Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/163/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206841 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714206841.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobkyne Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX, 962 05, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, 040 01, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 83,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresnému súdu Zvolen č.k. 11C/173/2015-80 zo dňa 09.10.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta. Žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 83,- Eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 83,- Eur od 10.05.2014 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok) a žalovanému uložil aj povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 49,28 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet jej právneho zástupcu. Okresný súd posúdil vec podľa §1 ods. 2, 3 písm. f), §9 ods. 2 písm. a), písm. f), i), j), k), §11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, §451 ods. 1, 2, §107 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“). Konštatoval, že žalobkyňa uzatvorila dňa 13.06.2011 zmluvu o úvere so žalovaným, na základe ktorej jej poskytol finančné prostriedky vo výške 100,- Eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 68,- Eur, t. j. celkom 168,- Eur v 6 mesačných splátkach po 28,- Eur, počnúc dňom 15.07.2011. Súd dospel k záveru, že zmluva medzi stranami je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z.. Pri preskúmaní zmluvy súd zistil, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa §9 ods. 2 písm. a) až k), r) až y) a §10 ods. 1. Keďže vo veci rozhodoval o námietke miestnej príslušnosti Krajský súd Bratislava v uznesení č. k. 6NcC/16/2015-34 zo dňa 26.03.2015 (č.l. 34 až 35 spisu), ktorý v odôvodnení jednoznačne uviedol, z akých dôvodov považuje uzavretú úverovú zmluvu za spotrebiteľskú, okresný súd sa stotožnil s týmto odôvodnením a v plnom rozsahu naň poukázal. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru a po oboznámení sa s predloženými prehľadmi čerpania a splátok úveru súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa čerpala úver vo výške 100,- Eur, splatila 183,- Eur, keď dňa 11.08.2011 zaplatila 15,- Eur a 28,- Eur, t.j. spolu 43,- Eur, dňa 18.11.2011 zaplatila 28,- Eur a dňa 12.12.2011 splatila sumu 112,- Eur. Žalovanému vznikol nárok na vrátenie 100,- Eur a 83,- Eur prijal bez právneho dôvodu. Námietku premlčania neakceptoval, pretože žalovaný nepreukázal márne uplynutie 2-ročnej subjektívnej lehoty, pretože nepreukázal, ktorým dňom sa žalobkyňa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia. Preto súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie, stanovenej vo výzve, ktorú adresovala žalobkyňa žalovanému, t.j. od 10.05.2014 v súlade s ustanovením §517 ods. 2 OZ s poukazom na §3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. s poukazom na prechodné ustanovenie obsiahnuté v §10c tohto nariadenia, t.j. vo výške 8,25% ročne. O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte len „O.s.p.“) a úspešnému účastníkovi v konaní, t.j. žalobkyni, priznal náhradu trov právneho zastúpenia. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami nie je zmluvou spotrebiteľskou a v prejednávanej veci bolo potrebné použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom a vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétne ustanovenia. Žalobkyni nemožno prisúdiť status spotrebiteľa, pretože úver jej bol poskytnutý na výkon povolania, ako to vyplýva z listinných dokladov. Rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, stanovená zákonom. Súd prvej inštancie sa nezaoberal odôvodnením námietky premlčania, vznesenej v jeho vyjadrení, požadovaný nárok žalobkyne sa premlčal v subjektívnej premlčacej lehote dňom 12.12.2013, pričom žalobkyňa sa so žalobou o zaplatenie obrátila na súd až dňa 14.05.2014. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Okresný súd rozhodol právne a vecne správne, pre začatie subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Tieto skutočnosti sa žalobkyňa dozvedela na prvej porade so svojím právnym zástupcom, konaným dňom 01.05.2014; uplatnila si teda právo v dvojročnej subjektívnej lehote. V prípade úspechu žiadala priznať náhradu trov právneho zastúpenia aj v odvolacom konaní. 4. Odvolanie žalovaného bolo súdu prvej inštancie doručené za účinnosti zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“), účinným od 01.07.2016, ktorého §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle §380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §388 C. s. p. zmenil z nasledovných dôvodov: 6. Podľa §388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. 7. Odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne skutkovo, ale nesprávne právne posúdil; jeho rozhodnutie inak zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, vyplývajúcemu z listín, doložených v súdnom spise a je riadne odôvodnené v súlade s §220 C.s.p.. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, uvedené v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa právnej relevantnosti zmluvy o úvere v prejednávanom prípade sú správne. Krajský súd sa v podrobnostiach s jeho odôvodnením stotožňuje a na ne odkazuje. Právny vzťah účastníkov, založený na základe zmluvy o úvere zo dňa 13.06.2011, je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj podľa §52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. 8. Odvolateľ výslovne popiera právny status žalobkyne ako spotrebiteľa; s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Žalobkyňa je v zmluve označená menom a priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, čo ju jednoznačne identifikuje ako občana - fyzickú osobu, ktorá pri podpise zmluvy nekonala ako subjekt v rámci podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti, hoci z úverovej zmluvy vyplýva, že úver mala brať na výkon povolania. Zo žiadnych listinných dôkazov, obsiahnutých v spise nevyplýva, že by úver mal byť použitý na nákup technického zariadenia. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, spočívajúci v tom, že úver v danom prípade je bezúročný a bez poplatkov z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Potom nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka vychádza zo správne a náležite súdom zisteného skutkového stavu. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 13.06.2011 zmluvu, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 100,- Eur; odplata bola dohodnutá na sumu 83,- Eur, t.j. žalobkyňa sa spolu zaviazala vrátiť 183,- Eur v 12 mesačných splátkach po 68,- Eur; dňa 11.08.2011 zaplatila 15,- Eur a 28,- Eur, 18.11.2011 28,- Eur a 12.12.2011 sumu 112,- Eur. Potiaľto sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. 10. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným však odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobkyne je premlčaný. Síce súd prvej inštancie správne konštatoval, že vzhľadom na občianskoprávny charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné posudzovať aj premlčanie podľa Občianskeho zákonníka (§107 a nasledujúcich), ale nesprávne vyhodnotil počítanie premlčacích lehôt, resp. začiatok ich plynutia. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu - subjektívnu (§ 107 ods. 1) a objektívnu (§ 107 ods. 2); tieto premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe; subjektívna premlčacia doba je dvojročná, objektívna premlčacia doba je trojročná alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčacia, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba. 11. Žaloba bola na súd prvej inštancie podaná dňa 14.05.2014; prvá splátka úveru bola žalobkyňou zaplatená 11.08.2011 a posledná dňa 12.12.2011, čím bol splatený celý dlh. V prejednávanej veci preto subjektívna lehota žalobkyni uplynula dňa 12.12.2013, t.j. už v tomto čase mala vedomosť, kto sa obohatil na jej úkor aj v akej výške, a mala možnosť sa svojho nároku domáhať súdnou cestou. Žalobkyni uplynula subjektívna lehota a žalovaný namietol premlčanie nároku. Neobstojí námietka žalobkyne, že vzhľadom na úmysel žalovaného je potrebné prihliadať na desaťročnú premlčaciu lehotu, pretože takýto úmysel žalovaného okrem svojich tvrdení nijako nepreukázala. Súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď žalobe vyhovel, pretože premlčaný nárok vzhľadom na námietku žalovaného nemožno súdom priznať. 12. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené zmenil, a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým. V konaní pred prvostupňovým súdom si úspešný žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy zo spisu nevyplývajú. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešný žalovaný v odvolacom konaní nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle §262 ods. 1 C.s.p., 255 ods. 1 C.s.p., 396 ods. 1 C.s.p., pretože si trovy odvolacieho konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy zo spisu nevyplývajú. 14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).