Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/60/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616206331 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616206331.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu E. W., s miestom podnikania Q. XX, XXX XX W., IČO: 42 194 610, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Šramkom, so sídlom Moyzesova č. 12, 977 01 Brezno, proti žalovanému AGROBO s.r.o., so sídlom Parková 8, 984 01 Lučenec, IČO: 47 657 537, o zaplatenie 11.247,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/64/2016-106 zo dňa 31.októbra 2016 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/64/2016-106 zo dňa 31.októbra 2016 potvrdzuje. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.247,48 Eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 22.7.2014 do zaplatenia a zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov. 2. V rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.5.2016 domáhal proti žalovanému 1/ a 2/ zaplatenia sumy 11.247,48 Eur s príslušenstvom, na základe toho, že žalovaný 1/ uzavrel so žalobcom zmluvu o dielo na poskytovanie poľnohospodárskych služieb, pričom žalovaný 2/ v zmysle článku V/6 pristúpil k záväzku, čím sa stal spoludlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi - žalovanom 1/. Žalobca požadované a dohodnuté práce pre žalovaného 1/ vykonal a následne vystavil faktúry č. 2014/013 zo dňa 30.6.2014, splatnou dňa 14.7.2014 v sume 6.271,68 Eur a č. 2014/014 zo dňa 7.7.2014, splatnou dňa 21.7.2014 v sume 4.975,80 Eur, teda celkom fakturoval 11.247,48 Eur. 3. Žalobca podaním zo dňa 19.9.2016 zobral žalobu voči žalovanému 2/ späť. 4. Žalovaný prostredníctvom štatutárneho zástupcu, konateľky Q. W. uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Konateľka uznala, že zmluva o dielo uzatvorená so žalobcom jej predložená bola, pričom túto uzatvoril zamestnanec spoločnosti F. W., jej X. pracujúci na dohodu o pracovnej činnosti. O obsahu zmluvy bola informovaná, pričom uznala, že menovaného splnomocnila ústne, aby veci spoločnosti zariaďoval. Štatutárna zástupkyňa žalovaného tiež uznala, že faktúry žalobcu boli spoločnosti AGROBO, s.r.o. doručené, tieto boli zaevidované do účtovníctva, pričom v čase ich splatnosti nemala spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu, inak by k úhrade bola pristúpila. Tiež poukázala na to, že k úhrade nedošlo pre nedostatok finančných prostriedkov, nakoľko obchodná spoločnosť očakávala výnos z predaja pokoseného a nebálikovaného sena, ktoré uskutočnil žalobca, z ktorého by bolo možné vykonať úhradu aj vo vzťahu k žalobcovi. Zo strany tretích osôb však bolo zamedzené nakladať s predmetným senom za účelom jeho ďalšieho predaja, a preto výnos nemohol byť dosiahnutý. Štatutárna zástupkyňa žalovaného tiež deklarovala, že v prípade, ak by spoločnosť mala finančné prostriedky, k úhrade faktúr by bolo pristúpené, nakoľko vo vzťahu k fakturácii žalobcu v čase doručenia faktúr nebolo namietané. 5. Žalovaný, ešte v postavení žalovaného 1/ v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že so žalobou a ani dôvodmi a tvrdeniami žalobcu nesúhlasí, nakoľko sa tieto nezakladajú na pravde. Zmluva o dielo zo dňa 16.6.2014, na ktorú sa žalobca odvoláva vo svojej žalobe je neplatný právny úkon podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko uvedenú zmluvu neuzavrel štatutárny zástupca žalovaného 1/. Poukázal na výsluch žalobcu, ktorý bol vykonaný v trestnom konaní a z ktorého vyplýva, že žalobca začal vykonávať práce, za ktoré sa domáha zaplatenia ešte predtým, ako malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o dielo, a to bez toho, aby mal na to súhlas zodpovednej osoby žalovaného 1/, teda práce vykonával svojvoľne. Pri uzavieraní zmluvy nemohlo dôjsť ku konaniu žalovaného, ako podnikateľa podľa § 13 a nasl. Obchodného zákonníka a takýto neplatný úkon nemôže zakladať povinnosť žalovaného 1/ na uhradenie žalobcom požadovanej sumy. Žalovaný 1/ tiež poukázal v odpore proti vydanému platobnému rozkazu na skutočnosť, že žalobca si uplatnil svoj nárok aj voči žalovanému 2/ podľa článku V/6 zmluvy o dielo, podľa ktorého mal žalovaný 2/ pristúpiť k záväzku, čím sa mal stať spoludlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, teda žalovanom 1/. Poukázal tiež na to, že v zmluve o dielo boli zo strany žalobcu upravované body tak, aby korešpondovali s jeho tvrdeniami uvádzanými v žalobe. Tiež poukázal na zmluvu o dielo, ktorú žalobca predložil, kde podľa článku V, bod 6 mal žalovaný 2/ prebrať zodpovednosť ako konateľ v plnom rozsahu za úhradu faktúry, a to ako fyzická osoba, pričom v uvedenom bode bol špecifikovaný ako F. W. s rodným číslom a adresou. Z výpisu z obchodného registra žalovaného 1/ však vyplýva, že táto osoba nie je konateľom spoločnosti a ani jej spoločníkom. Zo zmluvy o dielo zo dňa 16.6.2014, ktorú jeho spoločnosť získala je preukázané, že v článku V, bod 6 zmluvy nebola uvedená žiadna osoba, ktorá by mala prebrať zodpovednosť za úhradu faktúr. Z toho vyplýva, že žalobca, resp. iná osoba dopĺňala do tejto zmluvy rôzne údaje aj potom, ako mala byť podpísaná. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi žalobcu, konateľa žalovaného, svedka F. W. a listinnými dôkazmi a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobca v postavení zhotoviteľa podpísal dňa 16.6.2014 Zmluvu o dielo s označeným objednávateľom - žalovaným, ktorú za žalovaného podpísal a pečiatkou obchodnej spoločnosti označil svedok F. W.. Z výsluchu konateľky obchodnej spoločnosti žalovaného Q. W., svedka F. W. a s poukazom na čestné vyhlásenie konateľky žalovaného urobené v trestnom konaní, z ktorého vyplýva, že konateľka žalovaného ústne splnomocnila F. W., a to dňa 1.2.2014 na jeho zastupovanie v právnych úkonoch voči fyzickým a právnickým osobám, uzatváranie a podpisovanie dohôd a zmlúv, podpisovanie objednávok a faktúr, podpisovanie úradných listín, podávanie vysvetlenia, činenie vyhlásení rôzneho druhu voči fyzickým a právnickým osobám, orgánom štátnej správy, špecializovaným orgánom štátnej správy a policajným orgánom, súd konštatoval, že svedok F. W. bol vo vzťahu k obchodnej spoločnosti žalovaného oprávnený vykonávať všetky bežné úkony, nakoľko ako to žalovaný a aj svedok potvrdili, je u spoločnosti zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti, naviac v zmysle čestného prehlásenia konateľky spoločnosti Q. W. ho poverila konateľka v rozsahu úkonov uvedených v tomto prehlásení konať za spoločnosť. Súd tiež konštatoval, že zmluva o dielo nevyžaduje písomnú formu a svedok konal v rámci svojho bežného oprávnenia pri prevádzkovaní podnikateľskej činnosti, a preto mohol uzatvoriť zmluvu o dielo s tretím subjektom bez ohľadu na to, či na to osobitné splnomocnenie mal alebo nemal. Súd taktiež dospel k záveru, že aj v prípade, ak by zákon vyžadoval osobitné splnomocnenie pre uzatvorenie takejto zmluvy, zmluva bola dojednaná de facto v ústnej forme už deň pred jej písomným inštitucionalizovaním a dohodu o základných zmluvných atribútoch strany sporu potvrdili. Nespornou bola aj skutočnosť, že žalobca na základe takejto dohody so svedkom F. W. vykonal dielo, kosenie a zabalíkovanie sena, ktoré svedok prevzal za žalovaného a množstvo ani cenu nenamietal. Konateľka žalovaného potvrdila, že o celom negociačnom procese bola zo strany X. F. W. upovedomená, s týmto konaním súhlasila a vo vzťahu k doručeným faktúram tieto zaniesla riadne do účtovníctva, pričom dôvodom ich nepreplatenia bola jedine tá skutočnosť, že v čase ich splatnosti žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov. Súd mal za to, že skutočnosť, že žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov, ako aj prípadné prekážky podnikateľskej činnosti spôsobené treťou osobou odlišnou od žalobcu sú bez právneho významu vo vzťahu k povinnosti uhradiť cenu za vykonané dielo. Súd mal tiež za to, že nepochybnou skutočnosťou je a strany sporu to ani nepopierali, že k vykonaniu diela došlo, výkazy o vykonaní prác prevzal svedok F. W. poverený konaním za žalovaného osobne, tieto podpísal, opečiatkoval a voči ich správnosti nenamietal, čo vyplynulo aj z jeho výpovede ako svedka v konaní. Dielo teda bolo vykonané na základe dohody, ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným konajúcim prostredníctvom poverenej osoby, a to svedka F. W. s výslovným súhlasom a splnomocnením konateľky, ako jediného štatutárneho orgánu. Za takéhoto stavu súd žalobe žalobcu vo vzťahu k priznaniu práva na zaplatenie ceny diela v celom rozsahu vyhovel. 7. K obrane žalovaného, ktorý namietal, že zmluva bola uzatvorená už v čase, keď fakticky dielo sa vykonávalo, súd poukázal na skutočnosť, že zmluva o dielo nevyžaduje písomnú formu, k dohode došlo fakticky ústne deň pred jej podpisom zmluvnými stranami a uvedená skutočnosť na platnosť takejto dohody nemá vplyv. Naviac žalovaný nepopieral, že o vykonaní diela vedel, výsledok prevzal, čo zamestnanec F. W. potvrdil a voči vykonaniu diela ani fakturácii nenamietal. 8. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po lehote splatnosti faktúr. 9. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením. 10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne. 11. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uviedol, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca začal vykonávať práce, ktoré vyfakturoval v žalobe uplatnenej faktúrami, dňa 15.6.2015. Tieto skutočnosti vyplývajú z trestného spisu. Z listinných dôkazov, v ktorých je zaznamená výpoveď žalobcu E. W. vyplýva, že žalobca začal vykonávať práce už predtým, ako by uzatvoril čo i len ústnu zmluvu so žalovaným, pričom objednávateľom týchto prác mala byť tretia osoba rozdielna od žalovaného podľa výpovede žalobcu pán D., resp. C.. Nie je preto možné sa stotožniť s tvrdením a skutkovým zistením súdu prvej inštancie, že došlo k uzatvoreniu zmluvy de facto v ústnej forme už v deň pred jej písomným inštitucionalizovaním a túto dohodu o základných atribútoch strany sporu len potvrdili, a preto je podľa súdu platná. Takýto nesprávny zistený skutkový stav zo strany súdu vyplýva aj z toho, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo v ústnej forme dňa 15.6.2015 medzi žalobcom a žalovaným nemohlo dôjsť, nakoľko ako vyplýva z výpovede žalobcu, ktorá je zaznamená v Uznesení OR PZ Brezno, č. ČVS: ORP-106/VYS-BR-2015 zo dňa 21.12.2015, žalovaný sa stretol so svedkom W. prvýkrát dňa 16. 6. 2015, t.j. kedy malo dôjsť k uzatvoreniu písomnej zmluvy o dielo. Z vykonaných dôkazov preto vyplýva, že žalobca vykonával práce minimálne od 15.6.2015 do 16.6.2016 na základe objednávky inej tretej osoby a nie na základe objednávky žalovaného. Žalovaný teda poukázal na to, že k pohľadávke žalobcu, ktorú si uplatnil voči žalovanému žalobou na súd, je zahrnuté vykonanie diela aj za obdobie od 15.6.2015 do 16.6.2016, pričom za úhradu tohto vykonaného diela žalovaný nezodpovedá, nakoľko si ho neobjednal ( objednal ho tretí subjekt ). Z týchto dôvodov je nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie nakoľko ukladá žalovanému povinnosť uhradiť cenu diela aj za obdobie od 15.6.2015 do 16.6.2015, pričom objednávateľom tohto diela za toto obdobie nebol žalovaný, ale tretia osoba, ktorú na to žalovaný nesplnomocnil a nemal o tom vedomosť. 12. Žalovaný je toho názoru, že svoju dôkaznú povinnosť minimálne čo sa týka skutočností, že nezodpovedá za úhradu za vykonanie diela od 15.6.2016 do 16.6.2016 uniesol. Ak by aj žalovaný zodpovedal za úhradu vykonaného diela po 16.6.2015, je na žalobcovi, aby vyčíslil, aká suma zodpovedá za vykonanie diela od 15.6.2015 do 16.6.2015 zo sumy 11.247,48 Eur uplatnenej žalobcom a priznanej súdom. Táto dôkazná povinnosť bola teda na žalobcovi, avšak ju neuniesol. 13. Aj napriek uvedenému súd prvej inštancie si osvojil tvrdenia žalobcu, a to napriek tomu, že žalovaný preukázal súdu prvej inštancie, že žalobca si upravuje svoje tvrdenie uvádzané v súdnom konaní účelovo tak, ako mu to vyhovuje. 14. Skutočnosť o nedôveryhodnosti tvrdení žalobcu preukázal žalovaný aj zaslaním súdu zmluvy o dielo, ktorou disponoval, a z ktorej vyplýva, že žalobca upravoval body v zmluve o dielo, a to minimálne v článku V/6, na základe ktorej mal žalovaný 2/ ( voči ktorému sa konanie zastavilo ) pristúpiť k záväzku. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, resp. iná osoba dopĺňala do tejto zmluvy rôzne údaje aj potom, ako mala byť podpísaná. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, týmto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalovaný je zodpovedný za úhradu ceny diela v sume 11.247,48 Eur, ktorú žalobca požaduje žalobou od žalovaného. 15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.1.2017, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne, a aby priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 100 %. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a jeho odôvodnenie je účelové v rozpore s tým, čo uviedli strany konania na pojednávaní, ako aj v rozpore s výpoveďou svedka F. W.. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, dospel k správnym skutkovým zisteniam. Z dokazovania vyplýva, že došlo k uzatvoreniu minimálne ústnej zmluvy o dielo. Z dôkazov v konaní na súde prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že objednané práce boli vykonané, ich rozsah a cena odsúhlasené splnomocnencom žalovaného ( F. W. ), a teda žaloba je dôvodná. Tiež dal do pozornosti výpoveď svedka F. W. v časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (str. 6 ), že predmetné faktúry boli riadne zaevidované v účtovníctve žalovaného, ktorý ich aj chcel uhradiť a k úhrade nedošlo len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Žalobca uniesol dôkazné bremeno v uvedenej veci. Tiež konštatoval, že výpoveď konateľky žalovaného, ako aj svedka je v príkrom rozpore s tým, čo žalovaný tvrdí v odvolaní, a preto považuje odvolanie žalovaného len za snahu o účelové oddialenie právoplatného rozhodnutia vo veci. 16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. 18. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1.júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 23. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. 24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si žalobou doručenou okresnému súdu dňa 23.5.2016 uplatnil proti žalovanému 1/ AGROBO s.r.o. Lučenec a žalovanému 2/ F. W., F.. X, XXX XX D. právo na zaplatenie 11.247,48 Eur s príslušenstvom. Zaplatenie tejto sumy žiadal priznať voči žalovanému 1/ ako zaplatenie ceny diela, ktorú žalobca vyfakturoval žalovanému 1/ faktúrami č. 2014/013 z 30.6.2014 v sume 6.271,65 Eur a č. 2014/014 zo 7.7.2014 v sume 4.975,80 Eur. Voči žalovanému 2/ si uplatňoval žalobca svoj nárok v zmysle článku V/6 zmluvy o dielo, na základe ktorej žalovaný 2/ pristúpil k záväzku žalovaného 1/. Okresný súd dňa 22.6.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 13Cb/64/2016-51, proti ktorému žalovaný 1/ podal odôvodnený odpor. Následne súd uznesením č.k. 13Cb/64/2016-66 zo dňa 26.7.2016 vydaný platobný rozkaz zrušil podľa § 267 ods. 3 CSP. Následne žalobca zobral podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.9.2016 svoju žalobu voči žalovanému 2/ v celom rozsahu späť. O tomto späťvzatí žaloby súd rozhodol uznesením č.k. 13Cb/64/2016-104 zo dňa 31.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2016. Žalovanou stranou zostal subjekt AGROBO s.r.o. Lučenec, ktorého súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom v celom rozsahu, nakoľko súd dospel k záveru, že medzi stranami bola uzatvorená platne zmluva o dielo, žalobca v zmysle tejto zmluvy práce vykonal, práce boli prevzaté, následne vyfakturované a faktúry doručené žalovanému, ktorý ich zaevidoval do účtovníctva a vyfakturované sumy nenamietal. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. 25. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že žalobca začal vykonávať práce, ktorých zaplatenia sa v konaní domáha už dňa 15.6.2015. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaným uvádzaný rok vykonania diela je nesprávny, nakoľko samotná zmluva o dielo bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v zastúpení X. konateľky žalovaného F. W. dňa 16.6.2014. Žalovaný však v podanom odvolaní uvádza rok 2015, z čoho odvolací súd dedukuje, že ide o zrejmú nesprávnosť pri písaní odvolania a jedná sa o rok 2014. Odvolateľ v podanom odvolaní poukazuje na listinné dôkazy založené v trestnom spise, pričom odvolací súd dáva do pozornosti samotný záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 8364227, ktorý je za žalovaného potvrdený pečiatkou a podpisom F. W., ktorý prevzal vykonané práce. Z tohto záznamu je zrejmé, že dátum začiatku výkonu prác bol 23.6.2014 a trval do 29.6.2014. Presný rozpis vykonaných prác a odjazdených kilometrov z tohto záznamu o prevádzke vozidla sa stotožňuje s údajmi na faktúre č. 2014/013, ktorej zaplatenie je predmetom sporu. Ďalším záznamom o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 8364228 žalovaný potvrdil pečiatkou a podpisom F. W., že práce boli vykonané v období od 2.7. do 6.7.2014, pričom rozsah prevzatých prác je zohľadnený a stotožňuje sa s faktúrou č. 2014/014, ktorej zaplatenie je taktiež predmetom sporu. Predmetné záznamy o prevádzke vozidla sa nachádzajú na č.l. 28 a 30 spisu a sú dokladmi preukazujúcimi prevzatie vykonaných prác zo strany žalovaného. Z týchto listinných dôkazov je teda zrejmé, že žalovaným tvrdené skutočnosti v podanom odvolaní nekorešpondujú so samotnými záznamami o prevzatí vykonaných prác zástupcom žalovaného, a preto súd považoval námietky odvolateľa za právne irelevantné. 26. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Žalobca v konaní listinnými dôkazmi dostatočným spôsobom preukázal oprávnenosť uplatneného nároku, pričom súd prvej inštancie sa v celom rozsahu vysporiadal so všetkými žalovaným namietanými skutočnosťami. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý vec správne právne posúdil a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, na základe ktorých aplikoval platnú právnu úpravu pri rozhodovaní vo veci. 27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny. 28. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. 29. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).