Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/368/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616200167 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616200167.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému P. H., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom N. XXX/XXX, XXX XX K. v konaní o zaplatenie 2097,88 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 13C/3/2016 - 78 zo dňa 21. apríla 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 491,45 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 07. 12. 2012 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 8,50 eur splatných vždy k 30. dňu toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením niektorej zo splátok riadne a včas sa dlh stáva v celosti splatným p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ event. „okresný súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 491,45 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 07. 12. 2012 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 8,50 eur splatných vždy k 30. dňu toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením niektorej zo splátok riadne a včas sa dlh stáva v celosti splatným (prvý výrok), v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 1.606,43 eur žalobu zamietol (druhý výrok) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok). 1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 07. júna 2010 Zmluvu o pôžičke č. 7207048783 (ďalej ako „Zmluva“), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku v sume 2.600,- eur a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť v 48 mesačných splátkach po 87,30 €, pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 29,02 %, RPMN vo výške 29,02 %, priemernej hodnote RPMN vo výške 20,72 %, s termínom konečnej splatnosti 06/2014. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené sumou 1.590,40 eur, spolu s istinou tak celková suma pôžičky činila 4.190,40 eur. Z dôvodu nesplácania pohľadávky, vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného písomným podaním zo dňa 28. novembra 2012 označenom ako "Predžalobná upomienka" k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo obratom, najneskôr do 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 03. decembra 2012. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného vyplýva, že žalovaný uhradil celkovú sumu 2.108,55 eur. 1.2 Súd prvej inštancie posúdil Zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej ako „zákon č. 258/2001 Z.z.“). Následne súd prvej inštancie pristúpil k obsahovému skúmaniu Zmluvy z hľadiska zmluvných náležitostí podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a dospel k záveru, že v Zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/, i/ zákona č. 258/2001 Z.z.). Na základe uvedeného vyhlásil súd prvej inštancie v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. úver poskytnutý na základe Zmluvy za bezúročný a bez poplatkov a žalobu v tejto časti zamietol. Prvoinštančný súd zamietol žalobu aj v sume 290,85 eur, ktorá predstavovala pokutu/sankciu a to z dôvodu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal z akej sumy, akým spôsobom, v akej výške a z akého právneho titulu uvedenú pokutu účtuje, a teda v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Okresný súd teda priznal žalobcovi právo na zaplatenie zvyšku nesplatenej istiny zo strany žalovaného v sume 491,45 eur ako rozdielu medzi poskytnutou istinou pôžičky (2.600,- eur) a sumy uhradenej žalovaným (2.108,55 eur). Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 8,75 % počnúc od 07. decembra 2012. S poukazom na fakt, že žalovanému po odpočítaní nevyhnutných nákladov zostane mesačne suma, ktorá je hlboko pod úrovňou životného minima priznal súd prvej inštancie žalovanému právo na platenie dlhu v splátkach, ktorých výšku a splatnosť určil s tým, že nezaplatením niektorej zo splátok sa celý dlh stáva splatným. 1.3 Súd prvej inštancie rozhodol ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia Zmluvy. O úrokoch z omeškania rozhodol s poukazom na ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci bol žalovaný úspešný v rozsahu 76,69 %, žalobca bol úspešný v rozsahu 23,31 %, čistý úspech žalovaného predstavoval 53,38 %. Keďže však žalovanému žiadne trovy nevznikli, okresný súd mu náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti prvého výroku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Odôvodnil ho v zmysle ustanovení § 205 ods. 1, 2 písm. a), b), d) O. s. p. a to tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. b) O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie v konaní na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom. 2.1 Žalovaný v odvolaní namietal viacero skutočností. V prvom rade poukázal na to, že mu nebola ako strane sporu dopredu oznámená zmena zastúpenia na strane žalobcu, čo ho priviedlo do omylu; dôsledkom toho bolo, že žalovaný nedokázal rozpoznať, či listiny, ktoré mu boli doručené súvisia s predmetným konaním. Ďalej žalobca namietal, že mu nebola daná lehota na vyjadrenie „k podaniu o zaplatenie“ ani mu nebol doručený platobný rozkaz, aby mohol podať odpor, namiesto toho bolo priamo nariadené pojednávanie. Žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania zo dňa 09. marca 2016 nebolo súdom prvej inštancie vyhovené s tým, že jeho námietky budú prejednané na pojednávaní, k čomu v skutočnosti nedošlo. 2.2 Žalovaný ďalej namietal Zmluvu ako takú. Podľa jeho názoru zo znenia Zmluvy nie je zrejmé o akú zmluvu ide, nie je v súlade s obchodným ani občianskym právom, obsahuje text písaný drobnými písmenami a nespĺňa ani všetky náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. Zo žaloby a k nej priložených listín je podľa názoru žalovaného zrejmé, že označenie zmluvy zo strany žalobcu (číslo zmluvy 6073904) nekorešponduje s označením zmluvy, ktorú pôvodne podpísal žalovaný (číslo Zmluvy 7207048783). V Zmluve navyše nie je uvedené a ani nezodpovedá skutočnosti, že sa jedná o zmluvu na zakúpenie spotrebného tovaru, tak ako to uviedol v rozhodnutí okresný súd. 2.3 V neposlednom rade bola žalovaným namietaná výška dlhu. Poukázal na zmluvu číslo 8916 (žalobcom označená ako zmluva č. 6052714), ktorú uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 11. júla 2008, a na základe ktorej mu poskytol žalobca pôžičku v sume 2.655,51 eur. Následne žalobca na základe Zmluvy č. 7207048783 (žalobcom označená ako zmluva č. 6073904) zo dňa 07. júna 2010 poskytol žalovanému pôžičku v sume 2.600,- eur, z ktorej bola v deň jej poskytnutia odpočítaná suma 1.835,55 eur, ktorá bola použitá na predčasné splatenia pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11. júla 2008. Predčasné splatenie predmetnej pôžičky oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému v oznámení o vyrovnaní úveru. Zvyšná suma, ktorá bola poskytnutá žalovanému na základe zmluvy zo dňa 11. júla 2008 mu bola vyplatená v hotovosti vo výške 764,45 eur. Žalovaný sa domnieval, že na refinancovanie pôžičky zo zmluvy zo dňa 11. júla 2008 bude použitých iba 938,71 eur a nie až 1.835,55 eur, ktoré na jej splatenie boli zaúčtované právnym predchodcom žalobcu. Takýmto postupom bolo nad rámec zostatku dlžnej čiastky stiahnuté o 896,64 eur viac. Podľa názoru žalovaného, keby si právny predchodca žalobcu nebol svojvoľne stiahol sumu nad rámec nesplatenej pôžičky, nebol by vznikol dlh, ale bol by právny predchodca žalobcu voči žalovanému ešte v prebytku o sumu 405,39 eur. 2.4 Žalovaný v závere odvolania vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že dňa 07. júna 2016 uplynuli 4 roky od udalosti, kedy nesplatil umelo vytvorený dlh v sume 491,45 eur. Na základe uvedeného navrhol žalovaný odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti prvého výroku zrušiť. 3. K odvolaniu žalovaného podal žalobca dňa 16. júna 2016 vyjadrenie. Uviedol. že sa v konaní domáha voči žalovanému zaplatenia nesplateného úveru poskytnutého žalovanému úverovou zmluvou č. 7207048783 evidovanou žalobcom pod č. 6073904, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 2.600,- eur, z ktorých časť bola na základe písomnej žiadosti žalovaného použitá na vyplatenie záväzku žalovaného z úverovej zmluvy č. 6052714, ktorého výška k dátumu predčasného splatenia predstavovala sumu 1.835,55 eur. Zmluva č. 6052714 potom z dôvodu predčasného splatenia pred lehotou splatnosti zanikla. Žalobca považoval odvolanie žalovaného v celom rozsahu za nedôvodné, preto navrhol, aby ho odvolací súd v celom rozsahu zamietol. V prípade ak odvolací súd odvolanie žalovaného neodmietne, navrhol žalobca, aby rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil ako vecne správne. Žalobca si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania. 4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku podľa § 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť či súd prvej inštancie dodržal zákonom stanovené procesné postupy a či za aplikácie relevantných zákonných ustanovení správne rozhodol o nároku žalobcu. Následne odvolací súd posúdil odvolacie námietky žalovaného, predovšetkým námietku premlčania. 8. V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia Zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. 9. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia Zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. 10. Právo sa podľa § 100 Občianskeho zákonníka premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 11. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovým aj právnym posúdením zo strany prvoinštančného súdu. Je nepochybné, že Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupoval právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako fyzická osoba spotrebiteľ. Prvoinštančný súd potom správne aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. Odvolací sa stotožňuje aj s názorom okresného súdu o absencii zmluvnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. - konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V Zmluve síce predmetná náležitosť bola uvedená ako termín konečnej splatnosti 06/2014, odvolací súd však nepovažuje takéto vyjadrenie za dostačujúce. Neurčitosť niektorej z náležitostí má totiž ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Čo sa týka konečnej splatnosti úveru odvolací súd konštatuje, že táto musí byť určená spôsobom umožňujúcim spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum, dokedy zmluva trvá. Zákonodarca tým kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa, ktorému musí byť zo znenia v zmluve zrejmé, kedy presne nastane posledný deň splatnosti úveru. Odvolací súd konštatuje, že je výslovne v nesúlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak žalobca predložil žalovanému ako spotrebiteľovi zmluvu, ktorej náležitosti nie sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ nemal v zmluve presne určený termín konečnej splatnosti úveru. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase poskytnutia zmluvy. V nadväznosti na uvedené zastáva odvolací súd rovnaký názor ako súd prvej inštancie, že úver medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom je z dôvodu absencie náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je tak povinný v zmysle zákona uhradiť žalobcovi iba zvyšok nesplatenej istiny vyplývajúcej zo Zmluvy. 11.1 Čo sa týka absencie náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, zastáva v tomto smere odvolací súd odlišný názor. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C 42/15 z 09. novembra 2016 Home Credit Slovakia, a. s., c/a H. G., v ktorom Súdny dvor Európskej únie na prejudiciálnu otázku, či je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala každú splátku spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum alebo či v tejto súvislosti postačuje všeobecný odkaz v zmluve umožňujúci identifikovať dátum týchto splátok, a či zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami musí spresňovať vo forme amortizačnej tabuľky, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, odpovedal, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, a že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, dokonca tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. I keď právo Európskej únie de iure neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie, všeobecná záväznosť rozhodnutí súdov únie je daná zásadou zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie, napr. aj tým, že vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora (Köbler C-224/01, 30. 09. 2003). Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca nenamietal vyhlásenie prvoinštančného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. 11.2 Žalovaný v odvolaní namietal že mu nebola ako strane sporu dopredu oznámená zmena zastúpenia na strane žalobcu; nebola mu daná lehota na vyjadrenie k podaniu o zaplatenie, ani mu nebol doručený platobný rozkaz; nevyhovelo sa jeho žiadosti o odročenie pojednávania; jeho námietky neboli prejednané na pojednávaní. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné procesné námietky nie sú pre rozhodnutie relevantné a nemohli nijak ovplyvniť rozhodovanie prvoinštančného súdu. K rovnakému záveru dospel odvolací súd aj pri námietke týkajúcej sa nezrozumiteľného označenia Zmluvy. Žalobca namietal, že mu nebolo zrejmé na základe akej Zmluvy žalobca požaduje svoj nárok, nakoľko Zmluva o pôžičke zo dňa 07. júna 2010 bola pôvodne evidovaná pod číslom 7207048783, pričom žalobca ju označuje ako zmluvu č. 6073904. Odvolací súd konštatuje, že žalobca uplatňuje pri tejto námietke prílišný formalizmus. Predmetná Zmluva bola síce označená odlišným číslom, čo mohlo uviesť žalovaného do neistoty, avšak z obsahu Zmluvy (napr. zmluvné strany, výška pôžičky atd.) ako aj z dátumu jej uzatvorenia muselo byť pre žalovaného pri logickej úvahe zjavné o akú zmluvu sa v tomto konaní jedná. Žalovaný v neposlednom rade poukázal na absenciu náležitosti v Zmluve podľa zákona č. 258/2001 Z.z. S uvedenou námietkou sa odvolací súd vysporiadal už v čl. 11 tohto rozhodnutia. 11.3 Námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávneho vyčíslenia výšky dlhu zo strany žalobcu posúdil odvolací súd ako nedôvodnú. Po dôkladnom preštudovaní spisu odvolací súd dospel k nasledujúcim zisteniam. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili medzi sebou Zmluvu o pôžičke č. 6052714 zo dňa 11. augusta 2008, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 2655,51 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 46 pravidelných splátkach v sume 85,84 eur. Celková suma pôžičky činila sumu 3.948,64 eur. Dňa 07. júna 2010 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. 7207048783 (žalobcom označená ako zmluva č. 6073904), na základe ktorej poskytol žalobcovi pôžičku v sume 2.600,- eur. Z listiny zo dňa 07. júna 2010 označenej ako „Žiadosť o poskytnutie pôžičky“ (č. l. 104), ktorá tvorí prílohu vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného je preukázateľné, že žalovaný sám žiadal, aby časť istiny zo Zmluvy č. 7207048783 (6073904) v sume 1.835,55 eur bola použitá na úhradu záväzku zo Zmluvy č. 6052714. Touto úhradou došlo k predčasnému splateniu prvej pôžičky pred lehotou splatnosti, čím Zmluva č. 6052714 zo dňa 11. augusta 2008 zanikla. Zvyšok istiny z pôžičky zo Zmluvy č. 7207048783 (6073904) v sume 764,45 bol žalovanému vyplatený v hotovosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je nárok pozostávajúci z nesplatenej sumy pôžičky zo Zmluvy č. 7207048783 (6073904) zo dňa 07. júna 2010. Z predloženého výpisu úhrad a splátok je zrejmé, že žalovaný uhradil zo sumy istiny 2.600,- eur splátky v celkovej výške 2.108,55 eur. Súd prvej inštancie po posúdení spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe predmetnej Zmluvy za bezúročný a bez poplatkov potom správne ustálil, že žalovaný je povinný zaplatiť zvyšok nesplatenej istiny v sume 491,45 eur. V tomto spore je bezvýznamné, na čo žalovaný sumu 2.600,- eur použil (že ňou splatil predchádzajúcu splatnú pôžičku). Odvolací súd dáva dôraz na skutočnosť, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní zohľadnil aj nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného a umožnil mu sumu priznanú žalobcovi platiť v splátkach, ktoré sú podľa názoru odvolacieho súdu v primeranej výške vzhľadom na príjmy a výdavky žalovaného. 11.4 Odvolací súd sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že nárok žalobcu nebol v čase podania žaloby na súd premlčaný. Listinou zo dňa 28. novembra 2012 označenou ako „Predžalobná upomienka“ (ďalej ako „Predžalobná upomienka“) vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru s lehotou splatnosti 3 dni od doručenia predmetnej listiny. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 03. decembra 2012. Od tohto dátumu plynula trojdňová lehota na zaplatenie dlžnej čiastky, ktorá márne uplynula dňa 06. decembra 2012. Dňom 07. decembra 2012 mohol žalobca uplatniť svoj nárok zo zmluvy proti žalovanému na súde a od tohto dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Počítanie času je upravené v ustanovení § 122 Občianskeho zákonníka tak, že koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 07. decembra 2012 a uplynula by dňa 07. decembra 2015. Uplatnená pohľadávka tak v čase začatia konania dňa 18. novembra 2015 premlčaná nebola. 12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku vrátane štvrtého závislého výroku o trovách posúdil ako vecne správny a potvrdil ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. V dôsledku miery úspechu žalobcu v odvolacom konaní mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).