Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/169/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202695 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715202695.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O., A. V. XXX/XX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Dukelských hrdinov 22, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 18C/91/2015-89 zo dňa 27.10.2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 03.08.2012, je neplatná. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že mal listinne preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 03.08.2012 zmluvu o revolvingovom úvere, v rámci ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úverový limit vo výške 1500,- Eur za dojednaných úverových podmienok a podmienok splácania. Celková čiastkach, ktorú dlžník bol povinný zaplatiť, t.j. úver a úroky za celú dobu čerpania úveru bol vo výške 3375,54 Eur. Úver bol žiadaný za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti. V rovnaký deň došlo k podpisu dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorej v čl. 1 boli identifikované zmluvné strany a bolo dojednané, že žalovaný bude mať voči žalobkyni ako dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne poskytnutím úveru na základe žiadosti dlžníka vo výške 1500,- Eur na základe zmluvy o revolvingovom úvere. V čl. 2 strany dojednali dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka a k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti identifikovaných v článku 1, pričom zamestnávateľ dlžníka je povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 80,37 Eur mesačne. Podľa čl. 3 sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že pohľadávky sú splatné. Podľa čl. 5 dohoda bola uzavretá na dobu do splatenia všetkých pohľadávok spoločnosti na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov a môže byť zrušená, či menená iba písomne dohodou oboch strán. Dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. Súd mal ďalej listinne preukázané, že oznámením zo dňa 23.02.2015 adresovaným spoločnosťou D. pre S.. Z. H. - Y. mu bolo oznámené, že ako zamestnávateľ žalobkyne je povinný v zmysle priloženej dohody o zrážkach zo mzdy vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka. Veriteľ uviedol, že jeho pohľadávka ku dňu 23.02.2015 je vo výške 3584,16 Eur. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným právne posúdil s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 a 3, v spojení s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podporne s poukazom na znenie ustanovenia § 5a ods. 1 zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014. Súd konštatoval naliehavý právny záujem žalobkyne na takomto určení, nakoľko žalovaný začal realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, ktorý bol napadnutý žalobou, čím dochádza, alebo môže dôjsť bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne. V danej veci bolo vydané i predbežné opatrenie z dôvodu potreby okamžitej ochrany práv žalobkyne. Následne sa súd zameral na skúmanie platnosti uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalovaného ako veriteľa proti dlžníčke, ktorá má postavenie spotrebiteľky. Súd uviedol, že už v minulosti boli súdmi Slovenskej republiky posudzované dohody o zrážkach zo mzdy v obdobných prípadoch poskytnutia úverov nebankovými subjektmi, ktoré boli obvykle súčasťou samotnej zmluvy o úvere, čo bolo nebankovým subjektom vytknuté, keďže súdy konštatovali, že sa nejedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. V tomto prípade žalovaný postupoval tak, že dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrel so žalobkyňou osobitnou dohodou. Súd však konštatoval, že takýto postup zo strany žalovaného je len formálny, pretože podstatou individuálneho dojednania je, že druhá zmluvná strana je podrobne oboznámená s obsahom a následkami takéhoto individuálneho dojednania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola oboznámená zo strany žalovaného o obsahu tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkov. Súd prvej inštancie v súvislosti s obranou žalovaného o nevyhnutnej miere zodpovednosti spotrebiteľov za právne úkony, ktoré uskutočnili konštatoval, že povahe spotrebiteľských právnych vzťahov odporuje požiadavka podrobnej až detailnej právnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť, respektíve nedostatočná informovanosť spotrebiteľa v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Okrem toho dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania je na dodávateľovi, teda žalovanom, inak platí, že zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Súd taktiež poukázal aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Hoci žalovaný popieral toto tvrdenie, z vyjadrenia žalobkyne bolo preukázané, že podpis dohody jej bol vnútený, pretože nemala inú možnosť podpísať úverovú zmluvu bez toho, aby podpísala všetky listiny predložené sprostredkovateľom úveru. Žalovaný nijako nepreukázal, že aj bez podpisu dohody o zrážkach zo mzdy by bol žalobkyni úver poskytnutý. Súd poukázal na to, že žalovaný pri dodržaní elementárnej zásady poctivého obchodného styku mohol a mal ponúknuť žalobkyni dôslednejšie vysvetlenie obsahu a rizika vyplývajúceho z úverového vzťahu a následkov dohody o zrážkach zo mzdy. V závere odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie poznamenal, že hoci právna úprava ustanovenia § 5a ods. 1 zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinná od 01.05.2014 nedopadá na prejednávanú dohodu, je zrejmé, že je v súlade s posúdením súdu v tomto konkrétnom prípade a uvedená právna úprava bola zavedená práve na zamedzenie nekalého postupu v obdobných prípadoch. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu plnú náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za presne špecifikované úkony právnej služby spolu v sume 311,30 Eur a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni tieto trovy konania na špecifikovaný účet jej právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Argumentuje, že v zmysle platnej právnej úpravy (ustanovenie § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka) je možné hovoriť o neprijateľnosti dojednania v spotrebiteľskej zmluve nie iba vtedy, ak je splnená podmienka že nejde o individuálne dohodnuté ustanovenie, ale až vtedy, keď súčasne ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Súd v rozsudku neuvádza, že by na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy má spôsobovať hrubú nerovnováhu, v čom táto nerovnováha spočíva a na základe akých záverov k tomu dospel. Žalovaný poznamenáva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je pritom zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a na to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola splatná, sa nevyžadovala podľa právneho poriadku platného ku dňu jej uzavretia individuálne dohodnutie. Taká podmienka nie je súčasťou právneho poriadku ani k dnešnému dňu. Súd v rozsudku formuluje podmienky pre platnosť právneho úkonu bez toho, aby uviedol na základe akej právnej normy tak robí. Žalovaný pritom tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy je právny inštitút, ktorý unijné právo ani neupravuje ani nezakazuje. Z toho vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť neprijateľnou dohodou či odporovať ustanoveniam smernice. V podmienkach Slovenskej republiky ide o zabezpečenie upravené zákonom. Žalovaný taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu o tom, že žalobcovi nebol vysvetlený obsah a dôsledky dohody o zrážkach zo mzdy. Z rozsudku nevyplýva jediný dôvod ani označenie právnej normy, z ktorej uvedené súd odvodzuje. Navyše tvrdí, že obsah dohody dáva každému priemernému spotrebiteľovi odpoveď na základnú otázku - čo dohoda znamená a aké sú jej dôsledky. Z formulácie obsiahnutej v dohode o zrážkach zo mzdy je zrejmé, čo je predmetom dohody a čo má za následok. Žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal, že nemal možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy si prečítať, teda, že by nemal možnosť sa s dohodou oboznámiť. Zmysel ochranného systému vytvoreného Smernicou 93/13 je síce založený na domnienke, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, avšak na druhej strane spotrebiteľa nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosť za vlastné konanie. Žalovaný teda namieta, že súd vychádzal z jednoduchého a nepreukázaného tvrdenia žalobcu o tom, že sa s dohodou o zrážkach zo mzdy neoboznámil, nič mu nebolo vysvetlené a podpis mu bol vnútený. Žalobcovi v rozpore s princípmi dokazovania stačilo pred súdom po troch rokoch vyhlásiť, že si niečo neprečítal a súd to považoval za domnienku, ktorej opak má preukázať žalovaný. Žalovaný pritom považuje za paradoxné, že žalobkyňa nespochybnila v konaní to, že by nerozumela zmluve o revolvingovom úvere, ale neporozumela práve len dohode o zrážkach zo mzdy. Žalovaný taktiež napáda záver súdu, podľa ktorého žalovaný nepreukázal, že by úver poskytol žalobkyni aj bez uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný argumentuje, že žiadny zákon neprikazoval ani neprikazuje poskytovať úvery bez toho, aby ich splatenie bolo nejakou formou zabezpečené. Súd neuviedol, ani z odôvodnia rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho vôbec dospel súd k takejto povinnosti žalovaného. Taktiež pokiaľ súd uvádza, že mal za preukázané tvrdenia o vnútení podpisu, nie je žalovanému zrejmé, či išlo o vnútenie vo forme fyzického násilia alebo psychického, kto ho vyvolal, ako sa prejavilo a pôsobilo. Na základe uvedeného potom žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec prvoinštančného súdu na ďalšie konanie a súčasne si žalobca uplatnil a vyčíslil aj trovy odvolacieho konania. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na to, že žalovaný sa vôbec nevyjadril k tomu, či bola alebo mohla byť uvedená dohoda individuálne dohodnutá, čo bolo v konaní hlavným objektom dokazovania. Z vykonaného dokazovania konajúci súd urobil správny záver o tom, že táto dohoda individuálne dohodnutá nebola a zo svojej povahy formuláru ani nemohla byť. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že nebolo preukázané v konaní, že by dohoda o vykonaní zrážok zo mzdy spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, žalobkyňa uvádza, že takáto dohoda o zrážkach zo mzdy oprávňuje dodávateľa ako veriteľa domôcť sa vymoženia svojej eventuálnej pohľadávky prakticky okamžite a najmä bez potreby iniciovania akéhokoľvek (dokonca ani rozhodcovského) súdneho sporu, čo prakticky spotrebiteľa bez všetkého vyníma sa súdnej ochrany, ktorý by sa v prípade správnosti argumentácie žalovaného nemal voči navodenej situácii ako účelne brániť. Žalobkyňa trvá naďalej na tom, že ak by aj bolo platne možné dojednať dohodu o zrážkach zo mzdy, podmienka individuálnosti dojednania je v tomto prípade jej základným princípom. Žalobkyňa opakovane poukazuje na znenie ustanovenia § 5a ods. 1 zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a argumentuje, že na to, aby mohol priemerný spotrebiteľ pochopiť znenie dohody o zrážkach zo mzdy, bolo by v prvom rade nutné, aby spotrebiteľ mal možnosť sa s ňou náležite oboznámiť a bol mu jej obsah vysvetlený. Žalobkyňa uviedla, že podpisovanie všetkých dokumentov však prebehlo štandardným spôsobom typickým pre konanie žalovaného, dokumenty jej boli len predložené na podpis, pričom jej bolo povedané čo kde podpísať a to, že ide o balík dokumentov, ktorý je pre čerpanie úveru nutné podpísať. Z uvedených dôvodov teda neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že mala vedieť čo vlastne podpisuje. Rozhodnutie prvoinštančného súdu preto považuje za úplné a vecne správne a stotožňuje sa aj s jeho odôvodnením. Žalobkyňa preto navrhuje, aby odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil a navrhuje uložiť žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho konania, ktoré si súčasne aj vyčíslila. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 8. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“). V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, pričom odvolacie konanie v danej veci začalo dňom 05.02.2016 (podaním odvolania). 9. Žalobkyňa sa určovacou žalobou datovanou dňa 09.03.2015 domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 03.08.2012 medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom. V žalobe uviedla, že toho istého dňa 3. 8. 2012 uzatvorila so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na finančnú čiastku vo výške 1500 eur. Neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy sa žalobkyňa dovolávala s poukazom ustanovenie § 52 ods. 1, ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa ustanovenia § 5a ods. 1 zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Tvrdila, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola s ňou ako spotrebiteľkou vopred individuálne dojednaná, musela akceptovať uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, inak by jej úver poskytnutý nebol, pričom dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprimeranú požiadavku žalovaného disponovať s jej majetkom, navyše nespĺňajúcu zákonom požadované kritériá podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka a to označenie pohľadávky vo vzťahu ku konkretizácii platiteľa mzdy a určenie rozsahu zrážok zo mzdy. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola formulárová zmluva, ktorá nebola individuálne dojednaná a svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. V žalobe uviedla, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy jej bola predložená v sérii dokumentov kde jej bolo iba ukázané kde sa má podpísať a predložená k podpisu v rovnaký deň ako aj zmluva o revolvingovom úvere, pričom práve dohoda o zrážkach zo mzdy je osobitným dojednaním, ktoré musela akceptovať, aby jej konanie nemalo následky vo vzťahu k získaniu revolvingového úveru. Žalobkyňa taktiež v žalobe tvrdila, že nebola vo veci od počiatku správne poučená, dôsledkom čoho bolo uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy v jej neprospech a preto považuje takéto dojednanie za absolútne neplatné. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je zrejmé, že subjektom, ktorý má v konečnom dôsledku právo určovať výšku mesačných zrážok zo mzdy bude takmer vždy žalovaný, nakoľko miera jeho práv voči jej ako druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinnosti dlžníka zabezpečuje jeho úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a to bez toho, aby existovala akákoľvek kontrola, pričom v konkrétnom prípade sa toto prejavuje tým, že žalovaný od zamestnávateľa žalobkyne požaduje sumu o 200 % vyššiu ako jej bola na základe úverového vzťahu poskytnutá. Súčasne s podaním žaloby žalobkyňa navrhovala vydať neodkladné opatrenie (v čase konania súdu prvej inštancie predbežné opatrenie) podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v znení platnom a účinnom v danom čase. 10. Uznesením č. k. 18C/91/2015 - 25 zo dňa 23.03.2015 Okresný súd Zvolen nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 03.08.2012 a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a súčasne súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 11. Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci výsluchom strán sporu a oboznámením sa s obsahom predložených a vyžiadaných listinných dôkazov a po ich zvážení a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne rozhodol a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie v čase jeho rozhodovania, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 384 ods. 2, 3 a 4 Civilného sporového poriadku o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania a namietal odôvodnenie predmetného rozsudku, v ktorom prvoinštančný súd uviedol, akými úvahami sa spravoval a na podklade ktorých skutočností zaujal právny názor vyslovený vo výroku rozsudku. 12. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v rozsahu podaného odvolania a aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých prvoinštančný súd rozhodol. 13. Súd prvej inštancie sa správne v odôvodnení rozsudku zameral predovšetkým na právne posúdenie základného zmluvného vzťahu, z ktorého uplatnený nárok vzišiel. Súd správne konštatoval (a v konaní nebolo spochybnené ani zo strany žalovaného, ktorý ani v odvolaní nepopiera spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi ním a žalobkyňou), že vzhľadom na postavenie zmluvných strán je nutné danú zmluvu o revolvingovom úvere, ako aj v nadväznosti na tento právny úkon uzatvorenú dohodu o vykonaní zrážok zo mzdy žalobkyne, ako zabezpečovacieho a akcesorického právneho vzťahu k hlavnému zmluvnému vzťahu, považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľovi, ako spravidla slabšej a menej chránenej zmluvnej strane zabezpečuje právna úprava zvýšenú ochranu najmä z hľadiska skúmania súladnosti dojednaných zmluvných podmienok so spotrebiteľským právom. Predmetom a rámcom odvolacieho konania bolo zodpovedanie otázky, či je dojednanú dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 03.08.2012 z hľadiska právneho posúdenia ako spotrebiteľskej zmluvy možné považovať za platne dojednanú medzi dodávateľom a spotrebiteľom z hľadiska naplnenia zákonných kritérií spotrebiteľského práva. 14. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 15. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 18. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 19. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 20. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.08.2012 je uzatvorená na osobitnej listine a nie ako súčasť hlavného zmluvného vzťahu - zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej toho istého dňa s totožným číslom medzi žalobkyňou a žalovaným, prípadne ako súčasť všeobecných obchodných podmienok poskytovateľa úveru. Avšak len s ohľadom na túto skutočnosť nemožno mať automaticky za to, že bola naplnená zákonná podmienka individuálneho zmluvného dojednania medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že išlo o vopred dodávateľom pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytnutý revolvingový úver, pričom z obsahu tejto dohody nevyplýva osobitná možnosť dlžníka ako spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne možnosť poskytnutá v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takéhoto dojednania napríklad jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou formou upravená možnosti spotrebiteľa prijať či neprijať takúto dohodu, prípadne meniť obsah tejto dohody. Odvolací súd konštatuje, že z bodu V. tejto dohody naopak vyplýva striktné ustanovenie, že dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. Z hľadiska takejto formulácie uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy je potom zásadná výpoveď žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 27.10.2015, ktorá okrem skutočností, ktoré tvrdila v žalobe a ktoré nasvedčovali tomu, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy skutočne nebola s ňou individuálne dojednaná a nemala reálnu možnosť ju žiadny spôsobom ovplyvniť, vypovedala na priamu otázku súdu či bola akoukoľvek formou sprostredkovateľkou úveru informovaná čo nastane v prípade, keď úver nebude riadne splácať, že žiadne informácii jej poskytnuté neboli. Sprostredkovateľka jej žiadne informácie nepodala, dokonca jej neumožnila ani vopred sa s obsahom predkladaných listín podrobnejšie oboznámiť a ich text si v kľude bez časového stresu prečítať, iba jej predložila listiny a uviedla, kde má čo podpísať a ona všetky listiny podpísala. Žalobkyňa uviedla, že v podstate ani nevie poriadne, čo podpisovala. Takáto výpoveď, ktorá nebola žiadnym dôkazom spochybnená a už vôbec nie relevantne vyvrátená zo strany žalovaného, potom nasvedčuje správnosti záverom prijatým súdom prvej inštancie, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so spotrebiteľkou individuálne dojednaná, nemala možnosť ju svojou voľbou vylúčiť ani nepodpísať bez toho, aby súčasne jej nebol poskytnutý úver a čo je podstatné, žalovaný v konaní nenavrhol žiadny dôkaz na popretie a vyvrátenie tvrdenia žalobkyne o tom, že nebola žiadnym spôsobom vopred informovaná a poučená o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že súd vychádzal z nepreukázaných tvrdení žalobkyne o tom, že sa s obsahom dohody o zrážkach zo mzdy pred jej podpisom nemala možnosť detailnejšie oboznámiť, nič jej nebolo vysvetlené a podpis dohody jej bol vnútený, pričom dôkazná povinnosť preukázania opaku je na žalovanom, odvolací súd v súvislosti s touto odvolacou námietkou poukazuje na zákonnú úpravu § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je dôkazná povinnosť preukázania opaku záveru o tom, že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, na dodávateľovi. Je tak možné konštatovať, že žalovaný ako dodávateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní žiadne dôkazy ktoré by vyvrátili tvrdenia o mechanizme uzatvárania hlavného zmluvného vzťahu, ako aj na neho nadväzujúceho akcesorického zabezpečovacieho zmluvného vzťahu a preto súd prvej inštancie správne považoval dojednanie dohody o zrážke zo mzdy za neplatné, nakoľko nebolo so spotrebiteľom individuálne dojednané. 21. Odvolací súd taktiež neakceptuje námietku žalovaného obsiahnutú v odvolaní o tom, že súd dojednanie, ktoré nebolo so spotrebiteľom vopred individuálne dojednané, je oprávnený právne posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienka a tým aj neplatnú len pokiaľ spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Už samotné dojednanie, ktoré bolo spotrebiteľovi vnútené mimo jeho vôľu a mimo jeho vedomosť a ktoré zásadným spôsobom znevýhodňuje jeho postavenie v prípade ak sa dostane do omeškania s riadnym splatením úveru, možno považovať za dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Dohodou o zrážkach zo mzdy si veriteľ zabezpečil účinný právny nástroj na vymoženie si nároku voči dlžníkovi a to závislého výlučne len na jeho iniciatíve a jeho jednostranných tvrdeniach. Je na vôli veriteľa kedy a či vôbec predloží zamestnávateľovi dlžníka dohodu o zrážkach zo mzdy, navyše aj v akej výške bude tvrdiť že je potrebné zrážky vykonávať a najmä na vymoženie akej dlžnej sumy, pričom zrážky zo mzdy dlžníka musí zamestnávateľ vykonávať odo dňa predloženia dohody o zrážkach zo mzdy na základe nejudikovaného titulu. Dlžník nemá pritom možnosť vykonávaniu zrážok zabrániť inak, ako iniciovaním súdneho konania v ktorom prostredníctvom neodkladného opatrenia dočasne zabráni výkonu zrážok a následne je povinný v konaní vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy namietať platnosť a zákonnosť predloženej dohody o zrážkach z jeho mzdy. Až v konaní vo veci samej sa môže spotrebiteľ brániť právnym účinkom dohody a vykonávaniu zrážok z jeho mzdy a to tvrdením a preukazovaním, či takto uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy obstojí z hľadísk zákonných kritérií podľa ustanovenia § 53 a násl. Občianskeho zákonníka (predovšetkým danosť vôle a vedomosti dlžníka uzatvoriť takýto dvojstranný právny úkon, existencia jeho súhlasu a vôle s vykonávaním zrážok) alebo či takúto klauzulu je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve; taktiež, že takáto dohoda je právnym prostriedkom veriteľa na vykonávanie núteného plnenia od dlžníka, na ktorý ale nemá veriteľ zákonný nárok. Všetky uvedené okolnosti potom nasvedčujú tvrdeniu, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore so spotrebiteľským právom (teda za predpokladu jeho nedojednania individuálne, s možnosťou spotrebiteľa vylúčiť takéto dojednanie alebo ovplyvniť ho, bez náležitého a pre spotrebiteľa zrozumiteľného vysvetlenia a poučenia o dôsledkoch a zo zákona vyplývajúcich následkoch uzatvorenia takejto dohody) je jednoznačne zmluvným dojednaním spôsobujúcim značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, pretože je spôsobilé zásadným spôsobom a v rozpore so zákonom zasiahnuť do jeho majetkových a osobných pomerov tým, že mu nie je umožnené v plnej miere disponovať so svojim príjmom plynúcim mu z výkonu zamestnania či povolania. 22. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie zdôrazňuje nesúlad konkrétnej dojednanej dohody o zrážkach zo mzdy aj zo zákonnou úpravou vyplývajúcou z dikcie ustanovenia § 5a zák. č. zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 23. Aj napriek skutočnosti, že ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nebolo platné a účinné v čase podpisu zmluvy, jednoznačne poukazuje na vôľu zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľovi voči súdom nekontrolovanému vykonávaniu zrážok zo mzdy a iných príjmov. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou predmetného zákonného ustanovenia (v znení účinnom od 1. mája 2014) poukazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21. apríla 2015 (zhodne však aj v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 8MCdo 13/2014, sp. zn. 3MCdo 9/2014 a sp. zn. 3MCdo 12/2014...), ktorý vyslovil, že súd je povinný vziať na zreteľ ustanovenie § 5b (analogicky teda aj 5a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a tieto zákonné ustanovenia sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. Pri vyslovení právneho názoru Najvyššieho súdu SR v tejto otázke a pokiaľ tieto rozhodnutia a vyslovené názory Najvyššieho súdu SR neboli doposiaľ žiadnym zákonným spôsobom spochybnené, je odvolací súd povinný na ne prihliadať a pri rozhodovaní tieto závery a vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR rešpektovať. 24. Odvolací súd tak vzhľadom na uvedené ďalšie zásadné skutočnosti a v nadväznosti na zdôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia, sa stotožňuje s názorom, že v konaní spochybnená dohoda o zrážkach zo mzdy z hľadiska spotrebiteľského práva neobstojí, nakoľko nebolo preukázané že bola so spotrebiteľkou - žalobkyňou uzatvorená individuálne, s možnosťou jej ovplyvnenia či prípadne aj vylúčenia, nebolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne o tom, že jej takáto dohoda bola vnútená bez jej vôle a vedomosti o tom, aké právne následky má a napokon nebolo jej ako spotrebiteľke zo strany dodávateľa vysvetlené a nebola zrozumiteľným spôsobom poučená o dôsledkoch jej uzavretia s možnosťou ju následne odmietnuť bez toho, aby takéto jej rozhodnutie malo vplyv na hlavný zmluvný vzťah, o ktorý mala spotrebiteľka záujem. 25. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne rozhodol, boli vecne správne. Odvolací súd preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP) a vyslovil, že žalobkyňa, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania a to v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).