Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/30/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615212069 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615212069.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcov: 1/ D. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. H. XXXX, A., 2/ E. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. H. XXXX, A., 3/ W. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. H. XXXX, A., 4/ D. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. H. XXXX, A., 5/ W. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, Q., všetci zastúpení splnomocnenou zástupkyňou - žalobkyňou 5/ W. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, Q., proti žalovanému: O.. B. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. S. XX, A., v konaní o zaplatenie 207,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 28. 06. 2016 číslo konania 6C/302/2015 - 100, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 5/ sumu 112,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 112,24 Eur od 16. 07. 2014 do 09. 09. 2014, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 112,24 Eur od 10. 09. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu náhradu trov konania za poštovné vo výške 2,20 Eur a trovy konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 16,50 Eur tak, že zaplatením pohľadávky jednému zo žalobcov zaniká povinnosť zaplatenia ďalšiemu zo žalobcov v rozsahu plnenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd konanie čo do zaplatenia sumy 45,51 Eur zastavil. Rozhodol tak s odôvodnením, že medzi žalobcami, ako podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. a obec A. ako parcela „E“ č. XXXX/X o celkovej výmere XX XXX m2 ornej pôdy a žalovaným, ako užívateľom časti tohto pozemku, a to parcely č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 záhrady a č. XXXX/XXX o výmere XX m2 zastavanej plochy, nedošlo k dohode o uzatvorení nájomnej zmluvy, a preto automaticky dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 64/1997 Zb. dňom 01. 04. 2012 vznikol medzi stranami sporu nájomný vzťah. Keďže bola sporná otázka výšky nájmu za užívaný pozemok, tak súd pri rozhodovaní vychádzal zo záveru znaleckého posudku O.. W. A. a na základe tohto posudku priznal žalobcom sumu celkom vo výške 112,24 Eur, ako nájomné, pritom bolo určené podľa platného cenového predpisu. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný do výroku, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie 112,24 Eur s príslušenstvom. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne tento zmeniť tak, že stanoví nájomné vo výške 0,09 Eur za m2 a rok. Bol toho názoru, že znalec nesprávne postupoval, pretože nesprávne vypočítal všeobecnú hodnotu pozemku, ktorá mala za následok aj nespravodlivé navýšenie ceny nájomného za predmetný pozemok. Výška nájomného tak nekorešponduje s výškou nájomného, ktoré je v tejto lokalite pri rovnakom spôsobe užívania pozemku obvyklé. Mal teda za to, že výška nájomného nebola správne vypočítaná. Žiadal preto rozhodnúť v mysle odvolacieho návrhu. 3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadrili aj žalobcovia, ktorí považovali rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. V tejto súvislosti poukazovali na postup podľa zákona č. 64/1997 Zb., z ktorého vyplýva, akým spôsobom sa určuje výška ročného nájomného za užívanie pozemkov. Zákon v tomto smere odkazuje na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z., ktorá upravuje jednak postup stanovenia všeobecnej hodnoty majetku - pozemku a na základe toho aj spôsob výpočtu nájmu za m2 užívaného pozemku. Znalec postupoval v súlade so zákonom, ako aj príslušným oceňovacím predpisom, a preto výšku ním určeného nájomného v priebehu konania rešpektovali. Boli toho názoru, že nesprávny je postup postup zo strany žalovaného, keď žiada, aby bolo nájomné určené sadzbou 0,09 Eur za m2 a rok. Ak tak postupuje Slovenský pozemkový fond v danej oblasti na základe uzatvorených nájomných zmlúv, v ktorých došlo aj k dohode o výške nájmu, tak to nie je smerodajné pre postup v tejto veci, kde medzi spoluvlastníkmi pozemku a jeho užívateľom nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, a teda ani k dohode o výške nájmu. 4. Na vyjadrenie žalobcov sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na dôvody podaného odvolania. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 6. Krajský súd poznamenáva, že dňom 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ako nový procesný predpis. Do ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Právna úprava tiež pamätá aj na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 470 ods. 2 vety druhej CSP. 8. Z obsahu spisu je nesporné, že vec začala na súde pred 30. 06. 2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Za účinnosti tohto zákona bolo vo veci konané stranami sporu, ako aj procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonával dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28. 06. 2016. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie však bolo už podané za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z., ako aj vyjadrenie k podanému odvolaniu a taktiež vyjadrenie na toto podané vyjadrenie. 9. Keďže krajský súd pristúpil k prejednaniu podaného odvolania už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z., tak musel rešpektovať nový procesný predpis, avšak nemohol nezohľadniť aj procesný stav, ktorý tu nastal ešte na základe pôvodného procesného predpisu, teda zákona č. 99/1963 Zb., pretože súd podľa tohto procesného predpisu so stranami sporu postupoval a vykonal dokazovanie, vo veci rozhodol, a to aj s ohľadom na čl. 2 ods., 1, 2 a čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP, teda z hľadiska stavu právnej istoty, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stavu, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho sporu bude rozhodnutý spravodlivo a v súlade s princípmi právnej istoty. 10. Keďže odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z., tak krajský súd musel vychádzať z ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP. Podľa uvedených zákonných ustanovení je odvolací súd rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi viazaný. Na základe podaného odvolania žalovaného, teda, preskúmaval krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov uvedených v podanom odvolaní. 11. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie konal so stranami sporu a strany vykonávali úkony za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - OSP, pričom za účinnosti tohto zákona bolo vykonané dokazovanie vo veci samej a vo veci aj rozhodnuté, musel krajský súd posúdiť, či v danom prípade je v konaní viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. 12. Podľa ustanovenia § 383 zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podmienky pre zopakovanie dokazovania a jeho doplnenie sú upravené v ustanovení § 384 CSP. Tieto sú však viazané už na zisťovanie skutkového stavu spôsobom, ktorý je podrobne upravený v zákone č. 160/2015 Z. z. Keďže v danej veci však dokazovanie bolo vykonávané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., tak krajský súd musel posúdiť procesný stav vykonávania týchto dôkazov súdom prvej inštancie, a teda sa musel zaoberať aj otázkou, či takto zisteným skutkovým stavom zo strany súdu prvej inštancie je krajský súd v ďalšom konaní viazaný. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie dostali poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Takéto poučenie mali strany sporu v predvolaní na pojednávanie, ale súd ho urobil aj do zápisnice zo dňa 28. 06. 2016, teda na pojednávaní, na ktorom bol vo veci samej vyhlásený aj rozsudok. Po tomto poučení strany sporu prehlásili, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Na tomto pojednávaní žalovaný nesúhlasil so závermi znaleckého posudku O.. W. A., ktorý bol do konania pripojený, pretože sa domnieval, že takto určená výška nájmu nezodpovedá skutkovému stavu v danej lokalite, v ktorej Slovenský pozemkový fond prenajíma pôdu za 0,09 Eur za m2 a rok. Uviedol, že by súhlasil s kompromisným riešením, a to nájomným vo výške 0,20 Eur za m2 a rok. Napriek tejto výhrade po poučení zo strany súdu nevzniesol požiadavku doplniť dokazovanie v danej veci. Pokiaľ ide o žalobcov, títo nemali námietky proti vypracovanému znaleckému posudku O.. W. A., ktorý určil cenu nájmu za užívanie pozemku žalovaným. 14. Za daného skutkového stavu preto súd správne postupoval podľa ustanovenia § 118 ods. 4 OSP a vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vo veci rozhodol. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom aj odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie procesne správne postupoval podľa v tom čase platných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. - OSP a skutkový stav správne zistil. Ani krajský súd nezistil dôvody, na základe ktorých by bol dôvod na zopakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie alebo na doplnenie dokazovania, pretože pred rozhodnutím vo veci samej zo strany strán sporu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania neboli. 16. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalovaného dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci správne zistil skutkový stav veci, tento vyhodnotil v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s § 132 OSP, ktorému zodpovedá aj hodnotenie dôkazov podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP. Písomné rozhodnutie aj náležite odôvodnil už v súlade s § 220 ods. 2 CSP, ktoré obsahovo zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje. 18. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia 1/ až 5/ sú spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. a obec A. ako parcela registra „E“ č. XXXX/X o celkovej výmere XX XXX m2 ornej pôdy v podieloch žalobcu 1/ D. P. 1/18, 2/ E. P. 1/6, 3/ W. P. 1/18, 4/ D. P. 1/18 a 5/ W. J. 1/6. Žalovaný je užívateľom pozemkov v VII. záhradkovej osade v kat. úz. A. - E. W., a to parcely č. XXXX/ XXX o výmere XXX m2 záhrady a parcely č. XXXX/XXX o výmere XX m2 zastavanej plochy, ktoré boli odčlenené od pôvodnej parcely registra „E“ č. XXXX/X. 19. Keďže medzi žalobcami, ako spoluvlastníkmi pozemku, a žalovaným, ako užívateľom, nebola uzatvorená nájomná zmluva podľa osobitného predpisu, tak vznikol medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti zákona nájomný vzťah, pritom bolo tiež preukázané, že nebola medzi žalobcami a žalovaným uzatvorená dohoda o nájme. Keďže toto nebolo preukázané, tak spornou otázkou v rámci prvostupňového konania, ale aj odvolacieho konania bola otázka výšky nájmu za časť pozemku, ktorý je užívaný zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcom, ako spoluvlastníkom daného pozemku. 20. Výška ročného nájmu za užívanie pozemkov na základe nájomného vzťahu podľa § 3 bola určená do 31. 03. 2011 v § 4 zákona č. 64/1997 Z. z. tak, že touto cenou bolo 10 % z ceny pozemku zistenej podľa osobitného predpisu, ktorým bol § 43 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Z. z. a v nadväznosti na všeobecný záväzný právny predpis vydávaný ministerstvom. Toto zákonné ustanovenie však bolo zmenené zákonom č. 57/2011 Z. z., ktorým došlo k zmene v § 4 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. tak, že výška ročného nájomného za užívanie na základe nájomného vzťahu podľa § 3 sa určuje podľa osobitného predpisu, ak sa vlastník s nájomcom nedohodnú inak. Uvedené zákonné ustanovenie odkazuje na osobitný predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. 21. Žalobcovia uplatnili nárok voči žalovanému v súlade s vyššie uvedeným zákonným predpisom a za tým účelom si dali vyhotoviť aj Znalecký posudok č. 16/2014 znalcom O.. C. J., z odboru stavebníctvo, odvetvie - odhad a hodnotenie nehnuteľností, ktorý u daného pozemku parc. č. XXXX/X určil všeobecnú hodnotu m2 pozemku vo výške 4,880 Eur a výšku nájmu za m2 0,411 Eur za m2 a rok. V súlade s týmto znaleckým posudkom žalobcovia vyčíslili svoj nárok v rámci súdneho konania a žiadali vydanie platobného rozkazu, ktorý bol Okresným súdom Lučenec dňa 25. 08. 2015 pod č. k. 6C/302/2015 - 33 aj vydaný. Proti nemu podal včas odpor žalovaný, ktorý nesúhlasil s výškou nájomného podľa podania žalobcu, keď mal za to, že trhová cena nájomného v danej lokalite predstavuje 0,06 Eur za m2 pôdy. 22. Súd si do konania zabezpečil znalecký posudok O.. W. A., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie - pozemné stavby, statika stavieb, odhady a hodnoty nehnuteľností, ktorý bol vypracovaný pre iné konania vo veci 13C/215/2015 a ktorý sa týkal určenia ceny nájmu za pozemok v VII. záhradkovej osade v kat. úz. A. - E. W.. Aj v danom konaní vystupovali ako podieloví spoluvlastníci tí istí žalobcovia, len sa týkal iného žalovaného, avšak toho istého pozemku a tej istej lokality, v ktorej sa nachádza záhradková osada. 23. So znaleckým posudkom O.. W. A. bol žalovaný v konaní oboznámený s tým, pričom mal výhrady voči tomuto znaleckému posudku, ovšem nenavrhoval žiadne dokazovanie vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku. 24. Správne potom súd prvej inštancie v konaní vychádzal zo záveru znaleckého posudku O.. W. A., z ktorého vyplýva, že stanovil všeobecnú hodnotu pozemku u parcely č. XXXX/X na 4,80 Eur za m2. Tak ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku, pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku vychádzal z metódy polohovej diferenciácie, kde použil koeficienty, majúce vplyv na zistenie všeobecnej hodnoty pozemku a tieto v podanom znaleckom posudku podrobne rozviedol. 25. Pri výpočte nájmu za m2 vychádzal potom z tejto hodnoty a výpočtom stanovil nájom v záhradkovej osade VII. Základnej organizácie záhradkárov A. za rok 2011 v sume 0,33 Eur za m2 a rok, za rok 2012 na 0,31 Eur za m2 a rok, za rok 2013 vo výške 0,30 Eur za m2 a rok. 26. Aj keď žalovaný nesúhlasil s obsahom znaleckého posudku znalca O.. W. A., a to z dôvodu, že nájomné za m2 pozemku v danej lokalite je menšie, ako sa uvádza v znaleckom posudku, tak po poučení zo strany súdu nenavrhol v tomto smere žiadne dokazovanie. Ak teda nenavrhol vykonať vo veci žiadne dokazovanie, nebol daný právny dôvod, aby súd prvej inštancie takýmto spôsobom postupoval a potom na to nemal dôvod ani súd odvolací. Zhodne so súdom prvej inštancie tak aj krajský súd potom považoval znalecký posudok znalca O.. W. A. za objektívne vypracovaný pre posúdenie otázky výšky nájmu pozemku užívaného žalovaným. Ak na základe takto podaného znaleckého posudku potom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného uhradiť žalobcom 1/ až 5/ sumu 112,24 Eur, spolu s úrokom z omeškania tak, ako je to rozpísané vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie, tak krajský súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Vzhľadom na to, že žalobcovia mali v konaní úspech, správne im potom priznal aj trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku z podanej žaloby vo výške 16,50 Eur. pokiaľ žalobcovia 1/ až 5/ pôvodne žalobou požadovali viac, tak súd správne konanie zastavil pre späťvzatie podanej žaloby v danej časti, ktorá nebola ani predmetom odvolacieho konania. 27. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, a preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 28. V odvolacom konaní žalobcovia mali plný úspech. Žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. Aj keď by žalobcovia mali nárok, ako úspešná strana v konaní, na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, tak krajský súd žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že týmto v spojení s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. 29. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).