol, že žalovaný počas celého konania pred súdom nepreukázal existenciu dohody, z ktorej by vyplývalo, že je oprávnený kompenzovať nezaplatené nájomné ním tvrdenými investíciami. Až v priebehu súdneho konania argumentoval nejakými prácami v predmete nájmu, ktorých finančné vyčíslenie je pochybné, resp. ním nepreukázané, preto žalobca dôvodnosť žalovaným popísaných prác neuznáva. 8. Pokiaľ žalovaný poukázal na dohodu s obecným úradom ohľadom povolenia rekonštrukcie, nie je v listine zo dňa 16.09.2010, ktorú žalovaný ako jedinú na preukázanie svojich tvrdení predložil, obsiahnutý akýkoľvek záväzok žalobcu, že by mal žalovanému nahradiť náklady spojené so zmenou prenajatej veci. Bol preto toho názoru, že žalovanému počas trvania nájmu žiadne právo na kompenzáciu nájomného nevzniklo. Zo strany žalovaného tak došlo k porušeniu nájomnej zmluvy, keď žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mal zaplatené nájomné podľa nájomnej zmluvy vopred. 9. Navyše poukázal na § 10 zák.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak. Z tohto ustanovenia preto vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ mohol nájom nebytových priestorov vypovedať žalovanému aj bez udania dôvodu. Zdôraznil tiež, že nie je možné naplniť účel nájomnej zmluvy aj z toho dôvodu, že žalovanému zaniklo živnostenské oprávnenie a prenajatý priestor preto žalovaný ani nemôže využívať na dojednaný účel nájmu. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. 10. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.08.2015 sp.zn. 2K/63/2015 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. Vzhľadom k tomu, že konanie o vypratanie nebytových priestorov vo vlastníctve žalobcu nie je takým súdnym alebo iným konaním, ktoré by sa týkalo majetku podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, nie je daný dôvod, aby bolo toto súdne konanie s poukazom na § 47 ods.1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) prerušené. V súdnom konaní je preto možné ďalej konať, odvolanie žalovaného prejednať a o ňom rozhodnúť. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 12. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 30.11.2011 uzavretá Nájomná zmluva pod č. 1/2011 na dobu neurčitú, ktorou dal žalobca ako vlastník nehnuteľnosti do prenájmu žalovanému časť nehnuteľnosti o výmere 32 m2 v bývalej budove obecného úradu označenej súp.č. XXX zapísanej na LV č. XXX, parc. č. XXXX ako iná budova. Žalovaný bol v čase jej uzavretia fyzickou osobou podnikateľom, a v týchto priestoroch vykonával živnosť - podnikateľskú činnosť na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ktoré bolo prílohou nájomnej zmluvy. Zmluvné strany v čl. IV. nájomnej zmluvy dohodli pôvodne výšku nájomného na základe uznesenia obecného zastupiteľstva žalobcu na sumu 9,96 Eur ročne, t.j. 300,- Sk za m2 ročne, spolu celoročné nájomné vo výške 378,48 Eur s mesačnými platbami nájomného po 31,54 Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci počas nájomného vzťahu na účet žalobcu na základe žalobcom vystavenej faktúry. Zmluvné strany tiež dohodli, že náklady na služby a na prevádzkovanie prenajatých priestorov si hradí žalovaný ako nájomca sám. 13. V čl. V. nájomnej zmluvy dohodli výpovednú lehotu 3 mesiace, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Zmluvné strany zároveň dohodli, že nájom je možné skončiť kedykoľvek na základe písomnej dohody obidvoch zmluvných strán. 14. Z potvrdenia žalobcu zo dňa 16.09.2010 vyplýva, že predtým, než bola uzavretá nájomná zmluva, Obecný úrad Radzovce odovzdal žalovanému kľúče od predajne Poľovnícke potreby SIGA za účelom jej zrekonštruovania a znovuotvorenia (čl. 24). Žalovaný do spisu predložil aj výpis z uznesenia žalobcu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v Radzovciach č. 6/2011 zo dňa 15.12.2011, z bodu č. 6 ktorého vyplýva, že obecné zastupiteľstvo schválilo zvýšenie sadzby prenájmu za budovy a stavby vo vlastníctve Obce Radzovce z 9,96 Eur za m2 / rok na 15,- Eur na m2 / rok, pričom výpis z uznesenia je datovaný dňom 28.12.2011. XX. Z ďalšieho listu žalobcu zo dňa 29.12.2011 adresovaného žalovanému vyplýva, že mu obec oznamuje vyššie uvedenú skutočnosť s tým, že s účinnosťou od 01.01.2012 mu zvyšuje sadzbu prenájmu na 15,- Eur za m2 prenajatej plochy. 16. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neplatil nájomné, zaslal mu žalobca listom zo dňa 06.02.2015 výpoveď nájmu a výzvu na úhradu dlhu s upozornením, že výpovedná doba uplynie k poslednému dňu tretieho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, ktorú podľa doručenky založenej v spise prevzal žalovaný dňa 12.02.2015. Zároveň ho žalobca vyzval, aby ku dňu skončenia nájmu všetky prenajaté priestory vypratal a takéto mu odovzdal v stave zodpovedajúcom ich primeranému opotrebeniu. Aktuálny dlh k tomuto dátumu vyčíslil na sumu 1.710,- Eur. Na opakovanú výzvu označenú ako predsúdna výzva žalovaný reagoval listom zo dňa 22.12.2014 s tým, že požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie z dôvodu porady s právnym zástupcom. Z predsúdnej výzvy žalobcu datovanej dňom 10.12.2014 vyplýva, že výška pohľadávky neuhradeného nájomného za roky 2012 a 2013 za užívanie nebytových priestorov žalovaným je 1.140,- Eur s odkazom na faktúru č. 25/2012 v sume 570,- Eur splatnú dňa 16.01.2013 a na faktúru č. 37/2013 na tú istú sumu splatnú dňa 16.01.2014. 17. Žalovaný pri výsluchu pred súdom prvej inštancie tvrdil, že priestory, ktoré mu žalobca prenajal prerobil, pričom investície mu mal žalobca ako prenajímateľ podľa dohody odratávať z nájmu. V prenajatých priestoroch preto mienil podnikať dovtedy, kým sa mu vložená investícia vo forme nájomného nevráti. Poukázal na list žalobcu, zo dňa 16.09.2010, ktorý predložil a z ktorého vyplýva, že mu žalobca odovzdal kľúče od predajne práve za účelom jej rekonštrukcie a na svoje tvrdenia o tom, že vykonal rekonštrukciu, predložil dôkazy. Prerábanie priestorov začal v roku 2011, pričom sa dohodol na obci tak, že keď priestory prerobí, má to oznámiť obecnému úradu. Rekonštrukciu dokončil 15.12.2011, pričom žalobca o rekonštrukcii vedel a jej ukončenie oznámil na obecnom úrade dňa 29.11.2011, kedy si osobne prevzal oznámenie o zmene sadzby prenájmu za budovy a stavby. O týchto skutočnostiach predložil listy obce zo dňa 28. a 29.12.2011. Tri roky žiadne nájomné žalobcovi neplatil a až po troch rokoch mu žalobca oznámil, že má nájomné podľa nájomnej zmluvy platiť, pritom priestory prevzal bez elektriny, bez plynu, boli zvlhnuté a rozpadnuté, na základe čoho musel urobiť základné sanačné práce. Postupoval podľa Občianskeho zákonníka tak, ako mu poradil právny zástupca s tým, že ak preberie priestory, ktoré sú nevyhovujúce na podnikanie, môže ich prerobiť tak, aby sa dali užívať. Preto dal opraviť elektriku, keďže ho elektrárne nechceli pripojiť, urobil nanovo izolácie a obklady stien a znížil strop. Nerobil také investície, ktoré by menili priestor. Podľa stavebného úradu, kde sa bol spýtať na súhlas s rekonštrukciou mu oznámili, že stavebné povolenie by potreboval len vtedy, ak by betónoval steny alebo podobné veci. Na tie práce ktoré urobil, stavebné povolenie nepotreboval. 18. Štatutárny zástupca žalobcu K.. T. J. poprel tvrdenia žalovaného pri jeho výsluchu na pojednávaní dňa 24.09.2015. Poukázal na nájomnú zmluvu, v ktorej nebolo dohodnuté, že by žalovaný mohol investovať do priestorov, ktoré mu prenajal. Obec vyšla žalovanému v ústrety potom, ako v týchto priestoroch podnikal jeho otec, ktorý zomrel. Ak žalovaný nejaké investície do nehnuteľnosti vniesol, toto žalobcovi neoznámil a neoznámil mu ani, akého rozsahu tieto investície boli. Po oboznámení sa s nimi tvrdil, že šlo o také práce, ktoré podliehali súhlasu stavebného úradu. Starosta by ani sám nemohol žalovanému dať súhlas na rekonštrukciu, pretože by rozsah investícií muselo odsúhlasiť obecné zastupiteľstvo rovnako, ako aj to, koľko by mu zastupiteľstvo z nájomného odpustilo. Tieto skutočnosti však z nájomnej zmluvy nevyplývajú, pretože neboli dohodnuté. 19. Žalovaný doložil do spisu dôkazový materiál o prácach, ktoré v prenajatých priestoroch vykonal v roku 2011, ako aj rozpočet, v ktorom je zahrnutá revízna správa pre Y. V., znižovanie stropu a materiál k tomu, lištovanie, izolácie, obklad stien, podláh a stropu, ako aj iné výdavky. Priložil zoznam prác, faktúr, zmluvy o dielo, revízne správy a fotodokumentáciu, ktoré doklady žalobca nepovažoval za také, ktoré by preukazovali vykonanie rekonštrukcie nebytových priestorov. Pohľadávku žalovaného ako náklady na rekonštrukciu nie je možné preto započítať s nájomným. Pokiaľ chcel žalovaný započítať akékoľvek pohľadávky z ním vykonaných investícií do prenajatej veci, mal žalobcovi takéto investície preukázať, keďže ich žalobca neodsúhlasil. 20. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného súdu Lučenec vyplýva, že žalovaný ako podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 01.01.2017. 21. V prejednávanej veci preto odvolací súd konštatuje zmenu na strane žalovaného, ku ktorej došlo po podaní žaloby tak, že správne označenie žalovaného je E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. V. XXXX/XX, XXX XX N.. 22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme. 23. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. 25. Podľa ust. § 10 cit. zák., ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak. 26. Podľa ust. § 12 cit. zák. výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. 27. Podľa ust. § 13 cit. zák. ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. 28. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uvádzané dôvody v ním podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o tom, že Obecný úrad Radzovce dal na rekonštrukciu z titulu znovuotvorenia predajne pre žalobcu súhlas vyplývajúci z jeho listu zo dňa 16.09.2010, keď mu odovzdal kľúče od predajne, ktorú následne žalobca rekonštruoval by boli relevantnými v spore, v ktorom by sa po doručení výpovede z nájomnej zmluvy bol žalobou na súde domáhal určenia, že výpoveď žalobcu je neplatná a že nájomný vzťah zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 30.11.2011 medzi ním a žalobcom ako prenajímateľom trvá, prípadne že by sa bol domáhal voči žalobcovi práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu malo vzniknúť tým, že so súhlasom žalobcu zrekonštruoval predajňu, ktorú mu žalobca prenajal, čím sa jeho nebytový priestor zhodnotil. 29. Podľa § 664 OZ je prenajímateľ povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, prípadne v stave obvyklom a na svoje náklady prenechanú nehnuteľnosť udržiavať. Ak žalovaný predtým, než uzavrel nájomnú zmluvu so žalobcom zrekonštruoval a zhodnotil nebytové priestory žalobcu bez toho, že by si bol s ním dohodol presné podmienky úhrady ceny rekonštrukcie, príp. ich kompenzáciu s budúcim nájomným v konkrétnej výške, je dôkazné bremeno na jeho tvrdenia výlučne na ňom. Skutočnosti, ktoré žalovaný v tomto konaní namietal, a to že sa nedostal do omeškania s platením nájomného práve preto, že jeho výšku kompenzoval s investíciami, ktoré vynaložil na rekonštrukciu prenajatej nehnuteľnosti mal tvrdiť a preukazovať v inom súdnom konaní, ktoré malo predchádzať tomuto súdnemu konaniu tak, ako to odvolací súd uviedol vyššie. Do podania žaloby o vypratanie nebytových priestorov žalobcom by bol mal žalovaný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede, pretože jeho postavenie by bolo bývalo právne neisté, a to vzhľadom na jeho tvrdenia o platení nájomného formou kompenzácie oproti vynaloženým investíciám na rekonštrukciu prenajatých priestorov, ktorý bol hlavným dôvodom výpovede, keďže dôvodom výpovede vyplývajúcim z § 10 zák.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov bolo práve neplatenie nájomného. Faktom je, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdil, že nájomné za 3 roky nájmu žalobcovi neplatil, čo žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil. 30. Pokiaľ by sa aj žalovanému v konaní podarilo preukázať, že rekonštrukciu nehnuteľnosti vykonal so súhlasom prenajímateľa, úhradu nákladov s tým spojených by mohol podľa § 667 OZ požadovať len v prípade, ak by preukázal, že sa na to prenajímateľ aj zaviazal. Ak by sa v konaní preukázalo, že prenajímateľ skutočne dal súhlas so zmenou, ale nezviazal sa na úhradu nákladov, bol by mohol žalovaný požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Na tieto všetky skutočnosti by však bolo potrebné vykonať dokazovanie, pričom dôkazné bremeno by bolo na žalovanom, čo súd v prejednávanej veci v rámci obrany žalovaného nemal dôvod zisťovať. 31. Podľa § 668 ods.1 OZ bol žalovaný ako nájomca povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré mal vykonať prenajímateľ, čo zrejme aj urobil, avšak pred vznikom nájomnej zmluvy a len ak by nebol prenajímateľ vykonal potrebné opravy, mohol ich žalovaný ako nájomca vykonať sám, a to podľa ustanovení o konaní bez príkazu (§ 742 a nasl. OZ). V takom prípade by mu vznikli nároky podľa § 669 OZ, existenciu ktorých by musel preukázať. 32. Medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zák.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, avšak zaoberať sa výpoveďou z nájmu a jej platnosťou, resp. neplatnosťou, ako aj existenciou výpovedného dôvodu v tomto konaní nie je možné. 33. Skončenie nájmu v prípade nebytového priestoru je osobitne upravené v zákone č. 116/1190 Zb. ako zákone lex specialis, preto jeho ustanovenia, týkajúce sa skončenia nájmu majú prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka. 34. Platnosť výpovede zo zmluvy o nájme, ktorú žalobca podal pre neplatenie nájomného je tak platným právnym úkonom, pričom nájomný vzťah na jej základe skončil ku dňu 31.05.2015. Keďže žalovaný nebytové priestory tak, ako mu to ukladá § 13 zákona č. 116/1990 Zb. nevrátil, bol žalobca oprávnený domáhať sa ich vypratania aj s poukazom na § 676 ods.1 OZ po skončení nájmu, keďže sa v nájomnej zmluve zmluvné strany nedohodli inak. 35. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď dospel k záveru, že žalovaný je povinný žalobcom prenajaté nebytové priestory vypratať a vrátiť nebytový priestor žalobcovi. Odvolací súd nesúhlasí v celom rozsahu s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, že by bol daný aj výpovedný dôvod podľa § 9 ods.3 písm.a) zák.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov preto, že žalovanému zaniklo živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti v zmysle osvedčenia, ktoré mu bolo vydané, pretože tento dôvod je možné uviesť ako platný výpovedný dôvod len v tom prípade, ak bola zmluva o nájme uzavretá na určitý čas a musel by ju podať žalovaný ako nájomca, keďže také=to právo zák. č 116/1990 Zb. žalobcovi ako prenajímateľovi nepriznáva, inak podľa § 10 cit. zák., ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, sú prenajímateľ aj nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne aj bez udania dôvodu, ak sa nedohodli inak. 36. Z čl. 5 nájomnej zmluvy uzavretej dňa 30.11.2011 vyplýva len to, že výpovedná lehota je 3-mesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane a že nájom je možné skončiť kedykoľvek na základe písomnej dohody obidvoch zmluvných strán, k podpísaniu ktorej však nedošlo. 37. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že k zrušeniu nájomného vzťahu založeného písomnou zmluvou došlo ku dňu 31.05.2015 uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty a po tomto dátume už žalovaný nemal právo užívať prenajatú vec a bol povinný túto žalobcovi vrátiť, čo vyplýva aj z § 13 zák.č. 116/1991 Zb. 38. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 CSP potvrdil. 39. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods.1 a § 255 ods.1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, pretože bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods.2, v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie. 40. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).