Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/331/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616210189 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616210189.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci žalobcu KL REAL s.r.o., so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, zastúpený JUDr. Andreaou Slezákovou s.r.o., so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému D. D., IČO: 40 616 983, miesto podnikania J. XXX/XX, XXX XX D., štátne občianstvo SR, zastúpený JUDr. Ondrejov Szilágyim, advokátom so sídlom Haličská cesta 3200, o zaplatenie 390,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/95/2016-60 zo dňa 19. septembra 2016 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/95/2016-60 zo dňa 19. septembra 2016 v napadnutej časti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 0,5 %-ný úrok z omeškania denne zo sumy 390,-Eur od 10.10.2012 do 29.6.2016 a nahradiť mu trovy konania v plnej výške, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení potvrdzuje. II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 0,5 %-ný úrok z omeškania denne zo sumy 390,-Eur od 10.10.2012 do 29.6.2016 a konanie čo do zaplatenia istiny 390,-Eur zastavil. 2. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 390,-Eur na tom skutkovom základe, že ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme dopravného prostriedky podľa § 360a a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe zmluvy žalobca prenechal za odplatu žalovanému do užívania osobné motorové vozidlo D. B.. Podľa zmluvy žalovaný bol povinný platiť žalobcovi dohodnuté nájomné vo výške 390,-Eur mesačne vrátane DPH. Žalovaný predmetné vozidlo užíval od 3.1.2011 do 30.9.2012. Za posledný mesiac trvania nájmu t.j. za september 2012 žalovaný nezaplatil žalobcovi nájomné v súlade s uzavretou zmluvou o nájme. Preto žalobca voči žalovanému podal žalobu a domáhal sa úhrady nájomného spolu s úrokom z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením nájomného. 3. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor a namietal, že medzi účastníkmi konania malo dôjsť k dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktorá sa mala týkať tiež spoločnosti SCRAPMET SLOVAKIA s.r.o. Vzhľadom na to, že k podpisu dohody nedošlo, žalovaný uhradil dlžnú sumu bankovým prevodom dňa 29.6.2016 na účet žalobcu. Napriek tomu považoval konanie žalobcu za účelové najmä preto, že o existencii uvedenej pohľadávky, resp. vystavenej a neuhradenej faktúry sa dozvedel až potom, keď žalobca odmietol podpísať dohodu o mimosúdnom vyrovnaní a pohľadávku uhradil bezprostredne potom, ako sa o existencii pohľadávky dozvedel. Dojednaný úrok vo výške 0,5% denne, ktorý predstavuje ročný úrok z omeškania vo výške 182,50 % z dlžnej sumy považuje za neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. 4. Vzhľadom na to, že žalovaný istinu uhradil po podaní žaloby, žalobca na pojednávaní vzal návrh v tejto časti späť a naďalej zotrval na uplatnenom nároku na zaplatenie dohodnutých úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje voľnú zmluvnosť v rámci obchodnoprávnych vzťahov. 5. Súd prvej inštancie na základe späťvzatia návrhu žalobcu v časti zaplatenia istiny 390,-Eur konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP. Predmetom sporu naďalej zostalo uplatnené právo na zaplatenie dohodnutého úroku z omeškania. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania aplikoval ustanovenie § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a vychádzal z článku VII. ods. 3 nájomnej zmluvy, ktorú uzavreli sporové strany. Podľa článku VII. ods. 3 zmluvy zmluvné strany dohodli, že v prípade oneskorenej úhrady za nájomné bude prenajímateľ účtovať úroky z omeškania 0,5 % za každý deň omeškania. Mal za to, že úrok z omeškania, ktorý bol zmluvne dohodnutý do výšky 0,5 % dlžnej časti za každý deň omeškania bol dojednaný slobodne, vážne a zrozumiteľne a žalobcovi nárok na zaplatenie takto dohodnutého úroku z omeškania priznal. Procesnú obranu žalovaného, ktorý poukazoval na skutočnosť, že v inom konaní bolo dohodnuté, že pohľadávka žalobcu bude započítaná proti inej pohľadávke žalovaného v rámci trojzápočtu nepovažoval za dôvodnú. 6. Súd prvej inštancie na trovy konania aplikoval ustanovenie § 262 ods. 1, 2 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania, pretože bol vo veci úspešný. 7. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 0,5 % úrok z omeškania denne zo sumy 390,-Eur od 10.10.2012 do 29.06.2016 a priznal mu trovy konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a požadoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. 8. Uviedol, že dňa 29.06.2016 uhradil dlžnú sumu o existencii ktorej sa dozvedel až po doručení platobného rozkazu dňa 27.09.2016. Argumentoval tým, že žalobca počas ich vzájomnej spolupráce nepožadoval od žalovaného uhradiť predmetnú sumu a o predmetnej pohľadávke sa nezmienil ani vtedy, keď medzi nimi v mesiacoch máj a jún prebiehali mimosúdne rokovania v inej veci. 9. V súvislosti s uplatneným nárokom na úroky z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 390,-Eur od 10.10.2012 do 29.06. 2016, ktorá predstavuje ročný úrok z omeškania vo výške 182,50 % z dlžnej sumy zastáva názor, že súdom priznané úroky odporujú zásadám poctivého obchodného styku. Dôsledkom priznania úrokov z omeškania je hrubý nepomer medzi vzájomnými povinnosťami strán a výšku úrokov považuje za neprimeranú, až úžernícku. 10. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neskúmal súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi, ktorý musí byť posudzovaní vždy bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dohovoru zmluvných strán. 11. Podľa názoru žalovaného z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z akého dôvodu považoval súd prvej inštancie dohodnutý úrok z omeškania za taký, ktorý nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Primeranosť výšky dohodnutých úrokov, neodôvodnil a nevykonal žiadne dokazovanie. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 12. K odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.12.2016. Uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za správny. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Vec posúdil správne po právnej stránke a následne rozhodol vo veci samej v súlade so zákonom. Návrh na vydanie platobného rozkazu podal dôvodne a žalovanú istinu 390,- Eur zaplatil žalovaný dňa 30.06.2016, t.j. po podaní žaloby. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedky obchodnoprávny vzťah a Obchodný zákonník ponecháva zmluvným stranám možnosť dohodnúť si výšku úroku z omeškania, s ktorou žalovaný súhlasil. Suma predstavujúca výšku úrokov z omeškania narástla z dôvodu dlhodobého omeškania žalovaného so zaplatením dohodnutého nájomného. Z dôvodu dlhodobého omeškania žalovaného ako dlžníka sa výška sumy predstavujúca úroky z omeškania navýšila. Žalobca a žalovaný sú podnikatelia, dobrovoľne si výšku úrokov z omeškania dohodli v súlade so zmluvnou voľnosťou strán, preto nie je možné považovať výšku úrokovej sadzby za neprimeranú, alebo v rozpore s dobrými mravmi. Práve naopak, žalovaný sa správal v rozpore s poctivým obchodným stykom, keď si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, pričom predmet nájmu v rozhodnom období užíval. Žalovaný v konaní nenavrhol vykonať žiadny dôkaz a ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by preukazoval ním tvrdenú neprimeranosť úroku z omeškania alebo jeho rozpor s poctivým obchodným stykom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom v § 379 ods. 1 CSP, rešpektrujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 388 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože je vo výroku vecne správny. 14. Na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku z 03.01.2011 žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi za odplatu dopravný prostriedok D. B., ŠPZ: H. XXX X.. Nájomca sa zaviazal zaplatiť odplatu ( nájom ) za úžívanie dopravného prostriedku mesačne v sume 390,-Eur. V zmluve žalobca a žalovaný dohodli, že faktúry za nájomné budú vystavené vždy posledný deň bežného mesiaca so splatnosťou 7 dní, pričom nájomca je povinný faktúru uhradiť v lehote splatnosti. Žalovaný nájomné za mesiac september 2012 uhradil po podaní žaloby dňa 30.06.2016. 15. Ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad omeškania dohodli výšku úrokovej sadzby, musí dlžník platiť úroky v dohodnutej výške. Znamená to, že pre určenie výšky úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť, keďže žiaden právny predpis ich výšku neobmedzuje. Neznamená to však, že možnosť zmluvne dohodnúť výšku úrokovej sadzby pre prípad omeškania je úplne neobmedzená. I pre dohodu o úroku z omeškania platí ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého musí byť výkon práva v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Ak boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté vo výške, ktorá zásadám poctivého obchodného styku odporuje, nemožno právu z takejto dohody priznať ochranu. Znamená to, že súd nemôže priznať úroky vo výške, ktoré zásadám odporuje, i keď bola výška úrokov zmluvne dohodnutá. Otázka, či je dohodnutá úroková sadzba v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, musí byť predmetom individuálneho posúdenia každého prípadu. Prípustnosť bude závisieť od okolnosti, za akých boli úroky dohodnuté. Bez významu nebude ani druh, závažnosť a rozsah ujmy, ktorá veriteľovi nesplnením peňažného dlhu vznikla. Keďže zákon výšku úrokov neobmedzuje v jej posudzovaní dochádza k stretu zásady zmluvnej voľnosti typickej pre obchodné záväzkové vzťahy s požiadavkou, aby výkon práv bol v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Poskytnutie ochrany povinnej strane záväzkového vzťahu aplikáciou § 265 Obchodného zákonníka, je vždy zásahom do zmluvného vzťahu. Malo by ísť o prípady skutočne výnimočné tým viac, že v obchodných záväzkových vzťahoch sa predpokladá určitá miera profesionálnej zdatnosti podnikateľa. 16. V posudzovanom prípade žalobca a žalovaný v zmluve o nájme dopravného prostriedku v čl. VII dohodli cenu nájmu vo výške 390,-Eur mesačne. Žalovaný sa zaviazal vystavené faktúry za nájom uhradiť v lehote splatnosti. Pre nedodržanie tejto povinnosti sporové strany dohodli úroky z omeškania 0,5 % za každý deň omeškania. Žalovaný uhrádzal dohodnuté nájomné pravidelne mesačne počas obdobia február 2011 až august 2012. Nájomné neuhradil včas za posledný mesiac trvania nájmu t.j. za september 2012. Cenu nájmu za tento mesiac žalobca vyfakturoval faktúrou č. 12201183 splatnou dňa 15.10.2012. Žalovaný peňažný záväzok 390,-Eur zaplatil až po podaní žaloby dňa 30.6.2016 napriek tomu, že predmetnú faktúru prevzal. 17. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že o existencii pohľadávky sa dozvedel až po doručení platobného rozkazu, zároveň aj tým, že pohľadávka žalobcu mala byť súčasťou mimosúdnej dohody uzavretej v inom súdnom konaní, ktoré bolo začaté skôr. 18. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu splatnosti peňažného záväzku, t.j. ku dňu 15.10.2012, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 19. Právo na úroky z omeškania vzniká veriteľovi ex lege v dôsledku omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku a nevyžaduje sa, aby veriteľ vyzýval dlžníka na zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaný faktúru, ktorou mu žalobca vyfakturoval nájomné za mesiac september 2012 prevzal a bol povinný ju v lehote splatnosti zaplatiť. Vzhľadom na to, že žalovaný peňažný záväzok zaplatil až po uplynutí skoro štyroch rokov odo dňa splatnosti konečná výška úroku z omeškania je plne závislá na dobe po ktorú žalovaný nesplnil povinnosť, ktorú sám v zmluve prevzal. Čím dlhšia je doba omeškania, tým vyššia je suma predstavujúca úroky z omeškania. Inak povedaná neprimeranosť dohodnutej výšky úrokov z omeškania nemožno usudzovať z jej celkovej výšky ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú dennú sadzbu úroku z omeškania. Výsledná výška úroku z omeškania prestavujúca ročný úrok z omeškania vo výške 182,50 % z dlžnej sumy je totiž dôsledkom relatívne dlhej doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti do jeho zaplatenia. 20. Možno preto uzavrieť, že úrok z omeškania dohodnutý vo výške 0,5 % za každý deň omeškania ( t.j. denne 19,5 % ) zodpovedá 182,50 percentnej ročnej úrokovej sadzbe je primeraný a neodporuje zásadám poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že dlžník svoj peňažný záväzok v stanovenej dobe nesplnil, a porušil tým záväzok, opodstatňuje vznik povinnosti platiť úroky v takej výške, ktorá bola dohodnutá v zmluve. 21. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny. 22. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP okresný súd. 23. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je príustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)