Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/235/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205545 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714205545.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 264 29 705 Česká republika, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Q. S., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX G. o zaplatenie zmenkovej sumy 27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 15C/55/2014-33 zo dňa 12. septembra 2014 takto r o z h o d o l : I. Čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkových úrokov 0,19% denne zo sumy 77,- Eur od 25.10.2010 do 23.01.2011, zo sumy 57,- Eur od 24.01.2011 do 14.02.2011, zo sumy 47,- Eur od 15.02.2011 do 20.03.2011, zo sumy 37,- Eur od 21.03.2011 do 15.05.2011, zo sumy 27,- Eur od 16.05.2011 do zaplatenia pripúšťa, rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 15C/55/2014-33 zo dňa 12. septembra 2014 v tejto časti zrušuje a konanie zastavuje. II. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 15C/55/2014-33 zo dňa 12. septembra 2014 m e n í tak, že žalobu žalobcu o zaplatenie 27,- Eur, zmenkového úroku 0,06% denne zo sumy 77,- Eur od 25.10.2010 do 23.01.2011, zo sumy 57,- Eur od 24.01.2011 do 14.02.2011, zo sumy 47,- Eur od 15.02.2011 do 20.03.2011, zo sumy 37,- Eur od 21.03.2011 do 15.05.2011, zo sumy 27,- Eur od 16.05.2011 do zaplatenia, 6% úroku ročne zo sumy 77,- Eur od 10.01.2011 do 23.01.2011, zo sumy 57,- Eur od 24.01.2011 do 14.02.2011, zo sumy 47,- Eur od 15.02.2011 do 20.03.2011, zo sumy 37,- Eur od 21.03.2011 do 15.05.2011, zo sumy 27,- Eur od 16.05.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 0,26 Eur z a m i e t a. III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania. IV. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27 Eur s príslušenstvom, ktorú si ako zahraničná právnická osoba uplatnil titulom zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo súm špecifikovaných v žalobe od 25.10.2010 do zaplatenia, 6% úroku z omeškania ročne zo zmenkových súm špecifikovaných v žalobe od 10.01.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 0,26 Eur. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 59,14 Eur. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný. Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol zahrnutý záväzok žalovaného zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 77 Eur spolu s 0,25% denným úrokom zo súm špecifikovaných v žalobe od 25.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Vystaviteľ uhradil jednotlivé splátky s tým, že ostalo k úhrade 27 Eur. Keďže bola zmenková listina opatrená doložkou „bez protestu“ žalobca nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Zmenku predložil na zaplatenie a keďže od žalovaného nezískal úhradu, podal na súd návrh na uplatnenie pohľadávky na vzorovom tlačive „A“ podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov (ďalej Nariadenie). K návrhu priložil ako dôkaz len originál zmenky, pretože inými listinami nedisponoval. 3. Okresný súd mal za to, že na prejednanie veci je podľa Nariadenia daná jeho vecná a miestna príslušnosť. Podľa čl. 19 Nariadenia sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, t.j. v prejednávanej veci zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení. 4. Okresný súd doručoval žalovanému návrh na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom. Žalovaný odpovedal podaním dňa 25.03.2014, v ktorom poukázal na svoju majetkovú situáciu s tým, že žiadal splátkový kalendár. 5. Okresný súd posúdil nárok žalobcu podľa čl. I, § 11, § 17, § 48 ods.1 a § 75 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov a uviedol, že z dôvodov uvedených v žalobe návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Zmenka nebola žalovaným v konaní spochybňovaná a okresný súd ju považoval za platnú, pričom odkázal na rozhodovaciu prax krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobných veciach. 6. Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietol, že by zmenku v konaní nespochybnil a poukázal na písomnú odpoveď v ktorej súdu uviedol, že zmenku nepodpisoval. Zrekapituloval svoj vzťah k prvému majiteľovi zmenky, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a uviedol, že svoj dlh voči tejto spoločnosti už uhradil v plnom rozsahu. Pokiaľ pôvodne prejavil ochotu splácať dlh formou mesačných splátok, urobil tak preto, že bol uvedený do omylu. Nerozumel o akú zmenku ide, ani čo zmenka znamená. Úrokové sadzby za jednotlivé obdobia, ktoré by mal podľa rozhodnutia okresného súdu zaplatiť označil za porušenie dobrých mravov a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozhodnutie okresného súdu ako správne potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky, a nie iný záväzkovo- právny vzťah. Žalobca predložil prvostupňovému súdu originál zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobca. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Pokiaľ právny zástupca žalovaného uviedol svoj názor, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, zdôraznil, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto mohla byť aj v prostredí spotrebiteľských úverov používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a podobne. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Žalobca v ďalšom odkázal na právnu argumentáciu uvedenú v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobca. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 24,64 Eur bez DPH. 8. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 22.12.2015 vzal žalobca čiastočne návrh späť, a to v rozsahu 0,19 % zmenkového úroku zo sumy 77 Eur od 25.10.2010 zo zmenkových súm špecifikovaných v návrhu do zaplatenia. 9. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia dňa 20.10.2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení: I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. 10. S prihliadnutím na uvedené Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa novelizoval čl. I. § 17 a § 3a/ zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj § 17 zák. č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých sa na všetky konania, a teda aj prebiehajúce, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, vrátane ostatných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, práva a povinnosti z nich vzniknuté a právne predpisy o ochrane spotrebiteľa, vyzval odvolací súd v súlade s § 382 CSP strany sporu, aby sa k možnému použitiu iných právnych predpisov, ktoré doteraz použité neboli, vyjadrili. 11. Odvolací súd zaslal žalobcovi fotokópiu Zmluvy o úvere zo dňa 30.09.2009 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), uzavretú medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom pod č. XXXXXXXXX, na rube ktorej sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a Dohoda o vyplnení zmenky. 12. Žalovaný v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 25.01.2017 reagoval na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP. Uviedol v ňom, že žiada súd o použitie ustanovení zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa v čl. II. novelizoval čl. I. § 17 a § 3a zák. č. 191/1950 Sb., ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov týkajúcich sa spotrebiteľa. 13. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.01.2017 na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že dokazovanie úverovou zmluvou nenavrhol, rovnako ako ani žalovaný. Zároveň poukázal na Civilný sporový poriadok, ktorý je účinný od 01.07.2016, ktorý v prípade žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá žalobcovi povinnosť predložiť zmluvu uzavretú medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným, ktorou žalobca ani nedisponuje. Žalobca uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky, a nie z pohľadávky a disponuje len indosovanou zmenkou. Nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok z iného záväzkového právneho vzťahu, pričom zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp.zn. 25Cdo/1839/2000, ktoré je aplikovateľné aj na prejednávanú vec a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoZm/10/2013. 14. Ohľadom spoločného stanoviska NS SR uviedol, že zmenka je cenným papierom a jej úprava je regulovaná výlučne zák.č. 191/1950 Zb. zmenkovým a šekovým v znení neskorších predpisov, čo platí aj pre dohodu o vyplnení zmenky. Ako náhle je zmenka vyplnená v súlade s touto dohodou, je úplná. Zmenkový záväzok má abstraktnú povahu, rovnako ako aj samotná dohoda o vyplnení zmenky. Zotrval na svojom tvrdení, že zmenková pohľadávka je samostatná a nie je akcesorická od existencie dlhu, ktorý zabezpečuje a je aj abstraktná, a teda nie je závislá od kauzy. Zmenkovým záväzkom zo zmenky, ktorú nadobudol žalobca derivatívne rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza aj k prevodu práv zo zmenky na indosatára, ktorý do týchto práv nevstupuje. Rubopisom neprechádzajú práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmenky, preto má indosatár nové právo zo zmenky, ktoré nijako nesúvisí s kauzálnym vzťahom vzniknutým medzi žalovaným a prechádzajúcim veriteľom a majiteľom blankozmenky, preto právo žalobcu ako indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi - žalovanému nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu. 15. Zákon zmenkový a šekový výslovne počíta s námietkami zmenkového dlžníka, pretože zmenku ako cenný papier nie je možné spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Musí to byť dlžníkom tvrdený a preukázaný dôvod zneužitia obehového cenného papiera verejnej dôvery zo strany indosatára, ktorému musí dlžník preukázať, že bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, t.j. že vedel o jeho námietkach a o tom, že po indosácii ich nebude môcť použiť. Až vtedy môže dlžník namietať okolnosti, ktoré vznikli z jeho záväzkového vzťahu s veriteľom. 16. Podľa názoru žalobcu až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex offo prihliadať na skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ktoré sa zakladajú na „in personam“ vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom. Nároky zo zmeniek vystavených do 22.12.2015 sa správajú zmenkovým hmotným právom platným k tomuto dátumu. Podľa názoru žalobcu preto spoločné stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vychádza vo svojich úvahách z viacerých nepravdivých premís. Jednou z nich je aj to, že vytvára predstavu, že v prípade, ak by bola splnená podmienka exceptio doli voči zmenke už indosovanej, t.j. že by zmenkový dlžník chcel tvrdiť a preukazovať, že indosatár pri nadobudnutí zmenky konal zlomyseľne na jeho škodu, že by musel dlžník podať žalobu o náhradu škody až po uspokojení indosatára a až v takom konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Exceptio doli je však takým oprávnením, ktoré dlžníkovi priamo umožní napadnúť indosatárovu zlomyseľnosť pri nadobúdaní zmenky. 17. Žalobca uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa odvoláva na riešenie rakúskej judikatúry, ktorá mala zabrániť zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu, preto žalobca v tejto súvislosti poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach, ako č.k. 3Ob/546/81 zo dňa 09.09.1981, SZ 54/117. Aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze Pl ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012, ako aj IV ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013 umožňuje dlžníkovi vznášať kauzálne námietky aj voči indosatárovi bez splnenia podmienky preukázania zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky, a to na základe aplikácie princípu zákazu zneužívania práva, závery ktorého však nie sú na prejednávanú vec použiteľné, pretože sa týkali kauzálnych námietok zmenkového ručiteľa, pričom aj nález Ústavného súdu ČR IV ÚS 457/2010 vychádza z konkrétneho rozhodnutia nemeckého Bundesgerichtshofu z roku 1965 a z rakúskej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Najzásadnejšia vec na celom spoločnom stanovisku NS SR je to, že sa nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I ZZŠ, t.j. o nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky - indosatára pri nadobudnutí zmenky či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že § 17 ZZŠ naďalej platí a stanovisko sa týka len povinnosti ex offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Neznamená to, že by súd nemohol pripustiť výkon práva zo zmenky z dôvodu, že nie je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I ZZŠ, a to najmä vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobromyseľný. K prelomeniu ochrany prevodu zmenky rubopisom pred osobnými námietkami dlžníka z predchádzajúceho vzťahu s predchádzajúcim majiteľom došlo až zmenou zák.č. 191/1950 Z.z. zmenkového a šekového od 23.12.2015, a to bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom. Prieskum nároku zo zmenky v intenciách možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu je zmysluplné robiť ex offo len vtedy, ak nedošlo k indosovaniu zmenky, keď dlžník môže uplatniť voči majiteľovi zmenky svoje námietky z kauzálneho vzťahu bez prekážok. Stanovisko nijakým spôsobom nerieši situáciu, že ak súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má okrem prieskumu zmenkového nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu urobiť, keďže samotná neplatnosť kauzálneho úkonu nespôsobuje nepripustenie výkonu práva nechať si zaplatiť sumu uvedenú na zmenke, ak už došlo k indosovaniu zmenky dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí zmenky. Aj rozsudok BGH z 25.02.1965 umožňujúci vznášať kauzálne námietky voči indosatárovi má svojho predchodcu v zmenkovom práve prvej Československej republiky, kedy v Sb.n.s. 13.531/1934 bolo uvedené, že túto neplatnosť možno namietnuť aj indosatárovi, ktorý sa zúčastnil neplatného právneho úkonu a vedel v dobe, keď prijal zmenku na zabezpečenie svojej pohľadávky voči vystaviteľovi, že vystaviteľovi bolo povolené príročie - odklad platenia. Vždy však musel indosatár byť zúčastnený na kauzálnom úkone a vedieť o povahe kauzálneho vzťahu, aby indosácia neprekážala námietke neplatnosti kauzálneho úkonu. Neexistuje tak judikát, ktorý by umožnil ex offo prelomenie § 17 čl. I ZZŠ, a teda ochrany indosatára, okrem prípadu jeho zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky na škodu dlžníka a prípadu účasti indosatára na kauzálnom úkone. 18. V ďalšom poukázal žalobca na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch a na rozhodnutie sp.zn. 1Ob/602/87 zo dňa 10.06.1987, z ktorého citoval, pričom rakúska právna úprava ochrany spotrebiteľa pred zmenkou je podobná nemeckej. Poukázal tiež na to, ako je potrebné vykladať tzv. zákazy zmenky, t.j. prípady, keď zákon zakazuje, aby veriteľ použil zmenku vystavenú dlžníkom - spotrebiteľom alebo aby mu ju dlžník vystavil a odovzdal. To, že § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. limitoval zabezpečenie zmenkou len do výšky 30% nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená toto percento presahuje. Jedná sa len o tzv. relatívnu námietku zmenkového zákazu, pričom na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka. 19. Žalobca nesúhlasil ani s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odôvodnení jeho stanoviska o tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného a že by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch § 4 ods.7 č. 258/2001. Ak žalobca konal vedome na škodu dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže použiť námietku, že zmenka bola vystavená a použitá pri jej zákonnom zákaze. Nespôsobuje to však rozpor s dobrými mravmi, ani neplatnosť akéhokoľvek zmenkového úkonu. Podľa názoru žalobcu nie je možné aplikovať v prejednávanej veci zásadu efektivity pri ochrane zmenkových dlžníkov na úrovni ochrany bežných spotrebiteľských dlžníkov z neprijateľných zmluvných podmienok, pretože sa takýmto postupom nerešpektuje princíp obehu zmenkového cenného papiera. Podľa jeho názoru nestačí preukázať nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky pri nadobúdaní zmenky, ale aspoň nepriamy úmysel v podobe uváženia možnej škody dlžníkovi pri uplatnení zmenky a akceptovanie tejto škody pri kúpe zmenky. Nemôže preto stačiť, ak je na zmenke uvedené nejaké číslo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky dlžník má a v čom spočíva možný vznik škody pri uplatnení zmenky. 20. Pokiaľ ide o dohodu o vyplnení zmenky, táto nemá na platnosť zmenky žiaden vplyv, aj keby bola neplatná. V tejto súvislosti poukázal na výklad Najvyššieho súdu Českej republiky v rozhodnutí RvII 473/32 zo dňa 11.10.1932, v ktorom je uvedené, že prepis § 6 (2) Zmenkového zákona poskytuje zásadne ochranu dobrej viery „bezelstnému“ zmenkovému veriteľovi, ktorý zmenku nadobudol dôverujúc vyplnenému obsahu, aj keď bol vyplnený bezprávne alebo proti dohode. V súčasne platnom ustanovení zodpovedá toto ustanovenie § 10 čl. I ZZŠ, do ktorého sa však prenieslo iba ustanovenie o následkoch v prípade vyplnenia v rozpore s dohodou. Podľa cit. rozhodnutia zmenka vyplnená proti dohode (§ 6 ods.2 Zmenkového zákona) nie je neplatná, ale možno ju uplatniť len v rámci dohody. Ak sa teda zistí, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných podmienkach úveru nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a bude sa týkať ceny hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne dojednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať žiaden zmenkový úrok ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti, potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, preto dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť ani neplatná, a ani porušená. 21. Pokiaľ ide o to, či môže súd ex offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadom výšky uplatneného nároku uviedol, že sa to týka iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v prípade výšky 0,25% denne z istiny v rozpore s dobrými mravmi. Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však jednoznačne požaduje zamietnuť návrh v časti nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi - podanie žaloby a od tohto momentu sa už počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6% ročne. 22. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 23. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 24. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 25. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaného po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku. Odvolací súd postupoval podľa § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Žalovaný podal odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý pripúšťal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu, preto právne účinky podania odvolania zostali zachované. 26. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 27. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. 28. Podľa § 300 CSP, na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 29. Podľa čl. I, § 17 ods. 2 cit. zákona, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti (napríklad § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/1014 Z.z.) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 30. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 31. Odvolací súd o čiastočnom späťvzatí návrhu žalobcom rozhodol tak, že ho s poukazom na § 370 ods. 2 CSP pripustil, keďže rozhodnutie okresného súdu nie je dosiaľ právoplatné, rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Neprihliadol pritom na nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím návrhu žalobcom, pretože žalovaný neuviedol žiadne dôvody pre ktoré s čiastočným späťvzatím nesúhlasil a čiastočné späťvzatie návrhu bolo zároveň v jeho prospech. 32. Predmetom sporu tak zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 27 Eur s 0,06 % zmenkovým úrokom zo súm špecifikovaných v žalobe od 25.10.2010 do zaplatenia, 6% úrokom ročne zo súm špecifikovaných v žalobe od 10.01.2011 do zaplatenia a zmenková odmena vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 0,26 Eur. 33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a na prejednanie veci nariadil podľa § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pojednávanie, pretože bolo potrebné doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. 34. Na pojednávanie predvolal strany sporu. Žalobca neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, avšak o odročenie nežiadal. Žalovaný bol na pojednávaní prítomný. 35. Zo spisového materiálu a z dokazovania vykonaného odvolacím súdom prečítaním listín tak, ako to vyžaduje § 204 CSP, a to zmenky vystavenej žalovaným dňa 30.09.2009 v prospech zmenkového veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 358 07 598, Pribinova 25, Bratislava zistil, že sa žalovaný ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť pri jej predložení na rad spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava sumu 77 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 25.10.2010. Zmenka obsahuje údaj „bez protestu“ s poznámkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný je na zmenke identifikovaný ako vystaviteľ adresou, rodným číslom a jeho podpisom. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou sú na nej dopísané údaje o mieste a dátume vystavenia, číslo zmluvy, ako aj údaje o žalovanom, zatiaľ čo zmenková suma a dátum začiatku úročenia je na zmenke doplnený tlačenou formou. Na rube zmenky je údaj o indosácii: „namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25A, Praha, ČR, IČO: 264 297 05“ s podpisom konateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Jaroslava Fuksa. Zmenka obsahuje v pravom hornom rohu č. XXXXXXXXX, ktoré sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovaným, ktorou odvolací súd tiež vykonal dokazovanie. 36. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vedie voči dlžníkom ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá Zmluvy o úvere, návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou. Okresný súd pripojil za účelom vykonania dokazovania z exekučný spis vedený Okresným súdom Zvolen sp. zn. 11Er/26/2012, ktorého súčasťou je Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.09.2009, ktorá obsahuje odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rube tejto zmluvy a v nich obsiahnutú Dohodu o vyplnení zmenky, ktoré listiny žalobcovi doručil pred pojednávaním. 37. Z obsahu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.09.2009 odvolací súd dokazovaním zistil, že žalovanému bol spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava poskytnutý úver vo výške 300, - Eur. Žalovaný ako dlžník sa v nej zaviazal zaplatiť spoločnosti Pohotovosť s.r.o. sumu 300,- Eur zvýšenú o poplatok 288,- Eur v celkovej sume 588,- Eur v 12 mesačných splátkach po 49,- Eur mesačne počnúc dňom 20.10.2009. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obch. zák. dňa 30.09.2009, kedy bola podpísaná žalovaným ako vystaviteľom aj zmenka, a to vo forme blankozmenky. Dlžník podpísal prehlásenie a súhlas so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, ku ktorým nemal žiadne výhrady. Zmluva o úvere neobsahuje žiadne úroky z úveru a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. 38. Z čl. 14 VPPÚ, ktorými tiež odvolací súd vykonal dokazovanie vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent (Pohotovosť s.r.o.) najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval. 39. Odvolací súd tiež zistil, že žalobca, ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na zaplatenie zmenky ako indosatár, na ktorého bola zmenka remitentom potom, ako ju vyplnil, indosovaná. Žalobca na preukázanie nároku zo zmenky predložil s návrhom originál vyplnenej vlastnej zmenky „na rad“, vystavenej žalovaným. Žiadne iné listiny, a to ani na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP žalobca súdu nepredložil, pretože podľa jeho tvrdenia nimi nedisponoval. Na výzvu odvolacieho súdu zaslanú žalovanému podľa § 382 CSP s poučením podľa § 295 CSP žalovaný doručil súdu vyjadrenie, ktoré obsahovalo kauzálne námietky s poukazom na § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ. 40. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. 41. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. 42. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, do 30.06.2016 sa riadilo zák. č. 99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom v čase rozhodovania a od 01.07.2016 sa konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom. 43. Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, považoval odvolací súd za potrebné nariadiť podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES ústne pojednávanie, pričom nebol povinný osobitným uznesením rozhodnúť o nariadení pojednávania, len ak by odmietal žiadosť niektorého z účastníkov na nariadenie pojednávania, čo sa v prejednávanej veci nestalo. 44. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že aj keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil žalobca právo podľa Nariadenia, ktoré je právnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z článku 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. 45. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku, a teda aj § 79 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 a od 01.07.2016 ust. § 290 a § 295 CSP a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že Civilný sporový poriadok z vecnej pôsobnosti nevylučuje spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného. 46. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedenú zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho právneho názoru, vyjadreného vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43 CoZm 10/2013-131 zo dňa 21.11.2013, č.k. 43 CoZm 50/2014 zo dňa 20.11.2014) vydaných v konaniach o nároku z indosovanej zmenky, v ktorých oprávnenosť posudzoval len podľa Zákona zmenkového a šekového a nerozhodoval o ňom ako o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že účastníci sporu nemali postavenie ako zmluvné strany kauzálneho (úverového) vzťahu, a teda ako dlžník alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom voči žalovanému ako vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa, a preto ani žalovaný nemohol mať v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter mal právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo možné určiť, či žalovaný mal alebo nemal pri vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o abstraktnom charaktere zmenky vyplýval aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/V/31/2010 zo dňa 24.5.2012, na ktoré odvolací súd odkazoval. 47. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo k zmene čl. I., § 17 zák. č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo vystaveniu samotnej zmenky. 48. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 vrátane úpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená zák. č. 438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých sa aj na konania začaté pred dňom jeho účinnosti použijú predpisy účinné od jeho účinnosti a právne účinky tých úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostanú zachované, je v konaniach o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným tak, že k návrhu musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva z nej, pokiaľ ho na ich predloženie súd vyzve. 49. Odvolací súd v konaní zistil, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, ktorú si s prihliadnutím na doplnenie dokazovania, ktoré bolo v prejednávanej veci nevyhnutné vykonať, podľa § 295 CSP zaobstaral. 50. Z novelizovaného ust. § 17 ods.1 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z ods. 2 cit. ust. vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú napr. z § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z § 5a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods.2 cit. zák. odkazuje a ak takéto skutočnosti odôvodňujú námietky žalovaného, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlým majiteľom, tzv. kauzálne námietky, ktoré by žalovaný mohol v prejednávanej veci uplatniť aj v situácii, keď tak neurobí, musí súd ex offo na všetky rozhodujúce skutočnosti, ak zaviazanosť žalovaného zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, prihliadnuť. Zákon tak expressis verbis zavádza povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. 51. Pre samotné posúdenie uplatneného nároku zo zmenky je preto zásadný záver, či je správne tvrdenie žalobcu, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok z iného záväzkového právneho vzťahu, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, či právo žalobcu ako indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi - žalovanému nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo v dôsledku rubopisu, či je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) po indosovaní zmenky irelevantný, či musí dlžník preukázať, že žalobca bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, či až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex offo prihliadať na skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ako aj to, či sú kauzálne námietky po indosovaní zmenky neprípustné, či nie je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I ZZŠ vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobromyseľný, či dohoda o vyplnení zmenky má vplyv na platnosť zmenky, aj keby bola neplatná a či má žalobca nárok na primeranú výšku zmenkového úroku. 52. Podľa § 48 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. 53. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o Obchodnej inšpekcii platného k 26.10.2009, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. 54. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 55. Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb Občiansky zákonník (ďalej OZ) je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 56. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 57. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 58. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 59. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 60. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 61. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 62. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 63. V prejednávanej veci dospel odvolací súd po doplnení dokazovania k záveru, že zmenka vystavená dlžníkom ako zmenka vlastná spĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového a je zmenkou platnou. Žalovaný ju vystavil ako zmenku na rad s doložkou bez protestu, ktorá zabezpečovala splnenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel v postavení spotrebiteľa, pričom sa nejedná o spotrebiteľský úver na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností. 64. Zmenka bola vystavená a podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že ide o tzv. blankozmenku, ktorá bola veriteľom vyplnená v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky obsiahnutej v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zmenka bola vystavená na predtlači pripravenej vopred veriteľom Pohotovosť s.r.o. a okrem zákonom predpísaného textu „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o. Bratislava“, bol na nej vopred uvedený aj zmenkový úrok 0,25% denne, údaj o splatnosti v prospech veriteľa Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, ako aj ďalšie údaje „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke bola zmenková suma a dátum začiatku úročenia dopísaný neskôr, a to až po podpísaní zmenky žalovanom ako vystaviteľom. Zmenka bola remitentom POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava prevedená nedatovaným indosamentom na žalobca. 65. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v čase uzavretia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.09.2009, kedy došlo aj k vystaveniu blankozmenky a Dohody o vyplnení zmenky žalovaným, ktorú žalovaný osobitne nepodpísal, nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere dňa 30.09.2009 sa v súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi zakazovalo len splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak musel postupovať tak, aby boli zachované všetky práva dlžníka ako spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplývajú. Príslušenstvom sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 66. Z odvolacím súdom vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, pretože ju na jednej strane uzatvorila spoločnosť Pohotovosť s.r.o., predmetom činnosti ktorej je poskytovanie úverov a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovanému v pozícii podnikateľa, ktorý je dodávateľom a na druhej stane ju uzavrel žalovaný ako fyzická osoba, ktorý žiadal o poskytnutie finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako VPPÚ na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Z úverovej zmluvy tiež vyplýva, že v nej nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru, pretože sumu, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytla žalovanému, zvýšil veriteľ len o sumu poplatkov bez toho, že by bližšie špecifikoval ich druh, pričom celková suma na vrátenie žalovanému dosahovala podľa úverovej zmluvy dvojnásobok a podľa sumy vyplnenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako remitentom do zmenky takmer trojnásobok sumy úveru. Súčasťou zmluvy o úvere neboli ani podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba ani RPMN - ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2. V zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. 67. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 14 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. bol povinný pri vystavení blankozmenky, ktorá síce v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru, postupovať tak, aby dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti prípadnému novému nadobúdateľovi zmenky, akú by bol mal voči pôvodnému veriteľovi a zároveň remitentovi zmenky, t.j. voči POHOTOVOSŤ s.r.o. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a pôvodný remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv. rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie žalovaného, a tým aj jeho obranu voči novým nadobúdateľom zmenky, na ktorých mohol pôvodný majiteľ kedykoľvek, aj bez súhlasu žalovaného ako zmenkového dlžníka zmenku previesť. Takýmto konaním obmedzil práva dlžníka zo zmenky podať tzv. kauzálne námietky, na ktoré by bol mal právo podľa čl. I § 17 ZZŠ v znení účinnom do 23.12.2015 vo vzťahu k novému nadobúdateľovi zmenky. Podľa rubopisu na zmenke bola táto indosovaná na žalobcu nedatovaným indosamentom, ktorý si v tomto konaní ako majiteľ zmenky uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy aj so zmenkovými úrokmi a zmenkovou odmenou, pričom okrem iného uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu a žalovaný ako vystaviteľ ním uplatnenú sumu nezaplatil. 68. Keďže si žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel odvolací súd podľa čl. I. § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky námietky, ktoré by žalovaný mohol v konaní uplatniť, najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola zmenka veriteľom a remitentom vyplnená a následne indosovaná na žalobcu. 69. K tvrdeniam žalobcu uvedeným v jeho vyjadreniach o tom, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Zb. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, pričom limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia a že zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná, keďže tento zákon nelimitoval použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučoval použitie určitých doložiek, a teda že prípustné sú akékoľvek zmenky, doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve, čo nevylučovala ani formulácia ust. § 4 ods.6 cit. zák. a v ňom obsiahnuté slovné spojenia „v čase vyplnenia“ alebo „vyplnené veriteľom“, z ktorých je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“ alebo by vylúčil vyplňovanie zmeniek zo strany veriteľa úplne a že z týchto dôvodov nemohla byť dohoda o vyplňovacom práve neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťa používanie blankozmeniek odvolací súd uvádza, že aj keď právna úprava týkajúca sa vystavenia zabezpečovacích zmeniek vyplývajúca z § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v čase vystavenia zmenky nezakazovala ich vystavenie, je možné nepriamo odvodiť nemožnosť veriteľa uzatvárať takú zmenkovú dohodu, účelom ktorej bolo použitie zmenky „na rad“ zo zákazu stanoveného v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľné podmienky. 70. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom a medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Táto spoločnosť ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovaným, pričom tento dôležitý údaj, že žalovaný vystavuje blankozmenku výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedla. Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky ohľadom výšky a spôsobu platenia zmenkovej sumy pre žalovaného. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemal žalovaný vopred žiadnu vedomosť. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovanému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ. 71. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaný musel na zabezpečenie návratnosti úveru vystaviť blankozmenku „na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ nemohol brániť, resp. len s problémami a nemohol vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ nebol mohol zmenku previesť, a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol voči veriteľovi a remitentovi zmenky vzniesť, posúdil odvolací súd ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. 72. V prípade zmenky „na rad“ totiž dochádza jej jednoduchým prevodom k podstatnému sťaženiu postavenia zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, pretože pri uplatnení námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom v konaní, ktoré voči nemu už vedie nový majiteľ zmenky, musel splniť podmienky v zmysle cit. § 17 ods. 1 ZZŠ platného do 22. 12. 2015. 73. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode obsiahnutej v Dohode o vyplnení zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto dohoda - zmluva obsahovala dojednanie, ktoré nesporne spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, nemôže spĺňať náležiosti individuálne dohodnutej podmienky úverovej zmluvy, preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 OZ neplatná. 74. Okrem toho, že odvolací súd posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor s § 52 ods. 2, v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, je neplatnou aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 30.09.2009. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky, poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo, v dôsledku čoho odvolací súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. 75. Takýto právny názor odvolacieho súdu vyplýva z gramatického výkladu § 52 ods. 1 a 2 a 53 ods. 1 OZ, ale aj § 4 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení do prijatia zák. č. 129/2010 Z.z., keďže každý veriteľ je povinný si počínať tak, aby boli zachované práva dlžníka, a naopak tá istá povinnosť platí aj pre dlžníka vo vzťahu k právam veriteľa. 76. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. nepostupovala zákonným spôsobom, keď uzavrela so žalovaným zmenkovú dohodu - zmluvu o kauze zmenky, t.j. o dôvode, pre ktorý žalovaný vystavil v prospech spoločnosti vlastnú blankozmenku „na rad“ (ordre zmenku), a nie zmenku - „nie na rad“ (rektazmenku). 77. Zmenka nie je zmluvou, preto zmenková dohoda obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky nespôsobuje jej neplatnosť podľa Zákona zmenkového a šekového, avšak zakladá dôvodnú obranu vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale aj indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa ustanovenia § 4 ods.6 zák. 258/2001 Z.z. prijať. Pritom žalobcovi muselo byť pri indosácii zmenky od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zrejmé, že ak sú zmenkovými dlžníkmi výlučne fyzické osoby a ak boli na zmenkách uvedené čísla zmluvy, že tieto boli vystavené na zabezpečenie návratnosti peňažných prostriedkov pre pôvodného majiteľa prevádzanej zmenky, ktorý bol aj veriteľom dlžníka, inak by nebol mal informácie o tom, koľko zo zmenkovej sumy na splátky úveru už dlžník spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zaplatil a o akú sumu zníži ním uplatňovaný nárok zo zmenky. Musel preto vedieť, že sa jedná o zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, keď v niektorých návrhoch žaloval nielen znížené sumy o splátky úveru, ale aj len zmenkovú úroky a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladov predložených mu zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. Vedel nielen to, že sa jedná o zmenky „na rad“, keďže boli na neho indosované, ale aj to, že medzi dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bez ktorej by len ťažko mohol zo samotnej zmenky zistiť všetky relevantné údaje pre uplatnenie nárokov zo zmenky. 78. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že záväzok žalovaného ako spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol pôvodný majiteľ previesť na nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol. Kauzálne námietky vznesené žalovaným sú pre rozpor Dohody o vyplnení zmenky so zákonom dôvodné a žalovaný ako dlžník nie je povinný majiteľovi na zmenku plniť. 79. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je vecne správne, preto ho podľa § 388 ods. 1 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. 80. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.2 a § 262 ods.1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v prvostupňovom aj odvolacom konaní úspešný. 81. O výške náhrady trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie. 82. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).