Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/355/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208845 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714208845.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. N. XXXX/XX, XXX XX V. - D., za účasti občianskeho združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/A, do 30.06.2016 vystupujúci ako vedľajší účastník na strane žalovaného (ďalej aj „občianske združenie" alebo „vedľajší účastník"), v konaní o zaplatenie 2.272,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/130/2014-97 zo dňa 27.01.2016, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 304,04 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, p o t v r d z u j e . II. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd pre späťvzatie žaloby konanie v plnom rozsahu zastavil (prvý výrok), žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok), žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 304,04 Eur (tretí výrok), a žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok za žalobu vo výške 129,30 Eur (štvrtý výrok). Pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného vychádzal z §146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“) a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške. Keďže si vedľajší účastník trovy právneho zastúpenia vyčíslil riadne a včas, okresný súd na ich úhradu zaviazal žalobcu, ktorý zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. 2. Proti uzneseniu okresného súdu do výroku o trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. Okresný súd podľa neho vec nesprávne právne posúdil. V prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva; poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 15/2014 zo dňa 14.03.2015 a sp. zn. 6 MCdo 5/2013 zo dňa 19.03.2014. Podania vedľajšieho účastníka označil za nadbytočne sa opakujúce, bez uvedenia nových, významných skutočností, vzťahujúcich sa na predmet sporu. Vedľajší účastník, ako právnická osoba s predmetom činnosti „ochrana práv spotrebiteľov“, má byť zo svojej podstaty schopný poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní a nemá sa dávať zastupovať advokátom. Združenie vstupuje do množstva konaní, pričom nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a jeho vstup je motivovaný ziskom finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03 bol vyslovený právny názor, že nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. 3. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Vstup občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka do konania bol opodstatnený, pretože žalobca vzal žalobu späť v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka po vstupe do konania a po prednesení argumentácie, obsiahnutej v meritórnom písomnom podaní, ktoré bolo účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Pokiaľ by združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu až znefunkčneniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov, čo by len vyhovovalo ekonomickým záujmom žalobcu, ako aj ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami. Trovy konania, ktoré vedľajšiemu účastníkovi v súvislosti s konaním vznikli, sú objektívne, účelné a nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke, ako sa to tvrdí odvolateľ. Vedľajší účastník, ako občianske združenie, zložené prevažne z laikov v oblasti práva, má právo vystupovať v súdnom konaní proti dodávateľom zastúpené advokátmi. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 5. Žalobca podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. 7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 8. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 2.272,25 Eur s príslušenstvom. Na strane žalovaného vstúpil do konania vedľajší účastník oznámením dňa 01.10.2014; námietku neprípustnosti žalobcu ohľadom vstupu vedľajšieho účastníka okresný súd zamietol uznesením č.k. 8C/130/2014-42 zo dňa 13.02.2015; elektronickým podaním zo dňa 12.01.2016 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu. 9. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné vyhodnotiť procesné postavenie občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného z pohľadu nároku na trovy konania v prejednávanej veci vzhľadom na nadobudnutie účinnosti zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku od 01.07.2016 v súvislosti so skutočnosťou, že tento nový procesný predpis obsahovo neprevzal inštitút vedľajšieho účastníka z pôvodnej zákonnej úpravy. Krajský súd vychádza z právneho názoru, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku procesné postavenie vedľajšieho účastníka absolútne nezaniklo; podľa §470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (t.j. vrátane právneho účinku doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktorým vzniklo vedľajšie účastníctvo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku). Nová právna úprava síce vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ale jej ustanovenia sa môžu uplatniť v plnom rozsahu až pri odvolaniach, podaných po 01.07.2016, inak by boli porušené legitímne očakávania strán konania a právna istota (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 64/2016 zo dňa 14.07.2016). Pre účely ďalšieho konania tak zostali zachované všetky procesné úkony, vykonané vedľajším účastníkom na strane žalovaného, ktorý vstúpil do konania za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 11. V predmetnom prípade bola pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania namieste aplikácia § 146 ods. 2 O. s. p., ako to urobil okresný súd. Vzhľadom na úspech žalovaného vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na jeho strane, ktorý bol zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil si náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov; pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia. Odvolací súd mal rovnako ako súd prvej inštancie za to, že náklady vedľajšieho účastníka, vynaložené na právnu pomoc, boli vynaložené účelne. Z chronologického prehľadu vyplýva, že práve vstup vedľajšieho účastníka do konania a kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka bolo dôvodom späťvzatia žaloby, a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. 12. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Na odvolacie námietky, či občianske združenie, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, už dala odpoveď rozsiahla súdna prax. Z §93 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, že ako vedľajší účastník sa môže popri strane konania zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie bolo do občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z. a dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa podľa poznámky 10a k § 93 ods. 2 O.s.p. považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže § 93 ods. 2 O.s.p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu má občianske združenie oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa, pričom nemusí preukazovať svoj právny záujem na výsledku, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa, mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava, upravujúca, že vedľajší účastník ma v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník právo na právnu pomoc pred súdmi; ide o základné ústavné právo, realizujúce sa v rámci civilného súdneho konania možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a teda má i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, t.j. aj na náhradu trov právneho zastúpenia. Súčasne platí, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku, vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z., účinným od 01.01.2015, bolo v §93 ods. 3 O.s.p. za prvú vetu vložená nová druhá veta (,,Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada“); predmetný zákon v tejto súvislosti nezakotvil žiadne prechodné ustanovenia; v zmysle ustálených procesných zásad sa preto zákon č. 353/2014 Z. z. v plnom rozsahu aplikuje aj na všetky neskončené súdne konania; súčasne podľa zásady zákazu priamej retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov, ktoré nastali podľa právneho stavu, účinného do 31.12.2014, zostávajú v týchto konaniach v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok, zavedených novou právnou úpravou, ktoré právna úprava, účinná do 31.12.2014 nevyžadovala. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania v plnom rozsahu (§ 387 ods.1 C.s.p.), ktoré boli nielen správne priznané, ale aj správne vyčíslené. 14. Vedľajší účastník na strane žalovaného bol úspešný aj v odvolacom konaní; má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods.1, § 262 ods.1 C.s.p. v spojení s §396 ods.1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 C.s.p.). 15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).