Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/225/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615212061 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615212061.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne O.. G. N., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom V.. B. L. Z. XXXX/XX, XXX XX U., proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s. r. o., , so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a o vzájomnom návrhu žalovanej o zaplatenie 470,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/158/2015-147 zo dňa 13. apríla 2016 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.01.2009 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná (prvý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e . II. Odvolanie žalovanej proti výroku, ktorým okresný súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 470,- Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok) o d m i e t a. III. Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 13.04.2016 určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.01.2009 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná (prvý výrok), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 470,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok) a žalobu žalovanej čo do uplatnených úrokov z omeškania zamietol (tretí výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa nemá voči žalovanej právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok) a žalovaná nemá voči žalobkyni právo na náhradu trov konania (piaty výrok). Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa ako spotrebiteľka domáhala určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.01.2009 v zmysle komunitárneho práva (najmä smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Uviedla, že neprijateľnosť zmluvných podmienok a jej dôsledky musí súd vyhodnotiť so zreteľom na článok 6 ods. 1 tejto smernice. Pri hodnotení neprijateľnosti zmluvných podmienok musí prihliadnuť najmä na okolnosť, že zmluvné podmienky predformuloval profesionál - žalovaná, ktorá má povinnosť odbornej starostlivosti, aj na finančnú tieseň spotrebiteľky. Tvrdila, že k porušeniu jej práv došlo najmä tým, že žalovaná použila v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky. Konkrétne žalobkyňa poukázala na neuvedenie RPMN zdôrazniac osobitnú dôležitosť tohto údaja pre spoznanie skutočnej ceny úveru aj na to, že ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy. Spotrebiteľský úver sa pre tento nedostatok považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej nemohol vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov a prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré má povinnosť vydať. Pre určenie spotrebiteľského charakteru úveru, pokiaľ je v zmluve vyznačené jeho poskytnutie na zamestnanie, je dôležitý jeho skutočný účel, nie účel deklarovaný v zmluve vopred predformulovanej žalovanou a vyplnenej obchodnými zástupcami. S odkazom na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoE/70/2010 z 31.05.2010 uviedla, že dôkazné bremeno v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dodávateľ (veriteľ). Obchodní zástupcovia žalovanej na súdoch svedčili, že sú inštruovaní, aby účel úveru vyznačovali tak, aby sa obchádzali normy určené na ochranu spotrebiteľa. Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vykonanej 06.06. 2012 v sídle žalovanej zistila, že pri uzatváraní zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 20.09.2011 bol dlžník v čase jej podpisu v invalidnom dôchodku, hoci došlo k zaškrtnutiu políčka v zmluve majúceho za cieľ osvedčiť poskytnutie úveru na výkon povolania spotrebiteľa. Pri odplate za poskytnutie úveru a administratívneho poplatku podľa článku 13 Všeobecných obchodných podmienok žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/89/2011 zo dňa 08.02.2012, ktorý rozloženie ceny úveru na tretiny (úroky a administratívny poplatok) považoval za nekalú obchodnú praktiku žalovanej. Samotný administratívny poplatok je v porovnaní s bankami 49-násobne vyšší. Extrémny administratívny poplatok je neobhájiteľný z hľadiska proporcionality a dobrých mravov, pretože už len samotnými úrokmi sa majú pokryť aj náklady žalovanej spojené s podnikaním. V zmysle rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 z 13.09. 2013 je požadovanie administratívneho poplatku neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu nie je po materiálnej stránke dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Odplata za úver je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy. Pokiaľ je dohoda o odplate neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie a podľa názoru Krajského súdu v Prešove prezentovaného v rozsudku sp. zn. 18Co/109/2011 je dôvodné vyhovieť žalobe o neplatnosť celej úverovej zmluvy. Pri článku 17 Všeobecných obchodných podmienok obsahujúcich dohodu o vyplnení zmenky je tiež povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovanej (správne má byť uvedené žalobkyne, pozn. odvolacieho súdu) ako spotrebiteľa. Zmenka ako klasický obchodnoprávny inštitút nie je použiteľný v prípade spotrebiteľov. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala takúto dohodu vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, možnosť ovplyvniť. Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 3Co/3/2011 posúdil dohodu o výške úrokov medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom prevyšujúcu úroky požadované v bankách (13,48 % ročne) pre rozpor s dobrými mravmi za absolútne neplatnú. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil zmluvnú pokutu vo výške 10 % z každej omeškanej splátky a úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne aj zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ znášať akékoľvek výdavky spojené s vymáhaním dlhu. Nebankový subjekt postupoval neprimerane, keď za to isté porušenie povinnosti dojednal niekoľkonásobný postih spotrebiteľa (zmluvnú pokutu, úroky z omeškania, náhradu škody, poplatky za upomienku a odstúpenie od zmluvy). Krajský súd upriamil pozornosť na zneužitie ľahkovážnosti a núdze spotrebiteľa zo strany nebankovej spoločnosti, ktorá nepreukázala, že by ju zaujímala bonita klienta a skutočnosť, či spotrebiteľ dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Pri tzv. civilnoprávnej úžere je podľa názoru krajského súdu úverová zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám, čo je na úkor kvality života človeka. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobkyňou uvádzané ustanovenia zákona o spotrebiteľských úverov sú neaplikovateľné. Sporná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná ako veriteľka dňa 28.01.2009 so žalobkyňou ako dlžníčkou uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe jej poskytla úver 700,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 680,- eur. V bode 20 Všeobecných podmienok sa obidve zmluvné strany dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa ich všetky právneho vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluva bola uzatvorená ako nepomenovaná, má iba dve obligatórne náležitosti, ktorými sú dostatočné vymedzenie predmetu zmluvy a dostatočné vymedzenie zmluvných strán. RPMN sa nevyžaduje, úver preto nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni bol úver poskytnutý na účel zamestnania. Žalobkyňa prehlásenie, že finančné prostriedky použije na účel zamestnania vlastnoručne podpísala, čo by v prípade jeho nepravdivosti podľa presvedčenia žalovanej neurobila. Žalovaná vstupovala do právneho vzťahu so žalobkyňou v dobrej viere. Aj pri výklade pojmu spotrebiteľ je nutné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ konal v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľom, nemôže sa táto osoba dovolávať postavenia spotrebiteľa. Žalovaná žalobkyňu riadne oboznámila so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, žalobkyňa pri podpise zmluvy o úvere prehlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom tejto zmluvy a súhlasí aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej stane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdila prevzatie zmluvy, vrátane Všeobecných podmienok (vytlačených na zadnej strane každého rovnopisu úverovej zmluvy). Na obchodnoprávny vzťah strán sporu nemožno aplikovať právne normy chrániace spotrebiteľa. Namietla existenciu procesnej prekážky res iudicata, nakoľko žalobkyňa bola zaviazaná na plnenie zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn SR 23539/09 zo dňa 18.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. 04. 2010 a vykonateľnosť 22. 04. 2010. Tento rozsudok vydaný v konaní o žalobe na plnenie v sebe zahŕňa aj riešenie existencie práva a právneho vzťahu, ktorého sa týka návrh žalobkyne. Smernica č. 93/13/EHS v zmysle rozhodnutia ESD vo veci Asturcom nezakladá právo spotrebiteľa na to, aby exekučný súd podrobil rozhodcovský rozsudok kontrole vecnej správnosti. Výrok právoplatného rozsudku o plnenie tvorí prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými stranami sporu vo vzťahu k tomu istému skutku. Preto by mal súd konanie pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania zastaviť. Poplatok za poskytnutie úveru v čase uzatvorenia zmluvy žalobkyni vyhovoval, jeho výšku nenamietala, peňažné prostriedky na základe tejto zmluvy od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzala. Poplatok v 1/3 predstavuje úrok v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Poplatok je v zmluve o úvere uvedený dostatočne jasne, napísaný výrazne, preto žalobkyňa mala okamžite pri podpisovaní úverovej zmluvy vedomosť o cene úveru. U nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Ide o poskytnutie pôžičiek alebo úveru osobám, ktoré by ich od banky nedostali pre isté riziko spojené s ich osobou. V porovnaní s bankami je v prípade týchto peňažných prostriedkov požadované menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie. S ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. Modelový príklad výpočtu sankcií v spotrebiteľskej zmluve obsiahnutý na strane 20 dôvodovej správy zákona o spotrebiteľských úveroch jasne počíta s existenciou 1 %-ného poplatku za spracovanie zmluvy; v dôvodovej správe je úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označený ako odplata za poskytnutie úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník okrem platenia úrokov umožňuje dojednanie aj tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov. Výška poplatku uvedeného v zmluve o úvere nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi ani s dobrými mravmi. Ide o štandardnú zmluvu. Žalobkyňa sa nemôže zbaviť zodpovednosti za vlastné slobodné a vážne konanie (bez nátlaku a tiesne) len preto, že si svoj právny úkon dodatočne premyslela a rozmyslela. Zmenka ako cenný papier nemôže byť zmluvným dojednaním, ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Úrok vo výške 0,25 % podľa viacerých prípadov riešených Najvyšším súdom SR nie je v rozpore s dobrými mravmi ani zásadami poctivého obchodného styku a nie je neprijateľný. Ak súd konanie nezastaví z dôvodu prekážky veci právoplatne rozsúdenej, žalovaná si v zmysle § 97 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) voči žalobkyni uplatnila čiastku 470,- eur s úrokmi z omeškania vo výške stanovenej predpismi občianskeho práva predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutým úverom 700,- eur a doteraz vrátenou čiastkou 230,- eur. Žalobkyňa v replike uviedla, že všetky zmluvné podmienky označené v žalobe sú neprijateľné, napĺňajúce materiálny rozmer § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy musí každý prihliadnuť ex offo a nemôže byť napravená, resp. zmenená na platnosť rozhodnutiami rozhodcovského súdu, ktoré sú nezákonné. Jedným z dôvodov neplatnosti zmluvy o úvere je dohoda o rozhodcovskej zmluve, ktorá je podľa ustálenej súdnej praxe neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský proces nebol ničím iným ako odňatím práva žalobkyne na spravodlivé súdne konanie. Rozhodcovský rozsudok je iba nováciou záväzku - súkromnou listinou odvodenou od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá sa nikdy nevyrovná rozsudku všeobecného súdu, ktorý svoju legitimitu odvodzuje z tretej moci v štáte a z Ústavy SR. Rozhodcovský súd je súkromnou osobou, nie štátnym orgánom. Rozhodcovský súd neposkytol spotrebiteľke ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá mu náleží zo zákona. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bolo vedené rozhodcovské konanie nebola dojednaná individuálne, ale bola spotrebiteľke bola nanútená pred podpisom zmluvy o úvere. Spotrebiteľka ju podpísala, pretože zo strany žalovanej jej bolo podpísanie rozhodcovskej zmluvy predstavené ako nevyhnutná podmienka poskytnutia úveru. Nekalé obchodné praktiky pri poskytovaní spotrebiteľských úverov žalovanej analyzovala aj Európska únia, ktorá vo svojom stanovisku uviedla, že formulár zmluvy POHOTOVOSŤ, s. r. o. obsahuje časť s názvom Všeobecné podmienky poskytovania úveru, ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa a pomerne flagrantne znevýhodňujú spotrebiteľov vo viacerých dôležitých aspektoch. Celkové náklady úverov poskytovaných spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., ktoré pozostávajú z úroku a iných poplatkov sa javia veľmi vysoké. Zdá sa, že prinajmenšom v niektorých prípadoch predstavujú náklady takmer 100 % ročne zo sumy získanej od spoločnosti POHOTOVOSŤ. V spornom prípade ide o 98 % z poskytnutej sumy. Po citácii § 39, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 3, 5, § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa ako spotrebiteľka so žalovanou uzatvorila dňa 28.01.2009 zmluvu o úvere č. XXXXXXX vo výške 700,- eur zvýšenom o poplatok 680,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť veriteľovi spolu 1.388,- eur v 12 mesačných splátkach po 115,- eur počnúc od 12.02.2009. Súčasťou zmluvy bolo splnomocnenie pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu z dôvodu, aby v mene žalobkyne uznal záväzok zo zmluvy o úvere a jej záväzok uhradiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice tak, aby sa stala vykonateľným exekučným titulom. Advokát O.. N.U. bol splnomocnený, aby v mene žalobkyne uzatvoril za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovanej záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne za účelom zabezpečenia jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súčasťou zmluvy o úvere bola dohoda o zrážkach zo mzdy. Zmluva neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá je jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zmien a doplnkov, čo žalovaná odôvodnila tým, že zmluva nemá spotrebiteľský charakter, pretože úver bol poskytnutý žalobkyni na účely zamestnania alebo podnikania. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nemohla vykonávať podnikateľskú činnosť a úver nemohol byť poskytnutý ani na účely jej zamestnania, nakoľko bola štátnou zamestnankyňou. Okresnému súdu bolo známe, že žalovaná dlhé roky praktizovala nekalú obchodnú činnosť, keď opätovne používala obchodné praktiky ignorujúce platné právne predpisy spôsobom, že formulár zmluvy Pohotovosť, s. r. o. bol vypĺňaný zo strany sprostredkovateľa úveru vyvíjaním tlaku na spotrebiteľov, aby sa v zmluvách vyznačil nepravdivý účel úveru. Tieto skutočnosti boli zistené aj šetrením Slovenskej obchodnej inšpekcie č. Z. z 27.05.2013. Žalovaná pri uzatváraní úverových zmlúv postupovala v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, čím podstatne narušila ekonomické správanie spotrebiteľov okrem iného tým, že spotrebiteľom požadujúcim úver bolo predložené tlačivo, že sa úver používa na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Formulár neponúkol možnosť spotrebiteľovi vyznačiť svoju požiadavku. Aj Európska komisia v Bruseli vo Výzve - Porušenie č. 2012/4165 v súvislosti s činnosťou žalovanej poukázala okrem iného na to, že z viacerých podnetov spotrebiteľov zisťuje, že žalovaná nedodržuje záväzné európske smernice na ochranu spotrebiteľov, najmä Smernicu Rady č. 93/13/EHS, čo hodnotila ako úžernícku praktiku. Okresný súd preto dospel k záveru, že pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o RPMN, považuje sa za platnú, avšak uzavretú bez úrokov a bez poplatkov. Následne zistil, že úverová zmluva obsahuje značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok napriek tomu, že žalovaná spotrebiteľské úvery poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti, je preto v tejto oblasti vysoko odborne fundovaná. Pri poskytnutom úvere 700,- eur je administratívny poplatok vo výške 680,- eur 10-krát vyšší než poplatok poskytovaný bankami. Už len samotným poplatkom bolo možné pokryť náklady spojené s podnikaním. Extrémny administratívny poplatok je neobhájiteľný z hľadiska proporcionality a dobrých mravov. Poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17Ú 192/2010 z 03.05.2010 konštatujúce, že ak finančný ústav od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie úveru, poškodzuje sa tým spotrebiteľ, ktorý je vystavený neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Takúto zmluvnú podmienku zaťaženia spotrebiteľa považoval za neprijateľnú aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 18Co/109/2011. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj zmluvne dojednaný niekoľkonásobný postih spotrebiteľa za to isté porušenie povinnosti (za omeškania zo splátkami), napr. zmluvná pokuta, úroky z omeškania, náhrada škody, poplatky za upomienku alebo odstúpenie od zmluvy. Ako vyplýva zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, žalobkyňa sa zaviazala v prípade omeškania s niektorou splátkou 7 dní a viac zaplatiť zmluvnú pokutu 10,- eur za každý prípad omeškania, v prípade neuhradenie 4 po sebe idúcich splátok nastáva splatnosť celého dlhu. Dlžník má možnosť uhradiť 4 po sebe idúce splátky, prípadne ich časť so zmluvnou pokutou 20,- eur. Za každú upomienku sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť 2 eurá ako paušálnu úhradu nákladov. V prípade, že sa stane splatný celý dlh naraz sa zaviazala zaplatiť úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V takom prípade veriteľovi vzniká aj nárok na celý dohodnutý poplatok, pričom môže pristúpiť k okamžitému vymáhaniu dlhu. Dlžník je tiež povinný zaplatiť zmluvnú pokutu 312,- eur určenú na úhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonávaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Aj oprávnenie dlžníka zaplatiť dlžnú sumu pred termínom splatnosti je spojené s povinnosťou zaplatiť dohodnutý poplatok v plnej výške. Nesplnenie povinnosti oznámiť zmeny adresy alebo iné zásadné zmeny dlžníkom je sankcionované zmluvnou pokutou 33,- eur. Mnohonásobný postih za to isté porušenie je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v neprospech spotrebiteľa, kedy hrozí reálna obava, že príjmovo slabší spotrebiteľ sa neprimerane zadĺži a dostane sa do existenčnej hrozby. Ide o postup v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaná, ktorá má poskytovanie úveru v predmete svojho podnikania je znalá právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré však dlhodobo a trvale zneužíva v súvislosti s formulárovými zmluvami, ktoré spotrebiteľ nemôže ovplyvniť. Dopúšťa sa teda konania v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti možno konštatovať, že takto poskytnutý úver je neplatný ako celok, nielen jeho časť, ako uvádza rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 zo dňa 28.09.2011. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zmluva bola v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru uzatvorená podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, čím došlo k jej vyňatiu spod právneho režimu ochrany poskytovanej zákonom o spotrebiteľských úveroch a došlo tak k znevýhodneniu žalobkyne ako spotrebiteľky. Za neakceptovateľný platná judikatúra vyhlásila aj postup, ktorým dlžník vopred splnomocňuje určeného advokáta na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu v mene dlžníka (exekučný titul) na uzavretie záložnej zmluvy aj na vykonanie všetkých právnych úkonov v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, pričom veriteľ je oprávnený za poplatok splnomocniť tretiu osobu na všetky právne úkony v Centrálnom depozitári cenných papierov SR aj na podanie žiadosti o výpis z účtu majiteľa cenných papierov. Ide o priame vzdanie sa spotrebiteľských práv, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tieto prostriedky obsahujú riziko, že spotrebiteľ bude musieť v skutočnosti zaplatiť finančné čiastky v dôsledku nekalých podmienok alebo porušenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa bez riadnej kontroly nezávislým súdom. Veriteľ má možnosť diktovať sumu dlhu a vymáhať svoje pohľadávky bez súdneho konania. Takýmto spôsobom súkromného vymáhania, obchádzaním účinnej justičnej kontroly právnych predpisov o nekalých zmluvných podmienkach stráca smernica č. 93/13/EHS a najmä jej článok 6 ods. 1 praktickú účinnosť. Na základe týchto skutočností okresný súd dospel k záveru, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.01.2009 uzatvorená stranami sporu je neplatná. Súd prvej inštancie nezistil existenciu procesnej prekážky veci právoplatne rozsúdenej, nakoľko rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 23539/09 z 18.03. 2010 je z dôvodu jeho vydania na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nulitným. Nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Zdôraznil rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo 44/2011 zo dňa 13.01.2012, v zmysle ktorého ak súdy v záujme ochrany spotrebiteľa nepreskúmajú materiálnu platnosť rozhodcovskej doložky, a tým aj existenciu prekážky rozhodnutej veci, dochádza k odňatiu práva spotrebiteľa konať pred súdom. Naliehavý právny záujem žalobkyne videl súd prvej inštancie v tom, že pre žalobkyňu je nutné vyjasniť jej právne postavenie v tom smere, či je alebo nie je úverovou zmluvou viazaná. Nakoľko žalovaná žalobkyni poskytla sumu 700,- eur, z ktorej žalobkyňa vrátila 230,-eur a zmluvný vzťah strán sporu je neplatný, zmluva sa zrušuje od počiatku a každý z jej účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Preto okresný súd vyhovel vzájomnému návrhu žalovanej a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť sumu 470,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Požadovaný úrok z omeškania žalovaná bližšie nešpecifikovala. Nakoľko sa žalobkyňa v čase vyhlásenia rozsudku nedostala do omeškania, okresný súd žalovanému úrok z omeškania nepriznal. Rozhodnutie o trovách konania žalobkyne zdôvodnil súd prvej inštancie poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a plným úspechom žalobkyne v prejednávanej veci, ktorej však trovy konania nevznikli. Pri rozhodovaní o trovách konania žalovaného aplikoval ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Konštatoval dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej, keďže úspech žalobkyne vyplýva z úspechu žalovanej, pričom samotné súdne konanie bolo vyvolané postupom žalovanej, preto jej trovy konania okresný súd nepriznal. 2. Proti prvému a druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote žalovaná odvolanie navrhnúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta, prípadne aby ho v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa odvolateľky nie je dôvodné vyslovenie neplatnosti zmluvy z 28.01.2009 ako celku. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka by bola neplatná len časť odplaty podstatne prevyšujúca odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, pričom žalovaná by mala naďalej nárok na zostávajúcu primeranú odplatu. Koncepciu celkovej neplatnosti zmluvy nemožno vyvodiť ani z komunitárneho práva. Dôvodom neplatnosti celej zmluvy nemôže byť ani prípadná nekalá obchodná praktika. Súdny dvor Európskej únie vo veci č. C-453/10 A., A./S.O.S. financ judikoval potrebu výkladu článku 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS pri posudzovaní otázky, či zmluva uzavretá medzi predajcom a dodávateľom a spotrebiteľom obsahujúca jednu alebo viacero nekalých podmienok môže naďalej existovať tak, že súd sa nemôže opierať len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia neplatnosti dotknutej zmluvy ako celku pre jednu zo zmluvných strán, v tomto prípade spotrebiteľa. Konštatovanie nekalosti obchodnej praktiky nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy. Platný je aj ústavnoprávny princíp zachovania platnosti zmluvy s odkazom na nález ÚS ČR zo 14.04.2005 sp. zn. 1 ÚS 625/03. Poprela, že na jej strane nastala akákoľvek z foriem bezdôvodného obohatenia ustanovená zákonom. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznila verejný záujem na ochrane spotrebiteľa, ktorý je prejavom ochrany ústavných práv občanov. Uviedla všeobecné údaje týkajúce sa charakteristiky spotrebiteľskej zmluvy a neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorých východiskom je dobrá viera spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Spotrebiteľ má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené. Často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobkyňa považuje za správne a zákonné, napĺňajúce normy európskeho práva na ochranu spotrebiteľa. Navrhla potvrdenie napadnutého rozhodnutia ako vecne správneho. 4. Žalovaná repliku nepodala (§ 374 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej aj „CSP“). 5. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané a odvolanie bolo podané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, v zmysle ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP). Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach odvolania žalovanej (§ 380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) CSP a dospel k záveru, že odvolanie proti výroku, ktorým okresný súd určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.01.2009 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná (prvý výrok) nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu v tejto časti spolu so závislým výrokom o trovách konania (štvrtý výrok) s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie starostlivo a presvedčivo odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Argumentácia okresného súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalovaná v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovanej v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. Nakoľko súd prvej inštancie v odvolaním žalovanej napadnutom druhom výroku rozsudku žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 470,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a odvolanie môže v zmysle § 359 CSP podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v tejto časti odvolací súd odvolanie podané žalovanou ako neoprávnenou osobou odmietol (§ 386 písm. b) CSP). 7. Z odvolania odvolateľky voči prvému výroku možno vyvodiť dve odvolacie námietky, a to: 1. nedôvodnosť vyslovenia neplatnosti celej zmluvy z 28.01.2009 a 2. neexistenciu bezdôvodného obohatenia na jej strane. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že žalobkyňa sa dňa 28.01.2009 zmluvou o úvere č. XXXXXXX zaviazala žalovanej vrátiť úver poskytnutý čiastkou 700,- eur zvýšený o poplatok 680,- eur, spolu 1.388,- eur, teda takmer raz toľko. Ako uviedol okresný súd, extrémny administratívny poplatok je neobhájiteľný z hľadiska proporcionality a dobrých mravov a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zmluva obsahuje aj ďalšie neprijateľné podmienky, zistené súdom prvej inštancie (niekoľkonásobný postih spotrebiteľky za to isté porušenie povinnosti zmluvnou pokutou, úrokmi z omeškania, náhradou škody, poplatkami za upomienky alebo odstúpenie od zmluvy, spoplatnenie prípadného predčasného splatenia záväzku, splnomocnenie pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice, aby v mene žalobkyne uznal záväzok zo zmluvy o úvere a jej záväzok uhradiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice tak, aby sa stala vykonateľným exekučným titulom aj splnomocnenie, aby advokát v mene žalobkyne uzatvoril za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovanej záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne, dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená ako súčasť zmluvy o úvere). Odvolací súd dospel k záveru, že všetky zistené porušenia spotrebiteľského práva sú takého charakteru, že vo svojom súhrne robia tento právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom ako celok bez ohľadu na to, či je možné časť zmluvy o dohodnutí odplaty oddeliť od jej ostatného obsahu (§ 41 Občianskeho zákonníka) ako tvrdila odvolateľka. Odvolacia námietka týkajúca sa neexistencie bezdôvodného obohatenia u odvolateľky je irelevantná, nakoľko predmetom súdneho konania (na základe vzájomného návrhu podaného žalovanou) síce bolo bezdôvodné obohatenie, ale vzniknuté u žalobkyne. 8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, ktorej vznikol proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznaný odvolacím súdom. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).