Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/429/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206850 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714206850.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne Q. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XXXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 847,00,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/79/2014-98 zo dňa 15. 05. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 15. 05. 2015 žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala voči žalovanému zaplatenia 847 Eur s príslušenstvom zamietol (prvý výrok). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). 1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia 847 Eur s 8,25 %-ným úrokom z omeškania ročne za dobu omeškania od 10. 05. 2014 do zaplatenia. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej so žalovaným dňa 23. 07. 2010 jej tento poskytol finančné prostriedky vo výške 800 Eur. V rámci tohto zmluvného vzťahu na účet žalovaného zaplatila s sumu 1.647 Eur, teda o 847 Eur viac, ako jej bol poskytnutý úver. Z tohto dôvodu došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Vydania tohto bezdôvodného obohatenia sa preto domáhala v tomto spore. 1. 3. Následne súd prvej inštancie poukázal na vzájomné stanoviská a vyjadrenia strán sporu a na konkrétne zákonné ustanovenia (§ 101, § 107 ods. 1, 2 a § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) a konštatoval, že „na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Predovšetkým súd poukazuje na tú skutočnosť, že čo sa týka samotnej podstaty vydania bezdôvodného obohatenia s poukázaním na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, v prípade, ak by nešlo o premlčanie pohľadávky a keby toto premlčanie nebolo zo strany žalovaného namietnuté, súd by vymáhanú sumu žalobkyni priznal. Súd mal teda preukázané to, že zo strany žalovanému bol žalobkyni poskytnutý úver, ktorý v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže v tejto zmluve o spotrebiteľskom úvere absentovali náležitosti, sa mal považovať za bezúročný a bez poplatkov a preto tú sumu, ktorú žalobkyňa navyše zaplatila žalovanému by bol povinný vydať. Vzhľadom však na inštitút premlčania, ktorý má charakter ten, že premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého sa musí uplatniť nárok na súde a uplynutím tohto času tento nárok zaniká, ak je vznesená námietka premlčania, súd má za to, že nárok žalobkyne nie je možné mu priznať, keďže žalovaný jej nárok namietol z dôvodu premlčania. V prípadoch, keď sa namietne premlčanie, súd neskúma samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu a v tomto prípade sa uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie a nevykonáva sa ďalšie dokazovanie. Čo sa týka samotného plynutia premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky, od kedy sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr v zmysle odstavca 2 tohto zákonného ustanovenia za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (...) ... keďže podľa súdu uplynula objektívna trojročná premlčacia lehota, súd na subjektívnu premlčaciu lehotu neprikladal až taký význam, t. j. kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, kto sa na jej úkor obohatil a že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Objektívna premlčacia lehota začína vždy plynúť od vzniku, kedy došlo k samotnému bezdôvodnému obohateniu a súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že k samotnému obohateniu došlo zaplatením poslednej splátky žalobkyňou žalovanému a nasledujúcim dňom od zaplatenia tejto splátky si mohla žalobkyňa uplatniť svoje právo na súde. Od tohto dátumu začala plynúť objektívna trojročná lehota, ktorá uplynula dňa 14. 06. 2013. Na základe tej skutočnosti, že žalobkyňa doručila žalobu súdu až dňa 14. 05. 2014, t. j. po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty, súd žalobu zamietol.“ 1. 4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a konštatoval, že žalovaný bol v spore úspešný a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovanému však trovy konania nevznikli preto mu náhradu trov konania nepriznal. 2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo (aktuálne - nárok) na náhradu trov odvolacieho konania. 2. 2. V odôvodnení odvolania namietala, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal premlčanie uplatňovaného nároku v subjektívnej (dvojročnej) premlčacej dobe a nedovolával sa jeho premlčania v objektívnej (trojročnej) premlčacej dobe. Preto sa vo svojom vyjadrení zo dňa 30. 8. 2014 vyjadrovala len ku skutočnostiam rozhodným pre posúdenie vznesenej námietky premlčania plnenia z bezdôvodného obohatenia v subjektívnej dvojročnej lehote. Nemala žiaden dôvod vyjadrovať sa k prípadnému premlčaniu uplatňovaného nároku v objektívnej trojročnej lehote, o to viac, že na uvedenú skutočnosť žalovaný nepoukázal. V zmysle platnej právnej úpravy sa súd môže zaoberať otázkou premlčania iba v prípade vznesenej námietky premlčania nároku v subjektívnej alebo objektívnej dobe. V tomto prípade má za to, že prvoinštančný súd konal svojvoľne, keď posúdil jej nárok ako nárok uplatnený po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby bez toho, aby na takúto skutočnosť upozornil sám žalovaný vznesením námietky premlčania v trojročnej objektívnej lehote. 2. 3. Okrem toho žalobkyňa v odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné vzhľadom na jeho nedostatočné odôvodnenie. Uviedla, že súd v odôvodnení rozhodnutia len stroho konštatoval uplynutie trojročnej premlčacej lehoty, pričom vôbec nezdôvodnil na základe akých skutočností dospel k takémuto názoru, a najmä za vôbec nevenoval posúdeniu konania žalovaného v súvislosti s úmyselným konaním, ktoré má za následok aplikovanie 10 ročnej premlčacej lehoty. Má za to, že ak prvoinštančný súd riešil otázku uplynutia objektívnej premlčacej lehoty bez akéhokoľvek odôvodnenia, resp. bez samotného vznesenia námietky premlčania v objektívnej dobe zo strany žalovaného, mal sa zaoberať taktiež možnosťou aplikovania 10 ročnej objektívnej lehoty z dôvodu úmyselného konania žalovaného. 2. 4. V závere odôvodnenia odvolania žalobkyňa uviedla, že je presvedčená o tom, že konaním prvoinštančného súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnila to tým, že ak mal prvoinštančný súd za sporné, akú námietku premlčania žalovaný vzniesol, resp. ak mal v úmysle hodnotiť žalovaným vznesenú námietku premlčania ako námietku premlčania tak v subjektívnej ako aj objektívnej dobe, mal ju na to v záujme zachovania rovnakého postavenia sporových strán v konaní upozorniť, resp. mal ju vyzvať na vyjadrenie sa k námietke premlčania v objektívnej dobe. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 4. Odvolanie žalobkyne bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“ 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. 6. V prejednávanom spore je nesporné, že žalobkyňa sa domáhala uplatňovaného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia a že žalovaný vzniesol v priebehu súdneho sporu námietku premlčania, keď vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02. 06. 2014 (č. l. 11 až 12 spisu) explicitne uviedol že uplatňovaný nárok „podlieha zákonnej premlčacej lehote“. Ide o relevantnú (všeobecnú) námietku premlčania, ktorá vo svojej podstate subsumuje jednak námietku premlčania v subjektívnej premlčacej dobe, tak i námietku premlčania v objektívnej premlčacej dobe. Skutočnosť, že v ďalšej časti vyjadrenia používa argumentáciu týkajúcu sa plynutia subjektívnej premlčacej doby je teda irelevantná. Podstatné je to, že vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa súd musí vysporiadať. 7. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd nesúhlasí s argumentom žalobkyne, že postupom prvoinštančného súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým jej žalobu zamietol z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej doby, je prekvapivé. 8. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne uvedenou v odvolaní, že v prejednávanom spore plynie podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ desaťročná premlčacia doba, pretože v tomto prípade ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného, nakoľko úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie neuvedeným ročnej percentuálnej miery nákladov a ďalších zákonom predpísaných náležitosti v úverovej zmluve preukázaný nebol. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto pri posúdení úmyslu žalovaného je potrebné vychádzať z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Podľa § 15 Trestného zákona je zavinenie budované na dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa OZ ide vtedy ak ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide ak ten, kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane bol s takýmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu žalovaného získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia žalobkyne o zaužívaní praxe žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe takejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň mohol byť uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalovaný uzavrel so žalobkyňou predmetnú zmluvu o úvere podľa typového označenia v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Jedná sa o úverové zmluvy, kde sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Je nesporné, že žalovaný skutočne chcel získať na základe zmluvy o úvere odplatu vo forme poplatku a úrokov za poskytnutý úver, ale táto skutočnosť ešte sama o sebe nepreukazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Neobstojí ani argumentácia žalobkyne, že aj v iných prípadoch konal obdobným spôsobom. Vzhľadom na uvedené okolnosti dospel odvolací súd k záveru, že nie je možné v danej veci aplikovať na beh plynutia premlčacej lehoty desaťročnú premlčaciu dobu. 9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. 10. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a keďže existenciu trov odvolacieho konania žalovaného nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu, náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).