Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoPr/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615212136 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615212136.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcov 1/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/XX, XXX XX B., 2/ W. D., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/XX, XXX XX B., 3/ K. D., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/XX, XXX XX B., všetkých právne zastúpených Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Martina Rázusa 146/23, 984 01 Lučenec, IČO 47 250 640, proti žalovanej Základná škola Lovinobaňa, so sídlom Školská 9, 985 54 Lovinobaňa, IČO: 37 832 867, právne zastúpenej JUDr. Martinom Landlom, advokátom so sídlom Rázusova 47, 984 01 Lučenec, o uloženie povinnosti vydať do dedičstva 3.976,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7Cpr/2/2015-334 zo dňa 19.septembra 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 19.09.2016 zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd žalovanej uložil povinnosť vydať do dedičstva po poručiteľke G.. K. D., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, sumu 3.976,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 320,- Eur od 01.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % p. a. zo sumy 320,- Eur od 01.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % p. a. zo sumy 320,- Eur od 01.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,75 % p. a. zo sumy 320,- Eur od 01.02. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,75 % p. a. zo sumy 337,- Eur od 01.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,75 % p. a. zo sumy 337,- Eur od 01.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,75 % p. a. zo sumy 337,- Eur od 01.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,5 % p. a. zo sumy 337,- Eur od 01.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,5 % p. a. zo sumy 337,- Eur od 01.07.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,5 % p. a. zo sumy 337,- Eur od 01.08.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,5 % p. a. zo sumy 337,- Eur od 01.09.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,5 % p. a. zo sumy 337,- Eur od 01.10.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9,5 % p. a. zo sumy 337,- Eur od 01.11.2013 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania. Rozhodol, že žalovaná má právo na plnú náhradu trov konania (druhý výrok). Žalobcovia ako právni nástupcovia G.. K. D. uviedli, že žalovaná suma predstavuje mzdové nároky nevyplatené žalovanou zamestnankyni G.. K. D. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.08.1998, ktorá bola zmenená len na určitú dobu od 01.09.2011 do 31.08.2012. Od 01.09.2012 žalovaná jednostranne zmenila rozsah pracovného úväzku zamestnankyne G.. K. D., preto jej bola povinná vyplácať plat ako pri plnom pracovnom úväzku. Okresný súd odôvodnil rozsudok tým, žalovaná je právnickou osobou, ktorá vystupuje v právnych vzťahoch svojím menom a nesie zodpovednosť z týchto vzťahov vyplývajúcu; jej štatutárnym orgánom je riaditeľ školy. Žalobcovia sú dedičmi poručiteľky G.. K. D., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná a G.. K. D. uzavreli dňa 18.08.1998 pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu učiteľka 1. - 4. v rozsahu úväzku 1,0 na dobu určitú do 30.06.1999. Dohodou zo dňa 09.06.1999 bola pôvodná pracovná zmluva zmenená tak, že pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Poručiteľka listom zo dňa 15.03.2011 zo zdravotných dôvodov požiadala žalovanú o preradenie na pracovnú pozíciu E.T. v školskom roku 2011/2012 aj o zníženie pracovného úväzku o 3 hodiny týždenne. Písomnou dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy č. 1 zo dňa 31.08.2011 bolo od 01.09.2011 na dobu určitú do 31.08.2012 zmenené pracovné zaradenie poručiteľky z kategórie učiteľ na E.T. a znížený jej pracovný úväzok na 0,85, za ktorý jej bol priznaný funkčný plat 590,33 Eur od 01.09.2011. Poručiteľka mala pri pracovnom úväzku 0,85 určených 23 hodín priamej výchovnej činnosti od pondelka do piatku od 11:15 hod. do 15:40 hod. a dozor nad žiakmi počas mliečnej desiaty 75 minút. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 22.09.2011 bol poručiteľke od 17.08.2011 priznaný invalidný dôchodok vzhľadom na jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; jeho výšku okresný súd na základe údajov uvedených v dôvodoch tohto rozhodnutia Sociálnej poisťovne ustálil čiastkou 364,99 Eur (0,8101 x 46,2137 x 9,5756 + 6,50). Žalovaná poručiteľke dňa 07.05.2012 navrhla zmenu obsahu pracovnej zmluvy tak, že poručiteľka bude v školskom roku 2012/2013 naďalej vykonávať prácu E. na znížený úväzok. Návrh odôvodnila menšou náročnosťou tejto práce na každodennú prípravu na vyučovanie, pretože práca učiteľa na X. stupni vyžaduje okrem každodennej prípravy na vyučovanie aj ďalšie činnosti (triednická činnosť, dozory nad žiakmi a iné mimoškolské aktivity). Vzhľadom na zapojenie do národného projektu mal mať každý vyučujúci X. stupňa záujmový útvar 2 hodiny týždenne od 13.30 hod., pričom žalovaná z organizačných dôvodov neplánovala prácu triedneho učiteľa na X. stupni na znížený úväzok. Zároveň žalovaná uviedla, že do úvahy je potrebné vziať vážnosť zdravotného stavu poručiteľky, ktorý je zohľadnený v plnom invalidnom dôchodku. Právna predchodkyňa žalobcov uviedla predbežný nesúhlas s týmto návrhom s tým, že sa vyjadrí po konzultácii s lekárom. V odpovedi zo dňa 17.05.2012 oznámila nesúhlas s predloženou dohodou, nakoľko ešte nie je známy počet žiakov, ktorí budú v šk. roku 2012/2013 E. navštevovať a či jej z tohto dôvodu bude môcť zamestnávateľ ponúknuť pracovnú pozíciu s ohľadom na to, že klesá počet žiakov na škole a bude malý záujem žiakov o E.. Na základe jej skúseností a vzhľadom na jej zdravotné postihnutie je pre ňu vhodnejšia práca učiteľky X. stupňa ZŠ. Poručiteľka zároveň priložila lekársku správu vyhotovenú dňa 10.05.2012 T. M. C.. X. D. - C., podľa ktorej je poručiteľka schopná vykonávať prácu učiteľky X. stupňa ZŠ, pričom lekár odporučil zníženie pracovného úväzku a vypustenie výučby P. E.. Z výpovede riaditeľky školy O.. T. N. okresný súd zistil, že poručiteľka súhlasila s obsahom zmeny pracovnej zmluvy v podobe zníženia pracovného úväzku na 0,60 a jeho rozdelenia na 4 pracovné dni, nakoľko vyžadovala voľný deň na štvrtok vzhľadom na lekárske návštevy v J.. Poručiteľke bolo ponechané vykonávanie dozoru v školskej jedálni, čo jej neprekážalo, lebo sa sama v školskej jedálni stravovala. Zmena pracovnej zmluvy bola s poručiteľkou prejednaná dňa 28.08.2012. Riaditeľka školy vychádzala z lekárskej správy zo dňa 10.05.2012 aj z kvalifikačných predpokladov poručiteľky, ktoré neboli v celom rozsahu dostatočné (nemohla vyučovať S. I., R. E., L. E.). Rokovania s poručiteľkou sa zúčastnila okrem poručiteľky a riaditeľky školy aj zástupkyňa školy. Poručiteľka okrem jedného celého voľného dňa (na lekárske prehliadky) požadovala vyučovanie E. E.. Spoločným rokovaním bolo stanovené 14 vyučovacích hod., avšak celkový čas je 37,5 hod. na týždeň, pričom na jeden pracovný deň vychádza 7,5 hod., pretože k samotnému vyučovaniu je potrebná ešte ostatná pedagogická činnosť súvisiaca s pracovnou zmluvou (opravy písomných prác, samoštúdium). V tejto forme bol pracovný úväzok prerokovaný s poručiteľkou, ktorá s ním súhlasila. Následne sa s poručiteľkou presunuli na pedagogickú radu. Úväzok poručiteľky bol formou uznesenia schválený na zasadnutí pedagogickej rady, ktorá je poradným orgánom vedenia školy, konanom dňa 28.08.2012, ktorého sa zúčastnila aj poručiteľka. Poručiteľka nechcela vykonávať funkciu triednej učiteľky, avšak na X. stupni musia byť zabezpečení triedni učitelia pre každú triedu. Poručiteľka chcela mať presne uvedené jednotlivé dni, čo bolo uvedené v dokumente Rozvrhnutie pracovného času. Predchádzajúca zmena pracovnej zmluvy bola vyhotovená vo forme dodatku k pracovnej zmluve, lebo poručiteľka bola preraďovaná na funkciu E.T., ktorá je platená obcou, čo musí byť prerokované so zriaďovateľom, t.j. obcou. Rozpis činností poručiteľky bol teda vyhotovený pre zriaďovateľa. Následne mala poručiteľka pocit, že práca vychovávateľky v E. nie je pre ňu vhodná a dožadovala sa zmeny. Riaditeľka školy musela na vyučovací proces prijať novú zamestnankyňu na dobu určitú do 30.06.2011. Poručiteľka pri následnom jednaní nechcela prácu na plný úväzok, no zároveň nevedela učiť niektoré veci, čo musela zohľadňovať zmena od 01.09.2012. Zmena postoja poručiteľky po prázdninách 2012 bola ovplyvnená tým, že si neuvedomovala, že dôjde aj k zmene jej platu, a keď jej prišla výplata, poručiteľka začala podávať na žalovanú sťažnosti. Pri určení pracovného úväzku poručiteľky sa vychádzalo z predmetov, ktoré mohla učiť, takže inými učiteľmi musela byť zabezpečená výučba S., W., P. E. a R. E.. Pracovný úväzok zastupujúcej učiteľky T. bol potrebný aj kvôli náhrade v prípade výpadku poručiteľky z vyučovacieho procesu kvôli zdravotným problémom; zároveň zabezpečovala triednu učiteľku v triede, kde túto funkciu nechcela vykonávať poručiteľka. Keďže poručiteľka následne trvala na plnom pracovnom úväzku učiteľky, riaditeľka školy jej vyhovela tak, že nepredĺžila pracovnú zmluvu so zamestnankyňou, ktorá mala dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú a poručiteľke umožnila, aby učila v iných triedach predmety, v ktorých bola kvalifikovaná. Zmenu pracovného úväzku možno vykonať len v primeranom čase dopredu, pričom sa musí vychádzať z pracovného fondu, ktorý je k dispozícii. Poručiteľka učila len D. I., X.P., G., C., E., Y. E., E. E. a E. E. v inej triede. Zvyšných 6 hod., ktoré jej chýbali, bolo rozdelené na ostatných vyučujúcich. Svedkyňa G.. O. P., zástupkyňa riaditeľky školy potvrdila, že sa zúčastnila spolu s riaditeľkou školy a poručiteľkou uzatvorenia ústnej dohody o zmene pracovnej zmluvy s poručiteľkou. Spolu s poručiteľkou jednali o predmetoch a triedach, ktoré mala zabezpečovať poručiteľka v rámci zníženého úväzku. Poručiteľka nevyjadrila žiadny nesúhlas s pracovným úväzkom a chcela len vedieť, či bude mať jeden deň voľný. Následne sa konala pedagogická rada, ktorej sa zúčastnila aj poručiteľka. Pokiaľ išlo o riešenie zníženia úväzku poručiteľky pred augustom 2012, poručiteľka nechcela väčšiu záťaž. Zástupkyňa školy chodila na hospitácie na hodiny poručiteľky a videla, v akom je stave. Zástupkyňa školy navrhla poručiteľke vzhľadom na jej kvalifikáciu aj ďalšie vzdelávanie, ktoré poručiteľka odmietla. Dňa 28.08.2012 bola poručiteľka podľa Knihy príchodov a odchodov na pracovisku u žalovanej od 7.00 hod. do 13.00 hod.. Na pedagogickej rade konanej dňa 28.08.2012, ktorej sa poručiteľka zúčastnila, boli schválené úväzky vyučujúcich, čo vyplynulo zo zápisnice a z uznesenia z pedagogickej rady konanej dňa 28.08.2012. Poručiteľke bol schválený úväzok 14 hodín ako učiteľke W.. stupňa v rozsahu 0,61 a od 01.09.2012 mala určený funkčný plat 501,12 Eur. Zo Zápisnice z pracovnej porady z 30.10.2012 mal okresný súd preukázané, že poručiteľke riaditeľka žalovanej školy oznámila, že rodičia detí, ktoré navštevovali školu upozorňovali, že poručiteľka nevládze pôsobiť ako vyučujúca, ale z humánnych dôvodov túto situáciu nechceli riešiť. V školskom roku 2012/2013 už poručiteľka vzhľadom na organizáciu vyučovania a pedagogických dozorov nemohla byť oslobodená od dozorov. Riaditeľka školy na porade vysvetlila poručiteľke, že dôvody zníženia jej úväzku na 0,61 spočívali v jej zlom zdravotnom stave, keď znížený úväzok navrhoval odborný lekár. Poručiteľka sa dňa 28.08.2012 na pedagogickej rade proti dojednanému úväzku neohradila. Zo správy T. M. C.. X. D. - C. zo dňa 22.11.2012 okresný súd zistil, že poručiteľka bola mentálne a fyzicky schopná vykonávať prácu učiteľky X. stupňa základnej školy, pričom zníženie pracovného úväzku odporúčal lekár ponechať na rozhodnutí pacientky a odporúčal tiež vypustiť výučbu P. E.. C.. X. D. - C. v správe o zdravotnom stave pacientky z 29.04.2016 uviedla, že pri stanovení posudkov z 10.05.2012 a 22.11.2012 vychádzala zo skutočnosti, že zdravotný stav poručiteľky bol menlivý v závislosti od tolerancie a efektivity liečby, pričom vtedy je najvhodnejšie, aby si pacient individuálne dohovoril so zamestnávateľom podľa aktuálneho stavu dĺžku a nasadenie v pracovnom procese. C.. D. - C. uviedla, že pre poručiteľku bolo veľmi dôležité pracovať, prácu mala veľmi rada a umožňovala jej zabudnúť na nevyliečenú chorobu T., po C. v apríli 2013. Od roku 2008 bola poručiteľka liečená pre C. ochorenia v T., v roku 2010 boli zistené C. v G.. Pacientka bola od roku 2008 liečená Y. liečbou a následne Q., od 02/2011 do 04/2013 mala Q. v tabletkách, pričom liečbu znášala P. N., čo jej umožňovalo aktívne sa zapájať do pracovného procesu. K výraznému zhoršeniu stavu pacientky prišlo v 09/2013, exitovala XX.XX.XXXX. Z Rozvrhnutia pracovného času - G.. K. D. - šk. rok 2012/2013, resp. od 01.09.2012 súd prvej inštancie zistil, že zamestnankyňa mala v školskom roku 2012/2013 pracovný úväzok 0,60, 14 vyučovacích hodín a 23 hodín týždenný pracovný čas. Rozdelenie pracovných hodín je v týždni bolo v pondelok od 7,00 do 15,00 hod., teda 7,5 hod. (dozor v školskej jedálni, pracovné porady), utorok od 7,00 do 12,30 hod., teda 5,5 hod., v stredu od 8,00 do 12,30 hod., čo zodpovedá 4,5 hod., vo štvrtok mala voľný deň a v piatok od 7,00 do 12,30 hod, teda 5,5 hod. Táto listina je podpísaná žalovanou aj poručiteľkou dňa 11.09.2012. Z evidencie dochádzky súd zistil, že poručiteľka chodila do práce od septembra 2012 do júna 2013 vždy prvé tri a piaty deň v týždni, štvrtý deň mala voľno, pričom v mesiacoch júl až 23. august 2013 čerpala dovolenku. Žalovaná uzatvorila pracovnú zmluvu s C.. C. T. dňa 06.09.2011 na dobu určitú do 30.06.2012, ktorá bola predĺžená dohodou s účinnosťou od 01.09.2012 na dobu určitú do 30.06.2013, pri úväzku 0,83 ako učiteľ a 0,11 ako vychovávateľ. Poručiteľka požiadala o poskytnutie informácií MŠVVŠ SR listom zo dňa 06.07.2012, v ktorom uviedla, že žalovaná jej ponúkla pracovný úväzok na 13 hodín týždenne ako učiteľke X.stupňa, pričom poručiteľka s takýmto znížením úväzku nesúhlasila a navrhovala úväzok 18 hodín týždenne. Listom zo dňa 05.09.2012 MŠVVŠ SR poručiteľke odpovedalo, že pokiaľ nedošlo k dohode o zmene pracovnej zmluvy, je zamestnávateľ povinný poskytovať plat ako pri plnom úväzku. Z listu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo 06.11.2012 súd zistil, že inšpektorátu bola dňa 22.10.2012 doručená písomná žiadosť poručiteľky o poradenstvo týkajúce sa zmeny jej pracovnej zmluvy; záver poradenstva sa týka pracovnej zmluvy z 01.09.1998, ktorá nebola uzatvorená na kratší pracovný čas. V Protokole z 13.02.2013 Inšpektorát práce v prípade poručiteľky konštatoval porušenie § 43 ods. 2, resp. § 44 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. že v pracovnej zmluve poručiteľky ani v dodatkoch k nej neboli uvedené ďalšie pracovné podmienky: výplatné termíny, výmera dovolenky, dĺžka výpovednej doby a nebolo vyhotovené písomné oznámenie obsahujúce tieto podmienky. Žalobca 1/ uviedol, že poručiteľka, ktorá bola jeho manželkou, chcela napriek jeho názoru ďalej pracovať. Nebola celkom stotožnená s dohodou z 31.08.2011, ale nemala inú možnosť ako ju podpísať. Žiadala o zníženie len 3 hod. týždenne, avšak bola dotlačená k tomu, aby dostala špeciálnu triedu a išla robiť do K.. Žalobkyňa 2/ uviedla, že poručiteľka bola jej matkou. Prvé zníženie pracovného úväzku bolo na žiadosť poručiteľky. Poručiteľka nesúhlasila so znížením pracovného úväzku na dobu neurčitú, preto jej bol zmenený pracovný úväzok na dobu určitú. V ďalšom školskom roku nesúhlasila so znížením pracovného úväzku, ktorý jej bol znížený o takmer polovicu. V správe ošetrujúcej lekárky zo dňa 10.05.2012 bolo podľa žalobkyne 2/ zle naformulované vyjadrenie zo strany doktorky, nakoľko rozhodnutie o skrátení úväzku malo byť ponechané na vôľu poručiteľky, lebo ona učiť chcela a preto písala na ministerstvo a inšpektorát bezpečnosti práce. Žalobkyňa 2/ nemala vedomosť o tom, že by poručiteľka podala odvolanie proti rozhodnutiu o invalidnom dôchodku. Žalobkyňa 3/ ako dcéra poručiteľky uviedla, že poručiteľku kolegyne odcudzovali, keď sa vyjadrila pred svojou kolegyňou, že potrebuje poberať zároveň invalidný dôchodok aj plat, lebo má dve dcéry, z ktorých jedna bola v tom čase na E.T. a druhá sa tiež chystala a takto by jej to nevychádzalo. Poručiteľka sa žalobkyni 3/ nezmienila o lekárskom posudku z 10.05.2012. S poukazom na § 1 ods. 1 a ods. 4, § 17 ods. 2, § 49, § 54 a § 118 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“) okresný súd ustálil, že k dohode o zmene pracovnej zmluvy medzi žalovanou a zamestnankyňou (poručiteľkou) G.. K. D. došlo ústne dňa 28.08.2012 pred pedagogickou radou, zasadnutia ktorej konaného v ten istý deň sa poručiteľka zúčastnila. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pri rešpektovaní zásady zmluvnosti pracovnoprávnych vzťahov možno, s výnimkou taxatívne určených prípadov, pristúpiť k zmene dohodnutého obsahu pracovnej zmluvy podľa § 54 ZP len so súhlasom obidvoch strán. Zákonník práce nepostihuje s odkazom na § 17 ods. 2 ZP neuzavretie zmeny pracovnej zmluvy v písomnej forme sankciou neplatnosti. Ustanovenie § 54 ZP len vyžaduje, aby v prípade, že dôjde k dohode zamestnávateľa a zamestnanca o zmene pracovnej zmluvy, túto dohodu zamestnávateľ v danom prípade vypracoval písomne. V súlade s § 49 ods. 1 ZP môže zamestnávateľ dohodnúť kratší týždenný pracovný čas, ktorý v súlade s § 49 ods. 3 ZP nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Žalovaná ako zamestnávateľ vzhľadom na organizáciu práce v školskom roku 2012/2013 a možnosti pracovného fondu s prihliadnutím na požiadavky poručiteľky, jej zdravotný stav a kvalifikáciu (bez kvalifikácie na výučbu S. I., R. E., L. E., W.), nemožnosť výučby P. E. a súbežného zníženia pracovného úväzku listom zo 07.05.2012 poručiteľke navrhla, aby naďalej vykonávala prácu E.. Poručiteľka tento návrh neakceptovala a žiadala o výkon práce učiteľky v X. stupni, pričom predložila lekársku správu z 10.05.2012, obsahujúcu odporúčanie skrátiť jej pracovný úväzok a vynechať P. E.. Žalovaná preto poručiteľke ponúkla výkon práce učiteľky na X. stupni na skrátený úväzok 13 vyučovacích hodín týždenne, ktorý poručiteľka požadovala určiť na 18 vyučovacích hodín týždenne. Súd prvej inštancie posudzoval tieto procesy medzi poručiteľkou a žalovanou za dojednávanie zmeny pracovnej zmluvy. Poručiteľka prvotne súhlasila so znížením pracovného úväzku na 14 vyučovacích hodín (z pôvodne žalovanou navrhovaných 13 vyučovacích hodín) dňa 28.08.2012; jej nesúhlas žalobcovia nepreukázali. Neskôr sa však (zrejme z finančných dôvodov) napriek zlému zdravotnému stavu domáhala výkonu práce učiteľky na plný pracovný úväzok. Až v novembri 2012, keď už boli určené pracovné úväzky na školský rok 2012/2013 poručiteľka predložila lekársky posudok, v ktorom bolo ponechané zníženie jej pracovného úväzku na jej úvahu. Žalovaná reagujúc na nespokojnosť poručiteľky a rešpektujúc organizáciu školského roka umožnila poručiteľke plný pracovný úväzok, ktorého sa neustále domáhala, od 01.09.2013. Okresný súd ustálil, že medzi žalovanou a poručiteľkou bola v súlade s § 54 ZP uzavretá ústna dohoda o zmene pracovnej zmluvy, ktorej zmena bola písomne vyhotovená v Rozvrhnutí pracovného času zo dňa 11.09.2012 (č. l. 80 spisu) a v oznámení o výške platu v súlade s § 49 ods. 1, 2, 3, 4 a §54 ZP. Poručiteľke bol riadne poskytovaný plat, ktorý jej prináležal v súlade s § 49 ods. 4 a § 118 ods. 1 ZP. 2. Žalobcovia včas podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnili tým, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, ďalej aj „CSP“), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 364 ods. 1 písm. h) CSP), je v rozpore s § 215 ods. 1 a § 220 ods. 2 CSP. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcom prizná plnú náhradu trov konania. Odvolatelia tvrdili, že k zmene obsahu pracovnej zmluvy v podobe skrátenia pracovného úväzku ich právnej predchodkyne G.. K. D. došlo jednostranným rozhodnutím žalovanej vnúteným zamestnankyni proti jej súhlasu, keď išlo o jediný prípad dojednania zmeny obsahu pracovnej zmluvy so zamestnancom za nedodržania písomnej formy. Zamestnankyňa G.. D. vyjadrila nesúhlasné stanovisko s navrhovanou zmenou už v máji 2012 a nesúhlasila s ňou ani pri údajnej ústnej dohode na porade za účasti riaditeľky a zástupkyne školy, ktorej obsah súd prvej inštancie vyhodnotil neobjektívne v záujme žalovanej. Osobná konfrontácia zúčastnených z dôvodu úmrtia zamestnankyne možná nie je, ale súd nevykonal ani konfrontáciu medzi vykonanými písomnými stanoviskami zamestnankyne a tvrdeniami svedkýň, ktoré si odporujú. Z priebehu tejto porady nebol spísaný žiaden záznam. Pri objektívnom hodnotení súhlas zamestnankyne s obsahom zmeny pracovnej zmluvy nedokazuje ani zápisnica z následne konanej pedagogickej rady. Z jej obsahu nie je zrejmé osobitné prejednávanie zmeny obsahu pracovných zmlúv, chýba prezenčná listina a nie je zhotovená zápisnica o hlasovaní, z ktorej by vyplývalo, že zamestnankyňa vyjadrila akékoľvek svoje stanovisko. Za čistú špekuláciu okresného súdu považujú odvolatelia jeho konštatovanie, že odpoveď Ministerstva školstva SR písaná 05.09.2012 na list zamestnankyne reaguje na zámernú dezinterpretáciu faktov z jej strany k položenej otázke. Zamestnankyňa dostala odpoveď na otázku, že zamestnávateľ s ňou neuzatvoril dohodu o zmene pracovných podmienok a jednostranne jej určil nižší úväzok. V tomto smere súd prvej inštancie vyvodil z vykonaných dôkazov nesprávne skutkové zistenie. Nie je zrejmé, prečo zamestnávateľ pri doručení platového dekrétu z 11.09.2012, ktorý súd vyhodnotil ako dôkaz preukazujúci existenciu dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy, nedal podpísať aj zmenu obsahu pracovnej zmluvy, dohodnutú ústnou formou. Logické súvislosti z vykonaného dokazovania nútia skôr k záveru, že dohoda nebola spísaná písomne napriek zaužívanej praxi, lebo jestvoval len jednostranný návrh zamestnávateľa, nie ústna dohoda. K vzniku dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy je potrebný jednoznačný súhlas zamestnanca. Tvrdenie okresného súdu o tom, že zamestnanec nepodal žalobu o neplatnosť zmeny obsahu pracovnej zmluvy, čo dokazuje jeho súhlas, je len interpretáciou faktov v neprospech žalobcov a nevyplýva z vykonaného dokazovania. Zamestnankyňa namietala protizákonný postup zamestnávateľa viacerými písomnými podaniami. Aj jej veľmi vážny zdravotný stav mohol okresný súd interpretovať ako ďalší dôvod, prečo namiesto súdneho sporu volila cestu mimosúdnej dohody. Súd z ďalších dôkazov nevyvodil snahu žalovanej zámerne zahmlievať svoju motiváciu na nátlakový postup voči zamestnankyni. Tvrdenia žalovaného o nedostatočnej kvalifikácii žalobkyne na vykonávanie práce pôvodne dojednanej v pracovnej zmluve sú vyvrátené tým, že po uplynutí školského roku 2012/2013, kedy mala proti svojej vôli zmenený obsah pracovnej zmluvy, jej v ďalšom školskom roku bola prideľovaná práca v súlade s pôvodne dojednanými pracovnými podmienkami bez doplnenia kvalifikácie. Súd mal pri interpretácii skutkového stavu a k zisteniu, že nedošlo k platnej zmene pracovnej zmluvy dospieť s použitím ustanovení článkov 2, 5, § 15 - 18 Zákonníka práce. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, s odkazom na judikatúru Ústavného súdu SR, že súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia uviesť svoj názor k tvrdeniu v právnej argumentácii účastníka konania, ktoré nemá v konkrétnej veci právnu relevanciu. Pri posudzovaní platnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zdôraznila rozhodnutie NS ČR z 19.01.2019 sp. zn. 23Cdo 2925/2012, ktoré súdu prvej inštancie predložila. G.. D. prejavila súhlas s písomným oznámením o zmene pracovnej zmluvy v podobe „Rozvrhnutia pracovného času - G.. K. D. - šk. rok 2012/2013, resp. od 01.09. 2012“ podpisom tejto listiny. Prevzatie platového dekrétu za obdobie od septembra do decembra 2012 však odmietla podpísať. Zmena obsahu pracovnej zmluvy v podobe skrátenia pracovného úväzku nebola zamestnankyni nanútená, naopak o zníženie pracovného úväzku požiadala samotná zamestnankyňa, čo vyplýva aj z listu z 27.08.2012, ktorým sa obrátila na Ministerstvo školstva SR. Predmetom následných rokovaní medzi zamestnancom a zamestnávateľom bola len výška skráteného pracovného úväzku; dohodli sa na jeho znížení na 0,61. Aj jeden deň v týždni určený ako voľný deň (štvrtok) si určila sama pani D.. V máji 2012 pani D. nesúhlasne reagovala na návrh riaditeľky školy, aby vzhľadom na svoj zdravotný stav zvážila možnosť naďalej ostať v E. T. ako E.. Tento nesúhlas sa teda netýkal pracovnej kategórie učiteľ, ale iného pracovného zaradenia a zníženého úväzku. Na rokovaní pedagogickej rady 28.08.2012 boli prítomní všetci pedagogickí zamestnanci podľa evidencie dochádzky, ktorá je súčasťou spisu, obsahujúcej presný záznam o pracovnom čase. Voči zápisniciam z rokovaní pedagogických rád Štátna školská inšpekcia nemala žiadne námietky. V rámci rezortu školstva nie je zaužívaná prax spisovania zápisníc o hlasovaní, avšak pred predložením návrhu uznesenia sa riaditeľka školy, prípadne jej zástupca vždy opýta, či má niekto z prítomných pripomienky, či žiada niečo doplniť. Návrh uznesenia je nahlas prečítaný a predložený na odsúhlasenie, pričom sa riaditeľka školy, resp. jej zástupca pýta, kto z prítomných je za, kto proti a kto sa zdržal hlasovania. Uznesenie z 28.08.2012 uvedené v zápisnici bolo schválené jednohlasne bez akýchkoľvek pripomienok. Zmeny obsahu pracovnej zmluvy sa prejednávajú na rokovaní pedagogickej rady osobitne za každého pedagogického zamestnanca a vyjadria sa jednoduchým zápisom (1,0 - plný úväzok, 0,30 - znížený úväzok a pod. + doplní sa presné určenie záväzkov ako počet a druh vyučovacích hodín, počet hodín výchovnej činnosti, špecializované funkcie...). Pani D. nespĺňala kvalifikačné predpoklady na vyučovanie S. I., R./L. E. a W. E., ktoré sa od 01.09.2008 stali súčasťou učebných plánov G. stupňa v nových štátnych vzdelávacích programoch. Od 01.09.2013 nevyučovala ani P. E., keď riaditeľka školy zohľadnila odporúčanie odbornej lekárky. Po vzájomnej dohode s inou vyučujúcou na G. stupni učila pani D. namiesto P. E. napríklad E. E.. V školskom roku 2012/2013 sama pani D. požiadala o preradenie na pracovnú pozíciu E. a o znížený úväzok písomnou žiadosťou zo dňa 15.03.2011. Od 01.09.2013 škola vzhľadom na skončenie pracovného pomeru na plný úväzok dohodnutého na určitú dobu s inou pedagogickou zamestnankyňou umožnila pani D. učiť v rámci plného úväzku (23 vyučovacích hodín). Pani D. bolo umožnené vyučovanie predmetov, v ktorých bola kvalifikovaná aj v iných triedach a vyučovanie S., W., R. E. bolo zabezpečené inými pedagogickými zamestnancami školy, spĺňajúcimi kvalifikačné podmienky. Pani D. teda od 01.09.2013 nebola prideľovaná práca podľa pôvodnej dojednaných podmienok bez toho, aby si doplnila kvalifikáciu. Toto riešenie bolo výsledkom kompromisu a dohody v súčinnosti s ostatnými pedagogickými zamestnancami školy. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a uložil žalobcom povinnosť solidárnej náhrady trov odvolacieho konania žalovanej. 4. Odvolatelia v replike zopakovali svoje dovtedajšie prednesy a zdôraznili, že prevzatie rozvrhnutia pracovného času nie je dôkazom o jeho akceptácii, ale len o prevzatí. Ani dochádzka v súlade s rozvrhnutým pracovným časom nedokazuje, že zamestnanec konal slobodne a že mu zmena nebola nanútená. List zamestnanca z 03.10.2012, kedy mal konkludentne alebo ústne akceptovať dohodu o zmene pracovného úväzku jednoznačne vyjadruje jeho nesúhlas, ktorý jestvoval na počiatku zmeny. Zo zápisnice z pedagogickej rady z 28.08.2012 vyplýva len toľko, že pracovné úväzky boli oboznámené. To, že na porade neboli vznesené námietky nič nedokazuje, zamestnanec je uvedený len ako osoba, ktorá listinu prevzala, nie ako osoba, ktorá súhlasí s jej obsahom. 5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobcov (§ 380 ods. 1 CSP). Bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok s poukazom na § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), ktorý v dostatočnom a primeranom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcov v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP) odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 6. Podľa § 35 ods. 1 Zákonníka práce ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. 7. Ako vyplýva zo žalobných tvrdení, predmetom konania boli mzdové nároky pôvodnej zamestnankyne G.. K. D. voči žalovanej ako zamestnávateľovi z pracovného pomeru vzniknutého dňa 18.08.1998, uplatnené podľa § 35 ZP žalobcami, ktorí boli jej manželom a deťmi a žili s ňou v čase smrti v domácnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že tieto nároky je potrebné rozlišovať od nárokov dedičských. Nároky podľa § 35 ZP je zamestnávateľ povinný vyplatiť bez ohľadu na prejednanie dedičstva, avšak len do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku; mzdové nároky nad túto hranicu sa stávajú súčasťou dedičstva. Dikcia § 35 ods. 1 ZP stanovuje postupnosť pri vyplácaní mzdových nárokov. Preto ak napr. manžel uplatní nárok na náhradu mzdových nárokov voči (bývalému) zamestnávateľovi manželky, zamestnávateľ je povinný plniť len jemu do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku zomrelej zamestnankyne. Ak ani jeden z okruhu oprávnených subjektov nespĺňa podmienky ustanovené v § 35 ods. 1 ZP, mzdové nároky sa v plnej výške stávajú súčasťou dedičstva (okruh oprávnených osôb sa nemusí prekrývať s okruhom dedičov). 8. Základným predpokladom rozhodnutia vo veci samej bolo prejudiciálne vyriešenie otázky, či došlo k platnej zmene pracovnej zmluvy zamestnankyne G.. K. D., ktoré je rozhodujúce pre posúdenie, či jej uplatňované mzdové nároky vôbec patrili. Až po vyriešení tejto otázky mohol okresný súd postupovať v zmysle zhora uvedených právnych východísk a riešiť, či je nárok vymedzený žalobným petitom uplatnený v správnej výške. 9. Podľa § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. 10. Dohoda o zmene pracovných podmienok predstavuje zmenu obsahu pracovného pomeru; jej predmetom nemôžu byť práva a povinnosti vyplývajúce z kogentných ustanovení Zákonníka práce. Zákonník práce stanovuje písomnú formu zmeny pracovnej zmluvy, ale jej nedostatok nespája so sankciou neplatnosti zmeny pracovnej zmluvy (§ 17 ods. 2). Zákonodarca teda počítal s tým, že k zmene obsahu pracovnej zmluvy v aplikačnej praxi môže dôjsť aj ústne alebo konkludentne. Tieto prípady potom v súlade so smernicou č. 91/533/EHS pokrýva povinnosťou zamestnávateľa vydať zamestnancovi písomné oznámenie o zmene pracovnej zmluvy (Barancová, H.: Zákonník práce. Komentár, Bratislava 2007, str. 423). 11. Odvolacie tvrdenie, že k zmene obsahu pracovnej zmluvy v podobe skrátenia pracovného úväzku právnej predchodkyne odvolateľov G.. K. D. došlo jednostranným rozhodnutím žalovanej vnúteným zamestnankyni proti jej súhlasu vyznieva protirečivo. Podľa odvolateľov teda na jednej strane k dohode o zmene pracovných podmienok došlo, na druhej strane sa tak malo stať jednostranným právnym úkonom. Z podstaty pojmu dohoda však vyplýva, že nemôže ísť o jednostranný, ale vždy ide o dvojstranný právny úkon; bez súhlasu druhej zmluvnej strany žiadna dohoda (ani o zmene pracovných podmienok) nevznikne. Z nasledujúcej časti odvolania vyplýva, že odvolatelia spochybňovali slobodu vôle zamestnankyne uzatvoriť dohodu o zmene pracovných podmienok tvrdiac, že dohoda nebola spísaná písomne, lebo neexistovala ani dohoda ústna. 12. Nakoľko k zmene pracovnej zmluvy nedošlo písomnou formou, pre zistenie, či došlo k platnému ústnemu uzatvoreniu dohody o zmene pracovných podmienok boli rozhodujúce okolnosti a obsah rokovaní zamestnávateľa a zamestnankyne o jej ďalšom pracovnom zaradení zistené vykonaním dokazovania súdom prvej inštancie. 13. Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu konštatuje, že G.. K. D. od r. XXXX trpela závažným M. M., ktoré bolo aj dôvodom zmeny jej pracovnej zmluvy spočívajúcej v znížení pracovného úväzku z 1,0 na 0,85 a preradenie z pracovnej pozície učiteľky X. stupňa na pracovnú pozíciu E.T. na čas od 01.09.2011 do 31.08.2012. Počas tejto doby bol u zamestnankyne v septembri 2011 konštatovaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a tiež ošetrujúca lekárka C.. X. D. - C. dňa 10.05. 2012 potvrdila, že zamestnankyňa je schopná vykonávať prácu učiteľky X. stupňa ZŠ, ale odporučila zníženie pracovného úväzku a vynechanie výučby P. E.. Tieto fakty spolu s kvalifikačnými nedostatkami zamestnankyne (na vyučovanie S., W., R. E. a L. E.) boli napriek potrebe citlivého prístupu a empatie objektívne dané a nespochybniteľné a vytvorili nevyhnutný limit vyjednávacej pozície zamestnávateľa aj zamestnankyne pri riešení jej pracovného zaradenia v nasledujúcom období, teda v období od 01.09.2012. Nakoľko zamestnankyňa odmietla návrh na pracovné zaradenie v pracovnej pozícii E.T. aj v nasledujúcom období od 01.09.2012, ktorú jej zamestnávateľ ponúkol listom zo 07.05.2012 (teda neponúkol jej pracovné zaradenie učiteľky X. stupňa ZŠ so zníženým pracovným úväzkom, ako prezentovali žalobcovia) a chcela naďalej pracovať v pracovnej pozícii učiteľky X. stupňa, ale v rozsahu pracovného úväzku umožnenom jej zdravotným stavom, obe strany museli hľadať možnosť jej najoptimálnejšieho pracovného uplatnenia. Je všeobecne známe (a v tom spočívala aj špecifickosť situácie), že žalovaná mala ešte pred samotným začiatkom školského roka 2012/2013 materiálne, organizačne aj personálne zabezpečiť jeho priebeh tak, aby nedošlo k ohrozeniu výuky a záujmu žiakov školy, o čom musela mať G.. K. D. ako dlhoročná pedagogická pracovníčka vedomosť. Po odmietnutí ponuky na pracovné zaradenie E. v E. v máji 2012 obe strany museli nájsť riešenie pred začiatkom školského roka, preto sa stretli tesne pred konaním pedagogickej rady určenej na 28.08.2012. Na tomto stretnutí sa zamestnankyňa a štatutárna zástupkyňa zamestnávateľa v prítomnosti jej zástupkyne ústne dohodli na pracovnom zaradení zamestnankyne v pozícii učiteľky X. stupňa ZŠ, so znížením jej pracovného úväzku z 1,0 na 0,60, čomu zodpovedá 23 hodinový týždenný pracovný čas. Akceptovaná bola požiadavka zamestnankyne na jeden voľný deň v týždni (štvrtok) na lekárske kontroly, na úľavu z vykonávania dozoru (s výnimkou dozoru v jedálni, kde sa sama stravovala) aj z funkcie triednej učiteľky, nevyučovanie P. E. ani predmetov, na ktoré nemala kvalifikáciu (namiesto toho jej bolo umožnené vyučovať v iných triedach E. E.). Následne bola táto dohoda prezentovaná na zasadnutí pedagogickej rady. Námietky odvolateľov, že súhlas zamestnankyne s obsahom zmeny pracovnej zmluvy nedokazuje zápisnica z následne konanej pedagogickej rady, že z jej obsahu nie je zrejmé osobitné prejednávanie zmeny obsahu pracovných zmlúv, chýba prezenčná listina a nie je zhotovená zápisnica o hlasovaní, z ktorej by vyplývalo, že zamestnankyňa vyjadrila akékoľvek svoje stanovisko, neobstojí. Aj podľa odvolacieho súdu z vyššie uvedených okolností uzatvárania dohody o zmene pracovných podmienok vyplývajúcich z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že k ústnej dohode o zmene pracovných podmienok došlo medzi zamestnávateľom a zamestnankyňou dňa 28.08.2012 ešte pred zasadnutím pedagogickej rady, na ktorej podľa zápisnice (čl. 100) boli v rámci 3. bodu programu pomenovaného ako Organizácia školy v šk. roku 2012/2013 o. i. (pod písm. c)) prebrané úväzky vyučujúcich, ŠKD a asistentov učiteľov, vrátane úväzku G.. K. D. (čl. 103). Tento záver okresného súdu (o uzavretí dohody o zmene pracovných podmienok dňa 28.08.2012 ešte pred zasadnutím pedagogickej rady) odvolatelia nespochybnili, je preto irelevantné bližšie sa zaoberať okolnosťami týkajúcimi sa zasadania pedagogickej rady z 28.08.2012, na ktoré sa zamerali odvolatelia. Navyše, určenie úväzkov a triednictva pedagogická rada uznesením len vzala na vedomie. Z bodu 10 zápisnice z jej zasadania označeného ako Diskusia vyplýva, že G.. D. sa do diskusie nezapojila žiadnym spôsobom. Odvolací súd podotýka, že ak by sa zamestnávateľ so zamestnankyňou nedohodli, museli by byť hľadané (zrejme aj na tomto zasadaní pedagogickej rady) iné riešenia nielen jej pracovného uplatnenia, ale aj zabezpečenia výuky v nadchádzajúcom školskom roku. Tvrdenie právnych nástupcov zamestnankyne, že jej súhlas s dohodou o zmene pracovných podmienok bol vynútený je nepreukázané. Žalobcovia ani netvrdili, či a ktoré konkrétne požiadavky zamestnávateľa bola zamestnankyňa donútená akceptovať a ako bol jej súhlas vynútený; opomenúť naopak nemožno, že zamestnávateľ akceptoval požiadavky zamestnankyne na pracovné úľavy. K výtke odvolateľov, že okresný súd nevykonal konfrontáciu medzi vykonanými písomnými stanoviskami zamestnankyne a tvrdeniami svedkýň, ktoré si odporujú odvolací súd v súlade s pravidlami dokazovania udáva, že žalobcovia neoznačili konkrétne písomné stanoviská zamestnankyne ani konkrétne tvrdenia tej-ktorej svedkyne, ktoré majú byť v rozpore. Dôležité je aj to, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy bola uzavretá 28.08.2012 a po tomto dátume mohlo k jej zmene dôjsť opäť len dohodou obidvoch zúčastnených strán. 14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že pre posúdenie, či došlo k naplneniu hypotézy ustanovenia § 54 Zákonníka práce bolo dôležité, či zamestnávateľ splnil povinnosť zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Zákon na splnenie tejto povinnosti nevyžaduje žiadne ďalšie špecifické materiálne alebo formálne požiadavky (napr. na či má ísť o písomnú formu jednoduchú alebo kvalifikovanú, aké obsahové náležitosti má obsahovať). Okresný súd sa zaoberal aj touto otázkou a dospel k záveru, že zmena pracovnej zmluvy bola žalovanou vyhotovená písomne v podobe písomného Rozvrhnutia pracovného času zo dňa 11.09.2012 a Oznámenia o výške platu; tento záver súdu prvej inštancie odvolatelia v odvolaní nenamietli. 15. Z uvedeného vyplýva, že dňa 28.08.2012 došlo k platnému uzatvoreniu dohody o zmene pracovných podmienok medzi zamestnankyňou G.. K. D. a žalovanou zamestnávateľkou, ktorého dôsledkom bolo zníženie jej príjmu. Zamestnankyni bola v žalovanom období vyplácaná mzda v súlade s dohodnutou pracovnou zmluvou a do dňa jej úmrtia boli jej mzdové nároky z tohto titulu uhradené. 16. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie mal aplikovať aj články 2, 5 a § 15 - 18 Zákonníka práce odvolací súd udáva, že „právo je umenie dobrého a spravodlivého“ (Celsius), preto je nevyhnutné citlivo sa zaoberať aj morálnou a etickou stránkou prejednávanej veci aj s prihliadnutím na to, že žalobcovia stratili manželku a matku. Pre posúdenie, či nedošlo k výkonu práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu v rozpore s dobrými mravmi bolo na jednej strane potrebné zvažovať postavenie a ochranu práv ťažko chorej zamestnankyne, ktorú práca s malými deťmi bavila, napĺňala a pomáhala preklenúť ťažkú životnú situáciu, zabudnúť na starosti a príkoria vyvolané ochorením. Na druhej strane tu však bol práve záujem týchto malých detí a ich právo na vzdelanie, garantované článkom 42 ústavy SR, ktoré má byť realizované formou dostatočnej, kvalitnej a kvalifikovanej výuky a výchovy, ktorú musela zabezpečiť žalovaná. Žalovaná musela nájsť spravodlivú rovnováhu v ochrane týchto dvoch práv tak, aby nedošlo k ujme na jednej, alebo druhej strane. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa žalovaná spolu so zamestnankyňou G.. D. nesnažila hľadať riešenie, ktoré by bolo uspokojivé pre zamestnankyňu s obmedzenou možnosťou pracovať a neohrozujúce plnenie poslania školského zariadenia vo vzťahu k jeho maloletým žiakom. 17. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolatelia podali odvolanie voči celému rozsudku, teda spochybnili aj výrok o trovách konania. De facto ale nenamietali priznanie trov žalovanej. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzal zo zásady úspechu žalovanej v konaní a správne aplikoval § 255 ods. 1 CSP. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej vzniklo voči žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania, nárok na náhradu ktorých jej odvolací súd priznal. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).