Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/60/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714214729 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714214729.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Združenie vlastníkov erárneho urbáru lesov, komposesorátu a zemianskeho urbáru lesov obce Lukavica Pozemkové spoločenstvo, so sídlom Topoľová 1388/1, 962 31 Lukavica, IČO: 42 314 291, právne zastúpeného JUDr. Petrom Poláčekom, so sídlom Medený Hámor 6541/15, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným I/ J. Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XXXX/XX, XXX XX K., II/ D. Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XXXX/XX, XXX XX K., obaja právne zastúpení JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom, so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, o zdržanie sa protiprávneho konania a odstránenie protiprávneho stavu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 10C/161/2014-150 zo dňa 23. 09. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žalovaní I/, II/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 23. 09. 2015 žalobu zamietol (prvý výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalobcovi I/ a žalobkyni II/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 658,08 Eur predstavujúce trovy právneho zastúpenia, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaných I/, II/ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal odstránenia protiprávneho stavu, konkrétne odstrániť z parcely E KN č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v k.ú. K., všetky svoje hnuteľné veci a nehnuteľnosti, hlavne garáž a poľnohospodárske stroje a to všetko v súlade a v hraniciach tak, ako to je graficky znázornené na vypracovanom geometrickom pláne v znaleckom posudku S.. Y. Q. č. 59/2010 zo dňa 0l. l2. 2010 a túto parcelu uviesť do pôvodného stavu v lehote l0 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a taktiež zdržať sa aj do budúcna akéhokoľvek protiprávneho konania ako aj vstupu, prechodu a prejazdu cez túto nehnuteľnosť. Aktívnu legitimáciu žalobcu súd prvej inštancie mal preukázanú z Notárskej zápisnice spísanej dňa 24. 02. 2014 na notárskom úrade Mgr. Dariny Beranovej, ktorou bol osvedčený priebeh a obsah rokovania ustanovujúceho valného zhromaždenia žalobcu konaného dňa l6. 02. 2014. Zo súpisu nehnuteľností, ktoré vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti poskytli žalobcovi za účelom jej spoločného obhospodarovania a užívania, prvoinštančný súd zistil, že medzi nimi je aj parcela, ktorá je predmetom konania, t.j. parcela KN E XXXX/X zapísaná na LV č. XXX. Nehnuteľnosti evidované na LV č.XXX pre k.ú. K., obec K., okres O., a to parcely registra C parc. č. XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/XX patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných I/, II v podiele 1/1-ina v pomere k celku. Medzi stranami nebolo sporné, že súčasťou parcely EK N XXXX/X je parcela CK N XXX/X. Žalobca sa domáhal vypratania časti parcely EK N č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX v k.ú. K., pretože tvrdil, že títo neoprávnene užívajú časť predmetnej parcely o výmere XXX m2, konkrétne parcelu KN C XXX o výmere Xm2, parcelu č. XXX/X o výmere XX m2 a parcelu č. XXX/X o výmere XXX m2. Parcela č. XXXX/X je spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj ,,Zákon o pozemkových spoločenstvách“) a táto bola spoluvlastníkmi podielov spoločnej nehnuteľnosti zverená do správy a spoločného obhospodarovania žalobcovi. Prvoinštančný súd uviedol, že pozemkové spoločenstvo vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov, resp. hospodári v lesoch a na vodných plochách, na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, resp. ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim. Rozhodovanie o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladanie s majetkom spoločenstva je zákonom zverené do pôsobnosti zhromaždenia spoločenstva, ktoré je jeho najvyšším orgánom a skladá sa zo všetkých členov spoločenstva. Vykonaným dokazovaním okresný súd nemal žiadnym spôsobom preukázané, že by valné zhromaždenie akýmkoľvek spôsobom rozhodlo o spôsobe užívania predmetného pozemku, resp. jeho časti, ktorý má byť predmetom súdneho konania. Ani v uznesení valného zhromaždenia zo dňa 11. 05. 2013 nie je k tejto otázke žiadna zmienka. V uzneseniach valného zhromaždenia zo dňa 08. 05. 2011 a 02. 05. 2010 je len uvedené, že sa ukladá výboru doriešiť parcelu č.XXXX, resp. doriešiť majetkovo právny stav na parcele č.XXXX/X. V uznesení zo dňa 04. 05. 2008 je uvedené, že sa má doriešiť parcela č.XXXX/X s p. Q. a p. B. s tým, že zhromaždenie navrhuje p. Q. prenájom urbárskej pôdy pod garážou po vzájomnej dohode s výborom. K predmetným uzneseniam nebola doložená prezenčná listina preukazujúca, či sa týchto zhromaždení zúčastnil potrebný počet členov urbárskeho spoločenstva, čiže že valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné a rovnako nie je z týchto dokladov zrejmé, či bolo rozhodované takým počtom hlasov členov spoločenstva, ktorý na dané rozhodnutie vyžaduje zákon, ani za akých podmienok by malo k prenájmu dôjsť, nie je špecifikovaný predmet nájmu, doba nájmu, výška nájomného atď. V zmysle ustanovenia § 2 ods.2 Zákona o pozemkových spoločenstvách práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, resp. vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods.1, § 9 ods. 1 až 3, 7 až 10, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 4 neustanovujú inak. Podľa názoru prvoinštančného súdu túto situáciu je možné pripodobniť § l39 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ) ohľadne rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou spoluvlastníkmi Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že zhromaždenie nerozhodlo o spôsobe užívania predmetnej časti spoločnej nehnuteľnosti, preto ani petit žaloby nekopíroval vôľu pozemkového spoločenstva, ktorú môžu a majú členovia spoločenstva prejaviť výlučne prostredníctvom rozhodnutia zhromaždenia ako jeho vrcholného orgánu. I v prípade, ak by zhromaždenie eventuálne rozhodlo o spôsobe užívania predmetnej časti spoločnej nehnuteľnosti žalovanými I/, II/ formou nájomného vzťahu a s týmito podmienkami by žalovaní I/, II/ nesúhlasili a k uzavretiu nájomnej zmluvy by nedošlo, bol by žalobca oprávnený domáhať sa voči žalovaným I/, II/ len prípadnej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § l42 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej aj „ O.s.p.“) . Žalovaní I/, II/ boli v celom rozsahu úspešní. Pri určení trov právneho zastúpenia okresný súd vychádzal z neurčitej hodnoty veci v zmysle § 11 ods.1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len „ vyhláška“) vo výške l/l3 výpočtového základu. Okresný súd priznal žalovaným I/, II/ trovy právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby: 1./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § l3a ods.1 písm. a) vyhlášky ako spoločný úkon pri zastupovaní dvoch osôb -2 x 64,53 Eur =129,06 Eur, po krátení o 50 % v zmysle l3 ods. 2 vyhlášky 64,53 Eur, 2./ vyjadrenie k žalobe zo dňa l3. 02. 2015 vo výške 64,53 Eur, 3./ zastupovanie na pojednávaní dňa 02. 03. 2015 vo výške 64,53 Eur, 4./ zastupovanie na pojednávaní dňa l5. 04. 2015 vo výške 64,53 Eur, 5./ vyjadrenie k listinným dokladom zo dňa l3. 08. 2015 vo výške 64,53 Eur, 6./ zastupovanie na pojednávaní dňa 23. 09. 2015 vo výške 64,53 Eur, tarifná odmena spolu 387,18 Eur. Zároveň prvoinštančný súd priznal žalovaným I/, II/ režijný paušál za 6 úkonov právnej služby v roku 2015 (á 8,39 Eur) vo výške 50,34 Eur; náhradu za stratu času za cesty na pojednávania dňa 02. 03. 2015, l5. 04. 2015 a 23. 09. 2015 na trase Banská Bystrica - Zvolen a späť/ 6x 0,5 hod. (á l3,98 Eur)/ spolu 83,88 Eur vrátane cestovného na pojednávania dňa 02. 03. 2015, l5. 04. 2015 a 23. 09.2015 na trase Banská Bystrica - Zvolen a späť, vzdialenosť 36 km, za použitia motorového vozidla tov. zn. D. D., EČ: Y., a to základnú náhradu za l km jazdy pri služobnej ceste 0,183 Eur /km, spotreba na km v eurách 6 l/l00 km x l,144/l= 0,07 Eur na km, resp. spotreba na km v eurách 6 l/l00 km x l,185/l= 0,07 Eur/km, cena za l km 0,07 + 0,l83= 0,25 Eur / km, celkové cestovné výdavky 0,25 Eur /km x 36 km- 9 Eur x 3 cesty, výdavky na cestovné predstavujú spolu sumu 27,- Eur. Trovy právneho zastúpenia vo výške 548,40 Eur navýšené o 20% DPH vo výške 109,68 Eur, t.j. náhrada trov konania v celkovej výške 658,08 Eur, ktoré je žalobca povinný žalovaným I/, II/ spoločne a nerozdielne nahradiť na účet ich právneho zástupcu 2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom prvoinštančného súdu ohľadne neprijatia rozhodnutia spoločenstva o spôsobe užívania a spoločných nehnuteľností, o ich spoločnom obhospodarovaní a s nakladaním s nimi. V danom prípade sa nejedná o bežné vopred „naplánované“ užívanie spoločných nehnuteľností, kedy by do úvahy pripadalo aplikovať ustanovenie § 14 ods. 4 písm. e) Zákona o pozemkových spoločenstvách. V danom prípade sa jedná o zdržanie sa protiprávneho konania a odstránenie protiprávneho stavu. Žalovaní jeho návrhy odmietli a odkázali ho na riešenie situácie súdnou cestou. Na ochranu práv a právom chránených záujmov vlastníkov podielov spoločných nehnuteľností je v takomto prípade priamo delegované oprávnenie výboru spoločenstva, a to aj bez akýchkoľvek ďalších formálnych náležitostí, ktorými by malo byť napríklad rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov. Toto oprávnenie využil v súlade s ustanovením § 16 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločnostiach a následne ho poveril zastupovaním v tejto veci. Poukázal na to, že vlastníci spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti prenechali nehnuteľnosť do správy spoločenstva, a teda sami dobrovoľne delegovali svoje práva vyplývajúce z vlastníctva na spoločenstvo, ktoré má v ich mene aj vykonávať jeho ochranu. Nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, že v danej veci pri nakladaní, užívaní a ochrane vlastníctva je potrebné aplikovať ustanovenie § 139 ods. 2 OZ a teda, že žalobca nemá mandát na vlastníkov podať takúto žalobu. Z uvedených dôvodov poukázal i na spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/55/2012, kde v pozícii právneho zástupcu zastupoval nadpolovičnú väčšinu vlastníkov podielov spornej nehnuteľnosti. Okresný súd si osvojil tvrdenia žalovaných I/, II/ ohľadne „uznášaniaschopnosti“ alebo právnej záväznosti prijatých uznesení jeho orgánmi v predchádzajúcich obdobiach. Pokiaľ súd, alebo iný oprávnený orgán nerozhodne inak, musí súd v tomto prípade tieto uznesenia považovať za platné a záväzné. 3. Žalovaní I/, II/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadali rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania. V odvolaní poukázali na ust. § 14 ods. 4 písm. e) Zákona o pozemkových spoločenstvách, ktoré priamo zakladá výhradnú kompetenciu valného zhromaždenia ako jediného orgánu oprávneného rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva. Pokiaľ žalobca v súdnom konaní tvrdil, že konajú protiprávne, pretože konajú proti vôli žalobcu, bolo povinnosťou žalobcu preukázať prostredníctvom uznesenia valného zhromaždenia vôľu žalobcu v otázke spôsobu užívania spoločnej nehnuteľnosti. Pretože zo žalobcom predložených uznesení vôľa užívať spoločnú nehnuteľnosť určitým konkrétnym spôsobom vo vzťahu k nim nevyplýva, nie je možné túto vôľu nahrádzať konaním výboru, ktorý je najmä štatutárnym orgánom. Záver prvoinštančného súdu, že žaloba podaná výborom žalobcu nevyjadruje vôľu jednotlivých členov pozemkového spoločenstva je správny, pretože žalobca nepredložil súdu ani jeden doklad, ktorý by obsahoval rozhodnutie žalobcu o spôsobe využívania spoločnej nehnuteľnosti, resp. ktorý by obsahoval výrok, že konanie žalovaných považujú jednotliví členovia žalobcu za protiprávne. Žalobca teda nemal mandát na podanie predmetnej žaloby, ktorý mu môžu udeliť jednotliví členovia žalobcu, a teda žaloba je výlučne osobným záujmom niektorých členov výboru. Žalobca si taktiež nesprávne vykladá časti rozhodnutia okresného súdu, pretože spája aktívnu legitimáciu na vedenie sporu s časťami súdneho rozhodnutia, ktorých okresný súd poukazuje na nepreukázanie vôle žalobcu užívať dané nehnuteľnosti určitým spôsobom, čím okresný súd poukázal na to, že chýba dôkaz o vôli jednotlivých členov žalobcu považovať ich konanie za protiprávne alebo proti vôli žalobcu. S týmto úzko súvisí práve petit podanej žaloby, ktorým sa žalobca domáhal zdržania sa protiprávneho konania. I v konaní vedenom na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. 12C/55/2012 žalobca vzal podanú žalobu späť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na podanie danej žaloby. Plná moc na zastupovanie bola právnemu zástupcovi žalobcu udelená len niekoľkými členmi žalobcu, konkrétne 22 členmi z celkových 66 členov. V konaní pred prvoinštančným súdom vzniesli námietku ohľadne uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia žalobcu, pretože k zápisniciam z valného zhromaždenia neboli pripojené splnomocnenia, na základe ktorých jednotliví členovia zastupovali viacerých členov žalobcu, pretože žalobca vediac o tejto námietke chýbajúce splnomocnenia nedoplnil, je konštatovanie okresného súdu o relevantnosti tejto námietky správne. 4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 11. 11. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní. 9. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má vlastnícke právo všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu. 10. Každý vlastník spoločnej nehnuteľnosti s odkazom na Zákon o pozemkových spoločenstvách má všetky práva a povinnosti ustanovené zákonom a vyplývajúce z členstva v pozemkovom spoločenstve. Do spoločnej nehnuteľnosti patria pozemky, na obhospodárenie ktorých bolo založené pozemkové spoločenstvo. Z právneho hľadiska je urbárske vlastníctvo osobitný druh podielového spoluvlastníctva, pretože predmetom právneho vzťahu je súbor pozemkov, ktoré podliehajú spoločnému právnemu režimu. Vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti dáva svoju nehnuteľnosť k dispozícii ostatným členom spoločenstva a spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania, využívania a hospodárenia. 11. Najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie, ktoré sa skladá zo všetkých členov spoločenstva. Jedine zhromaždenie je oprávnené rozhodovať o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. 12. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v civilnom procese sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore. Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (§ 191 ods. 1 CSP). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz. 13. Odvolací súd zhodne so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne existencie rozhodnutia zhromaždenia o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Čl. II Zmluvy o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti žalobcu zo dňa 16. 02. 2014 (ďalej aj ,,Zmluva o pozemkovom spoločenstve“) sa týka hospodárenia žalobcu. Predmetný článok je všeobecný a kopíruje zákonnú úpravu ustanovenú v § 19 Zákona o pozemkových spoločenstvách. Nie je možné vyvodiť reálny predmet podnikateľskej činnosti žalobcu, akým konkrétnym spôsobom na spoločnej nehnuteľnosti, resp. spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach sa má vykonávať poľnohospodárska prvovýroba, s ňou súvisiace spracovanie, resp. úprava poľnohospodárskych produktov, eventuálne určitý spôsob hospodárenia v lesoch a na vodných plochách. 14. Taktiež práva a povinnosti členov žalobcu sú v Čl. III. Zmluvy o pozemkovom spoločenstve uvedené všeobecne, t.j. ,,Na práva a povinnosti členov spoločenstva sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak Zákon o pozemkových spoločenstvách neustanovuje inak“. 15. Ako už bolo uvedené, žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu rozhodnutia zhromaždenia o konkrétnom spôsobe užívania parcely EK N č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX v k.ú. K., hoci v zmysle Čl. V bod 4/ písm. e) Zmluvy o pozemkovom spoločenstve do pôsobnosti zhromaždenia patrí rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom. 16. Je nesporné, že žalovaní I/, II/ sú členmi žalobcu (pozemkového spoločenstva). Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal užívanie spoločnej nehnuteľnosti žalovanými I/, II/ v rozpore s povinnosťami a právami členov žalobcu, neumožňujúc vykonávať žalobcovi podnikateľskú činnosť, resp. užívanie spoločných nehnuteľností v rozpore s konkrétnym rozhodnutím zhromaždenia, preto nie je možné ustáliť, že sa žalovaní I/, II/ dopustili voči žalobcovi protiprávneho konania neoprávneným užívaním spoločnej nehnuteľnosti. 17. Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu uvádza, že žalobca bol v konaní aktívne legitimovaný, pričom svoju aktívnu legitimáciu preukázal Notárskou zápisnicou spísanej dňa 24. 02. 2014 na Notárskom úrade Mgr. Dariny Beranovej so sídlom Nám. SNP 19, Zvolen (č. l. 49 - 69 súdneho spisu). 18. Vzhľadom na uvedené za tohto skutkového a právneho stavu rozhodol okresný súd správne, preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (§ 255 ods. 1 CSP), pričom rozhodol vecne správne, keď uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným I/, II/ spoločne a nerozdielne trovy konania, ktoré de facto predstavujú účelne vynaložené trovy ich právneho zastúpenia. 19. Ako bolo uvedené, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu žalovaným I/, II/ priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa potom touto otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal. 20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní I/, II/, preto im podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. 21. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).