Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/140/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616208000 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616208000.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému Tiborovi Paradimu, narodenému 20.10.1987, trvale bytom Biskupická 1266/31, 986 01 Fiľakovo, štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 1 572 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/169/2016-53 zo dňa 01. 02. 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec zamietol žalobu proti žalovanému o zaplatenie 1 572 € žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Nárok žalobcu posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 37, § 39, § 42, § 49a, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 8, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, § 497, § 499 Obchodného zákonníka. 3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 800 Eur. Keďže žalovaný poskytnutý úver riadne a včas v zmysle splátkového kalendára nesplatil, žalobca tvrdil, že pristúpil k zosplatneniu úveru, na základe ktorého sa úver sa stal splatným dňa 04.04.2010. Predmetné oznámenie o zosplatnení úveru žalobca nepredložil a nenachádza sa ani v pripojenom spise sp. zn. 2T/170/2012. Z predloženej Zmluvy a splátkového kalendára mal okresný súd zároveň preukázané, že žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 131 Eur, a to počnúc od 18.11.2009. Poslednú splátku by mal teda zaplatiť do 18.10.2010. S účinnosťou od 01.05.2014 (zákon č. 102/2014 Z. z., ktorým došlo k zmene zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa musí súd z úradnej moci prihliadať na premlčanie uplatneného nároku žalobcu, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Na základe uvedených skutočností sa okresný súd ďalej zaoberal premlčaním uplatneného nároku žalobcu. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade uplatnenej škody je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe. Ide o subjektívnu 2-ročnú premlčaciu dobu, plynúcu v rámci 10-ročnej objektívnej lehoty v prípade škody spôsobenej úmyselne. Keďže okresný súd v konaní nemal zosplatnenie úveru preukázané (žalobca oznámenie o zosplatnení úveru súdu prvej inštancie nepredložil) a žalobca si svoje právo poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní riadne neuplatnil, keďže z pripojeného spisu spisová značka 2T/170/2012 bolo preukázané, že zástupca spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Rastislav Stračina do zápisne uviedol len to, že sa pripája k trestnému stíhaniu, avšak náhradu škody v trestnom konaní nežiada. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom doručenia rozsudku č. k. 2T/170/2012-996 žalobcovi t.j. 27.11.2012 a uplynula dňa 27.11.2014. Žalobca podal žalobu na Okresnom súde Lučenec dňa 20.06.2016, teda po uplynutí premlčacej dvojročnej subjektívnej doby. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 4. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Nakoľko žalovaný mal v spore plný úspech, vzniklo mu právo na plnú náhradu trov konania vo výške 100 %. Súd prvej inštancie súčasne s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania rozhodol aj o výške náhrady. Keďže žalovanému v spore žiadne trovy nevznikli, okresný súd mu náhradu trov konania nepriznal. 5. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov, že v konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP. Poukázal na to, že postavenie žalovaného ako spotrebiteľa razantne odmieta, keďže žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver na účel výkonu zamestnania. Má za to, že uplatnený nárok nie je premlčaný, a to z toho dôvodu, že Okresný súd Lučenec rozsudkom zo dňa 09.10.2012 ho odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. Okrem toho z ustanovení o premlčaní nároku na náhradu škody jasne vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. V danej veci k udalosti došlo dňa 04.04.2010, a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. 6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.SP, potvrdil. 8. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. 9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 10. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. 11. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvoinštančný súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. 12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam má odvolací súd za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je rozhodne vzťahom spotrebiteľským a tým pádom použitie ustanovení o spotrebiteľskom práve je plne namieste a súd prvej inštancie ich správne použil aj s riadnym odôvodnením. V tomto prípade nemôže obstáť argumentácia žalobcu, že v zmluve o úvere žalovaný uviedol ako účel „výkon zamestnania“, nakoľko bolo preukázané, že v trestnom konaní bol uznaný za vinného žalovaný práve z dôvodu, že uviedol žalobcu do omylu, za čo bol právoplatne odsúdený. Je závažným pochybením žalobcu, že si tieto skutočnosti neoveruje z hodnoverných zdrojov napriek tomu, že z verejne dostupných zdrojov môže kedykoľvek preveriť hodnovernosť údajov uvádzaných druhou zmluvnou stranou. 13. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval právny vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a žalovaným za vzťah spotrebiteľský, a teda na tento vzťah aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva. 14. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka o premlčaní. 15. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. 16. V danom prípade neobstojí ani námietka odvolateľa ohľadne zohľadnenia 10-ročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka. Skutočnosti, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri posúdení otázky premlčania, sú pre začiatok plynutia premlčacej lehoty dostatočne ozrejmené, a to aj v kontexte skutočnosti, ktorá ani medzi účastníkmi sporná nebola. 17. Odvolací súd taktiež potvrdil výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, keďže tento vykazoval vecnú správnosť a odvolateľ ho ani nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože si žalovaný žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu vznik žiadnych trov odvolacieho konania na jeho strane nevyplýva, odvolací súd mu ich nepriznal. 19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).