Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/161/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208331 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714208331.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu v právnej veci žalobcu UK Profit, spol. s r.o., so sídlom Hornočermánska 797/59, 949 01 Nitra, IČO: 35 937 815, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Advokátska kancelária Zmeková & Partners, so sídlom Zámocká 18, 811 01 Bratislava, proti žalovanému Z. O., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom N. XXXX/ XXX, XXX XX Zvolen o zaplatenie sumy 112,50 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/169/2014 - 102 zo dňa 15. októbra 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 112,50 eur, príslušenstvo v sume 12,12 eur a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 112,50 eur od 28. septembra 2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštačný súd“) žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný uzatvoril dňa 04. septembra 2006 so N. N., a.s., so sídlom N. S. 4, XXX XX G., F.: XX XXX XXX ako bankou (ďalej ako „Banka“) Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby (ďalej ako „Zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bankových produktov žalovanému Bankou, spočívajúcich v založení účtu, poskytovaní elektronických služieb k účtu, vydaní platobnej karty a poskytnutí povoleného prečerpania k účtu. Žalovaný v Zmluve vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, s Obchodnými podmienkami pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, s Obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používaní elektronických služieb a platobných kariet a s Obchodnými podmienkami banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám, nepodnikateľom. Zmluvné strany sa v Zmluve dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy súvisiace so zmluvou sa budú spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaný prekročením rámca povoleného prečerpania porušil obchodné podmienky, čím vznikla Banke pohľadávka z nepovoleného prečerpania. Nakoľko žalovaný pohľadávku z nepovoleného prečerpania neuhradil, Banka poskytnuté povolené prečerpanie účtu v súlade s obchodnými podmienkami zastavila a následne dňa 06. júna 2013 účet žalovaného založený na základe Zmluvy zrušila. Ku dňu zrušenia účtu bola dlžná istina v sume 112,50 eur, riadny úrok v sume 0,03 eur, zmluvný úrok z omeškania v sume 10,37 eur a zákonný úrok z omeškania v sume 1,72 eur. Žalovaný naposledy čerpal finančné prostriedky z účtu dňa 26. januára 2010, po tomto dátume neuskutočnil z tohto účtu žiadne čerpanie finančných prostriedkov. Pohľadávku z nepovoleného prečerpania účtu postúpila Banka dňa 27. septembra 2013 na spoločnosť O. P. U., s.r.o., IČO: XX XXX XXX (ďalej ako „právny predchodca žalobcu“). Banka Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11. októbra 2013 žalovanému oznámila, že pohľadávku z nepovoleného prečerpania účtu č. XXXXXXXXXX v sume 124,62 s príslušenstvom postúpila na právneho predchodcu žalobcu a súčasne vyzvala žalovaného, aby záväzok z nepovoleného prečerpania účtu od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradil výlučne tejto spoločnosti. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08. septembra 2014 postúpil právny predchodca žalobcu nesplatenú pohľadávku žalovaného na žalobcu. 1.2 Prvoinštančný súd v prvom rade poukázal na skutočnosť, že Zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej ako „Obchodný zákonník“). Vzhľadom na to, že jedna zo zmluvných strán (žalovaný) vystupovala ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, prvoinštančný súd posúdil Zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a vzťahy z nej vyplývajúce posudzoval ďalej v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“) a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 01. mája 2014 (ďalej ako „zákon č. 250/2007 Z.z.“). S poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol súd prvej inštancie aj bez návrhu žalovaného na premlčanie predmetného nároku a začiatok a plynutie premlčacej doby posudzoval pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní. Za udalosť určujúcu začiatok plynutia premlčacej doby určil súd prvej inštancie deň, kedy žalovaný naposledy čerpal finančné prostriedky z účtu, t. j. 26. januára 2010. Nasledujúci deň (27. január 2010) bol teda dňom kedy sa mohlo právo vykonať prvý raz a týmto dňom aj začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá uplynula dňa 27. januára 2013. Keďže žalobu podal žalovaný dňa 11. júna 2014, súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu ako oneskorene podanú. 1.3 Súd prvej inštancie rozhodol o veci samej ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „O. s. p.“) v znení účinnom do 30.06.2016, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech, prizná mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania potrebných na účelné bránenie svojho práva voči účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný bol v konaní úspešný, keďže si však žiadne trovy neuplatnil, súd prvej inštancie mu žiadne trovy nepriznal. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie v plnom rozsahu. Podanie odvolania odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O. s. p.). Žalobca tvrdil, že právo na zaplatenie pohľadávky voči žalovanému premlčané nebolo. Podľa jeho názoru mal prvoinštančný súd posudzovať premlčanie podľa zrušenia účtu a nie podľa posledného čerpania z účtu. Rozhodný pre začiatok plynutia premlčacej doby bol teda dátum 06. jún 2013. Žalobca poukázal aj na fakt, že žalovaný sa ešte dňa 15. mája 2013 pokúsil zrealizovať trvalý platobný príkaz, z čoho vyplýva, že mal ďalší záujem účet používať. Na základe uvedeného navrhol žalobca odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 5. V zmysle § 379 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania; žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu. Odvolací súd je v zmysle § 383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 6. Podľa čl. 11.1 Obchodných podmienok N. N., a.s., pre poskytovanie splátkových kontokorentých úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom účinných od 01. februára 2006, dlžník je povinný splatiť Pohľadávku Banky spôsobom podľa bodu 11.4 najneskôr v deň konečnej splatnosti Povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku Povoleného prečerpania podľa bodu 9.5 alebo deň uvedený v Oznámení Banky o zastavení Povoleného prečerpania. 7. Podľa čl. 9.5 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom účinných od 01. februára 2006, povolené prečerpanie zaniká momentom zániku Úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo Povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom stanoveným Bankou v Oznámení o poskytnutí Povoleného prečerpania alebo v inom Oznámení týkajúcom sa povoleného prečerpania. 8. Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 9. Právo sa podľa § 100 Občianskeho zákonníka premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 10. Po preskúmaní spisu a rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva uzatvorená medzi Bankou a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou. Je nepochybné, že prvoinštančný súd postupoval vhodne, keď aj napriek ustanoveniu v Zmluve, ktoré hovorí, že vzájomné právne vzťahy súvisiace so Zmluvou sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, použil ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa a ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaný v predmetnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a Banka ako dodávateľ, osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri aplikácii relevantného zákonného ustanovenia (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) postupoval súd prvej inštancie správne keď skúmal premlčanie nároku aj bez návrhu žalovaného. Súd je oprávnený aj bez návrhu spotrebiteľa prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, aj keď sa spotrebiteľ tejto ochrany osobitne nedovoláva. Keďže jedna zmluvná strana mala postavenie spotrebiteľa, bola na mieste aj aplikácia ustanovení § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka o premlčaní. Súd prvej inštancie však nesprávne posúdil začiatok plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby ohľadom nároku žalobcu. Prvoinšntančný súd označil za okamih určujúci začiatok premlčacej doby posledný deň kedy žalovaný plnil v prospech Banky. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Trojročná objektívna premlčacia doba plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd považuje za tento okamih posledný deň splatnosti pohľadávky z povoleného prečerpania. Podmienky splatnosti povoleného prečerpania boli upravené v ustanoveniach Obchodných podmienok N. N., a.s., pre poskytovanie splátkových kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom účinných od 01. februára 2006 (ďalej ako „Obchodné podmienky“). Žalovaný podpisom Zmluvy vyhlásil, že sa s predmetnými Obchodnými podmienkami riadne oboznámil. V zmysle čl. 11.1 Obchodných podmienok je dlžník povinný splatiť Pohľadávku Banky spôsobom podľa bodu 11.4 najneskôr v deň konečnej splatnosti Povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku Povoleného prečerpania podľa bodu 9.5 alebo deň uvedený v Oznámení Banky o zastavení Povoleného prečerpania. Podľa čl. 9.5 Obchodných podmienok zaniká povolené prečerpanie momentom zániku Úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo Povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom stanoveným Bankou v Oznámení o poskytnutí Povoleného prečerpania alebo v inom Oznámení týkajúcom sa povoleného prečerpania. Odvolací súd po preskúmaní dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie konštatuje, že určiť konečnú splatnosť povoleného prečerpania podľa oznámenia o poskytnutí, zastavení povoleného prečerpania alebo iného oznámenia týkajúceho sa povoleného prečerpania nebolo možné, nakoľko takýto listinný dôkaz, ani iný odkaz na obdobný dokument nebol pri dokazovaní na súde prvej inštancie vykonaný a ani nebol žiadnou zo strán sporu navrhnutý na vykonanie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd posúdil zánik povoleného prečerpania podľa čl. 9.5 Obchodných podmienok, a teda podľa zániku Úverovej zmluvy. Povolené prečerpanie bolo poskytnuté žalovanému Bankou k bežnému účtu v rámci balíka produktov. Čl. 9.5 Obchodných podmienok síce ustanovuje, že zánik povoleného prečerpania sa viaže k zániku Úverovej zmluvy, avšak keďže predmetné Obchodné podmienky boli súčasťou Zmluvy, z uvedeného analogicky vyplýva, že zánik povoleného prečerpania sa neviaže výlučne k zániku úverovej zmluvy, ale k zániku akéhokoľvek produktu alebo balíčka produktov, v rámci ktorého bolo povolené prečerpanie poskytnuté, teda v predmetnom prípade k zmluve o balíčku k bežnému účtu. Vzhľadom na uvedené sa právo žalobcu mohlo vykonať prvý raz deň po splatnosti povoleného prečerpania, t.j. deň po zrušení bežného účtu, ktorým je 06. jún 2013. Trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 07. júna 2013 a uplynula dňa 07. júna 2016. Keďže žaloba bola podaná žalobcom na súd prvej inštancie dňa 11. júna 2014, odvolací súd konštatuje, že bola podaná riadne a včas a v tejto súvislosti preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 11. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C. s. p. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 112,50 eur, príslušenstvo v sume 12,12 eur a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 112,50 eur od 28. septembra 2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Príslušenstvo v sume 12,12 eur pozostáva z riadneho úroku v sume 0,03 eur, zmluvného úroku z omeškania v sume 10,37 eur a zákonného úroku z omeškania v sume 1,72 eur, vyčíslené Bankou ku dňu postúpenia pohľadávky. 12. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 262 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1, C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia konštatuje, že v konaní mal plný úspech žalobca, z toho dôvodu mu priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôsledku miery úspechu žalobcu v odvolacom konaní mu odvolací súd priznáva aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).