Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/354/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206677 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714206677.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov senátu JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: X. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. P. č. XXXX/X, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 185,16 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX 13197/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 15Er/300/2014-61 zo dňa 05.10.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 03822/13 zo dňa 29.07.2013. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere neúplnou zmenkou vystavenou dňa 14.06.2011 povinným v prospech oprávneného ako remitenta. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť z rozhodcovskej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania dňa 14.06.2011. 3. Súd prvej inštancie v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal predložený exekučný titul a mal za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj oprávnený tým, že dňa 21.01.2016 doručil súdnemu exekútorovi Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa cit. ustanovenia Exekučného poriadku je exekučný súd povinný skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a prípade kladného zistenia, posúdiť vecnú správnosť exekučného titulu z hľadiska kritérií obsiahnutých v uvedenom zákonnom ustanovení. 4. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, ktorá bola zabezpečená zmenkou, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Súd mal teda preukázané, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 5. Preto nehodnotil ako správne právne posúdenie rozhodcovského súdu, keď mal za to, že zmluva o úvere zo dňa 14.06.2011 nie je spotrebiteľskou zmluvou a v súvislosti so spotrebiteľskou povahou právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným neprihliadol na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 191/1950 Zb. (Zmenkový a šekový zákon), ktorý v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi účastníkmi exekučného konania výslovne zakazoval splnenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenkou. Zmenku vystavenú povinným súd prvej inštancie posúdil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu. 6. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že súčasťou zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPÚ“), v čl. 13 ktorých je upravená dohoda o vyplňovacom práve zmeniek. Platné uzavretie dohody o vyplňovacom práve je nevyhnutným predpokladom platného vystavenia zmenky a možnosti priznania nároku z takejto zmenky. Exekučný súd preto skúmal, či bola Dohoda o vyplnení zmeniek v zmluve o úvere uzavretá platne, konkrétne, či sa v prípade tejto dohody nejedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Predovšetkým súd uviedol, že dohoda o vyplnení zmeniek nebola dojednaná medzi účastníkmi zmluvy o úvere individuálne a nie je zrejmé, či spotrebiteľ mal možnosť zmluvu o úvere uzavrieť bez tejto dohody, pretože táto bola začlenená medzi ostatné ustanovenia vopred pripravených VPPÚ. 7. Ďalej zistil, že v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania absentuje okrem iného aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN). Za nekalú obchodnú praktiku súd považoval aj skutočnosť, že povinný musel vyplniť blankozmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy. Dôsledkom uzavretia dohody o vyplnení zmenky bolo, že dodávateľ získal možnosť uplatniť pred rozhodcovským súdom nárok zo zmenky, a to tak, že mohol sám vyplniť zmenkovú sumu, ktorá pozostávala aj z nezaplateného poplatku za poskytnutie úveru vo výške 96,5% úverovej istiny, na ktorý v dôsledku absencie RPMN v zmluve dodávateľ nemal nárok a ďalších nárokov na základe hrubo nevyvážených zmluvných ustanovení, ktoré sú spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Súd prvej inštancie zdôraznil, že neprijateľnosť Dohody o vyplnení zmeniek bola daná vzhľadom na obsah zmluvy o úvere už v čase jej uzavretia. Dohodu o vyplnení zmeniek potom súd hodnotil ako absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. 8. V závere súd prvej inštancie vytkol rozhodcovskému súdu, že v konaní neprihliadol na korektív dobrých mravov vo vzťahu k jednotlivým zápisom na zmenke. Povinný ako vystaviteľ zmenky vyplnil zmenku, v ktorej bola predformulovaná výška zmenkového úroku 0,25 % denne, t.j. zaviazal sa k odplate majiteľovi zmenky vo výške 91,25 % ročne, teda v sume, ktorá za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy. Uvedené je podľa názoru súdu v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku je preto ako priečiacu sa dobrým mravom nutné považovať v zmysle § 39 za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky mal rozhodcovský súd prihliadnuť ex offo aj bez návrhu. Za rozporné s dobrými mravmi súd hodnotil aj vyplnenie samotnej zmenkovej sumy, ktorej súčasťou je aj nezaplatený poplatok za poskytnutie úveru v celkovej výške 96,5% úverovej istiny pri splatnosti 12 mesiacov. Zároveň, ako bolo vyššie uvedené, oprávnený pre absenciu RPMN v zmluve o úvere nemal na nezaplatený poplatok zákonný nárok. 9. Pretože rozhodcovský súd neprihliadol v konaní, v ktorom vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, na neprijateľné zmluvné podmienky, neprípustnosť použitia zmenky ani rozpor s dobrými mravmi, v dôsledku čoho spotrebiteľovi neposkytol náležitú ochranu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.03.2014 zamietol. 10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. V odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“). Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. 11. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. 12. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 13. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že s účinnosťou od 01.07.2016 vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9 a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach. 14. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP. 16. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 19. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 20. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. 21. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 22. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. 23. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného ku dňu 14.06.2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. 24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 14.06.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 26. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 27. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 28. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 29. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 31. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1, ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. 32. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach, v ktorých do účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. nebolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou - spotrebiteľom. 33. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere uzavretá dňa 14.06.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ust. § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení činnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu podľa tohto zákona. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom rozhodcovský súd naň pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol. 34. Neprihliadol ani na to, že v úverovej zmluve nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru ani na to, že jej súčasťou neboli podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba, ani RPMN - ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 písm. j/. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. 35. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmeniek začlenenej do čl. 13 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. bol povinný pri vystavení blankozmeniek, ktoré síce v tom čase úplnými zmenkami ešte neboli (zmenkou sa prvá z nich sa stala doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako vyplýva z Dohody o vyplnení zmeniek, mali zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovali splnenie spotrebiteľského úveru. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmeniek, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jeho prospech zmenky bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenky, že tieto sú vystavené výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenky, a teda že sa nejedná o zmenky „nie na rad“, teda tzv. rektazmenky a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmeniek na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie povinného, a tým aj možnosť jeho obrany. 36. Dohoda o vyplnení zmeniek uzavretá medzi oprávneným a povinným bola vyhotovená vopred na predtlačenom formulári rovnako ako aj zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmeniek povinným, pričom tento dôležitý údaj, že povinný vystavuje blankozmenky, výslovne v Dohode o vyplnení zmeniek neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol povinný zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby veriteľ mohol do niektorej z blankozmeniek vyplniť údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému nebola Dohoda o vyplnení zmeniek predložená na podpis, rovnako ani VPPÚ. Dohoda o vyplnení zmeniek tak nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky znaky neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmeniek neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. 37. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere medzi oprávneným a povinným, ale najmä na to, že použitie zmenky nebolo podľa zákona o spotrebiteľských úveroch prípustné, keďže § 17 ods. 3 tohto zákona v znení platnom ku dňu vystavenia zmeniek vylučoval možnosť zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou. 38. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní ne/spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil len na konštatovanie, že tento právny vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný vyznačil v predtlačenom texte zmluvy o úvere, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. 39. Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením súdu prvej inštancie, že rozhodcovský súd pri svojej rozhodovacej činnosti nezohľadnil obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý nachádza svoje uplatnenie v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. 40. Zabezpečenie splnenia nároku oprávneného zo spotrebiteľského úveru zmenkami aj napriek tomu, že to zákon nepripúšťa a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom súd neprihliadne na neprípustnosť použitia zmenky, na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve ani na rozpor s dobrými mravmi a vydá exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak ako sa stalo v prejednávanej veci, je zákonným dôvodom, pre ktorý súd zamietne žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. 41. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).