Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/219/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714214743 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714214743.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Advokátska kancelária Bratislava, Karadžičova 8, P.O. BOX 205, proti žalovanej Q. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX S., X. B. XXX, občianke SR, o zaplatenie 980,12 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/29/2015-68 zo dňa 03. 12. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, nepriznal žalovanej náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“ trovy právneho zastúpenia vo výške 270,56 € s DPH na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru v súdom určenej lehote. 2. Okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť mu sumu 980,12 € s príslušenstvom na tom základe, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., uzavrela so žalovanou dňa 24. 11. 2010 Zmluvu o pôžičke pod č. 6082820, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 850 €. Po pripočítaní všetkých poplatkov a úrokov mala žalovaná žalobcovi vrátiť sumu 1 461,60 €, a to formou splácania pôžičky v pravidelných šesťdesiatich mesačných splátkach po 25,93 €. Do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaná z uvedenej sumy uhradila 203,72 €. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 26. 10. 2011 listom označeným ako ,,Predžalobná upomienka“ vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Pretože tak žalovaná neurobila, žalobca sa domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 980,12 €, ktorú považoval za dlžnú ku dňu podania žaloby. 3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (teda ku dňu 24. 11. 2010), ako aj podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ohľadom nároku žalobcu na náhradu úrokov z omeškania. Uzavretú Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 6082820 považoval súd za zmluvu spotrebiteľskú a zistil, že predmetná zmluva neobsahuje zákonnú podmienku podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, aká čiastka predstavuje úrok a aká čiastka predstavuje prípadné iné poplatky. Podľa názoru okresného súdu je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky. Pri výklade súdom aplikovaných ustanovení použil tzv. legálny výklad (dôvodová správa), v ktorom zákonodarca bližšie špecifikoval svoj úmysel, a to, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na uvedené potom súd považoval poskytnutý úver v súlade so zákonným ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, a preto považoval žalobu za podanú neopodstatnene, pretože reálne schválená a poskytnutá pôžička právnym predchodcom žalobcu bola vo výške 850 € a žalovaná zaplatila celkovo právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1 094,55 €. 4. K dôvodom rozhodnutia o náhrade trov konania okresný súd uviedol, že, ,,pretože na strane žalovanej sa zúčastnil ako vedľajší účastník Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“, a pretože žalobu súd zamietol“, priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej právo na náhradu vzniknutých trov konania - právneho zastúpenia vo výške 270,56 € v zmysle § 142 ods. 1 OSP v spojení so zákonným ust. § 149 ods. 1 OSP v nadväznosti na súdom uvedené zákonné ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) OSP, a to v celom rozsahu. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a zaviazať žalovanú zaplatiť mu sumu 933,48 € s požadovaným úrokom z omeškania od 21. 09. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania, pričom žiadal na náhradu trov konania zaviazať popri žalovanej aj vedľajšieho účastníka na jej strane. 6. Žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia okresného súdu. Uviedol, že žalovaná na úver zaplatila sumu 203,72 €, čo preukázal predloženým prehľadom platieb na úver v stĺpci s označením ,,úhrada“. Žalovaná na úver sumu 1 094,55 € do dňa podania odvolania nezaplatila, súd prvého stupňa (súd prvej inštancie) za uhradenú čiastku označil túto sumu, ktorá ale predstavuje súčet predpísaných splátok podľa predloženého prehľadu splátok, a teda, žalobcom predložený listinný dôkaz vyhodnotil nesprávne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa (súdu prvej inštancie) je postihnuté vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. 7. Ďalej žalobca tvrdil, že mu bola odopretá možnosť konať pred súdom tým, že súd prvej inštancie jeho písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 02. 12. 2015 s odôvodnením a úpravou petitu nijako nevyhodnotil. 8. Ďalej žalobca namietal, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. V podaní zo dňa 02. 12. 2015 žalobca uviedol, že k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, nakoľko zmluvné strany úverovej zmluvy si nedojednali možnosť predčasného zosplatnenia úveru pre prípad neplnenia úverových splátok. Ním uplatnený nárok pozostáva z jednotlivých neuhradených úverových splátok. 9. Pokiaľ okresný súd označil právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver na základe predloženej úverovej zmluvy za bezúročný, žalobca namietal tento právny záver okresného súdu a poukázal na to, že jeho právny predchodca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 24. 11. 2010 v písomnej forme podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti pre spotrebiteľské úvery v čase poskytnutia úveru. Podľa jeho názoru zákon v ust. § 11 ods. 1 písm. a) v platnom znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy sankcionoval spotrebiteľské úvery bezúročnosťou len v prípade kumulatívneho splnenia nedostatku písomnej formy spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 1 a súčasnej absencie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Úverová zmluva spĺňa zákonom požadovanú písomnú formu a z toho dôvodu nie je splnená zákonom stanovená podmienka pre označenie úveru za bezúročný. 10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil z nasledovných dôvodov : 11. Podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci neboli splnené procesné podmienky na rozhodnutie okresného súdu. Odvolaciemu súdu je známe, že podľa dôvodovej správy ku Civilnému sporovému poriadku má byť rozhodnutie o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie reštriktívnou výnimkou, ktorá prichádza do úvahy iba v taxatívne stanovených prípadoch. Zákon však umožňuje odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť z dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 389 ods. 1 písm. a) - d) CSP, pričom podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP umožňuje odvolaciemu súdu zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak neboli splnené procesné podmienky. Procesná vada spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky chýbajúceho žalobného návrhu v sporovom konaní v zásade neprichádza do úvahy, avšak za nedostatok tejto podmienky je možné považovať rozhodnutie súdu ultra petitum, teda, rozhodnutie, keď súd priznal viac, než bolo žalobou uplatnené, prípadne, keď súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky, ktorej sa žalobca nedomáhal. 12. V súdenej veci sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy 980,12 € s príslušenstvom (tak, ako je to uvedené v záhlaví napadnutého rozsudku okresného súdu), ohľadom ktorého nároku súd žalobu aj zamietol, avšak opomenul, že na pojednávaní dňa 03. 12. 2015 došlo (z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby) k zastaveniu konania ohľadom sumy 46,64 € s príslušenstvom, vzhľadom k čomu predmetom konania bola suma len 933,48 € s príslušenstvom. Okresný súd, teda, zamietol žalobu aj ohľadom časti nároku navrhovateľa, ohľadom ktorého samostatným uznesením konanie zastavil. Uvedená skutočnosť potom robí rozhodnutie okresného súdu zmätočným a nezrozumiteľným, nejasným, a koniec koncov aj nepreskúmateľným. 13. Čl. 17 CSP prikazuje súdu, a teda aj súdu odvolaciemu, postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, a predchádzať zbytočným prieťahom. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd vyjadruje aj k odvolacím námietkam žalobcu a uvádza, že námietku žalobcu týkajúcu sa odňatia možnosti konať pred súdom považuje odvolací súd za relevantnú. V podaní zo dňa 02. 12. 2015, okrem iného, žalobca čiastočne vzal späť žalobný návrh o zaplatenie sumy 46,64 € s príslušenstvom, o ktorom návrhu okresný súd na pojednávaní aj rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil, avšak v dôvodoch rozsudku ohľadom tejto skutočnosti nie je ani zmienky, a teda, nie je zrejmé, akým spôsobom okresný súd vyhodnotil úpravu petitu, čím bola odňatá možnosť strán sporu konať pred súdom. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že okresný súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol samostatným uznesením, ktoré aj písomne vyhotovil. 14. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že okresný súd o veci rozhodol aj na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď žalobu považoval za neopodstatnenú ,,pretože reálne schválená poskytnutá pôžička právnym predchodcom žalobcu bola vo výške 850 €; žalovaná zaplatila celkovo právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1 094,55 €). Z obsahu spisu nevyplýva tá skutočnosť, že žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1 094,55 €, naopak, s prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom (č. l. 7 a č. l. 7 p. v. spisu) vyplýva, že suma 1 094,55 € pozostáva z predpísaných splátok vo výške 25,93 € (od 20. 02. 2011 do 19. 02. 2012) a zo sumy 783,39 € (dňa 20. 02. 2012). Z tohto prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaná uhradila žalobcovi len splátky vo výške 25,93 €, a to dňa 18. 02. 2011, 23. 03. 2011, 27. 04. 2011, 15. 08. 2011 a sumu 100 € dňa 28. 10. 2011, a teda, uhradila žalovaná celkovo len sumu 203,72 €. Táto skutočnosť by bola síce len dôvodom na zmenu rozsudku okresného súdu po doplnení dokazovania odvolacím súdom, ovšem, keby odvolací súd nebol zrušil rozsudok okresného súdu z dôvodu rozhodnutia, na vydanie ktorého neboli splnené procesné podmienky. 15. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s právnym záverom okresného súdu, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva síce neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, aká čiastka predstavuje úrok a aká čiastka predstavuje prípadné iné poplatky, avšak podľa názoru odvolacieho súdu zmluva takéto údaje obsahovať nemusí. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a. s., proti Kláre Bíróovej v zmysle bodu 50 ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Ďalej odvolací súd poukazuje na bod 52 uvedeného rozsudku, v zmysle ktorého zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (v predmetnej zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 25,93 €, je uvedený počet mesačných splátok 60, a teda, je uvedený aj počet aj ich frekvencia), ako aj na bod 59 predmetného rozhodnutia, v zmysle ktorého zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48 bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Odvolací súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ v predmetnej zmluve je uvedený údaj o poskytnutom úvere vo výške 850 € a údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške 611,60 € (spolu 1 461,60 €), tieto údaje nekorešpondujú s povinnosťou žalovanej zaplatiť titulom zmluvy žalovanému 60 splátok po 25,93 € (spolu 1 555,80 €), pričom zo zmluvy nevyplýva, že do tejto sumy je započítaná aj mesačná výška poistenia, a to v sume 60 x 0,73 €, avšak, aj keby bola mesačná splátka vo výške 25,20 € (25,93 € - 0,73 €), tak pri počte 60 splátok by bola povinná žalovaná zaplatiť žalobcovi sumu 1 512 €. S týmito skutočnosťami sa bude musieť okresný súd vysporiadať v novom rozhodnutí o veci samej. 15. Keďže rozsudok okresného súdu bol zrušený vo veci samej, odvolací súd zrušil rozsudok aj vo výrok o náhrade trov konania ako výrok závislý. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).