Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/185/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712202826 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712202826.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v právnej veci žalobcu Y.. Y. C. - ERLAND, s miestom podnikania Nad Plážou 3023/32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 33 901 392, zastúpeného advokátom Mgr. Robertom Antalom, so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, IČO: 00 166 073, v konaní o zaplatenie 1 164,06 € s príslušenstvom o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/64/2012-101 z 31. 10. 2012, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým žalobe vyhovel mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 431,62 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 31. 05. 2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,86 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom čiastočne zastavil konanie v časti istiny 92,33 € s príslušenstvom pre späťvzatie žaloby. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 071,83 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 14. 09. 2010 do zaplatenia a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 412,31 € na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Roberta Antala. Vo zvyšnej časti príslušenstva žalobu zamietol. 1.1 V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si žalobou doručenou na Okresný súd Zvolen 23. 08. 2011 proti žalovanej uplatnil právo na zaplatenie sumy 1 164,06 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 11. 09. 2010 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej mu v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý na rozsudku č. k. 63Cb/123/03-37 z 22. 01. 2004 nesprávne vyznačil jeho právoplatnosť. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/123/03-37 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/243/04 z 24. 03. 2005. Žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica vznikla škoda pozostávajúca z trov exekúcie, ktoré uhradil v exekučnom konaní povinnému v sume 431,62 €, z trov exekúcie, ktoré uhradil súdnemu exekútorovi v sume 281,12 € a z trov právneho zastúpenia žalobcu v exekučnom konaní v sume 359,09 €. Žalobu na úhradu nákladov na prípravu žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody so žalovanou vo výške 92,23 € vzal žalobca späť a z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom súd v tejto časti konanie zastavil. Vo zvyšku považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú, pretože Okresný súd Banská Bystrica nesprávnym úradným postupom spôsobil žalobcovi škodu. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že premlčacia doba na uplatnenie nárokov na súde začala plynúť od 08. 03. 2010, teda od dňa, kedy žalobca uhradil trovy právneho zastúpenia povinného v exekučnom konaní. Základné predpoklady zodpovednosti za škodu posudzoval podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom za použitia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy je škoda reálne vyčísliteľná, kedy žalobca zaplatil trovy exekučného konania povinnému. Priznanie úrokov z omeškania z dlžnej sumy 1 071,83 € vo výške 9 % ročne od 14. 09. 2010 do zaplatenia odôvodnil ustanovením § 517 ods. 2 OZ. Žalovaná sa o nároku žalobcu dozvedela 13. 09. 2010, kedy jej bol doručený návrh na predbežné prerokovanie nároku, aj keď zákon predbežné prerokovanie nároku nevyžadoval. Povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania uložil súd žalovanej podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) s odôvodnením, že žalobca bol v podstatnej časti úspešný a neúspešný bol iba v nepatrnej časti. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná odvolala. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ a h/ O. s. p.. Namietala, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie prvostupňového súdu označila za zmätočné a nepreskúmateľné. 2.1 Nesprávne právne posúdenie veci, ako aj zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie je dôsledkom súbežnej aplikácie zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“) a Občianskeho zákonníka. Zákon o zodpovednosti za škodu a § 420 Občianskeho zákonníka upravujú rozličné druhy zodpovednosti za splnenie odlišných zákonných predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti voči povinnému subjektu. V prípade, ak súd priznal nárok na základe splnenia zákonných predpokladov ustanovených v § 420 Občianskeho zákonníka, došlo k odňatiu práva žalovanej konať pred súdom z dôvodu, že nemala možnosť k vyvodeniu zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka zaujať žiadne stanovisko. Ak súd prvej inštancie priznal nárok podľa zákona č. 58/1969 Zb., mal špecifikovať nesprávny úradný postup v zmysle § 18 ods. 1 tohto zákona a uviesť, aké zákonné ustanovenie bolo týmto postupom porušené a v čom vidí vzťah príčiny a následku medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Za nesprávny úradný postup podľa § 18 zákona o zodpovednosti za škodu nie je možné považovať vyznačenie doložky právoplatnosti na rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/123/03. 2.2 Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil námietku premlčania vznesenú žalovanou. Pre začiatok plynutia premlčacej doby v časti nároku 431,62 € je relevantný okamih nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/144/2004-54, ktorým bola exekúcia zastavená a žalobca (ako oprávnený v exekučnom konaní) bol zaviazaný na náhradu trov povinnému. Uznesenie v rozsahu trov exekúcie sa stalo vykonateľným dňa 29. 07. 2008, preto podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu premlčacia doba uplynula 29. 07. 2011. Rozhodujúce je zistenie skutkových okolností, z ktorých možno vznik škody odvodiť. V časti nároku vo výške 281,12 € predstavujúceho trovy, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, došlo k úhrade tohto čiastkového nároku už v rámci poskytnutia preddavku na trovy exekúcie 31. 05. 2004. V súvislosti s momentom zaplatenia čiastkového nároku 281,12 € žalovaná namieta aj nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, nakoľko nie je možné tvrdiť, že trovy exekúcie boli súdnemu exekútorovi zaplatené 08. 03. 2010. Neexistuje ani príčinná súvislosť medzi čiastkovým nárokom žalobcu v sume 359,09 € (náhrada trov právneho zastúpenia žalobcu v exekučnom konaní) a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica. 2.3 Žalovaná sa nemohla dostať do omeškania dňom 14. 09. 2010 z dôvodu, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody sa týkala náhrady škody z nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, kedy žalobca nesprávny úradný postup tohto orgánu verejnej moci nenamietal. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa v rámci predbežného prerokovania nároku zaoberalo iba skúmaním zákonných podmienok zodpovednosti štátu za škodu v intenciách predmetnej žiadosti. 2.4 Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 4. Prvýkrát o odvolaní žalovanej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 17Co/34/2013-141 z 18. septembra 2013 tak, že zmenil prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti o uloženej povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1 071,83 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 14. 09. 2010 do zaplatenia tak, že žalobu v tejto časti zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd odlišne posúdil dôvodnosť vznesenej námietky premlčania žalovanou a žalobu zamietol len z dôvodu premlčania uplatnených nárokov. Vo vzťahu k časti nároku 431,62 € (trovy povinného v exekučnom konaní) odvolací súd vec konštatoval, že súd prvej inštancie neopodstatnene spojil vedomosť žalobcu o škode v tomto rozsahu s momentom, kedy žalobca uhradil trovy právneho zastúpenia povinného, keď sa žalobca o vzniku škody v tejto výške dozvedel najneskôr dňom právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica v exekučnom konaní, v ktorom bol zaviazaný na náhradu trov exekúcie povinnému v tejto sume. K rovnakému záveru (ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby) dospel odvolací súd vo veci sp. zn. 17Co/34/2013 aj vo vzťahu k ďalším čiastkovým nárokom. Súdnemu exekútorovi uhradil žalobca ako oprávnený trovy exekúcie vo výške 281,12 € spôsobom, že sa z preddavku zloženého 31. 05. 2004 v sume 331,94 € dňom 13. apríla 2006 zúčtovali trovy exekúcie vo výške 281,12 €. Podľa názoru odvolacieho súdu už právoplatnosťou uznesenia o zastavení exekúcie dňom 24. 07. 2008 sa žalobca dozvedel, že povinný oprávnenému trovy exekúcie neuhradí ani súdny exekútor túto časť preddavku na trovy oprávnenému nevráti. Najneskôr právoplatnosťou uznesenia o zastavení exekúcie sa podľa názoru odvolacieho súdu vysloveného vo veci sp. zn. 17Co/34/2013 dozvedel žalobca aj o tom, že trovy právneho zastúpenia, ktoré vynaložil v exekučnom konaní v sume 359,09 € nebudú povinným uspokojené a predstavujú škodu, pretože ich musel žalobca vynaložiť zo svojho majetku. Odvolací súd výslovne uviedol, že neskúmal, či náklady právneho zastúpenia svojmu právnemu zástupcovi žalobca v žalovanou rozsahu 359,09 € aj zaplatil, keďže žaloba bola zamietnutá pre dôvodne vznesenú námietku premlčania. Odvolací súd zamietol žalobu aj v časti žiadaných úrokov z omeškania s odôvodnením, že splnením dlhu alebo jeho zánikom z iného dôvodu končí aj povinnosť platiť úroky z omeškania. Ak došlo k premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu, zanikla aj povinnosť platiť úroky z omeškania. 5. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 17. februára 2016 sp. zn. 3Cdo/467/2013 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. septembra 2013 sp. zn. 17Co/34/2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd konštatoval, že prvoinštančný aj odvolací súd na daný prípad správne aplikovali ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. v zmysle odkazu § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na to, že zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd poukázal na pojem škoda, ktorá sa vo všeobecnosti chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočná škoda ako ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou sa vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred vznikom škody a po poškodení. Dovolací súd konštatoval, že súdy oboch stupňov na základe výsledkov dokazovania dospeli k zhodnému záveru, že postup Okresného súdu Banská Bystrica vo veci vedenej na ňom pod sp. zn. 63Cb/123/2003 mal znaky nesprávneho úradného postupu, v príčinnej súvislosti s ktorým žalobcovi vznikla škoda. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania súdy dôvodne pristúpili k skúmaniu, či žalobou uplatnené právo bolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby. Dovolací súd pri skúmaní správnosti záverov odvolacieho súdu o premlčaní nároku žalobcu vychádzal rovnako z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. a § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyslovil názor, že ak je škodou ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného reálne prejavila faktickým znížením jeho majetku, potom je opodstatnený záver, že škoda nevznikla dlžníkovi dovtedy, kým svojmu veriteľovi dlžnú čiastku nezaplatil. Sama skutočnosť, že veriteľ má voči dlžníkovi nejakú pohľadávku, i keby bola priznaná rozhodnutím súdu totiž ešte neznamená, že majetok dlžníka sa o túto pohľadávku znížil. Existencia takejto dosiaľ neuspokojenej pohľadávky nie je preto škodou. Za nesporné považoval dovolací súd, že žalobca, ktorý na základe údajov vyznačených v doložke právoplatnosti dôvodne vychádzal z toho, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica 22. januára 2004 č. k. 63Cb/123/03-37 je vykonateľný exekučný titul, podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorá ale bola neskôr zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 27. júna 2008 č. k. 2Er/144/2004-54. V exekučnom konaní vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie (431,62 € a 281,12 €); žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť aj svojmu právnemu zástupcovi odmenu za právnu službu, ktorú mu poskytol v exekučnom konaní v rozsahu 359,09 €. Dovolací súd vyslovil právny názor, že ku škode na strane žalobcu, tak ako je chápaná v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedošlo (už) tým, že veriteľovi alebo veriteľom vznikli voči žalobcovi pohľadávky, škoda na strane žalobcu nastala (až) tým, že tieto pohľadávky veriteľa (veriteľov) uspokojil. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica z 27. júna 2008 č. k. 2Er/144/2004 -54 právoplatného 24. júla 2008 nadobudol žalobca vedomosť len o tom, že je povinný poskytnúť svojim veriteľom peňažné plnenie, tým ale ešte v jeho majetkovej sfére nedošlo k úbytku. K faktickému zmenšeniu jeho majetku došlo až zaplatením sumy 281,12 € súdnemu exekútorovi, sumy 431,62 € tomu, kto v exekučnom konaní vystupoval v procesnom postavení povinného a sumy 359,09 € právnemu zástupcovi, ktorý žalobcu zastupoval v exekučnom konaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý vychádzal z iného názoru, že došlo k premlčaniu práva uplatneného žalobou bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci. 6. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., ktorý v § 470 ods. 1, 2 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 O. s. p.) prejednal opätovne vec v rozsahu odvolania žalovanej (§ 379 C. s. p.) z dôvodov uplatnených v odvolaní žalovanej a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. 8. Žalobca si pôvodne žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 23. 08. 2011 uplatnil voči žalovanej náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu vydaného v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb/123/2003. V žalobe podrobne popísal, akým spôsobom malo ku škode dôjsť (zastavená exekúcia v dôsledku neexistencie vykonateľného rozhodnutia) a v priebehu konania na pojednávaní dňa 30. mája 2012 súdu prvej inštancie oznámil, že žaloba v tejto veci bola postavená zo strany žalobcu nesprávne a tvrdil, že sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. K zmene skutkovým tvrdení ani prednesu nových dôvodov uplatňovania nároku nedošlo. Odvolací súd už aj vzhľadom na to, že o takto uplatnenom nároku už konal krajský súd aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádza z toho, že žaloba o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom bola podaná na súd 23. augusta 2011. 9. Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb/123/03 domáhal proti žalovanému H. Y. F. - ANGLICKÁ ASOCIÁCIA A LANGUAGEGATE, s miestom podnikania Gaštanová 8, Banská Bystrica zaplatenia sumy 7 566,75 €. Okresný súd Banská Bystrica o návrhu rozhodol rozsudkom č. k. 63Cb/123/03-37 z 22. 01. 2004 a vyhovel mu v celom rozsahu. O Žalobe rozhodol v zmysle § 153b ods. 2 O. s. p. rozsudkom pre zmeškanie; účastníkov nesprávne poučil, že voči tomuto rozhodnutiu nie je riadny opravný prostriedok (odvolanie) prípustný. Na rozhodnutí vyznačil doložku právoplatnosti dňom 14. 02. 2004 a vykonateľnosť dňom 17. 02. 2004. Žalobca na podklade tohto rozhodnutia doručil súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi dňa 26. 02. 2004 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému H. Y. F. - ANGLICKÁ ASOCIÁCIA A LANGUAGEGATE, so sídlom Gaštanová 8, Banská Bystrica. Okresný súd Banská Bystrica poveril v konaní sp. zn. 2Er/144/2004 dňa 08. 03. 2004 exekútora vykonaním exekúcie. Žalovaný v konaní sp. zn. 63Cb/123/03 podal proti rozhodnutiu okresného súdu odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici v opravnom konaní napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia (exekučného titulu) bol nesprávny postup okresného súdu, pretože neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 153b ods. 2 O. s. p., okresný súd účastníkov konania nesprávne poučil a nesprávne posúdil otázku vecnej príslušnosti. Na tieto skutočnosti poukázal povinný v námietkach proti exekúcii a rovnako v návrhu na zastavenie exekúcie z 25. 06. 2004. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2Er/144/2004-54 z 27. 06. 2008 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie po začatí exekúcie bolo zrušené. Oprávneného (žalobcu) zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia povinnému vo výške 431,62 €. Uznesenie o zastavení exekúcie sa stalo právoplatné a vykonateľné v rozsahu trov dňom 29. 07. 2008. Žalobca (oprávnený) uhradil trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu povinného až dňom 08. 03. 2010. V exekučnom konaní zložil oprávnený (žalobca) preddavok na trovy exekúcie na účet súdneho exekútora už 31. 05. 2004 vo výške 331,93 €, z ktorých si súdny exekútor ponechal 281,12 € (po oznámení Okresného súdu Banská Bystrica, že exekúcia bude zastavená a výzve tohto súdu na vyčíslenie trov exekúcie) a zvyšok vo výške 50,81 € vrátil oprávnenému (žalobcovi) na jeho účet 31. 05. 2006. Žalobca (oprávnený) v exekučnom konaní bol právne zastúpený a vznikli mu (podľa jeho tvrdenia) náklady na trovách právneho zastúpenia vo výške 359,09 € za 3 úkony právnej služby uskutočnených právnym zástupcom. V prejednávanej veci si z uvedených dôvodov nárokoval žalobca zaplatenie čiastky 1 164,06 €, ktorá podľa jeho názoru predstavuje škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica vo veci 63Cb/123/03. Uvedená čiastka je súčet nákladov (trov), ktoré žalobca vynaložil v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica (trovy exekúcie povinného 431,61 €, trovy súdneho exekútora 281,12 €, trovy právneho zastúpenia žalobcu v exekučnom konaní 359,09 €, trovy prípravy žiadosti o predbežné prerokovanie nároku so žalovanou 92,23 € - v tejto časti bola žaloba vzatá späť). Žalobca žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 1 071,73 € s príslušenstvom, t. j. s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy, ktorý si uplatnil od 11. 09. 2010 do zaplatenia (t. j. odo dňa nasledujúceho po odoslaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalovanej). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pretože v konaní uplatňované právo nepovažoval za premlčané. Úrok z omeškania priznal len od 14. 09. 2010 a v prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol; v rozsahu späťvzatia žaloby, t. j. v časti istiny 92,33 € s príslušenstvom konanie zastavil. 10. Žalobcom uplatňovaný nárok je nárok vyplývajúcim z § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Podľa § 18 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v paragrafe 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 11. Podľa § 22 ods. 1, 3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov neplynie. 12. Súd prvej inštancie posúdil nárok podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., rovnako tak odvolací súd v rozsudku sp. zn. 17Co/34/2013, čo konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo/467/2013. Nárok na náhradu škody nepriznal žalobcovi podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako to tvrdí žalovaná v odvolaní. Odvolací súd z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie vyvodil, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody súd prvej inštancie cituje pre účely zodpovedania otázky, či uplatnený majetkový nárok je možné považovať za škodu, keďže § 20 zákona č. 58/1969 Zb. výslovne odkazuje na aplikáciu Občianskeho zákonníka v otázkach neupravených zákonom o zodpovednosti za škodu a ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné z dôvodu, že zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje pojem škody ani neupravuje rozsah jej náhrady aplikovať aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo rozhodnutie odvolacieho súdu zrušené. 13. Okrem nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie súbežnou aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o zodpovednosti za škodu žalovaná vytýkala súdu prvej inštancie v odvolaní, že v dôvodoch rozhodnutia neuviedol, v čom spočíval nesprávny úradný postup Okresného súdu Banská Bystrica, následkom ktorého by žalobcovi vznikla škoda. Vo vzťahu k časti nároku v rozsahu 281,12 € vytýkal aj nesprávne skutkové zistenia v otázke vzniku škody v tomto rozsahu a trovy právneho zastúpenia vo výške 359,09 € za úkony právnej služby poskytnuté advokátom žalobcovi v exekučnom konaní sp. zn. 2Er/144/2004 považoval za neúčelne vynaložené trovy. 14. Odvolací súd už v rozhodnutí sp. zn. 17Co/34/2013 konštatoval, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že postup Okresného súdu Banská Bystrica vo veci sp. zn. 63Cb/123/03 bol nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že tento súd v úradnej moci neskúmal nedostatok podmienky konania a rozhodol spor, na rozhodnutie ktorého bol podľa Občianskeho súdneho poriadku vecne príslušný krajský súd, navyše rozsudkom pre zmeškanie, hoci takýto spôsob rozhodnutia sporu z medzinárodného obchodného styku výslovne vylučoval § 153b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu rozhodnutia vo veci 63Cb/123/03. Vyznačením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na tomto rozhodnutí (i keď tento postup bol v súlade s § 23 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy) uviedol okresný súd do omylu žalobcu, že mu bolo priznané právo právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a môže si ho vymáhať v exekučnom konaní. Prejednanie sporu vecne nepríslušným súdom spôsobom odporujúcim zákonu, označenie tejto listiny za verejnú doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti (nesprávny úradný postup) bol príčinou vzniku škody žalobcovi, ktorý na základe tohto rozhodnutia vyvolal exekučné konanie. Exekučné konanie bolo po námietkach povinného a zrušení rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/123/03-37 zastavené a žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní musel znášať trovy exekučného konania. Vznik povinnosti nahradiť trovy exekučného konania (povinnému, exekútorovi aj svojmu právnemu zástupcovi, ak boli uhradené) je následkom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Banská Bystrica pri vydaní rozhodnutia č. k. 63Cb/123/03-37. Vznik škody je podľa názoru odvolacieho súdu v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica. 15. Vznik škody vo výške 431,62 € uhradením trov právneho zastúpenia povinného v exekučnom konaní je preukázaný aj výpisom z účtu žalobcu vedeného vo VÚB banka, a. s. Bratislava (č. l. 23 spisu), z ktorého vyplýva, že dňa 8. marca 2010 bola uhradená suma 431,62 € na konkrétny účet. V konaní nebolo spochybňované, že ide o platbu z titulu náhrady trov exekúcie povinnému v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/144/2004. 16. Úhrada trov exekúcie súdnemu exekútorovi je preukázaná listinnými dôkazmi, konkrétne uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Er/144/2004 z 27. 06. 2008, ktorý výrokom rozhodnutia exekúciu zastavil, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia povinnému, ale súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodov, že súdny exekútor síce 17. februára 2006 zaslal súdu vyúčtovanie trov exekučného konania, zároveň však podaním z 13. apríla 2006 oznámil súdu, že tohto dňa boli trovy exekúcie súdneho exekútora uhradené v plnej výške a náhradu trov exekúcie už nepožaduje, ako aj výpisom z účtu žalobcu z 31. 05. 2004 (v kópii na č. l. 85 spisu), kde je uvedené: „úhrada - debet 10 000,- Sk“, k tomu je uvedená poznámka záloha „exek“ a výpisom z účtu žalobcu z 31. mája 2006, kde od exekútora JUDr. Mária Mičáka je vykázaná prijatá platba 1 530,80 Sk. Uvedené sumy a dátumy prijatia a úhrad sú v súlade s výzvou súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka v exekučnej veci 2Er/144/2004, kde je uvedené, že dňa 31. 05. 2004 uhradil oprávnený preddavok na trovy exekúcie vo výške 10 000,- Sk, trovy exekúcie boli súdnym exekútorom vyčíslené na 8 469,20 Sk a súdny exekútor navrhol započítať výšku trov exekúcie oproti poskytnutému preddavku s tým, že rozdiel 1 530,80 Sk oprávnenému vráti späť. Suma 1 530,80 Sk je 50,81 €, ktoré súdny exekútor žalobcovi v máji 2006 vrátil na jeho účet. 17. Vznik škody vo výške rovnajúcej sa trovám právneho zastúpenia, ktoré vznikli oprávnenému v exekučnom konaní 2Er/144/2004 v priebehu konania žalobca preukazoval len kópiou listu svojho advokáta Mgr. Roberta Antala z 20. augusta 2004 doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi vo veci sp. zn. 2Er/44/2003 dňa 23. 08. 2004, v ktorom si uplatňuje nárok na náhradu trov exekúcie za ďalší úkon právnej služby písomné vyjadrenie k námietkam povinného proti exekúcii a spolu žiada v mene oprávneného nahradiť trovy exekúcie vo výške 10 818,- Sk = 359,09 €. Napriek tomu, že už z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/34/2013 mohol žalobca získať vedomosť o tom, že odvolací súd nepovažoval za preukázané uhradenie trov právneho zastúpenia svojmu právnemu zástupcovi, ktoré vznikli v exekučnom konaní zo strany žalobcu, ale túto otázku nepovažoval odvolací súd za potrebné skúmať z dôvodu, že žalobu zamietal pre dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovanou, žalobca až do rozhodnutia odvolacieho súdu nedoložil žiadny dôkaz o tom, že by trovy právneho zastúpenia vo výške 359,09 € svojmu právnemu zástupcovi zaplatil a v žalobe ani v priebehu konania dokonca neuvádzal žiadny dátum, kedy sa tak malo stať. V žalobe iba tvrdil, že o vzniku škody (u každého čiastkového nároku) sa dozvedel právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení exekúcie vo veci 2Er/144/2004 dňom 24. 07. 2008. 18. Odvolací súd vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/467/2013, podľa ktorého žalobcovi vznikla škoda práve vtedy, keď sa jeho majetok znížil o konkrétnu sumu a vznik pohľadávky veriteľa voči žalobcovi nie je možné považovať za škodu konštatuje, že žalobcovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Banská Bystrica vo veci sp. zn. 63Cb/123/2003 iba v rozsahu 431,62 € a to dňa 8. marca 2010, kedy túto sumu uhradil povinnému a vo výške 281,12 € dňa 13. apríla 2006, kedy si zúčtoval súdny exekútor trovy exekúcie s preddavkom poskytnutým žalobcom pre účely exekučného konania. Zmenšenie majetku žalobcu o sumu 359,09 € vo výške trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní zistené v konaní nebolo. V tejto časti o 359,09 € žalobca svoj nárok neuplatňuje dôvodne. 19. Začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 22 ods. 1, 3 zákona č. 58/1969 Zb. je zhodný s dňom, keď sa žalobca ako poškodený dozvedel o škode. O škode v rozsahu 431,62 € sa podľa názoru odvolacieho súdu žalobca dozvedel 8. marca 2010, kedy túto sumu povinnému z exekučného konania zaplatil, o škode vo výške 281,12 € sa dozvedel žalobca už 13. apríla 2006, kedy zúčtoval súdny exekútor JUDr. Mário Mičák jeho preddavok s trovami exekúcie. Premlčanie nároku v rozsahu 281,12 € (trovy exekúcie uhradené súdnemu exekútorovi) uznal žalobca v dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici. 20. Trojročná premlčacia doba podľa § 22 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu začala u nároku na náhradu škody vo výške 431,62 € plynúť odo dňa nasledujúceho po úhrade tejto sumy povinnému v exekučnom konaní 9. marca 2010 a jej posledný deň by pripadol na 9. marca 2013 v sobotu, preto sa koniec trojročnej premlčacej doby v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka presunul na najbližší pracovný deň 11. marca 2013. Žaloba bola na Okresný súd Banská Bystrica podaná 23. 08. 2011, teda pred uplynutím premlčacej doby. 21. U nároku na náhradu škody vo výške 281,12 € začala premlčacia doba plynúť 14. apríla 2006 z dôvodu, že trovy exekúcie boli v tomto rozsahu súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi zaplatené 13. apríla 2006. Koniec trojročnej premlčacej doby pripadol na 14. apríla 2009 v piatok. Žaloba aj vo vzťahu k tomuto nároku bola doručená na Okresný súd Banská Bystrica iba 23. 08. 2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby a v tejto časti nároku žalovaná dôvodne vzniesla námietku premlčania. 22. Tretí žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 359,09 € vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodný. Žalobca neuviedol dátum, kedy mu mala škoda v tomto rozsahu vzniknúť, z tohto dôvodu nebolo možné ani vyhodnotiť, či by námietka premlčania vznesená žalovanou voči tomuto nároku bola dôvodná. 23. Nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu nebolo potrebné podľa zákona č. 58/1969 Zb. vopred prerokovať s ústredným orgánom. Žalobca si pôvodne uplatňoval u žalovanej návrhom na predbežné prerokovanie nároku aj v súdnom konaní náhradu škody z nezákonného rozhodnutia a domnieval sa, že doručením návrhu na predbežné prerokovanie nároku žalovanej (alebo ešte pred doručením) sa žalovaná dostala do omeškania so splnením peňažného dlhu. Lehotu na uspokojenie nárokov poškodeného upravuje zákon č. 58/1969 Zb. v § 10 len pri nárokoch na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia. I keď v návrhu na predbežné prerokovanie nároku uvádzal žalobca totožné skutkové okolnosti, než ktorými odôvodňuje nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Banská Bystrica súhlasí odvolací súd s názorom žalovanej, že návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia nie je možné považovať za výzvu na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu sa žalovaná so splnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemohla dostať do omeškania dňom doručenia návrhu na predbežné prerokovanie nároku, ale až dňom nasledujúcim potom, keď žalobca upresnil svoje nároky do takej miery, že žalovaná získala vedomosť o tom, čoho sa voči nej žalobca v súdnom konaní a z akého titulu domáha. Stalo sa tak na pojednávaní dňa 30. mája 2012 pred Okresným súdom Zvolen, kedy žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žaloba v tejto veci bola postavená z ich strane nesprávne ako náhrada škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia a po správnosti sa jedná o žalobu na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom. K tomuto dňu už boli presne vyčíslené nároky žalobcu, nič teda nebránilo žalovanej, aby ktorýkoľvek nárok uspokojila. Dňom 31. 05. 2012 sa žalovaná dostala do omeškania so splnením peňažného dlhu vo výške 431,62 € a od tohto dňa je podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške určenej Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania ku dňu 31. 05. 2012 bola 9 %. Odvolací súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z priznanej sumy vo výške 9 % práve od tohto dňa. Vo zvyšnej časti pokiaľ žalobca požadoval úroky z omeškania aj zo súm 359,09 € a 281,12 € a už od 14. 09. 2010 odvolací súd žalobu zamietol (za obdobie od 11. 09. 2010 do 14. 09. 2010 zamietol žalobu o úroky z omeškania už súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12C/64/2012-101 a v tejto časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý). 24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 25. Žalobu o zaplatenie 281,12 € zamietol odvolací súd podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 20 zákona č. 58/1969 Zb. z dôvodu premlčania. 26. Odvolací súd v súlade s § 262 C. s. p. priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,86 % zodpovedajúcej pomeru úspechu žalovanej vo veci podľa § 255 ods. 1 C. s. p.. Pôvodne si žalobca v konaní uplatňoval zaplatenie sumy 1 164,06 €. V priebehu konania vzal čiastočne späť žalobu o 92,23 € a v tejto časti zavinil zastavenie konania a vznikla mu povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania podľa § 256 ods. 1 C. s. p.. Súčet sumy 640,21 €, v ktorej odvolací súd žalobu zamietol a 92,23 €, v ktorej časti súd prvej inštancie konanie zastavil (732,44 €) predstavuje neúspech žalobcu v konaní, v percentuálnom vyjadrení 62,93 % (100 % predstavuje uplatnená pohľadávka 1 164,06 €). Priznaný nárok na náhradu škody sumou 431,62 € predstavuje z uplatnenej pohľadávky 37,07 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej je 62,93 % - 37,07 % = 25,86 % v prospech žalovanej. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 27. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).