Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/581/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709209875 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6709209875.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcov 1/ D.. T.. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. V. XXX/XX, XXX XX E., 2/ GAMART, s.r.o., so sídlom Rádayho 8, 984 01 Lučenec, IČO: 31 626 645, zastúpený konateľom spoločnosti D.. T.. P. L., proti žalovaným I/ M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX O., zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, AK Zvolen so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, II/ G. H. B., a.s., so sídlom F. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/115/2009-210 zo dňa 25. 09. 2014, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalovaní I/, II/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej I/ trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 246,80 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Ivana, advokáta, so sídlom vo Zvolene, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že s ohľadom na petit podanej žaloby chýbala na strane žalobcu 1/ vecná legitimácia a u žalobcu 2/ nedošlo k preukázaniu naliehavého právneho záujmu na určovacom petite. Preto žalobe žalobcov nebolo možné vyhovieť. Vzhľadom na to, že žalobcovia nemali v konaní úspech, ale oproti tomu mala úspech žalovaná I/, ktorá si uplatnila trovy konania, tak v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. uložil súd prvej inštancie žalobcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej I/ náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Žiadali rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazovali na to, že závery súdu prvej inštancie nie sú správne, pretože na základe určovacieho návrhu v zmysle podanej žaloby sa môžu domôcť náhrady škody z titulu neoprávneného postupu vyvolaného práve žalovanou I/ vo vzťahu k žalovanému II/, v dôsledku ktorého boli neoprávnene odpísané z účtu žalobcu 2/ finančné prostriedky. Okrem toho mali za to, že bola daná aktívna legitimácia žalobcu 1/, ktorá je daná tým, že finančné prostriedky v rámci daného obchodného prípadu zabezpečoval žalobca 1/ v prospech žalobcu 2/ a tým je priamo zúčastnený na danej veci, lebo na základe neoprávneného konania žalovanej I/ boli finančné prostriedky žalovaným II/ použité na iný účel, než na ktorý boli poskytnuté. Žiadali preto odvolaciemu návrhu vyhovieť. 3. Žalovaní I/ a II/ sa na odvolanie žalobcov nevyjadrili. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 5. Krajský súd predovšetkým poukazuje na to, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ako nový procesný predpis. Do ust. § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Z vyššie uvedeného je nesporné, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, tzn. že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však v § 470 ods. 2 CSP pamätá aj na situáciu, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení. 7. V danej veci bolo nesporne preukázané, že konanie v tejto veci začalo do 30.06.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Za účinnosti tohto procesného predpisu boli v danej veci vykonané úkony strán sporu, ako aj procesné úkony súdu, dokazovanie vo veci, vydanie rozhodnutia vo veci samej, ako aj podaný opravný prostriedok proti rozsudku súdu prvej inštancie. Aj keď je nesporné, že v zmysle prechodných ustanovení, a to § 470 ods. 1 CSP má sa použiť nový procesný predpis na všetky právne veci, ktoré neboli ukončené do 30.06.2016, tak s odkazom na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP musel pri konaní a rozhodovaní v danej veci prihliadnuť krajský súd aj na použité procesné ustanovenia, za ktorých sa vo veci konalo (zákon č. 99/1963 Zb. - O.s.p.), a to v záujme právnej istoty, pretože u strán sporu je legitímne očakávanie, že ich predmet sporu bude posúdený a rozhodnutý spravodlivo a s ohľadom na právny stav, ktorý tu bol v čase vykonávania procesných úkonov vydaného rozhodnutia a podaného opravného prostriedku. 8. Vzhľadom na to krajský súd skúmal, či nový procesný predpis má také ustanovenia, ktoré sú porovnateľné s ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. 9. V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 cit. zákonného ustanovenia. Keďže krajský súd pristúpil k rozhodnutiu v danej veci za účinnosti už nového procesného predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z., tak musel posúdiť, či nový procesný predpis má ustanovenia, ktoré zodpovedajú obsahu ust. § 212 ods. 1 a § 213 ods. 1 O.s.p. Porovnaním nového procesného predpisu krajský súd zistil, že takéto ustanovenie je obsiahnuté v § 379 a § 380 ods. 1 CSP. Aj podľa týchto ustanovení je krajský súd, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Na základe podaného odvolania žalobcov za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. tak mohol potom vzhľadom aj na novú procesnú úpravu krajský súd preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania a z hľadiska tam uplatnených dôvodov. 10. Keďže tak krajský súd mohol urobiť, musel skúmať, či boli splnené podmienky k tomu, že pri rozhodovaní bol odvolací súd viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že strany sporu dostali na pojednávaní aj v priebehu konania poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy je potrebné predložiť skôr, ako súd ukončí dokazovanie, pretože na neskôr označené a predložené dôkazy súd neprihliadne. V súlade s § 118 ods. 4 O.s.p. umožnil súd prvej inštancie stranám sporu vyjadrenie sa k predmetu sporu, k zhrnutiu svojich návrhov a tiež k tomu, aby sa vyjadrili k dokazovaniu, ako aj právnej stránke veci. Ani po týchto vyhláseniach strany sporu nemali už návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením vyhlásil dokazovanie uznesením za skončené. 11. Pri preskúmaní veci krajský súd nezistil dôvody, ktoré by zodpovedali potrebe opakovania dokazovania alebo by bolo nutné doplniť dokazovanie, ktoré vykonal súd prvej inštancie, teda k postupu podľa ust. § 213 ods. 3 až 5 O.s.p. Nezistil k tomu ani dôvody pre takýto postup podľa ust. § 383 a § 384 ods. 1, 2 CSP, teda ustanovení, ktoré zodpovedajú obsahovo ust. § 213 ods. 1 O.s.p. Za daných okolností preto krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. 12. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcov dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v danej veci v dostatočnom rozsahu, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., teda v tom čase platných ustanovení procesného predpisu, za účinnosti ktorého vo veci postupoval. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje, lebo hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie zodpovedalo aj ust. § 191 ods. 1 CSP a dôvody rozhodnutia ust. § 220 ods. 2 CSP, preto na ne odkazuje. 14. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že písomný súhlas žalobcu 2/ podpísaný žalovaným I/ s predčasným splatením kontokorentného úveru poskytnutého žalobcovi 2/ žalovaným I/ na základe zmluvy o kontokorentnom úvere je neplatný. Vo vzťahu k takto určenému určovaciemu petitu posudzoval súd prvej inštancie dôvodnosť podanej žaloby, keď zmenu žaloby nepripustil. 15. Z obsahu podanej žaloby, ako aj výsluchu žalobcu 1/ aj v mene žalobcu 2/ vyplýva, že tento dáva do súvisu konanie žalovanej I/, ktorým súhlasila s predčasným splatením kontokorentného úveru so vznikom škody, ktorá bola spôsobená na úkor žalobcu 2/ z dôvodu, že takýmto spôsobom boli neoprávnene z účtu stiahnuté finančné prostriedky žalobcu 2/ a použité na iný účel, ako použité mali byť. 16. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa zaoberal jednak otázkou aktívnej legitimácie na strane žalobcu 1/, ako aj otázkou naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu 2/. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne vyvodil, že na strane žalobcu 1/ nie je daná aktívna legitimácia na danom určujúcom výroku, pretože žalobca 1/ sám uviedol, že len na základe plnej moci vykonal určité úkony pre žalobcu 2/. V čase vykonania sporného právneho úkonu, a to písomného súhlasu s vyhlásením predčasnej splatnosti kontokorentného úveru, bola konateľkou obchodnej spoločnosti GAMART, s.r.o., teda žalobcu 2/ žalovaná I/ M. F.. Táto bola v konaní aj vypočutá a poukázala na to, že ako konateľka obchodnej spoločnosti v tom čase, si stojí za všetkými právnymi úkonmi, ktoré vo vzťahu k žalovanému II/ urobila. Za správny postup z jej strany považovala aj úkon, ktorým súhlasila s predčasným splatením kontokorentného úveru. 17. Z vyššie uvedeného, ako aj z výsledkov vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca 2/ bol v právnom vzťahu na základe úveru so žalovaným II/. Pokiaľ v rámci tohto úverového vzťahu žalovaná I/ ako konateľka obchodnej spoločnosti GAMART, s.r.o. - žalobcu 2/ urobila určitý právny úkon vo vzťahu k žalovanému II/, tak ho urobila na základe toho, že v tom čase bola konateľkou tejto obchodnej spoločnosti a mohla takýmto spôsobom vykonávať právne úkony vo vzťahu k žalovanému II/. Pokiaľ teda žalobca 1/ dáva do súvislosti odpísanie finančných prostriedkov z účtu žalobcu 2/ s konaním žalovanej I/, súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia správne uviedol, že v takomto prípade išlo o úkon obchodnej spoločnosti a nie úkon žalovanej I/, preto v danom prípade nemohla byť žalovaná I/ ako fyzická osoba ani pasívne legitimovaným subjektom, pretože takto nekonala. Na strane žalobcu 1/ tiež nemohlo ísť o aktívne legitimovaný subjekt, pretože právny vzťah zo zmluvy o kontokorentnom úvere bol právnym záväzkovým vzťahom medzi dvomi právnickými osobami, pričom na strane jednej vystupoval žalobca 2/ a na strane druhej žalovaný II/. Pokiaľ žalobca 1/ vykonával určité činnosti v prospech žalobcu 2/, tak táto okolnosť neznamená, že by zakladala na strane žalobcu 1/ jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ktorou sa domáhal určenia, že právny úkon žalobcu 2/ podpísaný žalovanou I/ je neplatný. 18. Žalovaná I/ by mohla byť pasívne legitimovaným subjektom vo vzťahu k žalobcovi 2/, avšak len v tom prípade, ak by ako konateľka obchodnej spoločnosti prekročila vo vzťahu k nej vymedzené právomoci, čo by mohlo zakladať na jej strane právnu zodpovednosť na vzniku škody. Išlo by však o úplne iným právny vzťah ako ten, ktorý je predmetom tohto konania. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, prečo súd zamietol žalobu žalobcu 2/ z dôvodu nepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k ust. § 80 písm. c) O.s.p. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto spore sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto dôvody poukazuje. 19. Ako bolo už vyššie uvedené, žalovaná I/ by mohla ako pasívne legitimovaná len v právnom vzťahu k žalobcovi 2/, ak by išlo o porušenie jej povinností ako konateľky obchodnej spoločnosti vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ako právnickej osobe smerom dovnútra, čím následne by mohla vzniknúť obchodnej spoločnosti škoda. Takto však žaloba žalobcov postavená nebola, a preto nie je dôvodné tvrdenie žalobcov, že sa nemohli svojho práva domôcť inak, ale len tak, ako bolo uvedené v petite podanej žaloby. 20. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 21. Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolacom konaní úspech nemali. Žalovaní I/ a II/ mali v odvolacom konaní úspech. V zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP im preto krajský súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške uplatneného nároku na náhradu trov bude rozhodovať súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. 22. Krajský súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 23. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).